Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-123-2014.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/123/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní právne zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: U. Č., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014 žiadal žalobca od žalovaného zaplatenie sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 26.04.2011 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.11.2014 č. k. 6C/1234/2014 - 37, ktorým žalobný návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09.03.2016 č. k. 16Co/201/2015 - 48 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie poukazujúc na to, že bude úlohou okresného súdu znovu podrobiť ustanovenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy kontrole zmluvných podmienok podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení príslušných predpisov o ochrane spotrebiteľa a rozsudok riadne odôvodniť, keďže je arbitrárny, nepreskúmateľný a nejasný právny názor okresného súdu, ktorý len všeobecne konštatoval, že zmluvná pokuta v obdobnom spotrebiteľskom spore je neprijateľná.
4. Tunajší súd po vrátení veci nariadil na jej prejednanie pojednávanie, na ktoré sa však žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili a nedostavil sa ani žalovaný. Súd preto s použitím § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednal vec v ich neprítomnosti, keď právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 10.08.2016 a žalovaný si predvolanie neprevzal na adrese trvalého pobytu, čím mal predvolanie doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky v zmysle § 112 CSP.
5. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že spoločnosť T- Mobile Slovensko, a.s. (ktorej univerzálnym právnym nástupcom je podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 04.12.2009 zmluvu o pripojení FIX, ktorej predmetom bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb FIX 0. Toho istého dňa 04.12.2009 bol k zmluve o pripojení uzavretý dodatok, v ktorého bode 1 písm. d) sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných
podmienok (pravidelné zmluvné dobíjanie). V bode 1 písm. f) dodatku je potom uvedené, že žalovaný ako účastník berie na vedomie, že s poskytovaním programu služieb Fix 0 je spojený jeho záväzok uskutočňovať pravidelne počas trvania doby viazanosti 24 mesiacov zmluvné dobíjanie kreditu na SIM karte v celkovej sume najmenej 18,- Eur s DPH počas každých troch po sebe nasledujúcich zúčtovacích období (označených ako „trojmesačné zúčtovacie obdobie“) a to najneskôr k poslednému dňu každého trojmesačného zúčtovacieho obdobia. V bode 3 dodatku sa v tejto súvislosti uvádza, že účastník, ktorý si týmto dodatkom aktivoval program služieb FIX 0 je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ak poruší svoju povinnosť uskutočniť trojmesačné zmluvné dobíjanie vo výške a v lehote podľa bodu 1 písm. f) dodatku.
6. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. následne vyfakturovala k úhrade žalovanému zmluvnú pokutu 248,95 Eur faktúrou splatnou dňa 25.04.2011 a potom menovaná spoločnosť oznámila žalovanému oznámením zo dňa 29.11.2013, že svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 20.11.2013 spolu s príslušenstvom.
7. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách).
8. Súd mal preukázané predloženým prehľadom dobití (printscreen dobíjania na č.l. 89 spisu), že žalovaný si kredit dobil naposledy dňa 22.06.2010 sumou 7,- Eur (predtým ešte dňa 18.06.2010 sumou 9,- Eur), odvtedy však už žiadne dobíjanie v priebehu roku 2010 ani v roku 2011 nerealizoval.
9. Zmluvná pokuta je upravená v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10. V danom prípade bol žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty upravený v bode 3 dodatku. Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť uskutočniť pravidelné trojmesačné zmluvné dobíjanie. Na porušenie tejto povinnosti potom bol viazaný vznik práva podniku na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur a toto právo bolo postúpené aj s jeho príslušenstvom žalobcovi. Ako je však z vykonaného dokazovania zrejmé, žalovaný porušil svoju povinnosť dobiť si kredit koncom roku 2010, keď posledné dobíjanie realizoval ešte v júni 2010. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) preto mohol zmluvnú pokutu žiadať od žalovaného už hneď po porušení tejto povinnosti, teda už koncom roku 2010.
11. Z hľadiska formy zmluvy a charakteru jej účastníkov niet pochýb, že sa v prípade predmetnej zmluvy o pripojení jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.
12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Ako už bolo uvedené, porušenie povinnosti žalovaným a z toho vyplývajúci nárok na zmluvnú pokutu vznikol právnemu predchodcovi žalobcu niekedy do konca roku 2010. Už teda koncom roku 2010 a najneskôr začiatkom roku 2011 sa mohol právny predchodca žalobcu domáhať zmluvnej pokuty, mohol svoje právo vykonať po prvý raz a tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala vtedy plynúť trojročná premlčacia doba. Na tom nič nemení splatnosť faktúry stanovená na deň 25.04.2011, lebo z hľadiska § 101 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce len to, kedy sa mohol svojho práva veriteľ domáhať na súde po prvý raz a v danom prípade tomu bolo na prelome rokov 2010 a 2011. Do podania žaloby dňa 22.04.2014 trojročná premlčacia doba už nepochybne uplynula a preto kvôli premlčaniu súd zmluvnú pokutu nemohol priznať. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku potom nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu, ktorý sleduje osud hlavnej pohľadávky.
15. Záverom súd len poznamenáva, že vzhľadom na premlčanie žalovaného nároku na zmluvnú pokutu nebolo potrebné zaoberať sa súladom dojednania o tejto zmluvnej pokute s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.