Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11S-107-2021.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Subarea
11S/107/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: J. T.., so sídlom T.. K. K. XXX, I.,. B. H., X. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému: J. N.W. T., so sídlom K A. I. XXXX/XX, XXX XX T. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 o preskúmanie zákonnosti záväzného stanoviska žalovaného s č. k.: KPÚTN-2021/21561-3/87954/Pas zo dňa 25. októbra 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 24.11.2021 označenou ako „Správna žaloba opomenutého účastníka podľa ust. § 179 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok“ domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného záväzného stanoviska žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté záväzné stanovisko“) vydaného v súlade s § 30 ods. 4 v spojitosti s § 43a ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“), ktorým žalovaný súhlasil so zámerom vyvlastnenia národnej kultúrnej pamiatky - kúpeľný dom K. v T. T. (pozemok par. č. XXX, k. ú. T.), ktorý je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v zmysle žiadosti podanej dňa 18.10.2021 I. S. J. R., so sídlom H. R. XXX/XX, XXX XX D.-I. K., X.: XX XXX XXX (ďalej len „I. S. J. n.o.“).
2. Žalobca v podanej žalobe ohľadne zdôvodnenia jeho postavenia ako opomenutého účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté záväzné stanovisko uviedol, že ako vlastník kúpeľného domu K. (o ktorom vyvlastnení sa koná v inom konaní) nebol účastníkom predmetného konania a účastníkom konania nebol ani subjekt, ktorý má kúpeľný dom K. prenajatý za účelom zriadenia zariadenia pre dôchodcov. O vydanom napadnutom záväznom stanovisku sa žalobca dozvedel z iného správneho konania (vyvlastňovacieho). Žalobca mal za to, že napadnuté záväzné stanovisko malo byť doručené aj jemu, nakoľko sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať a to nielen jemu, ale aj občianskemu združeniu K., V. so sídlom C. P. XXX/X, XXX XX C., X.: XX XXX XXX (ďalej len „K., V.“), ktorá má národnú kultúrnu pamiatku K. (o ktorú sa jedná) prenajatú a ktorá so žalovaným uskutočňuje svoje administratívne úkony nepretržite od začiatku roku 2020. Uvedené žalobca preukazoval najmä tým, že v závere napadnutého záväzného stanoviska žalovaný identifikuje ako príjemcu napadnutého záväzného stanoviska len „Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky Trenčín“ a „Dentons Europe CS LLP, org. zložka Sky Park Offices Bratislava“ (teda ani nie toho, kto žiadosť podal - I. S. J. R.). Žalobca poukázal na to, že občianske združenie K., o. z. ako nájomca od marca roku 2020 bez prerušenia koná so žalovaným vo veci zámeru obnovy kúpeľného domu K. v zmysle jeho žiadosti podanej dňa 25.01.2021. Žalobca v tejto súvislosti predložil rozhodnutie s č. k.:
KPÚTN-2021/1837-9/24316/Pas zo dňa 30.03.2021, ktorým žalovaný rozhodol o prípustnosti zámeru obnovy objektu národnej kultúrnej pamiatky kúpeľného domu K. a zároveň určil podmienky obnovy a výkon pamiatkového výskumu. Žalobca považoval za nepochopiteľné, že žalovaný v napadnutom záväznom stanovisku súhlasí s vyvlastnením nehnuteľnosti a pritom paralelne a nepretržite koná aj s nájomcom tejto nehnuteľnosti (o ktorú sa jedná v konaní o vyvlastnení pred iným správnym orgánom) vo svojom administratívnom konaní - v zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky.
3. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný pri vydaní napadnutého záväzného stanoviska nedržal zásady svedomitého a zodpovedného prístupu a postupu správneho orgánu v rámci správneho konania. Povinnosť svedomite a zodpovedne zaoberať sa každou vecou, ktorá vyplýva pre správny orgán zo zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a ktorá je porovnateľná s ústavnou povinnosťou sudcu rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia a poznania, nezávisle a nestranne. K naplneniu tejto zásady je potrebné a nevyhnutné dodržiavanie právnych predpisov a logického a odôvodneného myšlienkového postupu pri rozhodovaní s apelom na etiku zamestnanca správneho orgánu. Žalobca považoval nezahrnutie jeho osoby ako subjektu, o ktorého vlastníctvo majetku sa jedná do procesu vydania napadnutého záväzného stanoviska ako odstúpenie žalovaného od požiadavky svedomitého a zodpovedného zaoberania sa každou vecou, čo zároveň znamená spochybnenie aj mnohých ďalších zásad správneho konania (zákonnosti, účelnosti, rýchlosti, nestrannosti a ďalších) a tým aj spochybnenie legality samotného prebiehajúceho správneho konania vo veci vydania stanoviska pre iný správny orgán.
4. Žalobca v žalobe žiadal napadnuté záväzné stanovisko zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko ho považoval za nezákonné, neoprávnene zasahujúce do jeho práv a záujmov chránených zákonom ako aj z dôvodu, že ho považoval za absolútne arbitrárne a diskriminačné. K zrušeniu napadnutého záväzného stanoviska žalobca uviedol, že principiálny problém vyplýva už zo samotného posúdenia žiadosti Spoločnosti S. J. R. zo strany žalovaného, ktorý sa so žiadosťou vysporiadal formou „záväzného stanoviska“ a nie inou formou ako napr. stanovisko, vyjadrenie, jednoduchý súhlas a podobne, pričom predmetnú formu stanoviska považuje žalobca nezákonnú. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 140b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu žalovaný ako dotknutý orgán nemá zákonnú ingerenciu súhlasiť s vyvlastnením, nakoľko o vyvlastnení rozhoduje správny orgán, ktorý je príslušným štátnym orgánom na vyvlastňovacie konanie podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).
5. Podľa žalobcu tým, že žalovaný vydal napadnutého záväzné stanovisko obsahom ktorého je súhlas s vyvlastnením, prejudikoval rozhodnutie iného orgánu verejnej správy v inom, ešte len začatom vyvlastňovacom konaní, čo je podľa žalobcu neprípustné, keďže jediným orgánom verejnej správy, ktorý môže v rámci konania o vyvlastnení vydať záväzné stanovisko je obec. Takýmto konaním žalovaný porušil zásadu zákonnosti, nakoľko vydal taký dokument, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise, čo priamo odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Konanie žalovaného má znaky porušenia zásady zákonnosti teda v tom, že žalovaný išiel nad rámec svojich kompetencií upravených v zákone o ochrane pamiatkového fondu keď sa vyjadruje (a vyhodnocuje) k návrhom osoby (Spoločnosti S. J. R., ktorá nie je účastníkom konania, o jej právach či povinnostiach sa nekoná a nateraz nie sú žiadne jej práva ani povinnosti ohrozené. Žiadna právna norma tento spôsob vyjadrovania názoru neupravuje a preto žalovaný v zmysle Ústavy SR (štát môže konať iba to, čo je zákonom výslovne dovolené) prekračuje svoje kompetencie, keď koná nad rámec zákona. Porušenie zásady zákonnosti považuje žalobca za jeden z najhorších typov porušenia základných zásad správneho konania.
6. Žalobca ďalej poukázal na ustálenú prax rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR so sp. zn. I. ÚS 354/08 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/5/2011), v zmysle ktorej sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako predaplikačné akty správnych orgánov a preto považuje žalobca napadnuté záväzné stanovisko ako spôsobilý predmet súdneho prieskumu aj keď nemá formu „Rozhodnutia“ podľa § 46 a nasl. správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov nevzťahuje všeobecný právny predpis, platí že ustanovenia o základných pravidlách konania sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, stanovísk, odporúčaní a iných podobných opatrení.
7. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril vyjadrením zo dňa 11.01.2022, v ktorom okrem iného poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/5/2019 zo dňa 29.01.2020 a 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017, z ktorých vyplýva, že záväzné stanovisko je možné preskúmať len v rámci súdneho prieskumu územného, resp. stavebného povolenia, nakoľko nie je administratívnym rozhodnutím, pričom nejde o konečné rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté a preto ani nemohlo ešte dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ani ukrátený. Žalovaný navrhoval, aby nebolo žalobcovi vyhovené a aby v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná.
8. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom okrem iného uviedol, že sú mu známe žalovaným uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak v prípade žalobcu ide o preskúmanie napadnutého záväzného stanoviska, ktoré by malo byť podkladom pri rozhodovaní správneho orgánu o vyvlastnení majetku vo vlastníctve žalobcu, majetku, ktorý je chránený Ústavou SR. Podľa názoru žalobcu preskúmavané napadnuté záväzné stanovisko nie je spôsobilým a zákonným podkladom do vyvlastňovacieho konania.
9. Žalovaný sa písomne duplikou vyjadril k replike žalobcu, v ktorej uviedol, že aj keď sa uznesenia Najvyššieho súdu SR týkajú záväzných stanovísk v stavebných konaniach, neznamená to, že právny názor súdu nie je možné analogicky aplikovať do iného typu správneho konania. Podľa žalovaného nie je podstatné, či ide o stavebné konanie alebo o iný druh správneho konania, podstatná je skutočnosť, že záväzné stanovisko správneho orgánu či už v správnom konaní alebo vo vyvlastňovacom konaní je len podporným rozhodnutím a nemá povahu individuálneho správneho aktu. Žalovaný bol oprávnený vydať takéto záväzné stanovisko, ktoré môže byť podkladom vyvlastňovacieho konania, pričom toto záväzné stanovisko nepodlieha prieskumu v intenciách správneho súdnictva.
10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 SSP primárne riešil otázku, či žalobca má postavenie opomenutého účastníka a dospel k názoru, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že ide o opomenutého účastníka.
11. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že dňa 25.10.2021 vydal žalovaný v súlade s § 30 ods. 4 v spojitosti s § 43a ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu záväzné stanovisko č. k. KPÚTN-2021/21561-3/87954/Pas k žiadosti podanej dňa 18.10.2021 Spoločnosťou S. J. R. o vydanie záväzného stanoviska vo veci vyvlastnenia objektu národnej kultúrnej pamiatky - kúpeľný dom K. v T. T. (pozemok par. č. XXX, k. ú. T. T.), ktorý je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, pričom žalovaný súhlasil so zámerom vyvlastnenia uvedenej národnej kultúrnej pamiatky v zmysle predloženej žiadosti. Zároveň žalovaný uviedol, že napadnutým záväzným stanoviskom určuje podmienky z hľadiska pamiatkového fondu a nenahrádza vyjadrenie iných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, pričom napadnuté záväzné stanovisko je záväzným stanoviskom pre konanie vyvlastňovacieho úradu o vyvlastnení.
12. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
13. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
14. Správny súd s poukazom na § 179 ods. 1 SSP v prvom rade skúmal skutočnosť, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka v administratívnom konaní žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydané napadnuté záväzné stanovisko. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu dospel k záveru, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu ohľadne toho, že ide o opomenutého
účastníka. Žalobca v žalobe označenej ako „Správna žaloba opomenutého účastníka podľa ust. § 179 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok“ netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by mu malo patriť postavenie účastníka v administratívnom konaní o vydaní záväzného stanoviska. Tvrdil to len na základe tej skutočnosti, že je majiteľom kúpeľného domu K., avšak správny súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaného konať s majiteľom kultúrnej pamiatky v prípade podania žiadosti o vydanie záväzného stanoviska treťou osobou (Spoločnosťou S. J. R.. Podľa správneho súdu bolo napadnuté záväzné stanovisko taktiež správne doručované, a to Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky Trenčín ako orgánu, ktorý požadoval od žiadateľa (Spoločnosti S. J. R.) ako podklad na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení záväzné stanovisko žalovaného a splnomocnenému zástupcovi žiadateľa (Dentons Europe CS LLP, org. zložka Sky Park Offices Bratislava). Predmetné záväzné stanovisko teda bolo vydané v administratívnom konaní týkajúcom sa vyvlastnenia a nebolo začaté a vedené žiadne samostatné administratívne konanie o vydaní záväzného stanoviska žalovaného, v ktorom by žalobca mal postavenie účastníka konania.
15. Potom ako správny súd skonštatoval, že žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka v administratívnom konaní žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydané napadnuté záväzné stanovisko, nebolo potrebné skúmať skutočnosť, či od vydania napadnutého záväzného stanoviska neuplynuli viac ako tri roky. Po nestotožnení sa správneho súdu s tvrdením žalobcu o opomenutom účastníkovi, správny súd konal vo veci ďalej v zmysle § 179 ods. 7 SSP v procesnom režime danom pre všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd následne riešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého záväzného stanoviska.
17. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
20. Na základe toho, že žalobca nepreukázal skutočnosť o tom, že mu patrí postavenie opomenutého účastníka, resp. správny súd sa s jeho tvrdením o opomenutom účastníkovi nestotožnil, správny súd prijal záver, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, nakoľko žalobca nebol účastníkom administratívneho konania o vydanie napadnutého záväzného stanoviska a tým pádom žalobca neuniesol preukázanie aktívnej legitimácie tak ako to predpokladá ustanovenie § 178 ods. 1 SSP.
21. Keďže správny súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej legitimácie na podanie žaloby o preskúmanie napadnutého záväzného stanoviska, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu (viď veľký komentár k SSP - str. 887 posledný odsek a str. 888 prvý odsek).
22. Správny súd taktiež riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého záväzného stanoviska žalovaného (Krajského pamiatkového úradu Trenčín), a to predovšetkým to, či záväzné stanovisko je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
23. Podľa § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
24. Podľa § 43a ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu ak je ohrozené zachovanie
a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad alebo iná osoba dať príslušnému vyvlastňovaciemu úradu návrh na jej vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
25. Podľa § 9 ods. 3 písm. i) zákona o vyvlastňovaní k návrhu vyvlastniteľ priloží iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.
26. Podľa § 10 ods. 10 až 12 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu. Vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom vyvlastňovacieho konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu najmenej 15 dní vopred. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
27. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101> v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101>. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101> stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101>. Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101> nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101> je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20220101> v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
30. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
31. Správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.
32. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že napadnuté záväzné stanovisko žalovaného nie je administratívnym rozhodnutím - individuálnym správnym aktom, nakoľko je iba podkladom pre konanie príslušného vyvlastňovacieho úradu v konaní o vyvlastnení, a ako také nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby. Napadnuté stanovisko má len predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení s rozhodnutím o vyvlastnení, ktoré možno po nadobudnutí právoplatnosti (vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou. Keďže ide o opatrenie, ktoré je len jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, jeho účinky sa prejavia až vydaním tohto rozhodnutia a samo o sebe nemôže nijako zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Správny orgán posúdi takéto záväzné stanovisko jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti spolu s ostatnými podkladmi rozhodnutia a po celkovom posúdení vo veci rozhodne.
33. Podľa názoru správneho súdu záväzné stanovisko nie je rozhodnutím, proti ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok, pretože záväzné stanovisko nemá formu a právne účinky rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Zároveň ide o opatrenie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o „rozhodnutie“, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej povahy a nie rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v konaní o vyvlastnení, ktoré následne bude preskúmateľné súdom. Navyše žalobca, bude mať ako účastník konania o vyvlastnení právo podať námietky proti vyvlastneniu, pričom vyvlastňovací orgán je povinný vždy nariadiť ústne pojednávanie o návrhu na vyvlastnenie.
34. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného taktiež poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017 a sp. zn. 5Sžk/5/2019 zo dňa 29.01.2020, ktorý sa v obdobných prípadoch stotožnil s názormi príslušných krajských súdov, že záväzné stanovisko je možné preskúmať len v rámci súdneho prieskumu územného resp. stavebného povolenia, nakoľko záväzné stanovisko nie je administratívnym rozhodnutím. Zároveň Najvyšší súd SR zdôraznil, že nejde o konečné rozhodnutie správneho orgánu a nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ani ukrátený. Správny súd konštatuje, že uvedený názor Najvyššieho súdu SR je možné analogicky použiť aj na vydanie záväzného stanoviska na účely konania o vyvlastnení.
35. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, správny súd rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu aj podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
36. Vzhľadom k tomu, že došlo k odmietnutiu žaloby žalobcu, správny súd nepovažoval za potrebné v ďalšom zaoberať sa vecnou stránkou žaloby.
37. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP, tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Zároveň správny súd uvádza, že žalovaný požadoval priznanie náhrady trov právneho zastúpenia, pričom správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.ÚS/78/03 zo dňa 09.09.2004, ktorý vychádza z predpokladu, že kvalifikovaní štátni zamestnanci, ktorých postavenie, práva a povinnosti rovnako ako aj zodpovednosť sú dostatočne podrobne upravené v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by náhradu trov konania musel platiť v prípade neúspechu druhý účastník.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.