Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/258/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8, Bratislava, proti žalovaným: X./. V. A., G.. XX.XX.XXXX, X/ P.Ó. A., G.. XX.XX.XXXX, U. K. C. XXX/X, M. M., obaja v konaní zastúpení advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 39.485,58 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 7 283,85 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.

II. V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovaným priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 82%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2017 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 39.485,58 Eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ a žalovaný II dňa 19.4.2011 v čase cca o 14,30 hod. v obci Hoste v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného T.. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, E. K. Č.. V.. XX, XXX XX K., tým spôsobom, že žalovaný 1/ silno sotil rukami poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil žalovaný 2/ a päsťami rúk opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa, pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, následne žalovaný 1/ niekoľkokrát nohou kopol poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh. Spoločným konaním žalovaného 1/ a žalovaného 2/ bola poškodenému Ing. Andrejovi Kurucovi spôsobená ľahká ujma na zdraví v podobe drobných tržných rán v strednej tretine hornej a dolnej pery, pohmoždenie pravého predlaktia s opuchom, pohmoždenie s opuchom ľavej strany tváre v mieste nad jarmovou kosťou nad ľavou očnicou pred ľavou ušnicou, pohmoždenie pravého bedrového zhybu. Krvácanie z nosa vplyvom pohmoždenia, ako aj pohmoždenie ľavej očnej gule s opuchom sietnice a podliatinou dolného viečka, zlomeniny koruniek oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej chrbtice. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX, J. V. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava XTo/XX/XXXX J. V. XX.XX.XXXX,

boli žalovaní uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa formou spolupáchateľstva podľa . V súvislosti s úmyselným ublížením na zdraví, ktorého sa podľa Rozsudku Okresného súdu Galanta, XXT/XXX/XXXX zo dňa 18.01.2016 dopustili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločným konaním, sa poškodený stal dočasne práceneschopným od 20.04.2011 do 12.07.2011. Túto udalosť nahlásil zamestnávateľ poškodeného ako pracovný úraz. Poškodený od 18.4.2012 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Podľa vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 14.3.2017 invalidita poškodeného v plnej miere súvisela s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 19.4.2011. Následne od. 6.9.2013 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného zvýšená o 10% v dôsledku iných zdravotných postihnutí. Pričom táto skutočnosť bola zohľadnená aj pri stanovení výšky vzniknutej škody. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta v súvislosti so zdravotným poškodením, ktoré poškodený utrpel dňa 19.4.2011, vyplatila poškodenému nasledujúce dávky sociálneho poistenia: nemocenské dávky za obdobie od 30.04.2011 do 12.07.201 Ivo výške 1.336,40 Eur, invalidný dôchodok za obdobie od 18.04.2012 do 05.10.2015 vo výške 13.429,58 Eur, úrazový príplatok za obdobie od 20.04.2011 do 12.07.2011 vo výške 830,30 Eur, úrazová renta za obdobie od 13.07.2011 do 31.12.2015 vo výške 12.059,30 Eur, náhrad za bolesť vo výške 3.655 Eur, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.175 Eur, v zmysle ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Na základe tejto skutočnosti žalobca výzvou č. 2/2017 a výzvou č. 3/2017 zo dňa 18.01.2017 vyzvala žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť celkovú škodu, poskytnutú poškodenému vo forme dávok sociálneho poistenia v celkovej výške 39.485,58 Eur. Na základe vyššie uvedeným výzvam bolo žalobcovi dňa 3.2.2017 doručené spoločné podanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, v ktorom odmietli uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť celkovú škodu.

3. Žalovaní vo svojom odpore proti platobnému rozkazu Č..C.. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.01.2018, doručeným súdu dňa 16.02.2018 uviedli, že žalobu pokladajú v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalobca nepopísal pravdivo všetky potrebné skutkové okolnosti, nesprávne vec právne posúdil, požadované plnenie neosvedčil, jeho zákonnosť a dôvodnosť nepreukázal. Už zo žalobcom pripojených dôkazov je zrejmý nesúlad a protirečivosť medzi tvrdeniami žalobcu a obsahom týchto listín. Je nesporné, že v tr. konaní vykonaným dokazovaním, ale najmä znal. posudkom Č. XX/XXXX M.. J. M., ktorý vypracoval k 12.12.2012, k nemu pripojených lekárskych správ, z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní 30.5.2014 boli preukázané zranenia poškodeného v rozhodnutiach súdov uvedené, ktoré si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou poškodeného v trvaní od 14 do 21 dní, t.j. maximálne od 19.4.2011 do 9.5.2011 (a nie do 12.7.2011 ako to uvádza žalobca), pričom znalec len túto dĺžku liečby o práceneschopnosti poškodeného pokladal zo dôvodnú. Znalec v čase podania znal. posudku mal vedomosť, že poškodený pokračoval v liečbe ( čo sám znalec výslovne uviedol), ale liečenie poškodeného už nebolo v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré vzniklo konaním žalovaných. Mohol byť preto poškodený ďalej liečený i práceneschopný, ale nie z dôvodov zranení, ktoré vznikli konaním žalovaných. Znalec presne uviedol, ktoré zranenia v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných pokladal za preukázané a konštatoval, že poškodený nebol závažným spôsobom obmedzený v bežnom

- obvyklom - spôsobe života. Nepochybne musel strpieť pobyt v nemocnici 7 dní a najviac 4-5 dní bolesť K zlomeniu nosa nedošlo, na zuboch došlo len k poškodeniu skloviny bez akejkoľvek liečby, k zhojeniu došlo spontánne, bez následkov. Poškodený neutrpel oni otras mozgu, nebol zasiahnutý elektrickým prúdom, išlo o ľahký úraz. Znalec poukázal na častú snahu pacienta predlžovať dĺžku práceneschopnosti pre účely rentové o pod., čo mohlo v danom prípade byť dôvodom, prečo si poškodený zrejme vynútil dlhšiu PN u svojho príslušného praktického lekára. Znalec sa jasne vyjadril, že poškodený, s odkazom na správu II. Neurologickej kliniky v Bratislave, kde bol posudzovaný aj psychológom) je frustrovaná osobnosť so zvýšenou T. E. Q. O., že trpí väčšími ťažkosťami, ako sú objektívne dané. Ďalej znalec uviedol, že za 19 rokov jeho znaleckej činnosti, pri obdobných incidentoch sa nestretol s následným rozvojom postraumatickej stresovej poruchy. U poškodeného dominuje skôr reaktívny depresívny syndróm zo psychologického hľadiska. Znalec jednoznačne konštatoval, že zranenia nezanechali žiadne trvalé následky, poškodený nebol žiadnym závažným spôsobom obmedzený na bežnom obvyklom spôsobe života, jeho zdravotný stav nebol vážny, nevykazoval ani podstatné zmeny. Nevyskytli sa žiadne komplikácie. Je preto nedôvodná dĺžka O. U. XX.X.XXXX V. XX.X.XXXX a s tým spojená výplata nemocenských dávok, pretože nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných (zavinením)

a týmto následkom. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 600 808 6612 z 10.5.2012, ktoré bolo k dispozícií v trestnom konaní vyplýva, že poškodenému vznikol nárok na invalidný dôchodok 12.4.2012 pretože poklesla jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Dôvod doposiaľ nebol zistený a žalobcom ani deklarovaný. Ak dôvodom invalidity boli naozaj psychické problémy poškodeného. Potom je viac ako pochybný fakt, že poškodený stále vlastní oprávnenie k držbe poľovníckych zbraní o poľuje bez prerušenia, bez ohľadu na incident z 19.4.2011. V tomto ohľade sa obrátili na Okresné riaditeľstvo PZ v Pezinku. Z dôkazu, ktorý bol zadovážený v trestnom konaní, z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 12.4.2012, bolo totiž zistené, že poškodený trpí poruchami správania poruchami nálad ( depresiou v stredne ťažkej forme) a preto je invalidný. Je viac ako nepochybne, že takáto porucha neodôvodňuje psychickú spôsobilosť k držbe zbrojného preukazu. Krajské riaditeľstvo PZ 22.5.2015 uviedlo, že poškodený im predložil 25.3.2015 aktuálny lekársky posudok o jeho spôsobilosti na držanie zbrane na základe klinického psychológa. Z doposiaľ zistených a potvrdených skutočností plynie, že invalidita nemôže a ani nesúvisí s konaním žalovaných, nemožno preto od nich požadovať regresný nárok na úhradu žalobcom vyplatených dávok, z titulu invalidity poškodeného, a ani ďalších nárokov s tým súvisiacich, ktorých opodstatnenosť žalobca v konečnom dôsledku ani nepreukázal. Za jednorazové dávky možno pokladať bolestné (vyplatené 23.11.2012) sťaženie spoločenského uplatnenia (25.1.2013). Je nepochybné, že žalobca musel mať vedomosť o zavinenom protiprávnom konaní žalovaných. Nároky z týchto titulov pokladajú žalovaní za premlčané. Ostatné nároky predstavujú opakované plnenia, ktoré sa premlčali postupne, pri nemocenských dávkach do 31.8.2015 a tiež čiastočne pri úrazovej rente.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2018 uviedol, že v uvedenom prípade protiprávnosť konania žalovaných bola jednoznačne preukázaná až právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX, zo dňa 18.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 15.11.2016. Až predmetným rozsudkom súdu boli žalovaní uznaní vinnými, že spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví, čím spáchali prečin ublíženia na zdraví podľa formou spolupáchateľstva podľa a č. 3/2017 zo dňa 18.01.2017 (doručené žalovaným dňa 27.01.2017) vyzval žalovaných k uznaniu a dobrovoľnému plneniu povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok sociálneho poistenia. Po neúspešnom vymožení predmetnej škody si Sociálna poisťovňa uplatnila v zmysle nárok na náhradu škody v civilnom sporovom konaní dňa 31.08.2017, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Na základe vyššie opísaného skutku, ktorého sa dopustili žalovaní spoločným konaním, sa stal poškodený T.. Q. C. dočasne práceneschopným v období od 20.04.2011 do 12.07.2011. Nemocenská dávka bola priznaná za obdobie od 30.04.2011 do 12.07.2011 v celkovej výške 1336,40 EUR. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Galanta vyplýva, že znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, M.. J. M. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, záverov ktorého sa pridržiaval aj na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2014. Z uvedeného posudku vyplýva, že dobu liečenia poškodeného určil na 14-21 dní. Pričom však konštatoval, že posudzovanie doby pracovnej neschopnosti je výlučne v kompetencií príslušného praktického lekára, ktorý pozná pacienta a vývoj jeho zdravotného stavu, sleduje výskyt prípadných komplikácií závislých od veku, biologického stavu, psychickej reakcie. Znalec v predmetnej veci nevyslovil jednoznačne, že v prípade poškodeného došlo k umelému naťahovaniu dĺžky dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nedisponuje s kompetenciou prehodnocovať a určovať dĺžku práceneschopnosti, jedine kontrolovať v intenciách zákona o sociálnom poistení dodržiavanie liečebného režimu práceneschopného poistenca a posudzovanie spôsobilosti na prácu. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne uznal dňa 12.4.2012 poškodeného za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu bolo zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V -Duševné choroby a poruchy správania, pod Položku 3-Poruchy nálad (depresívne), písmeno a- stredne ťažké formy. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky vykonanej dňa 03.10.2013 posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% s dátumom od 6.9.2013, pričom z toho miera poklesu v rozsahu 45% predstavuje rozhodujúce zdravotné postihnutie zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, pod Položku 3-Poruchy nálad (depresívne), písmeno a- stredne ťažké formy a miera poklesu v rozsahu 10% predstavuje iné zdravotné postihnutia odlišné od rozhodujúceho zdravotného postihnutia. V rámci ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky vykonanej dňa 05.04.20177 posudkový lekár opätovne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% v rovnakom rozsahu ako v roku 2013. V zmysle platnej legislatívy posúdenie zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku patri jedine do

kompetencie posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý zdravotný stav posudzoval na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie. Poškodenému bol priznaný invalidný dôchodok za obdobie od 18.04.2012 do 05.10.2015 vo výške 15.226,93 Eur, pričom škoda, ktorú si žalobca uplatňuje z titulu výplaty invalidných dávok za uvedené obdobie, je stanovená po zohľadnení zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v dôsledku iných zdravotných postihnutí, vo výške 13.429,58 Eur. Podľa vyjadrenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne M.. N. A. zo dňa 14.3.2017 vyplýva, že, invalidita poškodeného súvisela v plnej miere s pracovným úrazom (napadnutím poistenca) z 19.4.2011, poškodený pred vznikom pracovného úrazu netrpel psychickými problémami, úrazová renta poškodeného súvisela v plnej miere s pracovným úrazom- napadnutím klienta druhou osobou z 19.4.2014. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemá v kompetencií skúmať na účely priznania invalidného dôchodku, či poistenec disponuje so zbrojným preukazom alebo nie. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu v roku 2012, v roku 2013 ako aj v roku 2017 posudzoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného okrem iného aj na základe lekárskych správ pochádzajúcich z psychiatrického vyšetrenia poškodeného z roku 2016.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02.10.2018 o 13:00 hod.. Na predmetnom pojednávaní sa zamestnankyňa žalobcu v podstate pridržiavala k svojim predchádzajúcim písomným podaniam.

6. Následne predstúpil právny zástupca žalovaných, ktorý poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia, pričom zdôraznil, že nie je možné súhlasiť so stanoviskom žalobcu podľa ktorého sa má až po rozhodnutí súdov v trestnom konaní dozvedieť, kto zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá mu bola spôsobená výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaných. Mám za to, že žalobca už vedel pred podaním trestného oznámenia T.. C. a sám uznal T.. C. za poškodeného. Žalobca mal dostatok informácií a vedel, kto mal T.. C. túto škodu spôsobiť. Taktiež má za to, že žalobca doteraz nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a vzniknutou škodou ktorú deklaruje. Žalovaní uznávajú oprávnenosť nároku na vyplatené nemocenské dávky v trvaní 21 dní, prípadne aj s nejakým bolestným, avšak všetky ostatné nároky neuznávajú, pretože zastávajú názor, že takto deklarovaná škoda ktorá mala vzniknúť žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s ich protiprávnym konaním. Poukazuje na závery znaleckého dokazovania ktoré prebehli v rámci trestného konania voči žalovaným. Sám znalec na presne položenú otázku aký vplyv malo protiprávne konanie žalovaných na psychický stav T.. C. udáva, že toto nie je oprávnený posúdiť, avšak vzhľadom na svoje skúsenosti konštatuje, že fyzická ujma ktorú T.. C. utrpel nebýva sprevádzaná ďalšími následkami. Sám znalec vyhodnocuje zranenia ktoré utrpel T.. C. ako ľahké. Žalovaní majú k dispozícii aj posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci posudzovania invalidity T.. C.. V tomto znaleckom posudku sa okrem iného konštatuje, že T.. C. má sklony k zveličovaniu svojich zdravotných problémov a trpí depresívnymi stavmi. Taktiež poukázal na závery znalca M.. M., ku ktorým dospel pri vypracovaní znaleckého posudku v rámci trestného konania. Na str. 27 tohto posudku znalec konštatuje, že T.. C. bol pri svojej hospitalizácii na neurochirurgickej klinike vyšetrený psychológom ktorý konštatoval, že v prípade T.. C. ide o frustrovanú osobnosť, ktorá má sklony k predstieraniu väčších ťažkostí, než sú objektívne dané. Znalec konštatuje, že zistené zranenia t.j. trauma hlavy a podvrtnutie krčnej chrbtice si vyžadujú liečenie v trvaní 7 dní. Taktiež znalec konštatuje na str. 30 znaleckého posudku, že počas svojej 19 ročnej praxe súdneho znalca sa ani raz pri obdobných incidentoch nestretol s následným rozvinutím postraumatickej stresovej poruchy a že u poškodeného dominuje skôr reaktívny depresívny syndróm.

7. Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 21.01.2019 uviedli, že medzi nimi a žalobcom je sporné kedy začalo plynúť premlčacia doba, teda to, kedy vznikla vedomosť žalobcu o škode a kto zo ňu zodpovedá, teda jeho vedomosť o okolnostiach rozhodných pre určenie škodcu a škody. V prípade, že ide o čiastočné nároky, platí, že začína plynúť premlčacia doba len, čo sa poisťovňa o vzniknutých škodách dozvedela. Je rozhodné, kedy poisťovňa nadobudla vedomosť o osobe, voči ktorej môže uplatniť právo na náhradu škody, teda kedy získala informáciu, na základe ktorej si mohla urobiť úsudok o konkrétnom škodcovi na podklade takých skutkových okolností, ktoré sú spôsobilé urobiť záver o možnej zodpovednosti subjektu. Deň právoplatnosti trestného rozsudku preto nemožno bez ďalšieho považovať za deň, kedy sa poškodený dozvedel o osobe škodcu (Ro NS ČR z 30.9.2003. sp. zn. ). Informácie v tomto smere získal žalobca oveľa skôr a boli takého charakteru, že si ich

mohol uplatniť už v prebiehajúcom trestnom konaní. Také právo mal aj poškodený v prospech ktorého za jeho zamestnávateľa plnil, ale toto právo ani žalobca ani poškodený Kuruc nevyužili. Žalobkyňa vo vyjadrení z 8.10.2018 sama uviedla, že dočasnú pracovnú neschopnosť poškodeného oznámil jeho zamestnávateľ ako registrovaný pracovný úraz, pričom zo záznamu vyplýva, že žalovaná v 1/ rade sotila do poškodeného, ktorý spadol na betónovú podlahu v areáli zamestnávateľa poškodeného, pri páde poškodený T.. Q. C. - vedúci úseku ŽV pri plnení pracovných povinností - utrpel zranenie hlavy. Bola privolaná polícia zo A.. Záznam bol spísaný 26.4.2011. Záznam je založený aj v trestnom spise. Žalobca teda z tohto záznamu, si mohol a mal urobiť dostatočný úsudok o tom, kto spôsobil zranenie poškodenému, s následkom jeho práceneschopnosti a výplatou nemocenských dávok, mal vedomosť o tom, že do veci je zainteresovaná aj polícia, existuje dôvodné podozrenie na spáchanie trestného činu. Žalobca však zostal pasívny a pasívny zostal aj naďalej, hoci došlo k vyplácaniu ďalších dávok sociálneho poistenia. Treba naviac dodať, že nemusí byť v súvislosti s vedomosťou o škode a o tom, kto zo ňu zodpovedá, nespochybniteľná istota o zodpovednom subjekte a o celej výške škody (rozsudok NS SR sp. zn. z 28.5.2010). Z celej zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca predložil možno zistiť opakované konštatácie, že poškodený bol v práci napadnutý inými osobami, z toho dôvodu utrpel zranenia o bol uznaný za neschopného práce. Nemocenské dávky žalobca začal vyplácať už 30.4.2011. Žalovaní nepokladajú za rozhodujúce čo môže a nemôže robiť posudkový lekár v súvislosti dĺžkou PN, ako ju stanovil ošetrujúci lekár. Rozhodujúce Je pre škodu na zdravíš následkom práceneschopnosti doba, po ktorú poškodenému poškodené zdravie bránilo v obvyklom spôsobe života. Podľa súdneho znalca (V.. M.) dôvodná z tohto hľadiska bola dĺžka PN len od 19.4.2011 do 9.5.2011. Oprávnene boli poškodenému vyplatené nemocenské dávky len za túto dobu. V prípade nemoc, dávok sa žalobca o rozsahu škody dozvedel vždy v okamihu, keď jednotlivú dávku poškodenému vyplatil. To platí pre všetky žalobcom vyplatené dávky, či už vyplatené jednorazovo, alebo ako opakujúce sa plnenia. V prípade nároku na odškodnenie bolesti (bolestné) sa žalobca dozvedel o jeho výške, keď bolo vykonané odborné ohodnotenie. Pri sťažení spoločenského uplatnenia taktiež vtedy, keď bol o tom vypracovaný lekársky posudok. Z hľadiska premlčania ide o samostatnú subjektívnu premlčaciu dobu s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Pri invalidite začiatok plynutia a premlčacej doby je stanovený po priznaní invalidného dôchodku, pri každej jeho mesačnej výplate. Podľa žalovaných sú premlčané nemocenské dávky (premlčali z XX.X.XXXX, V. T.. V. V. Q. XXXX, Ú. O.O. A. O. XX.X.XXXX, K. XX.XX.XXXX, sťaženie spoločenského uplatnenia XX.X.XXXX). Žalobca ani predložením zdravotnej dokumentácie nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných, jeho následkami vo vzťahu k invalidite poškodeného, úrazového príplatku sťaženia spoločenského uplatnenia a úrazovej renty. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že k zníženiu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u poškodeného došlo najmä pre Jeho somatické choroby. Výrazne je u poškodeného Q. Q., G. M. s následkami poruchy osobnosti. Abstinenčné syndrómy závislosti U. U., jeho neschopnosť odvyknúť si od nadmerného užívania liekov. Bolo tiež konštatované (správa z I. neurol. kliniky z roku 2011), že depresívna porucha Je zo A.. Prípadný, označovaný postúrazový syndróm nemohol mať preto objektívne za následok duševné poruchy v zistenom rozsahu a už vôbec nie v príčinnej súvislostí s konaním žalovaných. Je dôvodný záver o tom, že poškodený C. v tejto súvislosti svoje traumy len predstieral v snahe získať najmä invalidný dôchodok.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval podaním zo dňa 22.01.2019 tak, že podľa o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, pričom tento nárok je nárokom originálnym, ktorý navrhovateľovi voči odporcovi vyplýva z osobitných právnych predpisov, a nejde o škodu na zdraví. Ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniam o náhrade škody. Podľa o sociálnom poistení, pre začiatok behu premlčacej doby je tu rozhodujúce stav zistenia a vyplatenia dávok sociálneho poistenia, k čomu došlo v rokoch 2011-2015. Ide o tzv. subjektívnu lehotu (trojročná viazaná na stav vedomia a kto za škodu zodpovedá) a o tzv. objektívnu (desaťročná počítanú odo dňa vyplatenia). V tomto prípade preto pre počiatok behu premlčacej doby je tu rozhodujúce vyplatenie, k čomu došlo v prejednávanej veci najskôr dňa 20.04.2011 a preto návrh na súd bol podaný včas a v lehote (31.08.2017). Sociálna poisťovňa z predložených dokladov mala vedomosti o účastníkoch incidentu ( podľa prvotných správ boli traja) ale z toho ešte nebolo možné posúdiť, že kto konkrétne zodpovedá za vzniknutú škodu ( ešte aj v správe od OOPZ Sládkovičovo zo dňa 24.06.2013 sú uvedený traja účastníci stým, že šetrenie nie je ukončené). Sociálna poisťovňa od začiatku začatia trestného konania vyzývala orgány činné v trestnom konaní a žiadala príslušné informácie. ukladá orgánom činným v trestnom konaní a súdu povinnosť umožniť výkon jeho procesných práv,

konkrétne poučiť ho a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Napriek tomu zo strany polície Sociálna poisťovňa nebola vyzvaná k uplatneniu škody v trestnom konaní. Na uplatnenie náhrady škody voči tretej osobe nestačí len úsudok o tom, že kto mohol spôsobiť zranenia poškodenému alebo dôvodné podozrenie na spáchanie trestného činu - ale musí byť preukázané zavinenie tretej osoby. Počas trestného konania môže byť podozrivý aj oslobodený a tým nevzniká právny základ na vymáhanie škody. Zavinené protiprávne konanie tretej osoby je preukázané až právoplatným rozhodnutím príslušných orgánov. Sociálna poisťovňa preukázala predloženými lekárskymi správami a vyjadrením kompetentného posudkového lekára príčinnú súvislosť medzí protiprávnym konaním žalovaných a vznikom škody. K námietkam žalovaných ešte poznamenal: Znalec z odboru chirurgie a traumatológie nie je kompetentný sa vyjadrovať k duševným ochoreniam, spôsobilosť na držanie zbrane, nie je v prípade poškodeného v rozpore - menovaný sa lieči na stredne ťažkú depresiu t.j. nejedná sa o ochorenie, stav, kde by nosenie (držba) zbrane bola zakázaná a posudková lekárka pri posudzovaní na účely invalidity (vzťah zdravotného postihnutia k zárobkovej činnosti - určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) zvolila na základe predložených nálezov depresiu ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (posúdenie bolo ešte pred psych. hospitalizáciou kedy určili hlavné ochorenie PTSP).

9. Na pojednávaní konaného dňa 22.01.2019 právny zástupca žalovaných navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie.

10. Následne súd uznesením č.k. -274 zo dňa 10.05.2019 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z Odboru: Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria a za znalca ustanovil M.. M. A., pričom úlohou znalca malo byť uviesť všetky dôležité skutočnosti zistené pri vypracovaní znaleckého posudku a odpovedať na otázky uvedené vo výroku tohto uznesenia.

11. Ustanovený znalec svoj posudok č. XXX/XXXX doručil súdu dňa 06.11.2019, v ktorom uviedol nasledovné závery: z hľadiska psychiatrického bol stres vyvolaný napadnutím v apríli 2011 T.. U. C. (poškodeného) spúšťačom O.R. A. O., G. B. Š. (Q.) Š. I. (O.) Q. N. T. osobnosti. Akýkoľvek stres vyššej intenzity môže byť u osobnostne predispozičnej osobnosti spúšťacom celej škály duševných porúch a ochorení, ktoré môžu v čase varírovať (jedna môže prechádzať, meniť sa na inú). Stres (hlavne vyššej intenzity) pôsobí ako promotér (spúšťač), iniciátor vývinu duševnej poruchy, akoby odomykal (teória kľúču a zámku) O.W. V. O., R., takejto osobnosti, pričom stres je kľúčom a osobnostná štrukturalizácia (tá je daná, osoba za ňu nemôže) je kľúčovou dierkou. Znalec sa nemieni a nevie sa vyjadrovať ku akejkoľvek kvantifikácii, číselnej, percentuálnej, atď. Psychiatria nie je matematika, ani exaktná veda, založená na newtonovsko-karteziánskej paradigme. Všetky prítomné a telesné ochorenia (aj u vyšetrovaného) spolu úzko súvisia, nemožno ich separovať, izolovať, posudzovať jednotlivo. Na vývin duševných porúch vyšetrovaného, z hľadiska psychiatrického, mal vplyv predovšetkým prítomný stres pri jeho napadnutí dňa 19. 04. 2011, samozrejme prítomné zranenia (ich priebeh, liečenie) takisto v určitom rozsahu (kvantifikovať nevie), prispeli k vývinu a rozvoju duševnej poruchy. Duševná porucha, vyvolaná u vyšetrovaného (prítomný stres pri jeho napadnutí dňa 19. 04. 2011), sa vyvíjala od uvedenej doby, najprv ako postraumatická stresová reakcia, ktorá sa vyvinula do postraumatickej stresovej poruchy následne do aktuálne do dominantnej pretrvávajúcej somatoformnej bolesťovej poruchy, resp. chronickej bolesťovej poruchy so somatickými a psychickými faktormi (F 45. 41). Tá je u neho prítomná aj aktuálne, je psychiatricky, psychofarmakologicky liečený. Je adekvátne dokumentovaná, zistil som ju aj pri psychiatrickom aktuálnom vyšetrení. Ku miere invalidity, jej vzniku, príčinnej súvislosti, zaradeniu do kapitoly posudzovaných porúch je oprávnený vyjadrovať sa posudkový lekár, nie psychiater. Odporučil súdu nebrať na zreteľ vyjadrenia znalca z odboru traumatológie, ohľadne jeho laického názoru o psychickom stav vyšetrovaného, hodnotenia jeho osobnosti, či jeho intrapsychickú tenziu a podobne. Užívanie liekov (predovšetkým analgetík, Q., hypnotík) bolo dôsledkom vzniknutej duševnej poruchy po 19. 04. 2011 u vyšetrovaného. Či bol závislý, na čo, akou formou pred týmto dňom, čiže či bol látkovo závislý pred vyše 8 rokmi, to zodpovedať nevie a nemôže, musel by ho vtedy vyšetriť. Aktuálne je pravidelne liečený ambulantným psychiatrom, užíva ordinovanú O., A. L. J. Q. M. a prítomná nie je. Poškodený trpel a trpí vyššie uvádzanými duševnými poruchami, nepredstieral a nepredstiera ich. Držanie (schopnosť jej nosenia, držania, používania a akej) zbrane posudzuje psychológ, nie psychiater. Vyšetrovaný trpí aktuálne pretrvávajúcou A. K. O., P.. R. K. O. A. A. Q. O. Y. (Y. XX. XX). E. B. F. G. O. Q. Q.Á., B. O., O. L.. Vyšetrovaný teda trpí aktuálne neurotickou a stresom podmienenou psychickou poruchou. Prevládajúci príznak tejto poruchy je trvalá, ťažká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá úplne vysvetliť fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou, sústreďuje sa na rôzne orgánové

systémy (pohybový, nervový, tráviaci, kožu, atď.). Porucha napokon vyžaduje zvýšenú pozornosť a podporu, liečbu, či už osobnú alebo lekársku, vrátane psychiatrickej liečby. Úzko súvisí je kompatibilná s osobnostnou štrukturalizáciou, čiže u niektorej osoby sa po rovnakej stresovej záťaži vyvinie, viac závažne, menej závažne, chronicky, u inej osoby sa nemusí vyvinúť vôbec. U vyšetrovaného sa vyvinula, po stresovej situácii, fyzickom brachiálnom napadnutí. Pretrváva dodnes, je somaticky a aj psychiatricky liečený. Uvedené ochorenie Je v zdravotnej dokumentácie dostatočne a adekvátne zdokumentované. Liečbu dlhodobú a systematickú potvrdil aj jeho ambulantný psychiater.

12. Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 18.12.2019 uviedli, že znalecký posudok M.. M. A. v celom rozsahu neprijímajú. Poukazujú predovšetkým na to, že invalidita Ing. Q.G. C. bola priznaná na základe úplne inej diagnózy, resp. diagnóz, ktoré sú uvedené v iných podstatných dokumentoch súvisiacich so zdravotným stavom T.. C.. Veľmi výrazne to možno zistiť, najmä pri výpočte bodov pre sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval praktický lekár. Ten pod bodom 253 určil diagnózu, ako zdĺhavú poúrazovú bolesť hlavy - O. A., za čo určil lekár 260 bodov so 100% navýšením, ktoré pokladáme za absolútne neprimerané a neobvyklé. Už zo samotného znenia tejto diagnózy (O. syndróm) vyplýva doslovne, že ide o stav po otrase a traume mozgu, pričom otras mozgu u T.. C. nebol diagnostikovaný. Takáto diagnóza je teda možná len po otrase mozgu a otras mozgu výslovne vylúčil znalec z odboru traumatológie Dr. J. M. Z. J. O. Č.. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný pre potreby trestného konania. Vo výpočte bodov pre sťaženie spoločenského uplatnenia je tiež určená praktickým lekárom diagnóza postraumatická stresová porucha, ktoré zaradenie je nesprávne, lebo pod bod 253 podľa prílohy k Vyhl.č. patria vážne mozgové, alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy o čo nepochybne nejde u pacienta T.. C.. Pod bodom 255 v zmysle prílohy k Vyhl.č. 437/2004 patria vážne mozgové, alebo duševné poruchy, pričom za vážnu duševnú poruchu sa pokladá taká porucha, ktorá vznikla pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov v tiesňových situáciách. Takáto diagnóza musí byť overená a potvrdená príslušným psychiatrickým pracoviskom, a nie praktickým lekárom. Ide o zážitky pacienta výnimočne nebezpečného, alebo katastrofického charakteru, čo v predmetnom prípade nebolo dané.

13. Následne dňa 22.06.2020 žalovaní predložili súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný M.. W. G., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý spochybnil závery znalca ustanoveného súdom, a zároveň uviedol, že poškodený netrpel a netrpí Posttraumatickou stresovou poruchou, keďže stres z napadnutia poškodeného rozhodne nebol neobvykle hrozivého a ani katastrofického rázu. Znalec v tomto prípade konštatuje na základe diagnóz, ku ktorým dospel, že sa nedá objektívne potvrdiť, že jeho ďalšia liečba súvisela s inkriminovanou udalosťou. Pričom vychádzal aj z toho, že poškodený trpí niekoľkými somatickými chorobami, ktoré majú dopad na jeho duševný stav, resp. často sa pri nich objavia aj duševné poruchy. A môže sa jednať aj o čistú náhodu či koincidenciu pri vzniku niektorých sprievodných duševných porúch po fyzickej či psychickej traume. Stres z napadnutia u I. U. môže byť spúšťačom takmer každej duševnej poruchy. Poškodený po úraze utrpel tzv. Akútnu reakciu na stres. Konanie žalovaných z psychiatrického hľadiska nesúvisela s jeho PN od 19.04.2011 do 09.05.2011. Jeho PN od 19.04.2011 do 09.05.2011 bol indikovaný len z telesného dôvodu. Invalidita poškodeného od 18.04.2012 nie je v žiadnej priamej súvislosti s prípadným duševným stavom poškodeného, ako následok konania žalovaných. Pre znalca sa zdá byť dubióznym fakt, že pán Ing. Q. C. je síce invalidný, ale CO sa týka jeho pracovnej rekomandácie, tá sa podľa znalca svedčí pre osobu úplne zdravú, nakoľko stanovená invalidita menovaného v ničom neobmedzuje, nehendikepuje, nie je žiadnou prekážkou na trhu práce! Väčšinu duševných porúch, ktoré sa objavili po incidente, znalec spochybnil, nakoľko sa nedali objektívne dokázať zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Avšak najpodstatnejším je fakt, že poškodený netrpel Epizódou stredne ťažkej depresie Y..X (Q. O. V.. Y.), nakoľko túto diagnózu znalec v zdravotnej dokumentácii okrem dvoch prípadov nikdy nenašiel. Preto žiadnym spôsobom nedokáže vysvetliť, kedy, kým, ako a na základe čoho sa objavila v posudku o invalidite. Lieková závislosť poškodeného sa rozvinula až po kritickom dni 19.04.2011. Túto závislosť si privodil sám svojvoľným nadužívaním liekov, napriek opakovaným poučeniam jeho ošetrujúceho psychiatra. Takže znalec jednoznačne vylučuje príčinnú súvislosť konania žalovaných s rozvojom liekovej závislosti u poškodeného. Duševnú traumu v príčinnej súvislosti s inkriminovanou udalosťou poškodený nepredstieral, tá je neskôr vierohodne popísaná aj v konziliárnom psychiatrickom vyšetrení pri hospitalizácii na Neurologickej klinike. Duševné a iné traumy súvisiace s napadnutím poškodeného mohli objektívne trvať do dňa 11.07.2011. či po dni 11.07.2011 poškodeným prezentované duševné a iné traumy boli objektívne dané alebo ich predstieral v snahe získať invalidný dôchodok znalec nedokáže ani potvrdiť, ani vylúčiť. Praktickým lekárom stanovená výška bodového hodnotenia by musel

svedčiť pre stav, že pacient nie je schopný vychádzať z domu, nakoľko má neustále strach z opakovania útoku, žije v O. V., E. E. G. Ú. Q. A., G. B. A. Ž. A. Q.}' a pre izoláciu príde o medziľudské kontakt}, ba môže prísť pre neschopnosť fungovania v mikrosociete aj o svoju rodinu. Žije izolovane a postupne chátra telesne i psychicky. Prakticky nespí. Dokonca hrozí i O. A.. Avšak z otázky č. 12. je evidentné, že (minimálne) poľuje a poľoval. Podľa tohto faktu výška bodového hodnotenia protirečí s jeho sociálnym fungovaním. Pokiaľ poľoval a poľuje, na 100% je isté, že psychiatrického hľadiska nebol obmedzený ani v iných spoločenských aktivitách, naviac bol schopný nadviazať vzťah a v súčasnosti má aj priateľku.

14. Dňa 30.11.2020 doručil súdu žalobca svoje vyjadrenie, v ktorom poukázal na viaceré chyby súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX, C. Z. M.. W. G.. Podľa žalobcu znalec sa dopustil viacero vecných pochybení, ako napr. vyjadrovanie sa k práci ošetrujúceho lekára a hodnotenie spôsobu spisovania lekárskych nálezov, znalec rieši mechanizmus pádu poškodeného, pričom toto znalcovi z odboru psychiatrie neprináleží, spochybňuje jednoznačne potvrdené skutočnosti uvádzané v lekárskych správach, vyjadrovanie domnienok znalca, ktoré nie sú podložené relevantnými dôkazmi, nálezmi a lekárskymi správami. Je chybou znaleckého posudku, ak znalec napriek tomu, že závery môžu byť len pravdepodobné, vyjadrí kategorický záver. Nezohľadnenie desivej udalosti - stresu, akou je napríklad fyzické napadnutie, je zo strany znalca vecne nesprávne. Znalec M.. G. stanovil hlavnú diagnózu, ktorá zapadá do jeho zvolenej koncepcie a nie objektívnu diagnózu s prihliadnutím na dostupné lekárske nálezy, popísaný dej úrazu a životný príbeh poškodeného. Bagatelizovanie závažnosti úrazu a vzniku PTSP zo strany znalca nie je na mieste. Je nutné opätovne poukázať na skutočnosť, že. Sa jednalo o útok na hlavu s jednoznačne potvrdenými poraneniami. Znalec vo svojom znaleckom posudku vyjadril iba svoje domnienky a spochybnil dostupné relevantné lekárske nálezy, avšak podstatné informácie pre jeho zhotovenie nemal k dispozícii. Znalecký posudok vykazuje znaky účelovosti a explicitne z neho vyplýva tendencia znalca vyvrátiť diagnózy a skutočnosti svedčiace tomu, že poškodený trpí duševnou poruchou v dôsledku fyzického Útoku žalovaných zo dna 19.4.2011, t.j. je tu dôvodná pochybnosť o nezaujatosti znalca, nakoľko obsah znaleckého posudku v plnej miere korešponduje s argumentáciu žalovaných.

15. Následne na pojednávaní dňa 27.04.2021 predstúpil znalec M.. W. G., ktorý uviedol, že vypracoval vo veci Znalecký posudok 9/2020. Pri jeho vypracovaní síce žiaľ nemohol vyšetriť poškodeného T.. C., avšak mal k dispozícii rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu jednak od praktického lekára, jednak od psychiatra a taktiež z algeziologických kliník z Trnavy a Banskej Bystrice. Uvedená rozsiahla zdravotná dokumentácia ani po jej dôkladnom preskúmaní nepopisovala dostatočne a presne existenciu príznakov posttraumatickej poruchy, dokonca tam popísané a uvedené príznaky nenapĺňali ani samotnú podstatu PTP, tak ako ju popísal v znaleckom posudku na str. 41. Samotný dej udalosti podľa jeho názoru nenapĺňa tieto znaky, pričom môže konštatovať, že následkom tejto udalosti by pravdepodobne nebolo vyvolanie prenikavej tiesne u každého. Ďalšie zistenia popísané v znaleckom posudku sa týkajú stanovenej diagnózy Y..X ako to vyplýva zo správy posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre invalidizáciu T.. C.. Posudok posudkového lekára obsahuje iba konštatovanie psychológa, pričom jednoznačné stanovenie diagnózy je v kompetencii psychiatra. V zdravotnej dokumentácii sa pritom ani v jednej z mnohých lekárskych správ M.. A., ktorý bol ošetrujúcim psychiatrom T.. C. nenachádza konštatovanie o prítomnosti tejto diagnózy. Čo sa týka tohto číselného kódu diagnózy uvádza sa nim epizóda stredne Ť. V., pričom keďže ide o epizódu, ide vždy o časovo ohraničený úsek s premenlivou dĺžkou trvania. V jeho lekárskej praxi sa doteraz nestretol a považuje to za vylúčené, aby takáto jedna epizóda odôvodňovala invalidizáciu pacienta. Taktiež čo sa týka diagnózy pretrvávajúca A. K. O.. Zo samotnej podstaty tejto poruchy ide o to, že je diagnostikovaná bolesť nemá žiadny fyzický a fyziologický dôvod, pričom v prípade T.. C. ide o pacienta, ktorý trpí viacerými chorobami a zdravotnými problémami. Takáto diagnóza by podľa jeho názoru mohla byť konštatovaná až po tom, čo by po skúmaní a pozorovaní na klinike nebol zistený ani jeden fyzický dôvod prítomnosti fyzickej bolesti. S M.. A. pred a v priebehu vypracovania znaleckého posudku komunikoval tak, že ho písomne požiadal o zaslanie dokumentácie T.. C.. Poukazuje, že po vypracovaní znaleckého posudku a po tom, čo príslušným orgánom policajného zboru oznámil, že T.. C. vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je spôsobilý byť držiteľom zbrane mu M.. A. doručil lekársku správu, ktorú vypracoval po opätovnom naliehaní T.. C., C. M.. A. udáva diagnózu a upozorňuje na manipulatívne sklony T.. C..

16. Následne na pojednávaní dňa 17.06.2021 predstúpil M.. M. F., ktorý uviedol, že je príslušným posudkovým lekárom podľa bydliska T.. C.. Pôvodne bola príslušnou lekárkou M.. Z.. Spis T.. C. dostal pridelený a na základe toho odpovedal na otázky súdu a to podľa nálezov, ktoré mal k dispozícii a

ktoré mal dostupné. Taktiež zaujímal pre žalobcu aj stanoviská k znaleckým posudkom M.. G. Q. M.. A.. Jednoznačne vyjadruje názor, že invalidita T.. C. bola spôsobená O. A. O., ktorá je v príčinnej súvislosti s udalosťami, ktorým bol vystavený. T.. C. invalidizovala po roku práceneschopnosti M.. Z. z dôvodu depresívnych epizód. Aj keď zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne nevyplýva zistená depresia, pristúpila k tomu z dôvodu, že T.. C. bol liečený liekmi, ktoré sa užívajú na liečbu depresie. U T.. C. sa vyskytovali jednak somatické aj psychické príznaky O. O.. Aktuálny zdravotný stav T.. C. nepozná. Naposledy bol posudzovaný na ústredí a bol plne invalidizovaný, tento raz už z dôvodu inej choroby, nie O. A. O.. K dĺžke a opodstatnenosti tejto dĺžky práceneschopnosti sa presne nevie vyjadriť. Zastáva však názor, že práceneschopnosť bola v uvedenej dĺžke opodstatnená. V prvých fázach sa u T.. C. prejavovali hlavne A. O., absolvoval množstvo vyšetrení. Nevie si predstaviť ako by to bolo možné, keby bol uznaný za práceschopného. Za práceneschopnosť a jeho dĺžku zodpovedá ošetrujúci lekár. Predpokladá, že aj v tomto prípade bola dôvodnosť dĺžky kontrolovaná. Je pravdou, že M.. Z. pri čiastočnej invalidizácii použila diagnózu Y. XX.X, čo je stredne ťažká depresívna porucha. Tak tomu bolo z dôvodu, že v čase, keď T.. C. posudzovala ešte nebolo možné u neho jednoznačne stanoviť ako dôvod O. A. O., pretože ešte neubehol rok od udalosti. O. A. O. je možno diagnostikovať až po roku od udalosti z dôvodu, že u časti pacientov počas uvedenej doby príznaky vymiznú. V prepúšťacej správe keď bol T.. C. počas hospitalizácie vyšetrovaný, je konštatovaná reakcia na stres. Ide vlastne o situáciu, ktorá predchádza samotnému rozvinutiu O. A. O.. Toto konštatovanie sa nachádza v Lekárskej správe zo dňa 20.7.2011, ktoré konštatuje O.Ú. P. G. A. Q. V. A. A.. Táto správa bola vypracovaná v rámci hospitalizácie T.. C. na neurológii. Predpokladá na 99,9%, že keď sa v lekárskej správe objavilo vyjadrenie a stanovenie diagnózy z odboru psychiatrie, muselo byť ošetrujúcim lekárom indikované psychiatrické vyšetrenie. Ďalej by chcel poukázať aj na to, že pokiaľ prepúšťacia správa konštatuje O. K. I. nemohol si ošetrujúci lekár takúto diagnózu vymyslieť, muselo to byť na základe vyšetrenia príslušným odborným lekárom.

17. Dňa 22.07.2021 bola súdu doručená záverečná reč žalobcu, v ktorej v podstate poukázal na všetky doterajšie ústne ako aj písomné vyjadrenia, pričom zdôraznil, že :u ide o osobitný právny vzťah vyplývajúci zo špeciálnej úpravy danej zákona o sociálnom poistení. Plynutie premlčacích dôb pri uplatňovaní práva na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby sa teda riadi Z. z o sociálnom poistení. Zo znenia uvedeného ustanovenia explicitne vyplýva, že subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXT/XXX/XXXX, ktorým boli žalovaní uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví poškodeného, t.j. dňa 15.11.2016. Žalobca má za to, že v priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že poskytovanie dávok sociálneho poistenia bolo zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, opodstatnené a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných.

18. Rozsudkom č.k. -527 zo dňa 05.08.2021 tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní.

19. Následne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XXCoCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okrem iného, odvolací súd poukázal najmä na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov SR č. 2/2014 pod č. R 16/2014, ktorom sa riešila otázka vedomosti o škodcovi v rámci začatia plynutia subjektívne premlčacej lehoty. V predmetnej veci najvyšší súd ustálil, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). V právnej vete NS SR ustálil, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Dovolací súd nepovažoval za správny názor, že žalobca vedomosť o tom, kto za vniknutú škodu zodpovedá nadobudol až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin.

Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou žalobca disponoval, v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti rozsudku. NS SR. V predmetnej veci NS SR teda ustálil, že v prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných pre plynutie premlčacej doby až právoplatnosťou trestného rozsudku, ale okamihom, kedy sa tieto okolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétne osoba za škodu zodpovedá. Odvolací súd tiež uviedol, že je nevyhnutné, aby prvoinštančný súd prioritne vykonal navrhnuté resp. komplexne vyhodnotil už vykonané dôkazy na zodpovedanie otázky, kedy žalobca získal informácie, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok (nie nadobudnúť nespochybniteľnú istotu) o osobe konkrétneho škodcu.

20. Na pojednávaní dňa 14.06.2022 sa žalobca vyjadril tak, že jeho nárok vyplýva z ustanovenia o sociálnom poistení, pričom v tejto právnej norme je osobitne upravené aj premlčanie a to v . Má za to, že ide o špeciálne ustanovenie k ustanoveniu podľa . Krajský súd v Trnave vyslovil svoj názor a poukázal na judikatúru, ktorá vychádza z aplikácie ust. . Má za to, že aplikácia tohto ustanovenia a prezentovaná judikatúra nie sú pre daný prípad aplikovateľné.

21. Žalovaný na druhej strane majú za to, že nárok uplatnený žalobou je potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení o sociálnom poistení a to taktiež aj v časti premlčania. Poukázali na to, že už od samotného počiatku konania žalovaní namietali premlčanie prevažnej časti uplatnených nárokov. Poukázali tiež na prílohy k samotnej žalobe, kde už v prípade vyplácania nemocenských dávok má sám žalobca uvedenú poznámku, že úraz bol zavinený inou osobou. Čo sa týka premlčaní jednotlivých uplatnených nárokov, vyplatené nemocenské dávky považujú žalovaní za premlčané v celom rozsahu. Čo sa týka vyplácaného invalidného dôchodku tu žalovaní považujú za nepremlčané iba dôchodky, vyplatené v mesiacoch september, október, november a december 2014 a následne dávky vyplatené od januára do septembra roku 2015. Čo sa týka jednorazovo vyplácaných dávok a to bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia a úrazového príplatku tieto považujú žalovaní za premlčané v celom rozsahu. Čo sa týka vyplácania úrazovej renty tu žalovaní považujú za nepremlčanú iba časť od septembra 2014 do augusta 2015. Čo sa týka nároku, ktorý podľa žalovaných nie je premlčaný, tu poukázali na ich argumentáciu, podľa ktorej nie je v konaní preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a dôvodom, pre ktorý boli invalidný dôchodok resp. úrazová renta vyplácaná. Z týchto dôvodov navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

22. Žalobca a žalovaní doručili súdu svoje záverečné reči dňa 27.07.2022, v ktorých v podstate zhrnuli svoje doterajšie vyjadrenia.

23. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.01.2016, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.11.2016, potvrdením o výške vyplatených dávok zo dňa 30.05.2013, potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 12.06.2013, rozpisom vyplatených dávok za roky 2012 a 2013, potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 18.09.2015, rozpisom vyplatených dávok za roky 2013, 2014 a 2015, potvrdením o úrazových dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 30. apríla 2011 do 31. decembra 2015, potvrdením zo dňa 21.11.2013, potvrdením zo dňa 14.09.2015, výzvou č. 02/2017 zo dňa 18.01.2017, výzvou č. 03/2017 zo dňa 18.01.2017, podaním žalovaných zo dňa 30.01.2017, odpoveďou na žiadosť o odborné stanovisko zo dňa 14.03.2017, oznámením vo veci výzvy č. 2/2017 a 3/2017 zo dňa 15.03.2017, rozhodnutím o odmietnutí sprístupnenia informácie zo dňa 31.10.2016, podaniami žalovaného 1 zo dňa 02.06.2015 a 07.12.2015, dokladmi slúžiacimi na posúdenie priznania invalidného dôchodku pre poškodeného (nová žiadosť z roku 2012),

dokladmi slúžiacimi na prehodnotenie zdravotného stavu poškodeného 02/2013, dokladmi slúžiacimi na prehodnotenie zdravotného stavu poškodeného 09/2013, dokladmi použitých pri kontrolnej lekárskej prehliadke z roku 2016, posúdená v roku 2017, dokladmi slúžiacimi pri posúdení náhrady za bolesť, dokladmi slúžiacimi pri posúdení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dokladmi použitých pri posudzovaní úrazovej renty, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, vyžiadaním správy zo dňa 06.06.2011, vyžiadaním správy zo dňa 07.06.2012, vyžiadaním správy zo dňa 26.07.2012, vyžiadaním správy zo dňa 19.09.2012, podaním OR PZ Galanta zo dňa 04.06.2012, podaním správy OR PZ Galanta zo dňa 22.11.2012, vyžiadaniami správy zo dňa 30.05.2013, 20.11.2013, 10.03.2014, 24.03.2014, 02.06.2014, návratkami zo dňa 24.06.2013, 05.12.2013, 19.03.2014, lekárskymi prepúšťacími správami zo dňa 23.08.2013, 16.08.2012, znaleckým posudkom č. 166/2019 vypracovaný M.. M. A., znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaný M.. W. G., L. G. M.. M. A. J. V. XX.XX.XXXX, ako aj s vyjadreniami strán konania a predvolaných znalcov, svedkov, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

24. Dňa 19.4.2011 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v čase cca o 14,30 hod. v obci I. v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného T.. Q. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Č.. V.. XX, XXX XX K., tým spôsobom, že žalovaný 1/ silno sotil rukami poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil žalovaný 2/ a päsťami rúk opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa, pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, následne žalovaný 1/ niekoľkokrát nohou kopol poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh. Spoločným konaním žalovaného 1/ a žalovaného 2/ bola poškodenému T.. Q. C. spôsobená ľahká F. G. J. Z. O. V. E. P. Z. A. E. I. Q. V. O., O. O. O. A. U., O. A. U. Ľ. A. E.Á. Z. M. G. B. C. G. Ľ. U. O. Ľ. F., O. O. K. J.. C. J. G. Z. O., Q. Q. O. Ľ. U. W. A. U. A. Q. O. V. Z., J. C. U. I. O. P., O. C. R.. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. XXT/XXX/ XXXX, zo dňa 18.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava XTo/XX/XXXX zo dňa 15.11.2016, boli žalovaní uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa formou spolupáchateľstva podľa . V súvislosti s úmyselným ublížením na zdraví, ktorého sa podľa Rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 18.01.2016 dopustili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločným konaním, sa poškodený stal dočasne práceneschopným od 20.04.2011 do 12.07.2011. Túto udalosť nahlásil zamestnávateľ poškodeného ako pracovný úraz. Poškodený od 18.4.2012 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Podľa vyjadrenia posudkového lekára zo dňa 14.3.2017 invalidita poškodeného v plnej miere súvisela s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 19.4.2011. Následne od. 6.9.2013 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného zvýšená o 10% v dôsledku iných zdravotných postihnutí. Pričom táto skutočnosť bola zohľadnená aj pri stanovení výšky vzniknutej škody. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta v súvislosti so zdravotným poškodením, ktoré poškodený utrpel dňa 19.4.2011, vyplatila poškodenému nasledujúce dávky sociálneho poistenia: nemocenské dávky za obdobie od 30.04.2011 do 12.07.201 Ivo výške 1.336,40 Eur, invalidný dôchodok za obdobie od 18.04.2012 do 05.10.2015 vo výške 13.429,58 Eur, úrazový príplatok za obdobie od 20.04.2011 do 12.07.2011 vo výške 830,30 Eur, úrazová renta za obdobie od 13.07.2011 do 31.12.2015 vo výške 12.059,30 Eur, náhrad za bolesť vo výške 3.655 Eur, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.175 Eur, v zmysle ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Na základe tejto skutočnosti žalobca výzvou č. 2/2017 a výzvou č. 3/2017 zo dňa 18.01.2017 vyzvala žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť celkovú škodu, poskytnutú poškodenému vo forme dávok sociálneho poistenia v celkovej výške 39.485,58 Eur. Na základe vyššie uvedeným výzvam bolo žalobcovi dňa 3.2.2017 doručené spoločné podanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, v ktorom odmietli uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť celkovú škodu.

25. Podľa o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa

dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

26. Keďže v konaní bola žalovaným vznesená námietka premlčania, musel sa súd primárne zaoberať vyhodnotením tejto vznesenej námietky, ktorá smerovala voči nárokom uplatneným žalobcom. V spojitosti s názorom, ktorý bol vyslovený odvolacím súdom II. inštancie dospel súd k názoru, že premlčanie jednotlivých uplatnených nárokov je potrebné v prípade subjektívnej premlčacej lehoty posúdiť tak, že žalobca už od samého počiatku vyplácal jednotlivé dávky poškodenému s vedomím, že úraz poškodeného bol spôsobený inou osobou, resp. osobami. Je potrebné poukázať na to, že žalobca s orgánmi činnými v trestnom konaní predbežne komunikoval a opakovane žiadal informácie o stave trestného konania, pričom je potrebné uviesť, že trestné konanie bolo od samého počiatku vedené a zo spáchania trestného činu boli podozriví žalovaní. Z týchto dôvodov teda súd vychádzal z toho, že žalobca disponoval informáciami, že jednotlivé dávky vypláca z dôvodu protiprávneho konania inej osoby, resp. iných osôb a taktiež mal jednoznačne možnosť identifikovať, že za protiprávne konanie zodpovedajú žalovaní, preto súd dospel v súlade s právnym názorom súdu II. inštancie k tomu, že podstatná časť nárokov uplatnených žalobcom je premlčaná. Čo sa týka jednotlivých nárokov nemocenské dávky ktoré boli uplatnené za obdobie od 30.4.2011 do 12.7.2011 a vyplatené v celkovej výške 1 336,40 Eur sú premlčané v celom rozsahu. Invalidný dôchodok vyplácaný v období od 18.4.2012 do 5.10.2015 a vyplatený v celkovej výške 13 429,58 Eur je nepremlčaný za obdobie od 1.9.2014 do 5.10.2015 v celkovej sume 5 161,05 Eur. Úrazový príplatok vyplácaný v období od 20.4.2011 do 12.7.2011 vyplatený v celkovej výške 830,30 Eur je premlčaný v celom rozsahu. Vyplatená úrazová renta v období od 13.7.2011 do 31.12.2015 vyplatená v celkovej výške 12 059,30 Eur je nepremlčaná za obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2015 v sume 2 122,80 Eur. Náhrada za bolesť vyplatená dňa 23.11.2012 v celkovej výške 3 655,- Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatená dňa 25.1.2013 v celkovej výške 8 175,- Eur sú premlčané v celom rozsahu. Z celkového uplatneného nároku teda nepremlčané zostali nároky z vyplateného invalidného dôchodku v celkovej výške 5 161,05 Eur a z vyplatenej úrazovej renty v celkovej výške 2 122,80 Eur. V zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu z dôvodov premlčania žalobu zamietol a v ďalšom sa zaoberal vyhodnocovaním námietok žalovanej strany, ktoré smerovali k absencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaných a vyplatením sociálnych dávok žalobcom v ich nepremlčanej časti.

27. Pri konečnom rozhodovaní vo veci vychádzal súd z toho, že žalovaní sa dopustili protiprávneho konania vyššie spomínanou formou a spôsobom, pričom za toto protiprávne konanie boli uznaní za vinných a všetky ich námietky a argumentácie boli posúdené súdom v konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Galanta pod sp. zn. XXT/XXX/XXXX. Na základe toho podľa názoru súdu boli jednoznačne identifikované subjekty zodpovedné za protiprávne konanie.

28. Čo sa týka námietok spočívajúcich v neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a škodou súd v rámci posudzovania tejto otázky vyhodnocoval jednak Znalecký posudok vypracovaný M.. A. O. Č.. XXX/XXXX a taktiež súkromný Znalecký posudok Č.. XX/XXXX Z. M.. W. G., ktorý bol v konaní predložený žalovanou stranou a to v kontexte svedeckej výpovede posudkového lekára M.. M. F., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 17.6.2021. V prvom rade však súd považuje za potrebné uviesť, že závery znaleckého dokazovania ktoré boli zadovážené v rámci trestného stíhania žalovaných a ktoré vyplývajú zo záverov znalca V.. M. a na ktoré žalovaní v rámci svojej procesnej obrany poukazovali vyhodnotil súd tak, že v časti záverov ku ktorým tento znalec dospel nie je možné tieto závery vyhodnotiť ako objektívne a to vzhľadom na to, že V.. M. ako znalec z odboru traumatológie nie je oprávnený hodnotiť psychický stav poškodeného, hodnotiť jeho osobnosť a taktiež nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosť stanovenej dĺžky práceneschopnosti poškodeného, pretože znalecké dokazovanie vykonané V.. M. hodnotilo aktuálny stav poškodeného, pričom skutočnú dĺžku a oprávnenosť práceneschopnosti je oprávnený hodnotiť iba ošetrujúci lekár a to po posúdení všetkých okolností a po posúdení zdravotného stavu poškodeného a progresie zistených poškodení zdravia. Je teda potrebné konštatovať, že sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaných, že oprávnenosť dĺžky práceneschopnosti poškodeného a jej oprávnenosť je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na znalecký posudok V.. M., naopak je súd toho názoru, že dĺžku práceneschopnosti je potrebné hodnotiť na základe stanoviska a rozhodnutia ošetrujúceho lekára, teda tak, ako ho tento lekár stanoví. V danom prípade teda súd nemal oprávnenosť a dĺžku práceneschopnosti poškodeného vo období od 30.4.2011 do 12.7.2011 za vyvrátenú a spochybnenú.

29. Čo sa týka rozporov v znaleckých posudkoch M.. A. Q. M.. G. tieto hodnotil súd v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a to hlavne v kontexte svedeckej výpovede M.. M. F., ktorý je posudkovým lekárom pričom dospel k názoru, že M.. M. F. svojou svedeckou výpoveďou podporil závery, ku ktorým dospel znalec M.. A., pričom svedok zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo bola pri čiastočnej invalidizácii poškodeného použitá diagnóza Y. XX.X, čo je stredne ťažká depresívna porucha svedok uviedol, že v tom čase nebolo možné použiť na invalidizáciu poškodeného diagnózu O. A. O., pretože túto je možné diagnostikovať až po roku od spúšťacej udalosti, nakoľko počas tejto doby u časti pacientov príznaky vymiznú. Svedok M.. F. poukázal taktiež na to, že v prepúšťacej správe poškodeného je konštatovaná reakcia na stres, pričom ide o situáciu, ktorá predchádza samotnému rozvinutiu O. A. O. a táto ja konštatovaná v Lekárskej správe zo dňa 20.7.2011. Svedok v najvyššej možnej miere predpokladá, pričom vzhľadom na jeho odbornosť sa súd s týmto predpokladom stotožnil, že v lekárskej správe sa toto konštatovanie objavilo na základe indikovaného psychiatrického vyšetrenia. V zmysle uvedenej svedeckej výpovede je preto potrebné hodnotiť aj znalecké dokazovanie, pričom po takomto hodnotení musel súd dospieť k názoru, že závery ku ktorým dospel M.. M. A. ustanoveným súdom v svojom Znaleckom posudku č. XXX/XXXX sú objektívnejšie a v zmysle nich znalec jednoznačne skonštatoval, že z hľadiska psychiatrického bol stres vyvolaný napadnutím poškodeného žalovanými, spúšťačom O. A. O. a to aj s prihliadnutím na osobnosť poškodeného. Znalec skonštatoval, že v uvedenom prípade bol stres spúšťačom vývinu duševnej poruchy, ktorý v spojení s osobnostnou štrukturalizáciou poškodeného vyvolal duševnú poruchu a to vo forme O. A. O.. Znalec taktiež jednoznačne skonštatoval, že duševná porucha u poškodeného bola vyvolaná primárne prežitým stresom, pričom tento stres u poškodeného v určitom rozsahu prehlbovali aj prítomné zranenia, ich priebeh a liečenie, čo taktiež prispelo k vývinu duševnej poruchy. Duševnú poruchu u poškodeného je potrebné podľa záverov znalca vnímať ako vyvíjajúcu sa, pričom priebeh bol od O. A. P. následne do O. A. O., ktorá sa u poškodeného aktuálne vyvinula do dominantnej A. K. O., P.. R. K. O. A. A. Q. O. Y.. Táto porucha je pritom u poškodeného adekvátne zdokumentovaná, pričom ju znalec zistil aj pri aktuálnom vyšetrení poškodeného.

30. Podľa názoru znalca M.. W. G. ktorý vo veci vypracoval súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalovanými znalec uviedol, že poškodený netrpel a netrpí O. A. O., keďže stres z napadnutia poškodeného rozhodne nebol neobvykle hrozivého ani katastrofického rázu. S takýmto konštatovaním sa však súd nemohol stotožniť, pretože v tomto prípade znalec hodnotí kategóriu, ktorá je navýsosť subjektívna, pričom u každého jedinca je miera hrozivosti a následného stresu schopná iným spôsobom ovplyvniť prežívanie stresujúcej udalosti a miera hrozivosti je u každého jedinca iná, pričom znalec žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by mal byť poškodený práve osobou, ktorá by mala napadnutie zo strany žalovaných prežívať menej stresujúco a vnímať ho menej hrozivo. Práve v prípade osoby poškodeného a na jeho osobnostný a psychický profil tak ako to v podstate konštatujú obaja znalci, kde poškodeného hodnotia ako zložito štrukturovanú osobnosť, môže byť dopad stresujúcej udalosti o to závažnejší. Táto skutočnosť však nemôže byť pričítaná žalovaným, vzhľadom na charakter ich konania ako favorizujúce. V tejto súvislosti súd poukazuje, že poškodený bol v zmysle formulácie skutku za ktorý boli žalovaní odsúdení, bol napadnutý dvoma dospelými osobami, bol sotený na elektrické bariérové oplotenie, bol opakovane udieraný do oblasti tváre a niekoľkokrát bol kopnutý do nôh a ďalšej časti tela. Z takéhoto popisu skutku je potrebné podľa názoru súdu vychádzať, pričom je nepochybné, že u každého jedinca je takáto udalosť spôsobilá vyvolať obavy o svoj život a to s príslušnými následkami, ktorých charakter a dopady majú u každej osoby iné následky v závislosti na tom, ako táto osobnosť udalosť prežíva. Výhrady znalca M.. G. že pri invalidizácii poškodeného bola použitá stredne ťažká depresia považuje súd za vyvrátené a to svedeckou výpoveďou M.. M. F. ktorý uviedol, že v čase prvotnej invalidizácie nebolo možné použiť inú diagnózu ako O. A. O., pretože neubehla doba potrebná na zistenie jej ďalšieho vývoja.

31. Znalecké posudky súd taktiež hodnotil aj s prihliadnutím na to, že znalec M.. A. poškodeného osobne vyšetril a formuloval aj závery, ku ktorým dospel, pričom hodnotil stav poškodeného v čase vyšetrenia. Vzhľadom na tento dôvod ako aj dôvody uvedené vyššie súd považoval znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Máriom Strakom pod č. XXX/XXXXX za objektívnejší. Súd sa taktiež nemohol stotožniť s výhradami žalovaných, že vzhľadom na množstvo posudkov ktoré tento znalec vo veciach vypracováva, nemôže tieto posudky vypracovávať kvalitne a zodpovedne. V tejto súvislosti súd uvádza, že merítkom hodnotenia kvality a odbornosti znaleckých posudkov môžu byť iba skutočnosti majúce odborný a vedecký charakter, pričom počet znaleckých posudkov ktoré znalec vypracováva takýmto kritériom nie je.

32. Podľa o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie považuje súd nároky uplatnené žalobcom za preukázané a to jednak odsudzujúcim rozsudkom ktorým boli žalovaní v 1/ a 2/ uznaných za vinných z protiprávneho konania, pričom toto protiprávne konanie bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia T.. C., pritom príčinná súvislosť bola jednoznačne preukázaná závermi znalca M.. M. A. v jeho Znaleckom posudku č. XXX/XXXX ako aj svedeckou výpoveďou posudkového lekára M.. M. F.. Výška jednotlivých nárokov bola v spore jednoznačným spôsobom preukázaná v duchu požiadavky vyššie citovaného zákonného ustanovenia príslušnými potvrdeniami, z ktorých vyplývala výška vyplatených dávok, pričom je potrebné poukázať na to, že voči preukazovanej výške vyplatených a uplatnených nárokov žalovaní nevznášali námietky. Z uvedených dôvodov teda súd žalobe v nepremlčanom rozsahu vyhovel.

34. Súd žalovaným v konaní priznal právo na náhradu trov konania a to v zmysle v rozsahu 82 %, nakoľko v tejto časti mali žalovaní vo veci úspech, pretože žaloba bola v tejto časti zamietnutá. Pri stanovovaní pomeru vychádzal súd z toho, že žalobca si žalobou uplatnil celkovo čiastku 39 485,558 Eur a súdom mu bolo priznaných 7 283,85 Eur, čo predstavuje 18 % z celkového uplatneného nároku a žaloba bola v zvyšnej časti 82 % zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.