Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-33-2019.pdf
PDF · 172.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Adam Puškár, advokát so sídlom Karpatská 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018, takto
rozhodol:
Správny súd r u š í rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 a vec v r a c i a Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.
Správny súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania, doručený dňa 01. 03. 2018 Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor, domáhala vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 504/2003 Z. z.“) na doterajšie náhradné pozemky v kat. úz. F. o výmere 29 675 m2, ktoré boli vyčlenené jej právnej predchodkyni G. E., H. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. XX, a to na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Levice o schválení dočasného usporiadania č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 s tým, že podľa zjednodušeného rozdeľovacieho plánu ide o diel „Za farou“ Poľnohospodárky podnik Dolná Seč a CKN parcely parc. č. XXX a parc. č. XXX J. K. XXX/X.
Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 rozhodol podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. tak, že žalobkyni nevzniká podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom v katastrálnom území F.. Poukázal na to, že žalobkyňa k návrhu priložila zoznam poľnohospodárskych pozemkov v jej vlastníctve ako zákonnej dedičky po pôvodnej vlastníčke G. E., na ktoré nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, rozhodnutie Pozemkového úradu Levice č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, sprievodnú správu vytyčujúceho geodeta zo septembra 1995, geografickú časť vytyčovacieho plánu. Uviedol, že rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Levice č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 bolo právnej predchodkyni G. E., zomr.
XX. XX. XXXX, schválené vyčlenenie pozemkov do bezplatného náhradného užívania na základe zjednodušeného rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991 Zb.“). Okresný úrad Levice na základe prešetrenia mal za preukázané, že predmetné rozhodnutie stratilo platnosť v zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb., pretože došlo k zániku vlastníctva pozemku a dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč bol vyhlásený konkurz na podklade uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, v obvode ktorého boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania. Žalobkyňa vo vyjadrení k podkladom a spôsobu zistenia rozhodnutia a jeho doplnenia uviedla, že plánové rozhodnutie je nekonformné s obsahom a zmyslom § 42i zákona č. 330/1991 Zb., uvedené ustanovenia a viaceré novely zákona č. 330/1991 Zb. nepovažuje za súladné s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, čo zakladá ich nevykonateľnosť. Orgány štátu vo svojej činnosti sú podriadené Ústave, a preto nemôžu vydať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s Ústavou. V takomto prípade by išlo o neplatné rozhodnutie. K uvedenému vyjadreniu Okresný úrad Levice uviedol, že zákonné podmienky pre vznik podnájomného vzťahu podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. nie sú splnené, pričom vydaním tohto rozhodnutia nie je dotknuté právo žalobkyne, resp. hospodáriaceho subjektu si upraviť užívací vzťah k pozemku podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z.
Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 potvrdil. Podľa názoru žalovaného predmetné rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru ako výsledok konania podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 bolo schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pozemkov k pozemkov nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode PD Dolná Seč podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. okrem iných účastníkov a katastrálnych území aj v kat. úz. F. pre G. E., H. I., matku navrhovateľky. Podľa údajov z obchodného registra Slovenskej republiky oddiel: Dr. Vložka č. 85/N bol na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, IČO: 00 194 531 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 vyhlásený konkurz. Žalovaný mal za preukázané, že všetky rozhodnutia vydané správnym orgánom do zrušenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb., t. j. do 01. 01. 2008, ktorými bolo schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov na pozemky nachádzajúce sa v hospodárskom obvode Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, nevynímajúc rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1999 (právoplatné dňa 04. 02. 1999), podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratili platnosť dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na Poľnohospodárske družstvo Dolná Seč. Zánik platnosti rozhodnutia platí aj vtedy ak rozhodnutie bolo vydané pred 01. 01. 2008. Členstvo matky žalobkyne a aj otázka toho, že jej vlastnícke pomery už mala vytýčené v dočasnom náhradnom užívaní, považoval žalovaný v danom prípade za právne irelevantné, keďže sa posudzuje v prvom rade iba platnosť pôvodného rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktorý zákon v § 42i zaviedol termín strata platnosti rozhodnutia nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom. Poľnohospodárskym podnikom, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je PD Dolná Seč. Prvostupňový správny orgán v konaní zisťoval, či na majetok PD Dolná Seč bol vyhlásený konkurz, čo dokladoval v spise priloženom výpise z obchodného registra na PD Dolná Seč, bez súvislosti s tým, kto bol alebo nebol členom družstva a s akým majetkom PD Dolná Seč do konkurzu vstupovalo. V konaní podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. sa skúma platnosť rozhodnutia, v tomto prípade rozhodnutie č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým podľa v tej dobe platného § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku, v tomto prípade PD Dolná Seč. Ohľadne namietanej protiústavnosti § 42i zákona č. 330/1991 Zb., niektorých ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. a porušenia čl. 2 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný poznamenal, že správne orgány sa v konaní podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. riadia platnými právnymi predpismi. Vlastnícke právo k neprededeným nehnuteľnostiam G. E., matky žalobkyne, nachádzajúcim sa v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX J. XXX neboli vydaním rozhodnutia nijako dotknuté. Žalovaný nie je kompetentný
skúmať, kto užíva, resp. kto má nájomnú zmluvu na užívanie náhradných pozemkov vyčlenených pre G. E. po jej smrti. Nájomná zmluva je dvojstranný právny akt medzi vlastníkom a nájomcom s presne špecifikovaným predmetom nájmu a podmienkami nájmu. Pri zisťovaní užívania poľnohospodárskej pôdy môže žalobkyňa využiť webovú stránku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu netrpel takými vadami, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia a preskúmavané rozhodnutie vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia.
II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
Žalobkyňa sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 05. 03. 2019, domáhala zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-NR- OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa namietala neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018, z ktorého nie je zrejmé a zrozumiteľné, o ktorých pozemkoch v kat. úz. F., bolo rozhodnuté. Vo výroku napadnutého rozhodnutia tieto pozemky okrem ich kat. úz. nie sú označené a nijako identifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými. Predmetom administratívneho konania bolo určenie právneho vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam – pozemkom, ktoré musia vo výroku rozhodnutia byť aj označené, v opačnom prípade je výrok rozhodnutia právne neúčinný a nevykonateľný. Naviac označenie predmetných pozemkov absentuje v celom rozhodnutí, vrátane jeho odôvodnenia, a preto nie je zrejmé o akých pozemkoch bolo rozhodované. Ide o závažné vady napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Levice a žalovaný tieto nedostatky týkajúce sa neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti neodstránil, čo zakladá nevykonateľnosť oboch napadnutých rozhodnutí. Výrok administratívneho rozhodnutia pritom musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, a to s ohľadom na jeho záväznosť. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutia súdov v právnej otázke požiadaviek na výrok rozhodnutia, aby mohol nadobudnúť s ním spojené účinky. Neurčitý výrok rozhodnutia správneho orgánu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to bez toho, aby sa v prípade jeho súdneho preskúmania, súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Žalobkyňa ďalej namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, keď prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len okrajovo spomenul, že vo vyjadrení vzniesla námietky a niektoré len povrchne vymenoval, avšak sa s nimi v rozhodnutí vôbec nezaoberal, nevyhodnotil a nevysporiadal. V tomto vyjadrení prezentovala námietky voči plánovanému rozhodnutiu, najmä poukazovala na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok patriaci poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD Dolná Seč, ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný na podnik, ktorý vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené v obchodnom registri. Preto je sporné, či vôbec mal majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom, čo žiadala v konaní zisťovať. Okrem toho poukázala na to, že matka G. E. bola členkou družstva, podala žiadosť o zrušenia členstva v PD Dolná Seč ku dňu 31. 12. 1995 a požiadala PD Dolná Seč o vyčlenenie pôdy. Predstavenstvo v uznesení č. 52 žiadosť vzalo na vedomie a uznesením č. XX v zápisnici Predstavenstvo PD Dolná Seč zo dňa 28. 08. 1995 členstvo G. E. bolo dňom 31. 12. 1995 skončené. Vyčlenenie jej dočasných náhradných pôd bolo realizované k 01. 10. 1996 a bolo schválené rozhodnutím Pozemkového úradu Levice č. 19/96 (správne malo byť 39/96) z 06. 12. 1996. Vystúpením jej matky z PD dňom 31. 12. 1995 existujúci právny vzťah medzi ňou a PD Dolná Seč bol definitívne ukončený, a preto v čase vyhlásenia konkurzu na majetok PD Dolná Seč pôdy G. E. už nepatrili do majetku družstva. Rovnako tak namietala rozpor § 42i zákona č. 330/1991 Zb. s ústavným zákazom retroaktivity. Okresný úrad Levice v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku neuviedol akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s jej námietkami a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný namiesto toho, aby tieto právne skutočnosti relevantne vyhodnotil, postupoval rovnako ako prvostupňový správny orgán, keď vznesené námietky riadne nevyhodnotil, nevysporiadal sa s nimi, hoci ich v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán nebol ochotný sa riadne vysporiadať a vlastnými úvahami vyhodnotiť ani jednu so zákonom stanovených zásadných pripomienok platnosti rozhodnutia. Správne orgány bez riadneho vyhodnotenia a zdôvodnenia sa odmietli zaoberať námietkou rešpektovania kogentných ustanovení vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní o časovom stave majetku podliehajúcemu konkurzu, t. j. rešpektovať § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., že konkurz sa vyhlasuje na majetok úpadcu v stave v deň vyhlásenia konkurzu a na následný nárast majetku, avšak nie na akýsi správnym orgánom chybne predpokladaný historický majetok úpadcu, ktorý mu v minulosti patril. Odmietli vykonať navrhnutý dôkaz o tom, že majetok podliehajúci konkurzu je presne dokumentovaný v spise majetkovej podstaty – úpadcu PD Dolná Seč, ktorý je prílohou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, preto nebolo zistené, či PD Dolná Seč mala v čase vyhlásenia konkurzu orné pôdy a medzi nimi také, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom. Majetok družstva je definovaný v § 222 a § 223 Obchodného zákonníka a skladá sa z členských vkladov, ktorých množstvo vznikom i zánikom členstva sa sústavne mení, a preto sa majetok družstva nemôže svojvoľne rozširovať na majetok nečlenov a na majetok bývalých členov, ktorí z družstva vystúpili. Správne orgány vecne vôbec nevysvetlili prečo nevykonali dôkaz, ktorý vylučuje možnosť aplikovania § 42i zákona č. 330/1991 Zb., konkrétne, že PD Dolná Seč dňom 30. 03. 1993 ukončilo poľnohospodársku výrobu a transformovalo sa na družstvo výroby určitých súčiastok pre poľnohospodárske stroje, na ich opravu a na rôzne technické služby, a preto prestalo existovať ako poľnohospodársky podnik viac ako päť rokov pred dňom právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Okrem toho PD Dolná Seč sa po skončení s poľnohospodárskou činnosťou zbavovala orných pôd z bývalých členských vkladov, čo znamenalo pokles imania družstva na 4,5 % pôvodného stavu. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že PD Dolná Seč malo také pôdy a že predmetný pozemok dočasného náhradného pridelenia mal tiež patriť do tejto konkurznej podstaty, t. j. žalovaného a Okresný úrad Levice, ktorí rozhodovali na základe ničím nepodloženého predpokladu, že PD Dolná Seč v čase konkurzu takéto pôdy malo a do konkurznej podstaty patril aj prejednávaný pozemok žalobkyne. Poukázala na to, že PD Dolná Seč v čase vyhlásenia konkurzu a ani skôr nemalo v kat. úz. F. vlastné orné pôdy, pričom uvedené nebolo spomínané ani v zachovaných zápisniciach predstavenstva z rokov 1973, 1989, 1991 - 1996. V roku 1992 vlastnilo orné pôdy vo Vyšnej nad Hronom a začiatkom decembra 1992 obhospodarovalo celkom 1 835,12 ha pôdy, z toho 25,4 ha v kat. Vyšnej nad Hronom (1,38 %), výmera členských vkladov bola 909,25 ha (49,55 %) a zvyšok tvorili nájomné pôdy, ktoré nepatrili do združených pozemkov a netvorili ani majetok PD a to o celkovej výmere 900,47 ha. Hodnoverné dôkazy mohol poskytnúť súpis konkurznej podstaty PD Dolná Seč. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne a jej návrhmi, ktoré mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, predstavuje rozpor s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 6Sr/1/2009 zo dňa 01. 07. 2009 a sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27. 02. 2014 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/4/2012 zo dňa 17. 04. 2013 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/300/2013-61 zo dňa 04. 02. 2016. Naviac právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa žalobkyne žalovaný a Okresný úrad Levice si nezaobstarali potrebné podklady pre rozhodnutie, aby toto vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Okresný úrad Levice si nezabezpečil právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ale vychádzal len z výpisu z obchodného registra PD Dolná Seč, z ktorého nie je zrejmé, kedy predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a či vôbec. V zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb. sa pre relevantné uplatnenie účinkov, a to pre stratu platnosti rozhodnutia, vyžaduje deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu. Tento dátum nevyplýva z rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu. Uvedené zakladá aj vadu nepreskúmateľnosti oboch administratívnych rozhodnutí v tejto časti. Žalobkyňa uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 žiadala zabezpečiť v správnom konaní, avšak Okresný úrad Levice a žalovaný návrhy žalobkyne na vykonanie a zabezpečenie si potrebných dôkazov – podkladov pre vecne správne rozhodnutie, odignorovali, hoci ich zaťažuje zákonná povinnosť zabezpečiť si potrebné podklady pre dostatočné zistenie skutkového stavu, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a §
46 Správneho poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Pokiaľ takto žalovaný a najmä Okresný úrad Levice nepostupoval, nemožno považovať skutkový stav za spoľahlivo zistený a rozhodnutia za predčasne vydané. V prípade zabezpečenia súpisu majetkovej podstaty úpadcu PD Dolná Seč a uznesenia o vyhlásení konkurzu, by bolo zistené, že predmetné pozemky, neboli súčasťou súpisu majetkovej podstaty a ani sa na tieto nevzťahoval zákonný nájom.
Žalobkyňa ako ďalší žalobný dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný a Okresný úrad Levice nesprávne aplikovali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a vychádzali len zo skutočnosti, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Levice č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 stratilo automaticky bez ďalšieho platnosť dňom právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na PD Dolná Seč. Nevzali do úvahy, že konkurz sa týkal majetku PD Dolná Seč, ktorý vlastnil ku dňu vyhlásenia konkurzu. Výklad § 42i zákona č. 330/1991 Zb., aký použil žalovaný a Okresný úrad Levice, že konkurz bol vyhlásený na úpadcu, v obvode ktorého boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania, je v rozpore s gramatickým výkladom tohto ustanovenia a rozpore so zákonom o konkurze. Z uvedeného je zrejmé, že podľa názoru žalovaného a Okresného úradu Levice nezáleží či pozemky úpadca v čase vyhlásenia konkurzu v majetku mal a či sa v čase vyhlásenia konkurzu na ne vzťahoval aj zákonný nájom. Uvedený výklad by hranice majetku úpadcu rozširoval aj na akýkoľvek majetok, ktorý vlastnil úpadca v minulosti, čo je v priamom rozpore s účelom, zmyslom a významom tohto zákonného ustanovenia.
II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Uviedol, že v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku nejde o pozemok, ktorý je definovaný parcelným číslom, ale katastrálnym územím (Žemliare), výmerou (29 675 m2), náhradným užívateľom (G. E., matkou A. B.), ktorá požiadala o vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne umiestnením na veľkoblokovej C- KN parcele (p. č. 717, č. 701, č. 733/1), kde sa pozemok vytyčoval. Žalovaný nepovažoval neuvedenie konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona o nájme sa uvádza, že ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, o aký pozemok išlo, čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie žalobkyne už obsahovalo fotokópie rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, sprievodnú správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt a tabuľkovú časť zjednodušeného rozdeľovacieho plánu. Tieto fotokópie dokladov si prvostupňový správny orgán overil s originálmi dokladov vo svojom archíve. Doloženie týchto dokladov žalobkyňou svedčí o tom, že žalobkyňa presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Ustanovenie § 12b ods. 4 zákona o nájme zaviedlo podmienky, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodne o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku. Jednou z podmienok bolo zistenie platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996. Na základe výpisu z obchodného registra správny orgán zistil, že na poľnohospodársky subjekt PD Dolná Seč bol vyhlásený konkurz, čo znamená, že toto rozhodnutie stratilo platnosť na základe § 42i zákona č. 330/1991 Zb., pričom, ak by boli splnené podmienky § 12b ods. 4 zákona o nájme, prvostupňový správny orgán by mal zákonnú povinnosť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí uviesť označenie náhradného pozemku, ku ktorému vzniká podnájomný vzťah a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Navyše v konaní podľa § 12b zákona o nájme, o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku, ide o pozemky v náhradnom užívaní, ktoré nie sú platnými údajmi katastra nehnuteľností, sú evidované na prvostupňovom správnom orgáne, a preto uvádzanie uznesenia a rozsudku krajských súdov je v danej veci právne irelevantné, keďže tieto pojednávajú o údajoch katastra nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje katastrálny zákon.
Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nemali pochybnosť ohľadne vyjadrenia žalobkyne, že jej matka G. E. nebola členkou družstva (správny orgán prvého ani druhého stupňa nemal dôvod toto spochybňovať, pretože sa to v konaní podľa § 12b zákona o nájme nevyžaduje) a ani že jej pozemky neboli nikdy majetkom družstva v čase vydania rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č.
39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ktorým vstúpila žalobkyňa do užívania náhradného pozemku, keďže podmienkou vydania tohto rozhodnutia bola výpoveď z nájmu daná užívateľovi – poľnohospodárskemu podniku PD Dolná Seč. Žalovaný sa uvedenými skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí zaoberal.
Ustanovenie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. neukladalo správnemu orgánu, aby sa zaoberal tým, či bol účastník konania členom družstva, alebo či jeho vlastníctvo bolo v majetku družstva v čase vyhlásenia konkurzu na poľnohospodárske družstvo, a preto žalovaný v rozhodnutí uviedol, že skúmanie týchto skutočností bolo irelevantné. Podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. ide o stratu platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 dňom právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 o vyhlásení konkurzu. V konaní žalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali podľa ustanovení Správneho poriadku okrem iných aj § 3 ods. 4, keď pri skúmaní straty platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, ktorým bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, vychádzali z údajov zverejnených na portály Ministerstva spravodlivosti SR - Obchodný register SR (L.), ktoré si následne overili prostredníctvom portálu L., kde je z oboch výpisov jednoznačne preukázané, že na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 06. 1998 č. k. 2K 111/98 vyhlásený konkurz (platnosť od 15. 01. 1999).
Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 sa schválilo urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, o ktoré požiadali vlastníci, ktorých pozemky boli v užívaní poľnohospodárskeho podniku PD Dolná Seč a pred vyčlenením do bezplatného náhradného užívania sa na tieto pozemky vzťahoval zákonný nájom. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pri konaní podľa § 12b zákona č. 503/2004 Z. z. ide o skúmanie platnosti rozhodnutia o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov, ktoré stratilo platnosť na základe vyhlásenia konkurzu na majetok PD Dolná Seč. Termín „strata platnosti dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu“ v § 42i zákona č. 330/1991 Zb., ktorý je platný od 01. 01. 2008 a neukladá povinnosť správnemu orgánu skúmať, čo bolo v majetku poľnohospodárskeho podniku ku dňu vyhlásenia konkurzu.
Žalovaný napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že nemohol vzniknúť podnájomný vzťah k náhradným pozemkom žalobkyne v kat. území F..
II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky
K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa žalobnú repliku, avšak toto podanie podala žalobkyňa s tým, že išlo o podanie koncipované a podpísané samotnou žalobkyňou a súčasne jej manželom. V tomto podaní zotrvala na žalobnom návrhu uvedenom v správnej žalobe a v rámci obsahu žalobnej repliky žalobkyňa v podstatných častiach uviedla:
Podľa žalobkyne žalovaný vo vyjadrení opakuje tvrdenia z napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný arbitrárne vykladá § 42i zákona č. 300/1991 Zb. a odmieta sa zaoberať dôkazmi, ktoré vylučujú možnosť jeho použitia. V administratívnom konaní označila vykonať dôkazy, ktoré vylučujú možnosť aplikácie tohto ustanovenia. Matka žalobkyne G. E. k 31. 12. 1995 vystúpila so súhlasom PD Dolná Seč a jej pozemky boli ku dňu 01. 10. 1996 aj vylúčené, a preto nebola v čase vyhlásenia konkurzu členkou družstva a vyhlásený konkurz sa netýkal jej majetku. Zo zápisnice Predstavenstva PD Dolná Seč z 28. 08. 1995 vyplýva pod č. 8 žiadosť matky žalobkyne G. E. o zrušenie členstva k 31. 12. 1995 a o vydanie pôdy a uznesením č. 52 predstavenstvo schválilo predmetnú žiadosť. Vlastná náhradná pôda matky A. B. G. E. bola vytýčená v dvoch častiach o výmere 2,1193 a 0,8482 spolu 2,9675 ha,
išlo o menšiu výmeru ako jej bolo vydané štátom, t. j. 4,3475 ha, rozdiel v jej neprospech je 1,38 ha. Dočasná náhradná pôda matky žalobkyne v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nemá žiadne označenie a žalovaný v rozhodnutí uvádza označenie jej náhradnej pôdy ako parcela č. XXX a parcela č. XXX spolu o výmere 29 675 m2. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť označenia spočíva v tom, že na parcele CKN č. XXX sú tri série vyčlenených parciel podľa rokov vyčlenenia a v každom sú náhradné pôdy s poradovým číslom 3, avšak dočasná náhradná pôda označená číslom 3 v jednotlivých ročných sériách nie je totožná. Rovnako aj na pôdnom bloku 701 boli dve série samostatne číslovaných náhradných pôd. Prvé pridelenie náhradných pôd pokrylo celý blok CKN parc. č. XXX a obsahoval celkom 15 náhradných pôd od č. 1 po 15. V roku 1996 došlo k prerozdeleniu náhradných pôd pod č. 14 a č. 15 tak, že na ich mieste na okraji CKN parc. č. XXX vznikli nové náhradné pôdy 1 až 4/1996, týmto prerozdelením však časť novej parcely X/XXXX prevažne v priestore CKN parc. č. XXX sa posunula do bloku CKN parc. č. XXX, kde boli naraz štyri parcely č. 3, a to časť náhradnej pôdy 3/1996, ktorá sa posunula do bloku CKN parc. č. XXX, náhradná pôda č. 3/1996, náhradná pôda 3/1995 a raz staršia náhradná pôda 3/1993, resp. 1994. Označenie parcely 701 a XXX bez typu parcely, t. j. či ide o CKN parcelu s viditeľnými hranicami, teda o pôvodný blok, v rámci ktorého sú EKN parcely vlastníkov s neviditeľnými hranicami, považovala žalobkyňa zo strany správnych orgánov za hrubú neodbornosť. CKN parcela XXX je pôvodný blok (historickým menom chotárny diel) veľkej rozlohy, konkrétne CKN parcela XXX kat. úz. F., ktorá obsadzuje väčšiu časť historického diela „Za farou“, má výmeru 42, 6875 ha a obsahuje celkom 23 EKN parciel, z ktorých EKN parcela XXX má výmeru 5,66 ha. CKN parcela XXX pokrýva menšiu časť historického diela „Za farou“ v kat. úz. F., má výmeru 38,70 ha a obsahuje celkovo 21 EKN parciel, z nich EKN parcela č. XXX má výmeru 7,64 ha. Uvedené údaje vyplývajú z mapového klienta ZBGIS. Z uvedeného je zrejmé, že parcela XXX a XXX so spoločnou výmerou 2,9675 ha v kat. úz. F. neexistuje, preto rozhodnutie, ktoré rozhoduje o týchto parcelách, resp. ktoré neurčuje presné náhradné pôdy číslom a rokom rozdeľovacieho plánu, sú rozhodnutiami o neexistujúcich pôdach a parcelách.
Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezistil žiadny skutkový stav. Nezákonným nepriznaním vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach, náklady zabezpečenia poľnohospodárskej prevádzky napadnuté rozhodnutia svojvoľne prenášajú na vlastníka, napriek garancie štátu a zákazu spätného uplatnenia zákonov na užívanie náhradných pozemkov do vykonania pozemkových úprav (§ 12a ods. 3, 4, 7, 12 zákona č. 504/2003 Z.z.). Nezákonné rozhodnutie žalovaného o nepriznaní vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach je zásahom do vlastníckych vzťahov, lebo práve tým, že donucuje vlastníkov náhradných pôd do likvidačných nákladov (náklady na vytýčenie samostatnej katastrálnej parcely, náklady na dohody o výmene podielov cestou notára alebo advokáta), od ktorých práve zákonným priznaním podnájomného vzťahu by boli ušetrení.
Žalobkyňa zároveň navrhla spojiť na spoločné konanie konania pod sp. zn. 15S/33/2019 a sp. zn. 15S/34/2019. Poukázala na to, že predmetom správnych žalôb je nepriznanie vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach a splnená je aj podmienka totožnosti účastníkov konania. Rozdielom je jeden z dôvodov preukázania nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa. V konaní vedenom pod sp. zn. 15S/33/2019 je dôvodom skutočnosť, že jej matka G. E. bola členkou družstva, jej pôdy do jej vystúpenia z družstva dva a pol roka pred konkurzom patrili do združených pôd družstva, ale jej vystúpením už tam nepatrili, čo rozhodnutia obchádzajú. V prípade konania vedenom pod sp. zn. 15S/34/2019 dôvodom je, že žalobkyňa nikdy nebola členkou Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, preto jej pôdy nikdy nepatrili do majetku družstva, ako to bez dôkazu predpokladajú napadnuté rozhodnutia. Všetky právne a vecné okolnosti predmetných konaní sú v plnej miere totožné.
II. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky
K vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný žalobnú dupliku, v ktorej zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Vyhláška č. 249/2008 Z. z. určovala ako majú viesť evidenciu pozemkov poľnohospodárske subjekty a až keď tento ukončí vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkované podniku, odovzdá evidenciu príslušnému obvodnému pozemkovému úradu (§ 3 ods. 2 vyhlášky) a keďže za nedodržanie tejto povinnosti neboli žiadne sankcie, podľa jeho vedomostí v rámci nitrianskeho kraja, ak nájomca ukončil poľnohospodársku činnosť a neodovzdal evidenciu bývalému
obvodnému úradu, neboli voči nemu začaté žiadne správne konania. Pokiaľ ide o povinnosti správneho orgánu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. viesť evidenciu právoplatných rozhodnutí s rozdeľovacími plánmi, v danom prípade sa jedná o evidenciu rozhodnutí vydaných podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., čo nesúvisí s rozhodnutím vydaním pre G. E., matku žalobkyne, podľa v tej dobe platného § 15 zákona č. 330/1991 Zb., keďže ide o inú evidenciu pozemkov. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.
K návrhu na spojenie veci uviedol, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu.
III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania
Správny súd o návrhu žalobkyne na spojenie veci vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2019 a sp. zn. 15S/34/2019 nerozhodoval, pretože tento návrh bol podaný spolu s vyjadrením žalobkyne k vydareniu žalovaného zo dňa 31. 07. 2019, ktoré podľa obsahu a podpisu podala žalobkyňa s tým, že podanie koncipoval jej manžel. Žalobkyňa je v konaní zastúpená JUDr. Adamom Puškárom na základe plnej moci zo dňa 01. 03. 2019 a keďže zastúpením advokátom musí byť krytý každý úkon žalobkyne až do právoplatného skončenia konania (na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie), správny súd na toto podanie neprihliadol a rovnako neprihliadol na návrh na spojenie vecí.
Žalobkyňa v podaní zo 10. 07. 2022 uviedla, že jediný dôvod na zamietnutie vzniku podnájomného vzťahu na doterajších dočasných náhradných pôdach G. E., H. I., v kat. úz. F., je ústavne nekonformný výklad § 42i zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, čo vylučuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s predkladanými námietkami žalobkyne. Strata platnosti o schválenie zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to, že konkurz bol vyhlásený na poľnohospodárske družstvo a na taký majetok družstva, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom. V prípade PD Dolná Seč nebola naplnená ani jedna z týchto podmienok. Správne orgány arbitrárne a neoprávnene obmedzujú práva žalobkyne do takej miery, že jediný základ odmietnutia návrhu na potvrdenie vzniku podnájomného vzťahu použil údajný konkurz podniku, ktorý v danej dobe okrem mena ani poľnohospodárskym podnikom nebol a nedisponoval ani pozemkami, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom, čo je absolútnou podmienkou straty platnosti vydaných schválení dočasných náhradných pôd.
Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. 07. 2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne a žalovaný.
8.1 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na žalobe a naďalej namietal neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Levice, z ktorého nie je zrejmé a zrozumiteľné o akých pozemkoch v kat. území F. bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté. Vo výroku rozhodnutia pozemky nie sú nijako bližšie označené a identifikované tak, aby neboli zameniteľné s inými. Podľa základných princípov administratívneho konania prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok a potvrdením právne vadného prvostupňového administratívneho rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom bez toho, aby odstránil jeho závažné právne vady, má za následok neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť oboch napadnutých administratívnych rozhodnutí. S poukazom na uvedené navrhol správnemu súdu, aby zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Levice pre ich nezákonnosť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému úradu Levice a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
8.2 Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný zotrváva na svojom rozhodnutí a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa predmetného konania. Taktiež trvá na vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 05. 2019. Podľa názoru žalovaného právne účinky ukončenia platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zák. č. 330/1991 Zb. nastali už skôr ako bolo vydané rozhodnutie podľa
§ 12b zákona o nájme, a to právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu na PD Dolná Seč, čo vyplýva z § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Keďže žalovaný považoval rozhodnutie zo dňa 18. 12. 2018 za zákonné a vecne správne, navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. ak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa osobitného predpisu (ďalej len „doterajšie rozhodnutie“) nestratilo platnosť, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania (ďalej len „doterajší náhradný pozemok“) podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do (a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, (b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, (c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy, alebo (d) prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.
Podľa § 12b ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1 (ďalej len „navrhovateľ“), v návrhu uvedie a) názov katastrálneho územia, b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku.
Podľa § 12b ods. 3 zákona č. 504/2003 Z .z. prílohou k návrhu podľa odseku 1 je a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a).
Podľa § 12b ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že a) navrhovateľ je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť, c) navrhovateľ vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa na dotknutých pozemkoch, a d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom
Podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.
Podľa § 12b ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. rozhodnutie podľa odseku 4 okrem všeobecných náležitostí obsahuje označenie pozemku, ku ktorému vzniká navrhovateľovi podnájomný vzťah; neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je grafické zobrazenie tohto pozemku.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom okresný úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 8.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1
a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva,18) b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,19) c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,20) d) právo bezplatného užívania rybníkov,21) e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,22) f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.23)
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
Podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo bola opakovane uložená pokuta podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie podľa prvej vety stráca platnosť aj vtedy, ak pozemok v náhradnom užívaní bol použitý na iné účely, ako je hospodárenie na pôde. Užívateľ takého pozemku postupuje podľa osobitného predpisu. Pri zániku vlastníckeho práva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, môže nový vlastník
pokračovať v užívaní náhradného pozemku po dohode s vlastníkom takého pozemku. Uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutia platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.
Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nevzniknutí podnájomného vzťahu k náhradným pozemkom v kat. úz. F. v prospech žalobkyni ako právnej nástupkyni po jej matke G. E., zomr. XX. XX. XXXX.
Je nepochybné a medzi účastníkmi konania nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne G. E. k 31. 12. 1995 vystúpila so súhlasom PD Dolná Seč a jej pozemky boli ku dňu 01. 10. 1996 aj vylúčené. Zo zápisnice Predstavenstva PD Dolná Seč z 28. 08. 1995 vyplýva pod č. 8 žiadosť matky žalobkyne G. E. o zrušenie členstva k 31. 12. 1995 a o vydanie pôdy a uznesením č. 52 Predstavenstvo PD Dolná Seč schválilo predmetnú žiadosť. Rozhodnutím bývalého pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 bolo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode PD Dolná Seč, kat. úz. M. A., M. N. D., O., P. B. D., F., ktoré sa vykoná podľa priloženého zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, a to na základe projektovej dokumentácie vypracovanej Q. C. D., R. D. K. XX/X, G. K. S. X/XX. Z technickej správy vyplýva vyčlenený pozemok pod bodom 11 názov honu: S. T., kat. úz. F. č. parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXXX/X, celková výmere 98,0996 ha, výmera predtým: 47,6910 ha, vymerané teraz: 1,7088 ha, zostatok: 2,0429 ha s tým, že vyčlenený pozemok sa nachádza v extraviláne obce Žemliare vpravo od štátnej cesty smerom na obec Jur nad Hronom a rovnako tak pozemok pod bodom 11 názov honu: Za farou, kat. úz. F. č. parcely č. XXX, XXX/X, celková výmera 51,0476 ha, vymerané predtým: 39,5269 ha, vymerané teraz: 7,1300 ha, zostatok: 0 s tým, že vyčlenený pozemok je extraviláne obce Žemliare vpravo od štátnej cesty do obce Jur nad Hronom. Z tabuľkovej písomnej časti inžinierskeho vytyčovacieho plánu je zrejmé, že pre matku žalobkyne boli v roku 1996 vytýčené dočasné náhradné pôdy na CKN parcely č. XXX o výmere 2,1193 ha pod značkou 3 a na parcele CKN parc. č. XXX J. XXX o výmere 0,8482 ha pod značkou 3.
Správny súd sa primárne zaoberal vyhodnotením námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko vecný prieskum zákonnosti v nadväznosti na ostatné žalobné body prichádza do úvahy až v prípade vyhodnotenia námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného prijatím záveru o jej nedôvodnosti. K takémuto záveru však správny súd v tejto veci nedospel, nakoľko rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nerozumiteľnosť a túto námietku žalobkyne posúdil ako dôvodnú, vedúcu ku zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd rozhodnutie žalovaného nepovažuje za zrozumiteľné, keďže z neho nevyplýva zrozumiteľne o čom žalovaný rozhodol, ako rozhodol, na základe akého právneho rámca aplikovaného na zistený skutkový stav a prečo rozhodol práve tak ako z neho vyplýva. Tento záver sa vzťahuje aj na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor nevyplýva o akých pozemkoch v kat. úz. F. správne orgány rozhodovali. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor a rovnako tak žalovaný vo svojom rozhodnutí tieto nedostatky neodstránil, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný tvrdil, že v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku nejde o pozemok, ktorý je definovaný parcelným číslom, ale katastrálnym územím (Žemliare), výmerou (29 675 m2), náhradným užívateľom (G. E., matkou žalobkyne), ktorá požiadala o vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne umiestnením na veľkoblokovej C-KN parcele (p. č. XXX a p. č. XXX), kde sa pozemok vytyčoval. Žalovaný nepovažoval neuvedenie konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona o nájme sa uvádza, že ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Podľa žalovaného v rozhodnutí je uvedené, o aký pozemok išlo, čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie žalobkyne už obsahovalo fotokópie rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, sprievodnú správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt a
tabuľkovú časť zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, ktorých doloženie svedčí o tom, že žalobkyňa presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Podľa žalovaného zákonnú povinnosť uviesť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí označenie náhradného pozemku je dané iba vtedy ak sa rozhodne o vzniku podnájomného vzťahu a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožňuje a z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa považuje za nevyhnutné, aby v rámci konania o návrhu žalobkyne podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z., výsledkom ktorého je rozhodnutie o vzniku alebo nevzniku podnájomného vzťahu k doterajším náhradným pozemkom v kat. úz. F., boli tieto pozemky jednoznačne identifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa vedela o aké pozemky sa jedná. Rovnako tak neobstojí argument, že táto skutočnosť bola zrejmá z obsahu administratívneho spisu. Je nevyhnutné, aby z rozhodnutia žalovaného a rovnako tak správneho orgánu prvého stupňa bolo zrejmé, o aké pozemky sa jedná, teda čo je predmetom konania pred správnym orgánom.
Pokiaľ ide o druhú z foriem nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, túto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a súčasne aj správneho orgánu prvého stupňa ako celok vykazuje, a to v miere, ktorá taktiež zakladá dôvod pre zrušenie týchto rozhodnutí podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne prezentovanými už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za potrebné poukázať na závery podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad vo veciach: Hiro Balani v. Španielsko, Bochan v. Ukrajina, alebo Krasula v. Rusko. Za relevantnú pritom podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno považovať takú námietku alebo argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia. S námietkami takéhoto charakteru, teda s námietkami relevantnými je orgán verejnej správy povinný sa vysporiadať. Relevantnosť námietky a jej konkrétnosť zároveň nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti, teda o vecnej správnosti argumentu alebo argumentácie v nej uvedenej, pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutím na strane 2 až 4 uviedol námietky žalobkyne v odvolaní, avšak tieto relevantne nevyhodnotil a nevysporiadal sa s nimi. Je potrebné uviesť, že správny orgán vydáva rozhodnutia pre účastníka konania, jeho rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti a z jeho odôvodnenia musí byť najmá zrejmé, z akých skutkových okolností správny orgán vychádzal a akými právnymi názormi sa pri rozhodnutí riadil a akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami účastníka, v tomto prípade žalobkyne a jej návrhmi. Rovnako tak rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor je stručné, strohé, bez akýchkoľvek odkazov na príslušné ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., tieto nie sú ani bližšie rozvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Taktiež absentuje akýkoľvek vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne prezentovanými vo vyjadrení k podkladom a spôsobu zistenia správneho orgánu prvého stupňa. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán len skonštatoval, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 s poukazom na § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratilo platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktorý dátum platnosti v rozhodnutí absentuje. V prípade ak správny orgán prvého stupňa vychádza z dátumu právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti si v konaní ani nezabezpečil, nemožno považovať takýto postup zo strany prvostupňového orgánu prvého stupňa za zákonný a rozhodnutie v tomto smere za preskúmateľné. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí, v ktorom sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na PD Dolná Seč stratilo rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 platnosť, a to bez toho, aby tento dátum označil, a tak teda stanovil, resp. presne určil okamih zániku platnosti uvedeného rozhodnutia.
Rovnako správny súd považoval za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (a aj správneho orgánu prvého stupňa) v časti týkajúcej sa výkladu a aplikácie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. na predmetnú právnu vec, napriek tomu, že žalobkyňa namietala aplikáciu predmetného ustanovenia, a to nielen vo vzťahu k nesplneniu podmienok, za ktorých možno aplikovať ustanovenie na predmetnú
vec a jednak vo vzťahu k namietanej retroaktivite ustanovenia. Žalobkyňa najmä poukazovala na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok patriaci poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD Dolná Seč, ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný na podnik, ktorý vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené v obchodnom registri.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom v kat. úz. F. žalobkyni ako právnej nástupkyni po jej matke G. E. nevznikol z dôvodu, že rozhodnutie bývalého pozemkového úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996, stratilo platnosť, a to vyhlásením konkurzu na PD Dolná Seč uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998. Napriek tomu, že výklad a aplikácia § 42i je zjavne zásadná a určujúca v predmetnej právnej veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (a aj správneho orgánu prvého stupňa) v tejto časti absentuje. Z rozhodnutia tak nevyplýva spôsob výkladu a následnej aplikácie tejto zákonnej normy žalovaným, hoci žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedla k tejto otázke konkrétne a zásadne námietky. V tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie o tom, či boli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia v súvislosti so začatím konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku ako dôvodom straty platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Zo znenia § 42i pritom vyplýva, že pre prípad konkurzného konania muselo ísť o konanie, resp. o majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 229/1991 Zb., čím sa však žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa pred aplikáciou § 42i v súvislosti s konkurzným konaním vôbec nezaoberali. V tomto smere sa nijako nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne týkajúcej sa aplikácie § 42i a v časti ustálenia splnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia odôvodnenie úplne absentuje. Nevysporiadali sa so zásadnými námietkami žalobkyne, či je ustanovenie § 42i na vec aplikovateľné a ak áno, prečo by ním realizovaná retroaktívna aplikácia vôbec mohla alebo mala byť prípustná. Pokiaľ žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodli bez toho, aby sa vysporiadali s touto pre vec podstatnú otázkou, nemožno považovať rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za spĺňajúce náležitosti § 46 a § 47 Správneho poriadku, čo zakladá nezákonnosť predmetných rozhodnutí.
Naviac správny súd dodáva, že zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v režime ktorého bol na majetok dotknutého poľnohospodárskeho podniku (PD Dolná Seč) v roku 1998 vyhlásený konkurz, bol pred účinnosťou ustanovenia § 42i (od 01. 01. 2008) zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda platil a bol účinný len do 31. 12. 2005, pričom pôvodná právna úprava uznesenie o začatí konkurzného konania ani nepoznala, keď súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Dvojfázovosť konkurzného práva (začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu) zaviedla až právna úprava zákona č. 7/2005 Z. z. v § 14, resp. XX a § 19 tohto zákona. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ktorým bol v zmysle § 13 zákona č. 328/1991 Zb. vyhlásený konkurz na PD Dolná Seč nie je uznesením o začatí konkurzného konania podľa § 14 zákona č. 7/2005 Z. z., s ktorou skutočnosťou sa správne orgány žiadnym spôsobom nezaoberali. Žalovaný pritom v rozhodnutí konštatuje, že rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 39/96 zo dňa 06. 12. 1996 stratilo platnosť dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, hoci § 42i upravuje, že strata platnosti rozhodnutia nastáva nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.
V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/216/2019 zo dňa 05. 08. 2020, v ktorom sa správny súd zaoberal problematikou týkajúcou sa aplikácie a výkladu predmetného ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že „zákonodarca v ustanovení § 42i zákona č. 330/1991 Zb. výslovne a zrozumiteľne rozlišuje medzi pojmami „rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov“ a „právoplatnosť uznesenia súdu o začatí konkurzného konania“, a to už v prvej vete. Uvedené rozlíšenie pojmov „rozhodnutie“ a „uznesenie súdu“ zákonodarca používa aj v druhej vete citovaného ustanovenia a aj v nadväznej piatej - poslednej vete ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb.: „uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutia
platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008“. Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že nezohľadnenie časového okamihu vyhlásenia konkurzu sa tejto veci netýka. Práve naopak, zákonodarca v poslednej vete uviedol, že dôvody zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov platia aj vtedy, ak bolo rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov (a nie uznesenie súdu o začatí konkurzného konania) bolo vydané pred 1. januárom 2008. Nepravá retroaktivita sa teda netýka uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré bolo vydané pred 01. 01. 2008, ako sa nesprávne domnieva žalovaný a prvostupňový správny orgán, ale sa týka rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Z uvedeného potom podľa názoru správneho súdu vyplýva, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci, keď nesprávne vykladali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. aj na právnu vec žalobkyne, v ktorej bol konkurz na spoločnosť SM Stupava Landor spol. s. r. o. vyhlásený dňa 29. 10. 1999, teda pred účinnosťou § 42i zákona č. 330/1991 Zb. (01. 01. 2008). Uvedená vada má negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu.“
V intenciách vyššie uvedených skutočností dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/042371-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005447-003 zo dňa 20. 09. 2018 sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z ktorých dôvodov je rozhodnutie žalovaného a rovnako tak aj správneho orgánu prvého stupňa nezákonné. Správny súd postupom v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.
Správny orgán prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní zaoberať otázkou aplikácie ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb., bude náležite skúmať dôvody rozhodnutia vyplývajúce z § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. a vo veci rozhodne postupom podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Zároveň správny súd dáva do pozornosti správnemu orgánu prvého stupňa, že podľa výpisu z obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč došlo dňom 09. 06. 2022 k zániku zapísanej osoby ex offo bez právneho nástupcu.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.