Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15S-34-2019.pdf
PDF · 167.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. R. XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Adam Puškár, advokát so sídlom Karpatská 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP6-2018/042368-2 zo dňa 18. 12. 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd r u š í rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-NR-OOP6-2018/042368-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018 a vec v r a c i a Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania, doručený dňa 01. 03. 2018 Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor, domáhala vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“) na doterajšie náhradné pozemky v kat. úz. F. o výmere 33 312 m2, ktoré boli vyčlenené na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Levice o schválení dočasného usporiadania č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 s tým, že podľa zjednodušeného rozdeľovacieho plánu ide o diel „F. C. podnik S. G. a CKN parcely parc. č. XXX a parc. č. XXX/X.
1.1 Okresný úrad Levice, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018 rozhodol podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. tak, že žalobkyni nevniká podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom v katastrálnom území F.. Poukázal na to, že žalobkyňa k návrhu priložila zoznam poľnohospodárskych pozemkov v jej vlastníctve, na ktoré nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, rozhodnutie Pozemkového úradu Levice č. 32/95 zo 21. 12. 1995, sprievodnú správu vytyčujúceho geodeta zo septembra 1995, geografickú časť vytyčovacieho plánu. Uviedol, že rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Levice č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 bolo žalobkyni schválené vyčlenenie pozemkov do bezplatného náhradného užívania na základe zjednodušeného rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). Okresný úrad Levice na základe
prešetrenia mal za preukázané, že predmetné rozhodnutie stratilo platnosť v zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb. dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Z výpisu obchodného registra vyplýva, že na majetok C. bol vyhlásený konkurz na podklade uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, v obvode ktorého boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania. Žalobkyňa vo vyjadrení k pokladom a spôsobu zistenia rozhodnutia a jeho doplnenia uviedla, že plánové rozhodnutie nie je konformné s obsahom a zmyslom § 42i zákona č. 330/1991 Zb., uvedené ustanovenia a viaceré novely zákona č. 330/1991 Zb. nepovažovala za súladné s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, čo zakladá neplatnosť rozhodnutia. K uvedenému vyjadreniu Okresný úrad Levice uviedol, že zákonné podmienky pre vznik podnájomného vzťahu neboli podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. splnené, avšak vydaním rozhodnutia nie je dotknuté právo žalobkyne, resp. hospodáriaceho subjektu si upraviť užívací vzťah k pozemku podľa §12a zákona č. 504/2003 Z. z..
1.2 Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/042368-2 zo dňa 18. 12. 2018 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018 potvrdil. Podľa názoru žalovaného predmetné rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru ako výsledok konania podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 bolo schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pozemkov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode C. podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. okrem iných účastníkov a katastrálnych území aj v kat. úz. F. pre G. T.. Podľa údajov z obchodného registra Slovenskej republiky oddiel: Dr. Vložka č. 85/N bol na majetok Poľnohospodárskeho družstva Dolná Seč, IČO: 00 194 531, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 vyhlásený konkurz. Žalovaný mal za preukázané, že všetky rozhodnutia vydané správnym orgánom do zrušenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb., t. j. do 01. 01. 2008, ktorými boli schválené vykonanie urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov na pozemky nachádzajúce sa v hospodárskom obvode C., nevynímajúc rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 (právoplatné dňa 15. 02. 1996) podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratili platnosť dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na C.. Zánik platnosti rozhodnutia platí aj vtedy ak rozhodnutie bolo vydané pred 01. 01. 2008. Členstvo žalobkyne a aj otázka toho, že či s tým spojené vlastnícke pozemky, ktoré boli vytýčené do dočasného náhradného užívania boli alebo neboli v majetku PD S. G. v čase vyhlásenia konkurzu na majetok družstva, považoval žalovaný v danom prípade za právne irelevantné, keďže sa posudzuje v prvom rade iba platnosť pôvodného rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktorý zákon v § 42i zaviedol termín strata platnosti rozhodnutia nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom. C. C., na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. je v danom prípade PD S. G.. Prvostupňový správny orgán v konaní zisťoval, či na majetok PD S. G. bol vyhlásený konkurz, čo dokladoval v spise priloženom výpise z obchodného registra na PD S. G., bez súvislosti s tým, kto bol alebo nebol členom družstva a s akým majetkom PD S. G. do konkurzu vstupovalo. V konaní podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. sa skúma platnosť rozhodnutia, v tomto prípade rozhodnutia č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, ktorým podľa v tej dobe platného § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bolo schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode poľnohospodárskeho podniku, v tomto prípade PD S. G.. Ohľadne namietanej protiústavnosti § 42i zákona č. 330/1991 Zb., niektorých ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. a porušenia čl. 2 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný poznamenal, že správne orgány sa v konaní podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. riadia platnými právnymi predpismi. Vlastnícke právo G. T. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX neboli vydaním rozhodnutia nijako dotknuté. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu netrpel takými vadami, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia a preskúmavané rozhodnutie vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia.
II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
2. Žalobkyňa sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 05. 03. 2019, domáhala zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-NR- OOP6-2018/042368-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2.1 Žalobkyňa namietala neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018, z ktorého nie je zrejmé a zrozumiteľné o ktorých pozemkoch v kat. úz. F., bolo rozhodnuté. Vo výroku napadnutého rozhodnutia tieto pozemky okrem ich kat. úz. nie sú označené a nijako identifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými. Predmetom administratívneho konania bolo určenie právneho vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré musia byť vo výroku rozhodnutia aj označené, v opačnom prípade je výrok rozhodnutia právne neúčinný a nevykonateľný. Naviac označenie predmetných pozemkov absentuje v celom rozhodnutí, vrátane jeho odôvodnenia, a preto nie je zrejmé o akých pozemkoch bolo rozhodované. Ide o závažné vady napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Levice a žalovaný tieto nedostatky týkajúce sa neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti neodstránil, čo zakladá nevykonateľnosť oboch napadnutých rozhodnutí. Výrok administratívneho rozhodnutia pritom musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, a to s ohľadom na jeho záväznosť. V tomto smere poukázala aj rozhodnutia súdov v právnej otázke požiadaviek na výrok rozhodnutia, aby mohol nadobudnúť s ním spojené účinky. Neurčitý výrok rozhodnutia správneho orgánu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a to bez toho, aby sa v prípade jeho súdneho preskúmania, súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
2.2 Žalobkyňa ďalej namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, keď prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len okrajovo spomenul, že vo vyjadrení vzniesla námietky a niektoré len povrchne vymenoval, avšak so žiadnou z nich sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal, nevyhodnotil a nevysporiadal. V tomto vyjadrení prezentovala námietky voči plánovanému rozhodnutiu, najmä poukazovala na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok patriaci poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD S. G., ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný na podnik, ktorý vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené v obchodnom registri. Preto je sporné, či vôbec mal majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom, čo žiadala v konaní zisťovať. Okrem toho poukázala na to, že nikdy nebola členkou žiadneho družstva a predmetný pozemok nebol majetkom PD S. G.. Podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku orné pôdy nečlenov nepatria do združených pôd členov družstiev, teda netvorili a nemohli tvoriť majetok družstva, na ktorý bol vyhlásený konkurz. Rovnako tak namietala rozpor § 42i zákona č. 330/1991 Zb. s ústavným zákazom retroaktivity. Okresný úrad Levice v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku neuviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s jej námietkami a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný namiesto toho, aby tieto právne skutočnosti relevantne vyhodnotil, postupoval rovnako ako prvostupňový správy orgán, keď vznesené námietky riadne nevyhodnotil, nevysporiadal sa s nimi, hoci ich v odôvodnení rozhodnutia uviedol. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán nebol ochotný sa riadne vysporiadať a vlastnými úvahami vyhodnotiť ani jednu so zákonom stanovených zásadných pripomienok platnosti rozhodnutia. Správne orgány bez riadneho vyhodnotenia a zdôvodnenia sa odmietli zaoberať námietkou rešpektovania kogentných ustanovení vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní o časovom stave majetku podliehajúcemu konkurzu, t. j. rešpektovať § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., že konkurz sa vyhlasuje na majetok úpadcu v stave v deň vyhlásenia konkurzu a na následný nárast majetku, avšak nie na akýsi správnym orgánom chybne predpokladaný historický majetok úpadcu, ktorý mu v minulosti patril. Odmietli vykonať navrhnutý dôkaz o tom, že majetok podliehajúci konkurzu je presne dokumentovaný v spise majetkovej podstaty - úpadcu PD S. G., ktorý je prílohou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, preto nebolo zistené, či PD S. G. mala v čase vyhlásenia konkurzu orné pôdy a medzi nimi také, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom. Majetok družstva je definovaný v § 222 a § 223 Obchodného zákonníka a skladá sa z členských vkladov, ktorých množstvo vznikom i zánikom členstva sa sústavne mení, a preto sa majetok družstva nemôže svojvoľne rozširovať na majetok nečlenov a na majetok bývalých členov, ktorí z družstva vystúpili. Správne orgány
vecne vôbec nevysvetlili, prečo nevykonali dôkaz, ktorý vylučuje možnosť aplikovania § 42i zákona č. 330/1991 Zb., konkrétne, že PD S. G. dňom 30. 03. 1993 ukončilo poľnohospodársku výrobu a transformovalo sa na družstvo výroby určitých súčiastok pre poľnohospodárske stroje, na ich opravu a na rôzne technické služby, a preto prestalo existovať ako poľnohospodársky podnik. Okrem toho PD S. G. sa po skončení s poľnohospodárskou činnosťou zbavovala orných pôd z bývalých členských vkladov, čo znamenalo pokles imania družstva na 4,5 % pôvodného stavu, a preto je otázne, či PD S. G. ešte malo orné pôdy, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom, v čase vyhlásenia konkurzu. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že PD S. G. malo také pôdy a že predmetný pozemok dočasného náhradného pridelenia mal tiež patriť do tejto konkurznej podstaty, t. j. žalovaného a Okresný úrad Levice, ktorí rozhodovali na základe ničím nepodloženého predpokladu, že PD S. G. v čase konkurzu takéto pôdy malo a do konkurznej podstaty patril aj prejednávaný pozemok žalobkyne. Poukázala na to, že PD S. G. v čase vyhlásenia konkurzu a ani skôr nemalo v kat. úz. F. vlastné orné pôdy, pričom uvedené nebolo spomínané ani v zachovaných zápisniciach predstavenstva z rokov 1973, 1989, 1991 - 1996. V roku 1992 vlastnilo orné pôdy vo D. a začiatkom decembra 1992 obhospodarovalo celkom 1 835,12 ha pôdy, z toho 25,4 ha v kat. D. nad R. (1,38 %), výmera členských vkladov bola 909,25 ha (49,55 %) a zvyšok tvorili nájomné pôdy, ktoré nepatrili do združených pozemkov a netvorili ani majetok PD o celkovej výmere 900,47 ha. Hodnoverné dôkazy mohol poskytnúť súpis konkurznej podstaty PD S. G.. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne a jej návrhmi, ktoré mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, predstavuje rozpor s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sr/1/2009 zo dňa 01. 07. 2009 a sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27. 02. 2014 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/4/2012 zo dňa 17. 04. 2013 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/300/2013-61 zo dňa 04. 02. 2016. Poznamenala, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
2.3 Podľa žalobkyne žalovaný a Okresný úrad Levice si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, aby toto vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Okresný úrad Levice si nezabezpečil právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ale vychádzal len z výpisu z obchodného registra PD S., z ktorého nie je zrejmé, kedy predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a či vôbec. V zmysle § 42i zákona č. 330/1991 Zb. sa pre relevantné uplatnenie účinkov, a to pre stratu platnosti rozhodnutia, vyžaduje deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu. Tento dátum nevyplýva z rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu. Uvedené zakladá aj vadu nepreskúmateľnosti oboch administratívnych rozhodnutí v tejto časti. Žalobkyňa uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 žiadala zabezpečiť, avšak Okresný úrad Levice a žalovaný návrhy žalobkyne na vykonanie a zabezpečenie si potrebných dôkazov - podkladov pre vecne správne rozhodnutie, odignorovali, hoci ich zaťažuje zákonná povinnosť zabezpečiť si potrebné podklady pre dostatočné zistenie skutkového stavu, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Pokiaľ takto žalovaný a najmä Okresný úrad Levice nepostupoval, nemožno považovať skutkový stav za spoľahlivo zistený a rozhodnutia za predčasne vydané. V prípade zabezpečenia súpisu majetkovej podstaty úpadcu PD S. G. a uznesenia o vyhlásení konkurzu, by bolo zistené, že predmetné pozemky, neboli súčasťou súpisu majetkovej podstaty a ani sa na tieto nevzťahoval zákonný nájom.
2.4 Žalobkyňa ako ďalší žalobný dôvod uviedla nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný a Okresný úrad Levice nesprávne aplikovali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a vychádzali len zo skutočnosti, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Levice č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 stratilo automaticky bez ďalšieho platnosť dňom právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu na PD S. G.. Výklad § 42i zákona č. 330/1991 Zb., aký použil žalovaný a Okresný úrad Levice, že konkurz bol vyhlásený na úpadcu, v obvode ktorého boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania, je v rozpore s gramatickým výkladom tohto ustanovenia a rozpore so zákonom o konkurze. Z uvedeného je zrejmé, že podľa názoru žalovaného a Okresného úradu Levice nezáleží či pozemky úpadca v čase vyhlásenia konkurzu v majetku mal a či sa v čase vyhlásenia konkurzu na ne vzťahoval aj zákonný nájom. Uvedený výklad by hranice majetku úpadcu rozširoval aj na akýkoľvek majetok, ktorý vlastnil úpadca v minulosti, čo je v priamom rozpore s účelom, zmyslom a významom tohto zákonného ustanovenia.
II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Uviedol, že v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku nejde o pozemok, ktorý je definovaný parcelným číslom, ale katastrálnym územím (F.), výmerou (33 312 m2), náhradným užívateľom (G. T.), ktorá požiadala o vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne umiestnením na veľkoblokovej C-KN parcele (p. č. XXX/X a XXX/X), kde sa pozemok vytyčoval. Žalovaný nepovažoval neuvedenie konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona o nájme sa uvádza, že ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, o aký pozemok išlo, čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie žalobkyne už obsahovalo fotokópie rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, sprievodnú správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt a tabuľkovú časť zjednodušeného rozdeľovacieho plánu. Tieto fotokópie dokladov si prvostupňový správny orgán overil s originálmi dokladov v archíve. Doloženie týchto dokladov žalobkyňou svedčí o tom, že žalobkyňa presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Ustanovenie § 12b ods. 4 zákona o nájme zaviedlo podmienky, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodne o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku. Jednou z podmienok bolo zistenie platnosti vyššie uvedeného rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995. Na základe výpisu z obchodného registra správny orgán zistil, že na poľnohospodársky subjekt PD S. G. bol vyhlásený konkurz, čo znamená, že toto rozhodnutie stratilo platnosť na základe § 42i zákona č. 330/1991 Zb., pričom ak by boli splnené podmienky § 12b ods. 4 zákona o nájme, prvostupňový správny orgán by mal zákonnú povinnosť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí uviesť označenie náhradného pozemku, ku ktorému vzniká podnájomný vzťah a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Navyše v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku, ide o pozemky v náhradnom užívaní, ktoré nie sú platnými údajmi katastra nehnuteľností, sú evidované na prvostupňovom správnom orgáne, a preto uvádzanie uznesenia a rozsudku krajských súdov je v danej veci právne irelevantné, keďže tieto pojednávajú o údajoch katastra nehnuteľností, na ktoré sa vzťahuje katastrálny zákon.
3.1 Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nemali pochybnosť ohľadne vyjadrenia žalobkyne, že žalobkyňa nikdy nebola členkou družstva (správny orgán prvého ani druhého stupňa nemal dôvod toto spochybňovať, pretože sa to v konaní podľa § 12b zákona o nájme nevyžaduje) a ani jej pozemky neboli nikdy majetkom družstva v čase vydania rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, ktorým bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ktorým vstúpila žalobkyňa do užívania náhradného pozemku, keďže podmienkou vydania tohto rozhodnutia bola výpoveď z nájmu daná užívateľovi - poľnohospodárskemu podniku PD S. G..
3.2 Ustanovenie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. a § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. neukladalo správnemu orgánu žiadnym spôsobom, aby sa zaoberal či bol účastník konania členom družstva, alebo jeho vlastníctvo bolo v majetku družstva v čase vyhlásenia konkurzu na poľnohospodárske družstvo, a preto žalovaný v rozhodnutí uviedol, že skúmanie týchto skutočností bolo v danom konaní irelevantné, nakoľko podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. ide o stratu platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, dňom právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998 o vyhlásení konkurzu. V konaní žalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali podľa ustanovení Správneho poriadku okrem iných aj § 3 ods. 4 s tým, že pri skúmaní straty platnosti rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, ktorým bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, vychádzali z údajov zverejnených na portály Ministerstva spravodlivosti SR - Obchodný register SR (www.orsr.sk), ktoré si následne overili prostredníctvom portálu www.oversi.gov.sk, kde je z oboch výpisov jednoznačne preukázané, že na majetok C. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 06. 1998 č. k. 2K 111/98 vyhlásený konkurz (platnosť od 15. 01. 1999).
3.3 Rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 sa schválilo urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, o ktoré požiadali vlastníci, ktorých pozemky boli v užívaní poľnohospodárskeho podniku PD S. G. a pred vyčlenením do bezplatného náhradného
užívania sa na tieto pozemky vzťahoval zákonný nájom. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pri konaní podľa § 12b zákona č. 503/2004 Z. z. ide o skúmanie platnosti rozhodnutia o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov, ktoré stratilo platnosť na základe vyhlásenia konkurzu na majetok PD S. G.. Termín „strata platnosti dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu“ v § 42i zákona č. 330/1991 Zb., ktorý je platný od 01. 01. 2008 a neukladá povinnosť správnemu orgánu skúmať, čo bolo v majetku poľnohospodárskeho podniku ku dňu vyhlásenia konkurzu.
3.4 Žalovaný napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že nemohol vzniknúť podnájomný vzťah k náhradným pozemkom žalobkyne v kat. území F..
II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky
4. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa žalobnú repliku, avšak toto podanie podala žalobkyňa s tým, že išlo o podanie koncipované a podpísané samotnou žalobkyňou a súčasne jej manželom. V tomto podaní zotrvala na žalobnom návrhu uvedenom v správnej žalobe a v rámci obsahu žalobnej repliky žalobkyňa v podstatných častiach uviedla:
4.1 Podľa žalobkyne žalovaný vo vyjadrení opakuje tvrdenia z napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný arbitrárne vykladá § 42i zákona č. 300/1991 Zb. a odmieta sa zaoberať dôkazmi, ktoré vylučujú možnosť jeho použitia. V administratívnom konaní navrhla vykonať dôkazy, ktoré vylučujú možnosť aplikácie tohto ustanovenia. Žalobkyňa nikdy nebola členkou PD S. G., a preto jej pozemky nikdy nepatrili do majetku PD a neboli a nemohli byť predmetom vyhláseného konkurzu. Po nadobudnutí pozemkov uzatvorila nájomnú zmluvu, preto zákonný nájom neprichádza do úvahy. Prenajímanie ukončila výpoveďou prijatou predstavenstvom PD S. G. v lehote do 31. 08. 1994, na základe ktorého nájomný vzťah bol skončený koncom nasledujúceho hospodárskeho roka a boli vyčlenené do dočasných náhradných pôd k 01. 10. 1995 a vyčlenenie bolo schválené rozhodnutím právneho predchodcu Pozemkovým úradom Levice rozhodnutím č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995.
4.2 Strata platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu samotným zákonom je podmienená v prípade konkurzu tromi podmienkami, ktoré musia byť súčasne naplnené, a to, že úpadcom je poľnohospodársky podnik, strata platnosti sa vzťahuje iba na majetok družstva, t. j. aktuálne vlastnenú poľnohospodársku pôdu v deň právoplatnosti vyhlásenia konkurzu, a to na poľnohospodársku pôdu, na ktorú sa vzťahuje zákonný nájom. V danom prípade nebola naplnená ani jedna podmienka, keďže PD S. G. dňom 30. 03. 1993 ukončilo poľnohospodársku výrobu a transformovalo sa na družstvo výroby určitých súčiastok pre poľnohospodárske stroje, ich opravu a na rôzne technické služby podľa výpisu z obchodného registra. Orné pôdy žalobkyne nikdy neboli vo vlastníctve PD S. G., prenájom na základe zmluvy bol skončený dňom 30. 09. 1995 a žiadne z orných pôd neboli predmetom zákonného nájmu, čo je s ohľadom na to, že netvorili majetok družstva, aj bezpredmetný aspekt. Zo zápisnice Predstavenstva PD S. G. z 31. 08. 1994 vyplýva, že uznesením č. 75 predstavenstvo berie na vedomie žiadosť o vydanie poľnohospodárskej pôdy podanej do 31. 08. 1994 a ich vydanie k 1. 10. 1995 a uznesenie obsahuje aj meno žalobkyne a v uznesení č. 85 je uvedená adresa a výmera a kataster.
4.3 Vlastná náhradná pôda žalobkyne bola vytýčená v jednom celku o výmere 3,3312 ha. Dočasná náhradná pôda žalobkyne v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nemá žiadne označenie a žalovaný v rozhodnutí uvádza označenie jej náhradnej pôdy ako parcela č. XXX/X a parc. č. XXX(X) o výmere 33 312 m2. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť označenia spočíva v tom, že na parcele CKN parc. č. XXX sú tri série vyčlenených parciel podľa rokov vyčlenenia a v každom sú náhradné pôdy s poradovým číslom 3, avšak dočasná náhradná pôda označená číslom 3 v jednotlivých ročných sériách nie je totožná. Rovnako aj na pôdnom bloku XXX boli dve série samostatne číslovaných náhradných pôd. Prvé pridelenie náhradných pôd pokrylo celý blok CKN parc. č. XXX a obsahoval celkom 15 náhradných pôd od č. 1 po 15. V roku 1996 došlo k prerozdeleniu náhradných pôd pod č. 14 a č. 15 tak, že na ich mieste na okraji CKN parc. č. XXX vznikli nové náhradné pôdy 1 až 4/1996, týmto prerozdelením však časť novej parcely 3/1996 prevažne v priestore CKN parc. č. XXX sa posunula do bloku CKN parc. č. XXX, kde týmto boli naraz štyri parcely č. 3. Časť náhradnej pôdy 3/1996, ktorá sa posunula do bloku CKN parc. č. XXX, raz náhradná pôda č. 3/1996, náhradná pôda 3/1995 a raz staršia náhradná
pôda 3/1993, resp. 1994. Označenie parcely XXX a XXX bez typu parcely, t. j. či ide o CKN parcelu s viditeľnými hranicami, teda o pôvodný blok v rámci ktorého sú EKN parcely vlastníkov s neviditeľnými hranicami, považovala žalobkyňa zo strany správnych orgánov za hrubú neodbornosť. CKN parcela XXX je pôvodný blok (historickým menom chotárny diel) veľkej rozlohy, konkrétne CKN parcela XXX kat. úz. F., ktorá obsadzuje väčšiu časť historického diela „F.“, má výmeru 42,6875 ha a obsahuje celkom 23 EKN parciel, z ktorých EKN parcela XXX má výmeru 5,66 ha. CKN parcela XXX pokrýva menšiu časť historického diela „Za farou“ v kat. úz. F., má výmeru 38,70 ha a obsahuje celkovo 21 EKN parciel, z nich EKN parcela č. XXX má výmeru 7,64 ha. Uvedené údaje vyplývajú z mapového klienta ZBGIS. Z uvedeného je zrejmé, že parcela XXX a XXX so spoločnou výmerou 2,9675 ha v kat. úz. F. neexistuje, preto každé rozhodnutie, ktoré rozhoduje o týchto parcelách, resp. ktoré neurčujú presné náhradné pôdy číslom a rokom rozdeľovacieho plánu, sú rozhodnutiami o neexistujúcich pôdach a parcelách.
4.4 Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezistil riadne skutkový stav. Nezákonným nepriznaním vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach, náklady zabezpečenia poľnohospodárskej prevádzky napadnuté rozhodnutia svojvoľne prenášajú na vlastníka, napriek garancii štátu a zákazu spätného uplatnenia zákonov na užívanie náhradných pozemkov do vykonania pozemkových úprav (§ 12a ods. 3, 4, 7, 12 zákona č. 504/2003 Z. z.). Nezákonné rozhodnutie žalovaného o nepriznaní vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach je zásahom do vlastníckych vzťahov, lebo práve tým, že donucuje vlastníkov náhradných pôd do likvidačných nákladov (náklady na vytýčenie samostatnej katastrálnej parcely, náklady na dohody o výmene podielov cestou notára alebo advokáta), od ktorých práve zákonným priznaním podnájomného vzťahu by boli ušetrení.
4.5 Žalobkyňa zároveň navrhla spojiť na spoločné konanie konania pod sp. zn. 15S/33/2019 a sp. zn. 15S/34/2019. Poukázala na to, že predmetom správnych žalôb je nepriznanie vzniku podnájomného vzťahu na doterajších náhradných pôdach a splnená je aj podmienka totožnosti účastníkov konania. Rozdielom je jeden z dôvodov preukázania nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa. V konaní vedenom pod sp. zn. 15S/33/2019 je dôvodom skutočnosť, že jej matka W. H. bola členkou družstva, jej pôdy do jej vystúpenia z družstva dva a pol roka pred konkurzom patrili do združených pôd družstva, ale jej vystúpením už tam nepatrili, čo rozhodnutia obchádzajú. V prípade konania vedenom pod sp. zn. 15S/34/2019 dôvodom je, že žalobkyňa nikdy nebola členkou C. S. S. G., na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, preto jej pôdy nikdy nepatrili do majetku družstva.
III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania
5. Správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15S/33/2019 o návrhu žalobkyne na spojenie veci vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2019 a sp. zn. 15S/34/2019 nerozhodol, keďže návrh na spojenie vecí bol podaný spolu s vyjadrením žalobkyne k vydareniu žalovaného, ktoré podľa obsahu a podpisu podala žalobkyňa s tým, že podanie koncipoval je manžel. Žalobkyňa je v konaní zastúpená JUDr. Adamom Puškárom na základe plnej moci zo dňa 01. 03. 2019 a keďže zastúpeným advokátom musí byť krytý každý úkon žalobkyne až do právoplatného skončenia konania (na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie), správny súd na toto podanie neprihliadol a rovnako neprihliadol na návrh na spojenie vecí.
6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 11. 07. 2022 uviedla, že jediný dôvod na zamietnutie vzniku podnájomného vzťahu na doterajších dočasných náhradných pôdach je ústavne nekonformný výklad § 42i zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, čo vylučuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s predkladanými námietkami žalobkyne. Strata platnosti o schválenie zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to, že konkurz bol vyhlásený na poľnohospodárske družstvo a na taký majetok družstva, na ktorý a vzťahoval zákonný nájom. V prípade PD S. G. nebola naplnená ani jedna z týchto podmienok. Správne orgány arbitrárne a neoprávnene obmedzujú práva žalobkyne do takej miery, že jediný základ odmietnutia návrhu na potvrdenie vzniku podnájomného vzťahu použil údajný konkurz podniku, ktorý v danej dobe okrem mena ani poľnohospodárskym podnikom nebol a nedisponoval ani pozemkami, na ktoré sa vzťahoval zákonný nájom, čo je absolútnou podmienkou straty platnosti vydaných schválení dočasných náhradných pôd.
7. Správny súd vo veci na riadil pojednávanie na deň 19. 07. 2022, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného.
7.1 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na žalobe a namietal neurčitosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Levice. Rovnako tak namietal neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu, že tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie bez odstránenia jeho právnych a skutkových vád. Oba správne orgány v rozhodnutiach nijako neoznačili pozemky o ktorých rozhodli, ďalej sa nevysporiadali so skutočnosťou, ktoré pozemky boli v čase vyhlásenia konkurzu majetkom PD S. G., a nesprávne aplikovali § 42i zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Levice a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému úradu Levice a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
7.2 Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na rozhodnutí a poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa predmetného konania. Rovnako trvá na vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 05. 2019. Podľa názoru žalovaného právne účinky ukončenia platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. nastali už skôr ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie podľa § 12b zákona o nájme, a to právoplatnosťou uznesenia o vyhlásení konkurzu na PD S. G., čo jednoznačne vyplýva z § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Žalovaný nespochybňuje vlastníctvo žalobkyne, ale v danom prípade ide o dočasné náhradné užívanie na pozemkoch iných vlastníkov, ktoré mohlo byť následne upravené v konaní podľa § 12a zákona o nájme. Keďže žalovaný považuje rozhodnutie zo dňa 18. 12. 2018 za zákonné a vecne správne, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
8. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:
8.1 Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
8.2 Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
8.3 Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8.4 Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.5 Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
8.6 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8.7 Podľa § 12b ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. ak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa osobitného predpisu (ďalej len „doterajšie rozhodnutie“) nestratilo platnosť, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania (ďalej len „doterajší náhradný pozemok“) podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do (a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, (b) výmazu podniku z obchodného registra bez
právneho nástupcu, (c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy, alebo (d) prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.
8.8 Podľa § 12b ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1 (ďalej len „navrhovateľ“), v návrhu uvedie a) názov katastrálneho územia, b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku.
8.9 Podľa § 12b ods. 3 zákona č. 504/2003 Z .z. prílohou k návrhu podľa odseku 1 je a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a).
8.10 Podľa § 12b ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že a) navrhovateľ je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť, c) navrhovateľ vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa na dotknutých pozemkoch, a d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom
8.11 Podľa § 12b ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.
8.12 Podľa § 12b ods. 6 zákona č. 504/2003 Z. z. rozhodnutie podľa odseku 4 okrem všeobecných náležitostí obsahuje označenie pozemku, ku ktorému vzniká navrhovateľovi podnájomný vzťah; neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je grafické zobrazenie tohto pozemku.
8.13 Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom okresný úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 8.
8.14 Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva,18) b)právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,19) c)právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,20) d)právo bezplatného užívania rybníkov,21) e)právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,22) f)právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.23)
8.15 Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňom účinnosti ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
8.16 Podľa § 42i zákona č. 330/1991 Zb. rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania,
alebo bola opakovane uložená pokuta podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie podľa prvej vety stráca platnosť aj vtedy, ak pozemok v náhradnom užívaní bol použitý na iné účely, ako je hospodárenie na pôde. Užívateľ takého pozemku postupuje podľa osobitného predpisu. Pri zániku vlastníckeho práva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, môže nový vlastník pokračovať v užívaní náhradného pozemku po dohode s vlastníkom takého pozemku. Uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutia platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.
9. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nevzniknutí podnájomného vzťahu k náhradným pozemkom v kat. úz. F. v prospech žalobkyni.
10. Je nepochybné a medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobkyňa nebola členkou družstva PD S. G. a nájomný pomer žalobkyňa vypovedala k 31. 08. 1994. Zo zápisnice Predstavenstva PD S. G. zo dňa 31. 08. 1994 vyplýva, že predstavenstvo v uznesení č. 75 berie na vedomie žiadosti o vydanie poľnohospodárskej pôdy podaných do 31. 08. 1994 a ich vydanie k 01. 10. 1995 a uznesením č. 85 schvaľuje C. PD S. G. žiadosť okrem iných aj žalobkyne o vydanie majetkových podielov, pričom v prípade žalobkyne ide o výmeru pôdy 33 312 ha v kat. úz. F.. Rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 bolo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. schválené urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom obvode PD S. G., kat. úz. S. G., S. U. R., D. nad R., R. G., F., ktoré sa vykoná podľa priloženého zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, a to na základe projektovej dokumentácie vypracovanej Z. R., Hlboká č. 10/2, Levice, č. zákazky 1/95. Z technickej správy sa uvádza pod bodom 11 názov honu: F., kat. úz. F., č. parcely č. XXX, XXX/X, celková výmera 51,0476 ha - 4,3907 ha, vymerané predtým: 39,9945 ha, vymerané teraz: 6,6624 ha, zostatok: 0 ha, lokalita je v extraviláne obce F. smerom na obec N. nad R., prístup je zo štátnej cesty. Z tabuľkovej písomnej časti inžinierskeho vytyčovacieho plánu je zrejmé, že pre žalobkyňu boli v roku 1995 vytýčené dočasné náhradné pôdy na CKN parcely č. XXX, XXX/X o výmere 3,3312 ha pod značkou 3.
11. Správny súd sa primárne zaoberal vyhodnotením námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko vecný prieskum zákonnosti v nadväznosti na ostatné žalobné body prichádza do úvahy až v prípade vyhodnotenia námietky nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného prijatím záveru o jej nedôvodnosti. K takémuto záveru však správny súd v tejto veci nedospel, nakoľko rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nerozumiteľnosť a túto námietku žalobkyne posúdil ako dôvodnú, vedúcu ku zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd rozhodnutie žalovaného nepovažuje za zrozumiteľné, keďže z neho nevyplýva zrozumiteľne o čom žalovaný rozhodol, ako rozhodol, na základe akého právneho rámca aplikovaného na zistený skutkový stav a prečo rozhodol práve tak ako to z neho vyplýva. Tento záver sa vzťahuje aj na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že z rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor nevyplýva o akých pozemkoch v kat. úz. F. správne orgány rozhodovali. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor a rovnako tak žalovaný vo svojom rozhodnutí tieto nedostatky neodstránil, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný tvrdil, že v konaní podľa § 12b zákona o nájme o vzniku, resp. nevzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku nejde o pozemok, ktorý je definovaný parcelným číslom, ale katastrálnym územím (F.), výmerou (33 312 m2), náhradným užívateľom (G. T.), ktorá požiadala o vytýčenie vlastníckych podielov do náhradného užívania a prípadne umiestnením na veľkoblokovej C-KN parcele (p. č. XXX/X a XXX/X), kde sa pozemok vytyčoval. Žalovaný nepovažoval neuvedenie konkrétneho pozemku vo výroku rozhodnutia za takú vadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože v § 12b ods. 5 zákona o nájme sa uvádza, že ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. Podľa žalovaného v rozhodnutí je uvedené, o aký pozemok išlo, čo bolo zrejmé z priloženého spisového materiálu. Naviac podanie žalobkyne už obsahovalo fotokópie rozhodnutia bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, sprievodnú správu k zjednodušenému rozdeľovaciemu plánu, vytyčovací náčrt a tabuľkovú časť zjednodušeného rozdeľovacieho plánu, ktorých doloženie svedčí o tom, že žalobkyňa presne vedela, o aké pozemky v náhradnom užívaní sa jedná. Podľa žalovaného zákonnú povinnosť uviesť do rozhodnutia okrem všeobecných náležitostí označenie náhradného pozemku je dané iba vtedy, ak sa rozhodne o vzniku
podnájomného vzťahu a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia by bolo grafické zobrazenie tohto pozemku. Správny súd sa uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožňuje a z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa považuje za nevyhnutné, aby v rámci konania o návrhu žalobkyne podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z., výsledkom ktorého je rozhodnutie o vzniku alebo nevzniku podnájomného vzťahu k doterajším náhradným pozemkom v kat. úz. F., boli tieto pozemky jednoznačne identifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa vedela o aké pozemky sa jedná. Rovnako tak neobstojí argument, že táto skutočnosť bola zrejmá z obsahu administratívneho spisu. Je nevyhnutné, aby z rozhodnutia žalovaného a rovnako tak správneho orgánu prvého stupňa bolo zrejmé, o aké pozemky sa jedná, teda, čo je predmetom konania pred správnym orgánom.
12. Pokiaľ ide o druhú z foriem nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, túto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a súčasne aj správneho orgánu prvého stupňa ako celok vykazuje, a to v miere, ktorá taktiež zakladá dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobkyne prezentovanými už v odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za potrebné poukázať na závery podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad vo veciach: Hiro Balani v. Španielsko, Bochan v. Ukrajina, alebo Krasula v. Rusko. Za relevantnú pritom podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno považovať takú námietku alebo argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia. S námietkami takéhoto charakteru, teda s námietkami relevantnými je orgán verejnej správy povinný sa vysporiadať. Relevantnosť námietky a jej konkrétnosť zároveň nesvedčí automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti, teda o vecnej správnosti argumentu alebo argumentácie v nej uvedenej, pretože posúdenie samotnej vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy alebo súdu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutím na strane 2 až 4 uviedol námietky žalobkyne v odvolaní, avšak tieto relevantne nevyhodnotil a nevysporiadal sa s nimi. Je potrebné uviesť, že správny orgán vydáva rozhodnutia pre účastníka konania, jeho rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti a z jeho odôvodnenia musí byť najmä zrejmé, z akých skutkových okolností správny orgán vychádzal a akými právnymi názormi sa pri rozhodnutí riadil a akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami účastníka, v tomto prípade žalobkyne a jej návrhmi. Rovnako tak rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor je stručné, strohé, bez akýchkoľvek odkazov na príslušné ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., tieto nie sú ani bližšie rozvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Taktiež absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s námietkami žalobkyne prezentovanými vo vyjadrení k podkladom a spôsobu zistenia správneho orgánu prvého stupňa. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán len skonštatoval, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 s poukazom na § 42i zákona č. 330/1991 Zb. stratilo platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, ktorý navyše žiadnym spôsobom neuvádza. Treba poznamenať, že ak správny orgán prvého stupňa vychádzal z dátumu právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti si v konaní ani nezabezpečil, nemožno považovať takýto postup zo strany prvostupňového orgánu prvého stupňa za zákonný a rozhodnutie v tomto smere za preskúmateľné. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí, v ktorom sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu na PD S. G. stratilo rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 platnosť, a to bez toho, aby tento dátum označil, a tak teda stanovil, resp. presne určil okamih zániku platnosti uvedeného rozhodnutia.
13. Rovnako správny súd považoval za nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (a aj správneho orgánu prvého stupňa) v časti týkajúcej sa výkladu a aplikácie § 42i zákona č. 330/1991 Zb. na predmetnú právnu vec, napriek tomu, že žalobkyňa namietala aplikáciu predmetného ustanovenia, a to nielen vo vzťahu k nesplneniu podmienok, za ktorých možno aplikovať ustanovenie na predmetnú vec a jednak vo vzťahu k namietanej retroaktivite ustanovenia. Žalobkyňa najmä poukazovala na skutočnosť, že § 42i zákona č. 330/1991 Zb. možno aplikovať výlučne na majetok patriaci poľnohospodárskemu podniku v čase vyhlásenia konkurzu a súčasne len na taký majetok, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu a nie na akýsi historický majetok PD S. G., ktorý už od roku 1993 nevykonával poľnohospodársku činnosť, ale bol transformovaný na podnik, ktorý vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje a vykonával ďalšie činnosti uvedené v obchodnom registri.
14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom v kat. úz. F. žalobkyni nevznikol z dôvodu, že rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995, stratilo platnosť, a to vyhlásením konkurzu na PD S. G. uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998. Napriek tomu, že výklad a aplikácia § 42i je zjavne zásadná a určujúca v predmetnej právnej veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (a aj správneho orgánu prvého stupňa) v tejto časti absentuje. Z rozhodnutia tak nevyplýva spôsob výkladu a následnej aplikácie tejto zákonnej normy žalovaným, hoci žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedla k tejto otázke konkrétne a zásadne námietky. V tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie o tom, či boli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia v súvislosti so začatím konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku ako dôvodom straty platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Zo znenia § 42i pritom vyplýva, že pre prípad konkurzného konania muselo ísť o konanie, resp. o majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa zákona č. 229/1991 Zb., čím sa však žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa pred aplikáciou § 42i v súvislosti s konkurzným konaním vôbec nezaoberali. V tomto smere sa nijako nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne ohľadom aplikácie § 42i a v časti ustálenia splnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia odôvodnenie úplne absentuje. Nevysporiadali sa so zásadnými námietkami žalobkyne, či je ustanovenie § 42i na vec aplikovateľné a ak áno, prečo by ním realizovaná retroaktívna aplikácia vôbec mohla alebo mala byť prípustná. Pokiaľ žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodli bez toho, aby sa vysporiadali s touto pre vec podstatnou otázkou, nemožno považovať rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za spĺňajúce náležitosti § 46 a § 47 Správneho poriadku, čo zakladá nezákonnosť predmetných rozhodnutí.
15. Naviac správny súd dodáva, že zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v režime ktorého bol na majetok dotknutého poľnohospodárskeho podniku (PD S. G.) v roku 1998 vyhlásený konkurz, bol pred účinnosťou ustanovenia § 42i (od 01. 01. 2008) zrušený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda platil a bol účinný len do 31. 12. 2005, pričom pôvodná právna úprava uznesenia o začatí konkurzného konania ani nepoznala, keď súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Dvojfázovosť konkurzného práva (začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu) zaviedla až právna úprava zákona č. 7/2005 Z. z. v § 14, resp. 18 a § 19 tohto zákona. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K 111/98 zo dňa 19. 06. 1998, ktorým bol v zmysle § 13 zákona č. 328/1991 Zb. vyhlásený konkurz na PD S. G. nie je uznesením o začatí konkurzného konania podľa § 14 zákona č. 7/2005 Z. z., s ktorou skutočnosťou sa správne orgány žiadnym spôsobom nezaoberali. Žalovaný pritom v rozhodnutí konštatuje, že rozhodnutie bývalého Okresného úradu v Leviciach č. 32/95 zo dňa 21. 12. 1995 stratilo platnosť dňom právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, hoci ust. § 42i upravuje, že strata platnosti rozhodnutia nastáva nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania.
16. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/216/2019 zo dňa 05. 08. 2020, v ktorom sa správny súd zaoberal problematikou týkajúcou sa aplikácie a výkladu predmetného ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že „zákonodarca v ustanovení § 42i zákona č. 330/1991 Zb. výslovne a zrozumiteľne rozlišuje medzi pojmami „rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov“ a „právoplatnosť uznesenia súdu o začatí konkurzného konania“, a to už v prvej vete. Uvedené rozlíšenie pojmov „rozhodnutie“ a „uznesenie súdu“ zákonodarca používa aj v druhej vete citovaného ustanovenia a aj v nadväznej piatej - poslednej vete ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb.: „uvedené dôvody zániku platnosti rozhodnutia platia aj vtedy, ak toto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008“. Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že nezohľadnenie časového okamihu vyhlásenia konkurzu sa tejto veci netýka. Práve naopak, zákonodarca v poslednej vete uviedol, že dôvody zániku platnosti rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov platia aj vtedy, ak bolo rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov (a nie uznesenie súdu o začatí konkurzného konania) bolo vydané pred 1. januárom 2008. Nepravá retroaktivita sa teda netýka uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ktoré bolo vydané pred 01. 01. 2008, ako sa nesprávne domnieva žalovaný a prvostupňový správny orgán, ale sa týka rozhodnutia o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov. Z uvedeného potom podľa názoru správneho súdu vyplýva, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci, keď nesprávne vykladali § 42i zákona č. 330/1991 Zb. aj na právnu vec žalobkyne, v ktorej bol konkurz na spoločnosť G. spol. s. r. o. vyhlásený dňa 29. 10. 1999, teda pred účinnosťou § 42i zákona č. 330/1991 Zb. (01. 01. 2008). Uvedená vada má negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu.“
17. V intenciách vyššie uvedených skutočností dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/042368-2 zo dňa 18. 12. 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2018/005446-003 zo dňa 20. 09. 2018 sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z ktorých dôvodov je rozhodnutie žalovaného a rovnako tak aj správneho orgánu prvého stupňa nezákonné. Správny súd postupom v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Okresnému úradu Levice, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie.
18. Správny orgán prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní zaoberať otázkou aplikácie ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb., bude náležite skúmať dôvody rozhodnutia vyplývajúce z § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. a vo veci rozhodne postupom podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Zároveň správny súd dáva do pozornosti správnemu orgánu prvého stupňa, že podľa výpisu z obchodného registra C. došlo dňom 09. 06. 2022 k zániku zapísanej osoby ex offo bez právneho nástupcu.
19. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
20. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.