Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/3290/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: X. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. N. XXX, XXX XX X. N., právne zast.: JUDr. Jozef Kóša, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 33, 949 01 Nitra, IČO: 53 582 098, proti povinnej: T. E. F..E..D.., F. F. G. XXXX, XXX XX X., C.: XX XXX XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2000 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Stredňanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030, pod sp. zn. XXEX XXXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa domáhala podaním návrhu na vykonanie exekúcie od povinnej, doručeného tunajšiemu súdu dňa 20.09.2021, vymoženia pohľadávky vo výške 2000 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým bol Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn.: -20 zo dňa 22.06.2021, právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 06.08.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 11.10.2021 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Stredňanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 93EX 1247/21 zo dňa 11.10.2021, ktoré bolo podľa predloženej doručenky doručené povinnej do elektronickej schránky dňa 25.10.2021.

3. Dňa 16.12.2021 poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 08.11.2021, ktorý bol podľa doručenky doručený súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 08.11.2021. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor doložil aj vyjadrenie oprávnenej zo dňa 16.12.2021. Sám súdny exekútor sa nevyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Súd zároveň konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že žiada zastavenie exekúcie, nakoľko podľa nej ani uvedená exekúcia nemala vzniknúť, čo takto odôvodnila: dňa 26.08.2021 si v elektronickej schránke prevzala platobný rozkaz sp. zn. -20 zo dňa 22.06.2021, v ktorom sa rozhodlo, že je povinná zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 2000 Eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.05.2021 do zaplatenia alebo podať v tej istej lehote odpor s vecným odôvodnením na súde, ktorý vydal platobný rozkaz. Platobný rozkaz si povinná neprevzala v zákonnej lehote a tým nadobudol právoplatnosť a teda aj vykonateľnosť. Povinná uvádza, že nemala znalosť o tom, že platobný rozkaz sa nachádza v jej elektronickej schránke a je si vedomá, že nie je možné voči nemu už podať odpor. Po preštudovaní platobného rozkazu dospela povinná k názoru, že k jeho vydaniu vyšším súdnym úradníkom L.. U. P. nemalo dôjsť, keďže v poučení v prvej vete uviedol, že súd uvedeným platobným rozkazom rozhodol iba na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom. Ďalej povinná

tvrdí, že sa žalobca (oprávnená) vo svojej žalobe o vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.06.2021 podanej na Okresnom súde Nitra opieral o: 1) neprávoplatný a nevykonateľný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. , pretože tam prebieha odvolanie vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorého predmetom je kúpna zmluva, ktorá je stále platná a v ktorej prvú časť tvorí 2000 Eur, na ktoré bol vydaný platobný rozkaz; 2) dohodu o zložení rezervačnej zálohy zo dňa 04.06.2019, kde sa žalobca ako klient podpísal a súhlasil, že rezervačná záloha bude započítaná ako prvá časť kúpnej ceny; 3) rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 21.05.2021, právoplatný 21.05.2021, ktorý považuje povinná za neopodstatnený na vydanie platobného rozkazu, nakoľko nemá nič spoločné s určením vlastníckych práv a taktiež, že uvedené odvolacie konanie stále prebieha a čestné vyhlásenie konateľa povinnej v prípravnom konaní u orgánov činných v trestnom konaní. Na základe uvedených skutočností žiada povinná exekúciu zastaviť a to aj z dôvodu, či je možné, aby vyšší súdny úradník rozhodol v rozkaznom konaní a teda vydal platobný rozkaz opierajúci sa o neprávoplatné a nevykonateľné súdne rozhodnutie a iných nepodstatných skutočností, ktoré uviedol žalobca (oprávnená v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Povinná sa domnieva, že súd vydá vždy platobný rozkaz, aj keď sa opiera o neprávoplatné a nevykonateľné súdne rozhodnutie pod podmienkou, že žalovaný má možnosť podať opravný prostriedok, teda odpor. Povinný ďalej konštatuje, že keď prejaví vyšší súdny úradník svojvôľu v rozhodovaní, tak môže rozhodnúť aj na základe neprávoplatného a nevykonateľného súdneho rozhodnutia bez zodpovednosti, lebo povinný má právo sa brániť podaním odporu a teda z neprávia tak vznikne právo. Povinná k návrhu na zastavenie exekúcie priložila aj Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -168 zo dňa 20.10.2020 a Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. -20 zo dňa 22.06.2021, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.

5. Oprávnená sa vyjadrila k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.12.2021 tak, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí a odôvodnila to nasledovne. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie opiera o skutočnosti, ktoré sa majú týkať iného konania - sp. zn. , pričom uvádza, že „či je možné a bol dôvod na to, aby vyšší súdny úradník rozhodol v rozkaznom konaní a teda vydal platobný rozkaz opierajúc sa o neprávoplatnosť a nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia pod sp. zn. , pričom povinná ďalej argumentovala svojvôľou v rozhodovaní vyššieho súdneho úradníka a nepochopiteľne uvádza, že má právo brániť sa podaním odporu, čo však v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul riadne neučinila. Oprávnená poukazuje na zákonné dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, ktoré sú vymedzené v §61k ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak povinná ani jeden z týchto dôvodov neoznačila a svoje dôvody opiera o skutočnosti, ktoré mali a mohli jestvovať pred vznikom exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 22.06.2021, proti ktorému povinná nepodala riadny opravný prostriedok a teda bol vydaný v súlade s a nasl. , keďže bol povinnej riadne doručený a bola poučená o práve podať proti nemu odpor, teda nebola spochybnená ani právoplatnosť ani vykonateľnosť exekučného titulu a nebol ani zrušený. Oprávnená poukazuje, že v exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne okolnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, tak ich v zásade nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný titul skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05.11.2019). Vzhľadom na to, že dôvody, pre ktoré navrhuje povinná zastavenie exekúcie sú vyňaté zo súdneho preskúmania exekučným súdom, tak oprávnené navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

7. Podľa §45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa §61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa §61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

12. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa (ďalej len „“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

15. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

16. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa o veci prejednávať a rozhodovať znova.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

20. Podľa judikatúry slovenských súdov každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

21. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010).

22. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa aj s prílohami, na ktoré sa povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvoláva, ako aj s vyjadrením oprávneného.

23. Podľa Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

24. Na doručovanie úradnej elektronickej správy sa použije , ktorý je lex specialis k . Platí právny princíp lex specialis derogat legi generali, čiže špeciálny zákon deroguje zákon všeobecný, preto má prednosť pred . Podľa sa použije fikcia doručenia na elektronické úradné správy, aj keď sa doručujú do vlastných rúk (predmetné ustanovenie sa týka všetkých elektronických úradných správ a všetkých elektronických dokumentov, čiže aj platobných rozkazov).

25. Okresný súd Banská Bystrica zaslal Okresnému súdu Nitra dňa 29.04.2022 žiadosť o súčinnosť o zaslanie doručenky predmetného platobného rozkazu povinnému a potvrdenie nadobudnutia

právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Žiadané dokumenty boli exekučnému súdu doručené dňa 13.05.2022. Súd mal za preukázané, že platobný rozkaz bol povinnej dňa 06.07.2021 odoslaný do elektronickej schránky a dňa 22.07.2021 bol doručený „s fikciou doručenia“, keďže uplynula úložná lehota rozhodnutia do vlastných rúk. Okresný súd Nitra preukázal, že dňa 12.08.2021 odoslal povinnej doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a opätovne platobný rozkaz, čo bolo doručené do elektronickej schránky povinnej dňa 26.08.2021 (preukazuje doručenka).

26. Exekučný súd musí uzavrieť, že ak teda zákonodarca nedal podaniu návrhu na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia ex lege účinky zrušenia formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a keďže nebolo v danej veci ani právoplatne rozhodnuté, že exekučný titul nebol riadne elektronicky doručený a keďže nakoniec ani sám exekučný súd nemôže preskúmať okolnosti elektronického doručenia, potom súd vychádzal z prezumpcie správnosti doložky formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súdu nebolo doručené právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu, preto je právneho názoru, že exekučný titul je vykonateľný. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.

27. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej vyjadruje svoju nespokojnosť s rozhodnutím vo veci samej v základnom konaní. K tomu súd uvádza, že exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v jeho rozhodovacej činnosti. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Pokiaľ teda povinný považuje rozhodnutie, ktoré je podkladom pre túto exekúciu, alebo dokonca iné rozhodnutie, ktoré v danom exekučnom konaní ani nie je exekučným titulom, za vydané v rozpore s dobrými mravmi, ide o skutočnosti, ktoré neprináleží posudzovať exekučnému súdu v rámci exekučného konania.

28. Súd je právneho názoru, že exekučný titul je materiálne vykonateľný, nakoľko sú presne vymedzení účastníci konania a vo výroku sú jasne určené práva aj povinnosti oprávneného ako aj povinného a je jasne určený rozsah plnenia. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí ako aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

29. Súd ďalej uvádza, že povinná neuviedla v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

30. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Keďže si oprávnená ani povinná neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, tak o nich súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.