Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/286/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného mal. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, zast. zákonným zástupcom, matkou F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX W. W. - Q., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Ing. Darinou Šadibolovou, advokátkou so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 17A, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 328/2015, na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného a bežného výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/3177/2015-35 zo dňa 6. mája 2016 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/3177/2015-35 zo dňa 6. mája 2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zamietol okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že zákonná zástupkyňa - matka maloletého oprávneného podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného za obdobie júl 2015 až november 2015 vo výške 340,- Eur a ďalej bežné výživné na čas od novembra 2015 vo výške 70,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009.

3. Podaním zo dňa 31.03.2016 povinný prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu zo dňa 26.08.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2009 a vykonateľnosť dňa 16.11.2009, pričom ešte v tom istom roku, t.j. 2009 povinný s matkou maloletého X. W. obnovili rodičovské spolužitie, ktoré trvalo do konca júna 2015. Povinný mal za to, že uvedený rozsudok okresného súdu sa stal na základe právnej skutočnosti obnovenia rodičovského spolužitia neúčinný a zanikla teda i jeho povinnosť vyplývajúca mu z uvedeného rozsudku prispievať na výživu maloletého syna X. mesačne vo výške 70,- Eur. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.01.2010 sp. zn. 3Cdo 306/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 14.12.1979, sp. zn. 1Cz134/79, ktoré uvádzajú, že rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa za určitých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti dochádza na základe právne významných skutočností, akými sú napr. obnovenie spolužitia rodičov maloletého dieťaťa. Musí

ísť o také spolužitie, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých rodičovských funkcií. Neúčinným sa rozhodnutie stáva v okamihu, keď nastala právna skutočnosť, ktorá jeho neúčinnosť spôsobila. Povinný žiadal zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b), g) f) Exekučného poriadku. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010, z ktorého vyplýva, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Povinný mal za to, ako i z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13.10.2009 vyplýva, že zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva po vydaní exekučného titulu prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania došlo k zániku práva priznaného exekučným titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Ku svojim tvrdeniam povinný predložil aj doklady preukazujúce jeho tvrdenie o obnove partnerského spolužitia.

4. Matka maloletého oprávneného prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že povinný bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009 zaviazaný prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou 70,- Eur mesačne počnúc dňom 27.07.2009, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Potvrdila, že s povinným obnovili partnerské spolužitie, avšak toto trvalo do konca júna 2015. Nesúhlasila s právnym názorom povinného, že rozsudok sa stal neúčinným. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa po právoplatnosti súdneho rozhodnutia znovu obnovia partnerské spolužitie, stáva sa tento na čas neúčinným z dôvodu, že na výchove, starostlivosti a zodpovednosti o maloleté dieťa participujú obaja rodičia, ktorí si spoločne plnia vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, avšak predmetné rozhodnutie nestráca právnu účinnosť a vykonateľnosť, pokiaľ nedôjde k jeho zmene novým súdnym rozhodnutím. S poukazom na ust. § 163 ods. 2 O.s.p. možno rozsudok o výchove a výžive maloletých detí zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Poprela tvrdenia povinného, že by u rodičov došlo k obnoveniu všetkých rodičovských funkcií, keďže sa povinný počas partnerského spolužitia o maloletého nezaujímal a o jeho výchovu nejavil záujem. Počas spoločného partnerského spolužitia bol povinný väčšinu času nezamestnaný, domácnosť financovala matka maloletého oprávneného a jej otec, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, z ktorého dôvodu sa matka už po 7 mesiacoch od narodenia maloletej Simony vrátila do pracovného procesu. Uviedla, že povinný si od nej vynucoval peniaze vyhrážaním, ako aj násilím, čo bolo dôvodom, aby ho opustila. Zároveň poukázala na prebiehajúce súdne konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9Em/2/2016, ktoré začalo na návrh otca o výkon rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P 224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrica č. k. 13CoP 64/2009-44 zo dňa 02.11.2009, v časti úpravy styku s maloletým oprávneným. Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že podľa povinného sa neúčinným stal len výrok rozsudku, ktorým bola upravená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému oprávnenému. Vzhľadom na uvedené je rozsudok vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto navrhla, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

5. Z obsahu exekučného spisu súd okresný súd zistil, že exekučným titulom v prejednávanej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného za obdobie júl 2015 až november 2015 vo výške 340,- Eur a ďalej bežné výživné na čas od novembra 2015 vo výške 70,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred s príslušenstvom.

6. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že účinnosť rozhodnutí vydaných v konaní v zmysle § 36 Zákona o rodine môže zaniknúť nielen okamihom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode rodičov maloletého dieťaťa, ale aj v dôsledku spolužitia rodičov. Najvyšší súd ČSR v rozsudku sp. zn. 1Cz 134/79 vyvodil, že musí ísť o také spolužitie, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých rodičovských funkcií. Neúčinným sa rozhodnutie stáva od okamihu, keď nastala právna skutočnosť, ktorá jeho neúčinnosť spôsobila. Rozhodnutie súdu o výchove a výžive maloletého dieťaťa sa stane neúčinným v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov len vtedy, ak dochádza k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov k maloletému dieťaťu (rozhodnutie R 8/1982).

7. Okresný súd konštatoval, že partnerské spolužitie rodičov maloletého oprávneného bolo obnovené, avšak toto trvalo len do júna 2015. Z vyjadrenia matky maloletého oprávneného mal súd preukázané, že nebola naplnená podmienka, že by došlo k plneniu všetkých rodičovských funkcií, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, počas partnerského spolužitia matka maloletého oprávneného a jej otec financovali domácnosť, povinný sa nezaujímal o výchovu a potreby maloletého oprávneného, zároveň podala na Okresnom súde Zvolen návrh na zvýšenie výživného na maloletého oprávneného. Súd záverom poukázal na skutočnosť, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal starostlivosť o maloletého oprávneného.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade boli v čase začatia exekučného konania splnené oba procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie, ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zároveň nebolo preukázané, že by po vzniku exekučného titulu nastala niektorá zo skutočností, ktorá by spôsobovala neúčinnosť rozhodnutia, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 9. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), e) a f) O.s.p. s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 21/1981, R 8/1982), z ktorej je zrejmé, že rozhodnutie súdu o výchove a výžive maloletého dieťaťa sa podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine stane neúčinným v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa za predpokladu, že došlo k obnoveniu všetkých funkcií spolužitia rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Ďalej uviedol, že s matkou maloletého oprávneného obnovili spolužitie ešte v mesiaci november roku 2009, teda v ten istý mesiac, ako nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť exekučný titul, kedy začali rodičia maloletého oprávneného spolu žiť, zdieľať spoločnú domácnosť, začali opäť spoločne hospodáriť, starať sa o chod domácnosti a zabezpečovať starostlivosť o maloletého oprávneného. Poprel tvrdenie matky maloletého oprávneného o tom, že nedošlo k obnoveniu všetkých rodičovských funkcií vo vzťahu k maloletému oprávnenému. Uviedol, že počas obnoveného spolužitia s matkou maloletého oprávneného bol v rámci svojich možností a schopností priebežne takmer bez prestávky riadne zamestnaný a popri pracovnom pomere vykonával pravidelné víkendové a iné brigády, prostredníctvom ktorých ešte zvyšoval svoj príjem pre zabezpečovanie potrieb svojej rodiny. Riadne sa staral o chod celej domácnosti, na ktorú prispieval vo väčšej miere on so svojou matkou. Financovanie spoločnej domácnosti, ako aj zabezpečovanie potrieb maloletého oprávneného zabezpečovali s matkou maloletého oprávneného spoločne, pričom boli obaja priebežne zamestnaní. V čase, keď povinný nedisponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb rodiny, požiadal o pomoc svoju matku. Tvrdenie matky maloletého oprávneného o tom, že povinný sa nezaujímal o výchovu, či potreby maloletého oprávneného, považoval povinný za účelové a zavádzajúce, keďže povinný so synom pravidelne trávil voľný čas, pomáhal mu s prípravou domácich úloh, spolupracoval so školou, sprevádzal maloletého oprávneného do školy aj zo školy, v čase jeho neprítomnosti na vyučovaní sa informoval o preberanom učive.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností bol povinný toho názoru, že obnovením partnerského spolužitia s matkou maloletého oprávneného došlo k obnoveniu všetkých rodičovských funkcií vo vzťahu k maloletému oprávnenému, čo do spoločného zabezpečovania potrieb rodiny, domácnosti a starostlivosti o maloletého oprávneného, preto sa rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009 stalo neúčinným priamo zo zákona, čo založilo v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku dôvod na zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade vyššie uvedeného neúčinného rozhodnutia. Povinný mal za to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli len nepravdivé tvrdenia matky maloletého, pričom povinnému v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nebolo umožnené vyjadriť sa vykonávaným dôkazom. Nedoručením vyjadrenia matky maloletého oprávneného zo strany súdu povinnému tento nemohol do názorovej interakcie zasiahnuť, argumenty matky maloletého oprávneného vyvrátiť a tak ovplyvniť názor konajúceho súdu, čím došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ako aj k porušeniu zásady právnej istoty povinného. Súd nemal k dispozícii potrebné podklady k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, pričom toto rozhodnutie vydal len na základe vyjadrenia matky maloletého oprávneného, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť, čím bola povinnému postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

11. Zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že ich spolužitie nezahŕňalo aj obnovenie rodičovských funkcií, ako starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletých detí, čo vyplýva aj z jej podaní v konaniach o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, vedených na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/350/2015 a pod sp. zn. 9P/21/2015. Povinným namietanú neúčinnosť exekučného titulu považovala za účelovú, a to aj vo vzťahu k tvrdeniu povinného o tom, že súdne konanie o výkon rozhodnutia v časti styku s maloletým oprávneným považoval za účinný prostriedok, ako dosiahnuť stretávanie sa s maloletým do času, kým bude v inom súdnom konaní rozhodnuté o úprave rodičovských práv, keďže tento mohol dosiahnuť iným inštitútom občianskeho súdneho konania. Uviedla, že rozsudok z roku 2009 je platným rozsudkom, pričom výživné žiada len od doby, kedy nabrala odvahu odísť od povinného aj s deťmi. Vzhľadom na uvedené považovala rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.10.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 29.10.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5601 145622 zo dňa 30.10.2015 poveril okresný súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009 na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného za obdobie júl 2015 až november 2015 vo výške 340,- Eur, bežného výživné na čas od novembra 2015 vo výške 70,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

14. Dňa 31.03.2016 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekučný titul sa stal na základe právnej skutočnosti obnovenia rodičovského spolužitia neúčinný a tým zanikla i jeho povinnosť vyplývajúca mu z uvedeného rozsudku prispievať na výživu maloletého syna X. mesačne vo výške 70,- Eur. Zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného nesúhlasila s tvrdením, že exekučný titul sa stal neúčinným. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa po právoplatnosti súdneho rozhodnutia znovu obnovia partnerské spolužitie, stáva sa tento na čas neúčinným z dôvodu, že na výchove a starostlivosti a zodpovednosti o maloleté dieťa sa participujú obaja rodičia, ktorí si spoločne plnia vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, avšak predmetné rozhodnutie nestráca právnu účinnosť a vykonateľnosť, pokiaľ nedôjde k jeho zmene novým súdnym rozhodnutím, a to s poukazom na ust. § 163 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého rozsudok o výchove a výžive maloletých detí možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Poprela tvrdenie povinného, že by u rodičov došlo k obnoveniu všetkých rodičovských funkcií, keďže sa povinný počas partnerského spolužitia o maloletého oprávneného nezaujímal a o jeho výchovu nejavil záujem. Zároveň poukázala na prebiehajúce súdne konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9Em/2/2016, ktoré začalo na návrh otca o výkon rozhodnutia a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P 224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrica č. k. 13CoP 64/2009-44 zo dňa 02.11.2009, v časti úpravy styku s maloletým oprávneným. Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že podľa povinného sa neúčinným stal len výrok rozsudku, ktorým bola upravená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému oprávnenému. Vzhľadom na uvedené je rozsudok vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu a preto navrhla, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

15. Dňa 13.06.2016 doplnil povinný dôkazy k podanému odvolaniu o zápisnicu o výsluchu svedka - matky maloletého oprávneného zo dňa 21.12.2015, v ktorej matka maloletého oprávneného uviedla, že s povinným bývala v spoločnej domácnosti do konca júna 2015 v trojizbovom byte, kde sa podieľal finančne na chode spoločnej domácnosti, ako aj na výžive spoločných detí, preto netrvala na tom, aby jej takto súdom určené výživné dával k jej rukám. Uviedla tiež, že keďže už v spoločnej domácnosti nežijú, tak si otec má od mesiaca júl 2015 vyživovaciu povinnosť riadne plniť.

16. K uvedenému doplneniu dôkazov povinným zo dňa 13.06.2016 zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného uviedla, že trvá na svojom návrhu v plnom rozsahu. Povinný sa snaží len vyhnúť plateniu výživného na vlastného syna a zároveň sa vyhnúť trestu za neplnenie si vyživovacej povinnosti.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o odvolaní rozhodoval podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

23. Exekučným titulom je v prejednávanej veci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009, ktorým bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého oprávneného mesačne sumou 70,- Eur vždy do15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2009 a vykonateľnosť dňa 29.11.2009.

24. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že v novembri 2009 povinný a matka maloletého oprávneného obnovili spolužitie, zdieľanie spoločnej domácnosti a starostlivosť o chod domácnosti, pričom obnovené spolužitie trvalo do konca júna 2015.

25. Ďalej mal zo spisu preukázané, že zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie zameškaného výživného za obdobie júl 2015 až november 2015 vo výške 340,- Eur, bežného výživné za mesiac december 2015 vo výške 70,- Eur mesačne a ďalšieho bežného výživného splatného do 15. dňa v mesiaci vopred, teda za obdobie, kedy už s povinným nežila v spoločnej domácnosti.

26. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia znovu obnovia partnerské spolužitie, stáva sa rozhodnutie na čas neúčinným z dôvodu, že na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa sa podieľajú obaja rodičia, ktorí si spoločne plnia vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, avšak rozhodnutie nestráca právnu účinnosť a vykonateľnosť, pokiaľ nedôjde k jeho zrušeniu, prípadne k jeho zmene novým súdnym rozhodnutím. 27. V prejednávanej veci nedošlo k zrušeniu a ani k zmene exekučného titulu, preto je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/224/2009-31 zo dňa 26.08.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoP/64/2009-44 zo dňa 02.11.2009 riadnym exekučným titulom.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie žiadala zameškané výživné až od júla 2015, t.j. po skončení ich obnoveného spolužitia, považoval odvolací súd povinným namietané skutočnosti týkajúce sa predchádzajúceho obdobia, počas ktorého

obnovili s matkou maloletého oprávneného spolužitie, t.j. od novembra 2009 do júna 2015, za právne irelevantné.

29. Námietku povinného o tom, že v dôsledku obnovenia spolužitia s matkou maloletého oprávneného sa stal exekučný titul neúčinný považoval odvolací súd za dôvodnú len sčasti, pretože neúčinným sa stal len na čas ich obnoveného spolužitia, t.j. do konca júna 2015, pričom právne účinky exekučného titulu boli zachované aj počas tohto obnoveného spolužitia, keďže nedošlo k jeho zrušeniu, prípadne k jeho zmene.

30. Nárok matky maloletého oprávneného na zameškané, ako aj bežné výživné vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu je preto po skončení ich obnoveného spolužitia oprávnený, nakoľko z vyjadrení povinného, ako aj matky maloletého oprávneného nie je sporné, že od júla 2015 ich obnovené spolužitie už netrvalo.

31. K povinným navrhovanému dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd uvádza, že uvedený dôvod zastavenia exekúcie nastáva aj v prípade obnovenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa tak, ako to konštatuje aj judikatúra v rozhodnutí R 8/1982, avšak neúčinnosť takéhoto rozhodnutia je v prípade skončenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa časovo obmedzená len na dobu trvania obnoveného spolužitia rodičov maloletého dieťaťa. Po jeho skončení opätovne nastávajú právne účinky takéhoto rozhodnutia, ktoré bolo aj počas neúčinnosti stále právoplatné.

32. Keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie v prejednávanej veci nebolo po začatí exekúcie zrušené a ani nie je neúčinné, okresný súd správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zamietol. 33. V súvislosti s námietkou povinného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že nedoručil vyjadrenie matky maloletého oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinnému, potom podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podať odvolanie, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou povinného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z nich vyplývajúcim v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu preto považoval odvolací súd námietku povinného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky za nedôvodnú.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .