Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v právnom spore žalobkyne: X. S., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., S. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Piešťanoch, E. Belluša 10, proti žalovaným: 1/ H.. X. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., Q. O. XXXX/XX, 2/ J. Y., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., Q. O. XXXX/XX, obaja právne zastúpení Ing. JUDr. Dominikom Škohelom, PhD., advokátom si sídlom advokátskej kancelárie v Ilave, Sládkovičova 297/26, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke Q. B., zomrelej XX.X.XXXX , takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovaným v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je dedičkou v dedičskom konaní , vedenom JUDr. Miroslavom Holčíkom ako súdnym komisárom, povereným Okresným súdom Piešťany, a aby konal a rozhodoval vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke: Q. B., rod. S., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V.Ť., Q. O. XXXX/XX, zomrelej dňa XX.X.XXXX.

2. V žalobe uviedla, že súdny komisár poverený prejednaním dedičstva po poručiteľke Q. B. ju informoval, že poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení, spísané dňa 9.5.2003 vo forme notárskej zápisnice, na notárskom úrade v Piešťanoch, u bývalého notára JUDr. Milana Rovniaka pod č. N 105/03, . V tomto závete poručiteľka ustanovila ako závetných dedičov všetkého svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku a majetkových práv manžela H.. X. B. a dcéru J. B.. V listine o vydedení vydedila svoju dcéru X. B.. Poručiteľka okrem uvedených listín zanechala holografný závet a listinu o vydedení zo dňa 1.3.2021, spísané a podpísané poručiteľkou, v ktorom ustanovila ako závetných dedičov svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v kat. úz. Piešťany, zapísaných na LV č. XXXX a XXXX dcéru J. Y. a manžela H.. X. B., a to rovným dielom. Ďalej poručiteľka ustanovila ako závetného dediča svojho podielu na nehnuteľnostiach v kat. úz. Q. J., zapísaných v LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, svojho podielu na osobnom motorovom vozidle Hyundai Tucson, EČV: PN 268 DL, finančných prostriedkov na osobnom účte vedenom na VÚB banke, a.s., iných hnuteľných a nehnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte č. XX, na ulici Q. O. XXXX/XX, V., svojho manžela H.. X. B.. Zároveň opätovne vydedila svoju dcéru X. S., vrátane jej potomkov.

3. Žalobkyňa uviedla, že závet nemôže obstáť z dôvodu nenaplnenia materiálnych podmienok uvedených v a) ods. 1 . Je pravdou, že keď vo svojich 19-tich rokoch odišla z bytu svojich rodičov, spôsobilo to v rodine veľké problémy a nedorozumenia. Tieto však boli medzi

nimi už dlhšie a zakladali sa na tom, že si našla priateľa, ktorý nebol po vôli jej rodičom. Aj bežná vec sa postupne stala problémom. Po tichých hádkach, výčitkách a odmietavom mlčaní, kedy sa ani nezdravilo, ani nerozprávalo, opustila spoločnú domácnosť. Dôvodom bolo, že táto atmosféra neprospievala nikomu. Keďže s rodičmi mala rozdielne názory, myslenie aj pohľad na riešenie rôznych životných situácií, svoj odchod zo spoločnej domácnosti pokladala za vhodný, práve z dôvodu upokojenia situácie. Bohužiaľ svoju rodinu ďalších 22 rokov nevidela, avšak nie vlastnou vinou. Odchádzala s vedomím toho, že dostane priestor na zlepšenie. Rodičom oznámila, že si našla podnájom, a že sa sťahuje. Bolo to prijaté s tichom, odchod prebiehal v kľudnej atmosfére, kedy si z domu odniesla iba to najnutnejšie. Odišla s cestovnou taškou. Pokiaľ tam bolo oblečenie jej sestry, tak toho si nebola vedomá. Nedá sa však konštatovať, že by sa dopúšťala krádeží, ako to napísala v liste o vydedení zosnulá matka. V taške, ktorú niesla v ruke mala iba oblečenie na aktuálne ročné obdobie. Na žiadosť matky doma nechala kľúče od bytu a vchodu, taktiež zlaté náušnice a šperky, ktoré dostala k rôznym sviatkom. Taktiež dostala niekoľko 1.000,- Sk ako pôžičku, na ktorú matke podpísala matke dlžobný úpis, a súhlasila s tým, že tieto peniaze vráti do 31.12. Tieto na jej meno poslala poštovou poukážkou do požadovaného termínu. Keď odchádzala, rodičia vedeli kam ide, že ide na E., na Z. T., kde žila v podnájme až do septembra 2003, kým sa narodila dcéra. Otec jej tam doniesol aj poštu. Aj po svojom odchode telefonovala s otcom, volali spolu nepravidelne. Volali spolu napr. aj vtedy, keď sa ho pýtala, či nechce ísť na svadbu, tá bola v apríli 2003. Po tomto sa ich kontakt prerušil. Žalobkyňa si myslí, že jej povedal, že si nepraje, aby mu viac volala. Nepamätá si to presne. S mamou sa pokúšala viackrát spojiť, ale nekomunikovala s ňou od začiatku. Keď sa ochladilo a išla si k rodičom do bytu pre ďalšie teplejšie oblečenie, bola doma len matka a oblečenie ako aj súkromné veci, ako napr. fotoalbumy rodinné aj školské jej odmietla dať. Toto bolo posledný, vlastne aj prvýkrát, čo ju videla od svojho odchodu. Pokiaľ neráta, že niekoľkokrát ju videla v meste, kedy jej rodičia na pozdrav nedopovedali, dokonca prešli na druhú stranu ulice, len aby nešli oproti nej. Je pravdou, že odkedy v roku 1999 opustila rodičovský byt, jej komunikácia do apríla 2003 bola len s otcom. Neskôr sa ich kontakty vytratili ale nie z jej vôle, ale z vôle rodičov.

4. Po tom, čo odišla z domu žila v podnájme so svojim priateľom, spokojne, bez škandálov a problémov do septembra 2003, kým sa nenarodila dcéra B.. Tesne pred narodením B. už bývali u svokrovcov. Keď mala B. 9 mesiacov, presťahovali sa do bytu kúpeného na hypotekárny úver 1.200.000,- Sk. V apríli 2003 sa vydala. Niekedy okolo roku 2005 začali byť v manželstve problémy, avšak nič, čo by na nich vznieslo hanbu, prípadne malo zlé následky pre B.. Keď mala B. 2,5 roka, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak odišiel len k svojim rodičom, ktorí bývali o vchod vedľa. To bol aj dôvod, prečo byt predali. Rozchod prebehol štandardne. Nerobili si prieky a B. nijako netrpela. Uznáva, že manžela si dobre nevybrala, ako vraveli jej rodičia od začiatku, ale nie je to nič, čo by sa nestávalo. Napriek tomu sa nemôže stotožniť s tým, že by žila hanebný život. B. bola vychovávaná s láskou, nikdy na žalobkyňu nebola volaná sociálka, polícia, neriešila ju škola a podobne. Ani raz nebola súdená, obvinená alebo v akomkoľvek kontakte s políciou. Len raz bola predvolaná na políciu ako svedok, kvôli svojmu manželovi.

5. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla prehľad svojich zamestnávateľov od roku 1995 do roku 2021. Uviedla, že počas 22 rokov svojho života pracovala, zodpovedne sa starala o svoju rodinu a nevidí dôvod, prečo by mala byť označená ako osoba s nevhodným správaním sa. Momentálne viac ako 11 rokov žije s partnerom. B. študuje 4. ročník na bilingválnom španielskom gymnáziu s výborným prospechom. Plánuje ísť po maturite ďalej študovať do Š.. Ona a jej partner majú stabilnú právu na hlavný pracovný pomer a obaja pracujú aj na živnosť. Vedie spokojný a usporiadaný život.

6. Žalobkyňa uznáva, že s najbližšou rodinou mala kontakt prerušený, ale nebola to jej vôľa. Posledné slová jej matky potom, čo ju videla v dome na schodisku boli ,,neopováž sa nikoho kontaktovať, nikto sa s tebou nechce a nebude vybavovať“. A naozaj nejaký čas nikoho nekontaktovala, bála sa svojej vlastnej rodiny. Bála sa, že ju vyhodia tak ako ju práve vyhodila matka. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, ako bola v kontakte so svojim bratom Q., so svojou starou matkou z matkinej strany, so svojou starou matkou z otcovej strany, s tetou P., maminou sestrou a s bratrancom Q.. Od neho sa dozvedela o maminej smrti. V závere uviedla, že nie je pravdou, že by sa rodičov alebo svojej sestry zriekla, alebo sa vyhýbala kontaktom. Žiaľ jej najbližšia rodina sa zriekla jej a nemala a nemá možnosť to z nejakého dôvodu zmeniť. Otcovi veľakrát zopakovala, že sa nehnevá, nepozerá sa na minulosť, ktorú nezmenia a u nej mali, on má naďalej dvere otvorené. Mrzí ju, čo sa stalo. S mamou si to už nikdy nevysvetlí, ale žiaľ nemôže pri všetkej úcte s ňou súhlasiť.

7. Žalovaní v 1. a v 2. rade k žalobe podali vyjadrenie, v ktorom uviedli, že návrh žalobkyne považujú za nedôvodný a v celom rozsahu s ním nesúhlasia. Uviedli, že žalobkyňa ešte ako maturantka podávala prihlášku na právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave, na ktorú jej poskytol žalovaný v 1. rade aj jeho nebohá manželka, matka žalobkyne sumu 600,- Sk. Dňa 18.8.1999 boli žalovanému v 1. rade a jeho nebohej manželke doručené doklady z Trnavskej univerzity z dôvodu neúčasti žalobkyne na prijímacích pohovoroch. Rodičia o tejto skutočnosti nevedeli, pretože ich žalobkyňa ubezpečila o tom, že na prijímacie skúšky pôjde. Keď sa žalovaný v 1. rade a jeho nebohá manželka dozvedeli o skutočnostiach, ktoré žalobkyňa uviedla v sprievodnom liste, ktorý žalobkyňa doručila právnickej fakulte, zostali nemylo prekvapení tým, čo všetko ich dcéra v tomto liste uviedla. Všetky vyjadrenia boli klamstvom, od pracovaných skúseností až po znalosť cudzích jazykov.

8. V auguste v roku 1999 odišla žalobkyňa dobrovoľne z adresy trvalého bydliska aj s jej vtedajším priateľom, pánom S. na im neznáme miesto. O pobyte žalobkyne, jej svadbe a narodení dcéry nemali žiadnu vedomosť. On ani jeho manželka o tom nijakým spôsobom neboli informovaní, a so žalobkyňou neboli v žiadnom kontakte. Z dôvodu jej nezáujmu o rodičov, ktorý trval od augusta 1999, spísali žalovaný v 1. rade aj s manželkou dňa 9.5.2003 listinu o jej vydedení. Od mesiaca august 1999 do 12.3.2004 mala žalobkyňa nahlásený trvalý pobyt na adrese rodičov. Dňa 29.3.2005 žalovaný v 1. rade požiadal mestský úrad o opravu výmeru na 3 osoby. Žalobkyňa si adresu trvalého pobytu zmenila na urgenciu rodičov na W. T. B. V., ktorá bola adresou pobytu priateľa žalobkyne. Na adresu trvalého pobytu žalovaného v 1. rade a jeho manželky chodili od odchodu žalobkyne rôzne dokumenty. Žalovaný vo vyjadrení uviedol zoznam listín, ktorými bola žalobkyňa vyzývaná na zaplatenie dlžných súm od veriteľov. Ďalej uviedli, že žalovaná 17.6.2014 bola hľadaná na adrese ich trvalého pobytu príslušníkmi policajného zboru, avšak dôvod im nie je známy. Žalovaný v 1. rade poukázal na obdobia svojej hospitalizácie, ako aj zhoršeného zdravotného stavu, pričom poukázal na to, že žalobkyňa počas tohto obdobia neprejavovala o rodičov záujem, a ani ich nekontaktovala. Dňa 1.3.2021 z dôvodu 22 ročného nezáujmu o život jej rodičov bol spísaný holografický závet a rozšírená listina o vydedení, aj o potomkov žalobkyne.

9. Ďalej vo vyjadrení uvádzajú, že žalobkyňa 13.5.2021 v deň úmrtia matky sa dostavila na adresu bydliska jej otca a ponúkla mu, že ho bude sprevádzať dňa 14.5.2021 (pohrebníctvo, cintorín, zamestnávateľa nebohej). Dňa 17.5.2021 žalobkyňa sprevádzala žalovaného v 1. rade vo Všeobecnej úverovej banke, SPP, v Stavebnom bytovom družstve Piešťany. Žalovaný v 1. rade uvádza, že žalobkyňa ho navštívila 13.5.2021 v čase okolo 15.00 hod., pričom telo nebohej manželky sa nachádzalo stále u obvodného lekára, kde skonala, o čom žalobkyňu žalovaný v 1. rade upovedomil, a hoci sa mohla ísť žalobkyňa so svojou matkou rozlúčiť, neurobila tak. Neprejavila žiadny záujem vidieť svoju matku ešte predtým, ako jej telo odviezli na kremáciu do Nitry. Žalovaný v 1. rade tento prejav nezáujmu zo strany žalobkyne nedokáže pochopiť. Je to niečo, s čím sa dodnes nevie vyrovnať. Po rozlúčke s manželkou na cintoríne dňa 20.5.2021 sa žalovaný v 1. rade snažil nepokračovať v kontakte so žalobkyňou, a to vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, a na psychickú traumu, ktorú svojim správaním a 22 ročným nezáujmom o rodičov žalobkyňa spôsobila. Majú za to, že listina o vydedení žalobkyne bola vyhotovená v súlade so zákonom a s podmienkami v zmysle a) . Žalovaných v 1. a v 2. rade mrzí, kam dospeli ich vzťahy voči žalobkyni, no trvajú na svojich vyjadreniach v celom rozsahu. Žalobu žalobkyne popierajú a nesúhlasia s ňou a žiadajú, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.

10. Na pojednávaní dňa 20.7.2022 žalobkyňa uviedla, že keď ju rodičia vyhodili z domu, bola to pre ňu veľká rana. Vedela, ako sa rodičia majú, lebo V. sú malé mesto, ale nenabrala odvahu, aby zazvonila na zvonček, najmä keď od tety a bratranca Q. počúvala, že rodičov nemá kontaktovať, že o nej nechcú počuť. Rodičov stretla v meste 4 alebo 5 krát, nikdy jej na pozdrav neodpovedali a 2 krát prešli na druhú stranu cesty, aby sa vyhli stretnutiu so žalobkyňou.

11. Na pojednávaní dňa 20.7.2022 žalovaný v 1. rade uviedol, že večer (v auguste ), keď mali so žalobkyňou rozhovor ohľadne jej správania a života, žalobkyňa odišla z domu po tom, čo jej rodičia dali na výber, že ak chce zostať doma, bude sa správať, ako sa má alebo má dvere otvorené a môže ísť. Žalobkyňa sa rozhodla pre odchod z domu, dole ju už čakal jej priateľ v aute. Rodičia jej dovolili pobaliť si veci, a žalovaný v prvom rade jej ešte povedal, že ,,akonáhle prekročíš tento prach, skončili sme“. Od tohto odchodu žalobkyňa u nich prespala ešte jednu noc po návrate z Anglicka, pretože ich o to požiadala s tým, že nemá kam ísť. Keď sa vrátila z Anglicka, žalovaný v prvom rade ju bol čakať na stanici v Bratislave, prespala u rodičov jednu noc a na druhý deň išla hľadať svojho priateľa a odišla.

To bolo podľa žalovaného v prvom rade posledný krát, kedy mal osobný kontakt so žalobkyňou a to až do osudného dňa 13.5.2021, kedy zomrela poručiteľka.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením závetu a listiny o vydedení zo dňa 1.3.2021, písomného prehlásenia Q.. P. S. zo dňa 23.2.2022, písomného prehlásenia X. U. zo dňa 23.2.2022, písomného prehlásenia Q. Q. zo dňa 23.2.2022, výzvy Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.1.2014, 30.4.2013, 21.6.2012, 9.1.2012, 11.10.2010, 23.9.2010, 9.4.2010, 13.8.2010, 4.8.2010, 4.8.2009, Krajského súdu v Bratislave justičná pokladnica zo dňa 30.9.2011, elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, listu Trnavskej univerzity právnickej fakulty zo dňa 15.7.1999, výpisu z registra úpadcov, zoznam archívnych spisov Okresného súdu Piešťany s účastníkom X. S., zoznamu „živých“ spisov Okresného súdu Piešťany s účastníkom X. S., výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni - lustrovaná osoba X. S. a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

13. V auguste roku 1999 žalobkyňa opustila domácnosť svojich rodičov, v ktorej dovtedy žila, z dôvodu vzájomných nedorozumení, ktoré sa zakladali na tom, že si našla priateľa, a s týmto vzťahom rodičia nesúhlasili. Žalobkyňa sa odsťahovala k svojmu priateľovi a naďalej zostala žiť v V., teda v rovnakom meste ako jej rodičia. V roku 2003 sa vydala. Keďže manželstvo bolo problematické, došlo k rozvodu. Z manželstva majú dcéru B., ktorá sa narodila v roku 2003. Momentálne žalobkyňa 11 rokov žije so svojim priateľom. Dcéra študovala na bilingválnom španielskom gymnáziu a plánuje ďalej pokračovať v štúdiu v Španielsku.

14. Z jednotlivých výziev Okresného súdu Piešťany, Krajského súdu Bratislava ako aj zo zoznamu konaní, ktoré boli vedené voči žalobkyni od znovu zriadenia Okresného súdu Piešťany je zrejmé, že žalobkyňa čelila mnohým konaniam o zaplatenie, kde mala postavenie dlžníka, či už išlo o tzv. hlavné konanie, kde bol uplatnený nárok veriteľa alebo exekučné konanie, kde bol následne súdom priznaný nárok veriteľom vymáhaný. V súčasnosti Okresný súd voči žalobkyni neeviduje žiadne konanie, ani exekučné.

15. Z výpisu z registra úpadcov súd zistil, že žalobkyňa je vedená ako dlžník v registri úpadcov v konaní Okresného súdu Trnava, kde bol zrušený konkurz dňa 28.8.2019.

16. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalobkyňa bola v pracovných pomeroch u rôznych zamestnávateľov od 15.10.1999 doteraz, pričom bez zamestnania bola dlhšie obdobie od 16.6.2001 do 11.8.2004, a následne od 13.8.2004 do 12.4.2007, ktoré obdobie však zahrňovalo aj obdobie materskej a rodičovskej dovolenky.

17. Zo závetu a listiny o vydedení zo dňa 1.3.2001 súd zistil, že tieto boli spísané ako jedna listina, napísané vlastnou rukou poručiteľky. Ako dôvod vydedenia žalobkyne poručiteľka uviedla tú skutočnosť, že ,,Pani X. dobrovoľne odišla z mojej domácnosti ešte v auguste 1999. Odvtedy žije život, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, sú jej vlastné krádeže, klamstvá a podvody. Kradla mne aj môjmu manželovi peniaze v hotovosti (nemalé čiastky), bankomatové karty, ktoré potom zneužívala a odcudzené peniaze (nemalé čiastky) premrhala. Pri svojom krátkom pobyte v Anglicku, tam tiež kradla. Rodine, v ktorej bývala spôsobila taktiež krádežami škody. Po návrate z Anglicka mňa aj môjho manžela stihla znova okradnúť a svoju sestru o oblečenie. Od augusta 1999, kedy dobrovoľne odišla z mojej domácnosti mi neposkytuje žiadnu pomoc ani podporu v chorobe, ani v starobe. Od tej doby o mňa neprejavuje žiaden záujem, ktorý by ako môj potom mala prejavovať. Záujem o mňa neprejavujú ani jej potomkovia. Od augusta 1999, od jej dobrovoľného odchodu z mojej domácnosti ,,mám“ o nej ,,informácie“ iba prostredníctvom súdov a policajtov, keď chodia mne aj môjmu manželovi obsielky zo súdov, lebo je dlžníkom rôznych veriteľov a štátnym inštitúciách v nemalých sumách. Nakoľko často mení adresu pobytu, policajti niekoľkokrát navštívili moju domácnosť, aby sa presvedčili, že v mojej domácnosti nežije ani sa nezdržiava. Mne ako matke sa jej spôsob života a zodpovednosť zaň neskutočne hnusí a hanbím sa za ňu. Od augusta 1999 nemám s ňou, ani s jej potomkami žiaden kontakt a neviem ani, kde sa zdržiava. Nenavštívila ma, nepíše mi, netelefonuje mi, ani ma za celú dobu (od r.1999) nekontaktovala. Neprejavuje o mňa záujem ani ona, ani jej potomkovia. Vydedenie sa vzťahuje aj na všetkých jej potomkov, a aj jej vnúčatá.“

18. Z prehlásenia H.. P. S. - sestry poručiteľky súd zistil, že potom, čo sa žalobkyni narodila dcéra B., snažila sa spolu s manželom, aby sa svojim rodičom ospravedlnila a navrátila sa do rodiny. Myslela si, že

náprava bude možná, aj keď sa s rodičmi nestýkala. Veroniku brali na dovolenky k moru a k ich synovi do Českej republiky. Po narodení B. sa zoznámili aj s rodičmi jej manžela. Bolo zrejmé, že sú to starostliví a obetaví ľudia. Po rozchode s manželom mu žalobkyňa odmietala zverovať dcéru aj jeho rodičom. Údajne dokonca prehlasovala, že dieťa nie je jeho. Často menila miesta ubytovania a nevydržala v žiadnom mieste dlhší čas pracovať a bola zo zamestnania prepustená kvôli neprípustnému správaniu. Sústavne klamala tak, že to niekedy hraničilo s chorobným prejavom. Neskoršie začala B. bezdôvodne štvať proti ich rodine. Z tohto dôvodu sa prestali stýkať so žalobkyňou, aj s jej dcérou.

19. Z čestného prehlásenia X. U., susedy poručiteľky a žalovaného v 1. rade a poručiteľky súd zistil, že v roku 1999 sa X. rozhodla odísť z domu a žiť vlastný život, čo bola pre rodičov veľká psychická rana, ktorú však akceptovali. Túto skutočnosť vie z mnohých spoločných rozhovorov s pani B..

20. Z čestného prehlásenia Q. Q., susedy žalovaného v 1. rade a poručiteľky súd zistil, že od rodičov žalobkyne vie, že od augusta 1999 odišla žalobkyňa z bytu rodičov. Od tej doby nemá vedomosť, že by kontaktovala rodičov osobne v ich trvalom bydlisku. Uviedla, že obaja rodičia, najmä mama po odchode dcéry ťažko znášala.

21. Z elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade súd zistil, že žalobkyňa mala snahu o obnovenie kontaktov so žalovanou v 2. rade, čo žalovaná v 2. rade odmietla okrem iného aj z dôvodu, že sa pred cudzími ľuďmi mala žalobkyňa vyjadriť, že jej sestra zomrela. Žalovaná v 2. rade uviedla, že v súčasnosti ju už nepotrebuje. Keď ju potrebovala, tak sa na ňu žalobkyňa vykašlala a vzdala sa jej. Z jej strany to nie je tvrdohlavosť, je to bolesť, ktorú už žalobkyňa neodstráni. Bolesť v prvom rade za to, ako ublížila žalobkyňa rodičom.

22. Podľa až 3 , poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v . O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

23. Podľa , ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

24. Podľa až 3 , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

25. Podľa § 476a, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

26. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. prebieha dedičské konanie po poručiteľke Q. B., zomr. XX.X.XXXX. Listom zo dňa 2021 vyzval súdny komisár dedičov, aby sa vyjadrili k závetu a listine o vydedení zo dňa 1.3.2021. Žalobkyňa na výzvu súdneho komisára reagovala podaním žaloby o určenie, že je dedičom. Žaloba bola doručená súdu dňa 18.11.2021. Následne Okresný súd Piešťany dňa 4.2.2022, č.k. -82 dedičské konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Piešťany, sp. zn. . V danom prípade nebol zachovaný postup podľa , podľa ktorého dedič, ktorého dedičské právo sa javí najmenej pravdepodobné, je odkázaný na podanie žaloby o spornej skutočnosti. V prípade zachovania postupu podľa by nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola odkázaná na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti (nestihla byť odkázaná na podanie žaloby), súd má za to, že ide o klasickú určovaciu žalobu v zmysle . Pre podporu tohto právneho

záveru svedčí aj skutočnosť, že po podaní žaloby bolo dedičské konanie následne prerušené podľa . Vzhľadom na uvedené, súd v prvom rade skúmal, či je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení, že žalobkyňa je dedičom, videl v zmene jej postavenia ako dediča a teda vlastníka časti poručiteľovho majetku v zákonnom rozsahu. Po ustálení, že je daný naliehavý právny záujem na akomto určení, súd sa ďalej zaoberal náležitosťami samotnej listiny o vydedení.

27. V danom prípade poručiteľka - matka žalobkyne, manželka žalovaného v prvom rade a matka žalovanej v druhom rade zanechala holografný závet spojený s listinou o vydedení. V predmetnom konaní strany nespochybňovali platnosť listiny o vydedení pre nedodržanie formálnych náležitostí, ale žalobkyňa videla neplatnosť listiny o vydedení v nenaplnení materiálnych podmienok uvedených v ustanovení .

28. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia spočívajúci v neposkytnutí potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, tento dôvod vydedenia bol v listine o vydedení formulovaný len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností. Išlo skôr o prepis zákonného ustanovenia bez akejkoľvek konkretizácie okolností, za ktorých žalobkyňa mala opomenúť poskytnúť potrebnú pomoc poručiteľke, ktoré nekonanie by bolo možné kvalifikovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, žalovaný v prvom rade sa na pojednávaní vyjadril v tom smere, že smrť poručiteľky prišla nečakane, pred smrťou poručiteľka netrpela žiadnymi chorobami, bola pracovne aktívna, sebestačná, teda nebola odkázaná na pomoc iných osôb. Žalovaní v prvom a druhom rade vo svojom vyjadrení k žalobe opísali zdravotné problémy a hospitalizácie žalovaného v prvom rade, avšak nie poručiteľky. Vzhľadom k tomu, že nebol naplnený základný predpoklad pre vydedenie podľa § 469a písm. a) a to potreba pomoci v chorobe a v starobe, možno uzavrieť, že vydedenie žalobkyne z tohto dôvodu je neplatné.

29. Neusporiadaný život je správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi (NSČR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. ). Za dobré mravy sa pokladá súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (NSČR z 2. júla 2003 alebo z 2. februára 1998). Pôjde najmä o závislosť na alkohole, omamných a psychotropných latkách a jedoch alebo hazardných hrách, zanedbávanie povinnej výživy a neplatenie výživného, zadlžovanie sa bez zjavnej možnosti dlhy splácať, zabezpečovanie prostriedkov k životu nezákonným spôsobom, trvalé vyhýbanie sa práci či premrhávanie rodinného majetku. O trvalom vedení neusporiadaného života potom pôjde v takých prípadoch, kedy správanie vydedeného bude vykazovať známky kontinuálnosti (teda nielen náhodilosti či ojedinelosti) a dlhodobostí, kedy už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života tak, jak je vnímaný väčšinovou spoločnosťou (NSČR ).

30. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia, ktorým má byť trvalo neusporiadaný život, tento poručiteľka videla podľa listiny o vydedení v tom, že žalobkyňa sa mala v minulosti dopúšťať krádeží, podvodov a klamstiev voči vlastnej rodine ako aj v tom, že často menila adresy pobytu, mala viacero pozdĺžností voči rôznym veriteľom, o čom sa poručiteľka dozvedela z výziev súdu, ktoré sa snažili prostredníctvom rodičov žalobkyne zistiť aktuálny pobyt žalobkyne za účelom riadneho doručovania súdnych listín. Pokiaľ ide o krádeže, klamstvá a podvody, ktorých sa mala žalobkyňa dopustiť voči svojej rodine, tieto neboli v listine o vydedení nijako skutkovo vymedzené, neboli v nej popísané konkrétne skutkové okolnosti prípadov, preto žalobkyni stačilo tieto skutky len poprieť a bolo na žalovaných v prvom a druhom rade, aby nielen doplnili skutkové tvrdenia ohľadne údajných krádeží, podvodov a klamstiev, ale tieto aj podporili náležitými dôkazmi. Tu však treba zdôrazniť, že predpokladom vydedenia podľa písm. d) je trvalo neusporiadaný život, takže ak by sa aj preukázalo, že žalobkyňa sa voči svojej rodine dopustila klamstiev, podvodov a krádeží, mohla tak urobiť najneskôr v roku 1999, kedy bola v kontakte s rodinou a žila naposledy v domácnosti svojich rodičov. V tej dobe mala žalobkyňa 19 rokov, pričom v čase spísania listiny o vydedení mala žalobkyňa takmer 41 rokov, takže podmienka „dlhodobosti“ či „kontinuálnosti“ by nemohla byť naplnená. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa viac krát zmenila miesto bydliska a bola zadlžená, sama o sebe nie je dostačujúca pre záver o tom, že vedie trvalo neusporiadaný život. Žalobkyňa svoj status dlžníka riešila vyhlásením osobného bankrotu, čo je legálny spôsob oddlženia fyzickej osoby, momentálne žije 11 rokov v stabilnom partnerskom vzťahu, takže jej spôsob života

nemožno kvalifikovať ako trvalo neusporiadaný. Vzhľadom na uvedené vydedenie z tohto dôvodu je neplatné.

31. Pokiaľ ide o posledný dôvod vydedenia, ktorý bol v listine o vydedení uvedený, a to je trvalé neprejavovanie záujmu o poručiteľa, tu poručiteľka uviedla, že od augusta 1999 nemá s dcérou ani s jej potomkami žiaden kontakt a nevie ani, kde sa zdržiava. Žalobkyňa ju nenavštívila, nepísala jej, netelefonovala jej za celú dobu od roku 1999 matku nekontaktovala. Neprejavovala o ňu záujem. Podľa ustálenej judikatúry opravdivý záujem, ktorý by neopomenuteľný dedič ako potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Je významné, či nepominuteľný dedič mal vôbec reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, tj. či mal poručiteľ vôbec záujem sa s neopomenuteľným dedičom stýkať a udržiavať s ním blízky príbuzenský vzťah, či o tento vzťah stojí. Nezáujem neopomenuteľného dediča sa poručiteľa musí osobne citovo dotýkať, vadiť mu, a nie mu byť ľahostajný. Nezáujem nemožno nepominuteľnému dedičovi pripočítať na ťarchu, ak k nemu svojim spávaním podstatne prispel i sám poručiteľ (KS v Českých Budějoviciach , NSČR , ). Pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v , nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvalé neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (NSSR sp. zn. z 24. februára 2010).

32. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa nebola s poručiteľkou v kontakte 22 rokov (až na jedno prespanie po návrate z UK). Dokonca nebolo sporné ani to, že žalobkyňa sa počas dlhých 22 rokov nesnažila o kontakt s poručiteľkou (až na jednu spomenutú udalosť - potreba prespania). Vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax súdov, súd skúmal, čo bolo príčinou prerušenia tohto vzťahu a či to nebola poručiteľka alebo jej správanie voči žalobkyni, ktoré by mohlo byť dôvodom prerušenia kontaktu a odmietania kontaktu, či mala žalobkyňa reálnu možnosť obnoviť kontakt so svojimi rodičmi, predovšetkým s poručiteľkou. Strany sa zhodli v tom, že najväčšou príčinou nezhôd medzi žalobkyňou a poručiteľkou resp. oboma rodičmi bol vzťah žalobkyne s p. S., neskorším manželom žalobkyne. Nezhody vyústili až do odchodu žalobkyne z domácnosti rodičov. Nesporné bolo, že žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 1999 až doteraz žije v V., teda v tom istom meste, kde žila po celú uvedenú dobu aj poručiteľka, dokonca poručiteľka žila až do svojej smrti stále v tom istom byte, z ktorého kedysi žalobkyňa odišla. Žalobkyni teda nebránili v kontakte s matkou žiadne objektívne prekážky znemožňujúce opätovný pokus o nadviazanie kontaktu s poručiteľkou. Žalobkyňa síce uviedla, že poručiteľka jej v roku 1999, kedy si následne prišla odniesť ďalšie oblečenie, povedala, aby nikoho nekontaktovala a že nikto sa s ňou nebude „vybavovať“, avšak takéto vyjadrenie zo strany poručiteľky sa súdu nejaví natoľko závažné a intenzívne, aby stratu kontaktu na obdobie 22 rokov pripísal na ťarchu poručiteľky. Je potrebné zdôrazniť, že poručiteľka a žalovaný v prvom rade prijali žalobkyňu po jej odchode späť, keď nemala kde prespať po príchode z Anglicka a bola to opätovne žalobkyňa, ktorá sa rozhodla pre dobrovoľný odchod z domu a návrat k svojmu priateľovi. Súdu sa javí tiež ako nedostatočný dôvod nekontaktovania poručiteľky odmietavý postoj sestry žalobkyne - žalovanej v druhom rade, ktorá ešte v roku 2016 odmietla znovu nadviazať kontakt so žalobkyňou.

33. Žalobkyňa bola poučená o sudcovskej koncentrácii konania dňa 12.4.2022, kedy jej bolo doručené vyjadrenie žalovaných v prvom a druhom rade s výzvou na vyjadrenie a zároveň poučením podľa . Zároveň bola poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Napriek tomu v súdom stanovenej lehote nepredložila a nenavrhla ani jeden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Až po skoncentrovaní konania uviedla ďalší dôvod pre nekontaktovanie rodičov, a ro na pojednávaní dňa 20.7.2022, pričom išlo o nové skutkové tvrdenie, ktorým malo byť vyjadrenie resp. rady od tety (sestry poručiteľky) a Q. (bratranca), aby rodičov nekontaktovala, lebo nechcú o nej počuť. Na pojednávaní uviedla, že ak by mohla, navrhla by dôkaz svedeckou výpoveďou sestry poručiteľky Q.. P. S. (tety), tu však súd poznamenáva, že Q.. P.Y. S. podala písomné prehlásenie svedčiace v neprospech žalobkyne.

Preto súd má za to, že pripustenie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania po skoncentrovaní konania by bolo neefektívne, nehospodárne a nemajúce vplyv na konečné rozhodnutie vo veci.

34. Žalobkyňa mala v čase odchodu z domácnosti 19 rokov a v čase smrti matky 41 rokov, bola dostatočne vyzretou osobu na to, aby si prehodnotila svoje správanie voči rodičom, ktoré sa ich tak bolestne dotklo a snažila sa veci podľa možností napraviť a vzťahy obnoviť. Žalobkyňa nepreukázala a v podstate ani netvrdila, že by sa niekedy pokúsila o nadviazanie kontaktu s poručiteľkou. Svoju pasivitu ospravedlňovala obavou z odmietnutia, avšak to nie je dostatočný dôvod pre ospravedlnenie 22 ročnej odmlky, ktorú zákon kvalifikuje ako neprejavenie opravdivého záujmu. Žalobkyňa ani raz nenadviazala kontakt s rodičmi, nepokúsila sa o stretnutie a rozhovor s nimi. Údajné odmietanie žalobkyne zo strany rodičov tak zostalo len v hypotetickej rovine, išlo len o domnienku žalobkyne, jej subjektívny pocit založený na jej strachu z možného odmietnutia, ktorý do istej miery možno ovplyvnil aj názor ostatných príbuzných, avšak samotní rodičia a predovšetkým poručiteľka žalobkyňu nikdy neodmietli, naopak, rodičia preukázali, že dcéru dokážu opätovne prijať, keď jej podali pomocnú ruku v čase, keď nemala kde prespať.

35. Súd nezistil žiadne skutočnosti na strane poručiteľky, ktoré by bolo možné vyhodnotiť v jej neprospech a ani nezistil žiadne objektívne okolnosti, na ktoré by mohol prihliadnuť ako okolnosti brániace žalobkyni kontaktovať poručiteľku. Naopak, súd má za to, že žalobkyňa ako potomok vyvolala stav majúci za následok prerušenie vzťahov s poručiteľkou, ktorý sa žalobkyňa nesnažila zvrátiť a vzájomné vzťahy obnoviť. Vzhľadom na uvedené súd dôvod vydedenia podľa § 469a písm. b) vyhodnotil ako dôvodný, a preto žalobu zamietol.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Keďže žalovaní v prvom a druhom rade mali v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.