Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Sa-65-2020.pdf
PDF · 138.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Z. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - A., t.č. Q. a Q., B. XX/XXX, XXX XX U. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „odvolací orgán“) potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23.04.2020 (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“), vo veci odňatia invalidného dôchodku žalobcovi a jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol.
2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 70, § 71, § 112 ods. 2 a 6, § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá vychádzajúc z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky v Trnave zo dňa 26.02.2020, v zmysle ktorého už nie je podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, rozhodnutím zo dňa 23.04.2020 odňala žalobcovi od 08.05.2020 invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) bola počnúc dňom 26.02.2020 určená na 40 % a invalidita tak žalobcovi zanikla. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podal, namietol nenáležité posúdenie jeho zdravotného stavu, konštatoval, že posudkový lekár sa zaoberal len psychologickým posudkom vypracovaným neprofesionálne, poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadal vydať nové rozhodnutie.
3. Zdravotný stav žalobcu posúdil dňa 17.06.2020 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove, a z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobca poberal invalidný dôchodok z mladosti s MPSVZČ 60 %. Od 04.12.2017 bola jeho MPSVZČ určená na 75 % a dňa 23.04.2020 mu na základe odborného posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Trnava bol od 08.05.2020 invalidný dôchodok odňatý. V decembri 2019 bola na základe odborných psychologických a psychiatrických vyšetrení ÚVV a ÚVTOS vykonaná kontrolná lekárska prehliadka. Psychologickým vyšetrením zo dňa 21.11.2019 bolo zistené, že sa u žalobcu objektivizovala porucha intelektu ako subnorma až nižší priemer, čo znamená, že diagnóza mentálnej retardácie sa nepotvrdila, alebo je len hraničná. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ľahká mentálna retardácia v dolnom pásme priemeru s MPSVZČ 40% podľa kapitoly V. Duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - Mentálna retardácia
písm. a/ ľahká mentálna retardácia, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Za iné zdravotné postihnutia - adaptačné poruchy, zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, emočne nestabilná osobnosť hraničného typu a neorganická nespavosť mu MPSVZČ nebola zvýšená (§ 71 ods. 8 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z.). Mentálna retardácia sa podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne v Prešove nepotvrdila, diagnózy patriace do okruhu neurotických chorôb nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na jeho MPSVZČ. Posudkový lekár nemal dôvod na zmenu odborného posudku o invalidite, vypracovaného posudkovým lekárom pobočky Trnava. Odvolací orgán v rozhodnutí poukázal aj na poukázal na zohľadnené lekárske správy a to prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVPOS Trenčín od 13.03.2018 do 20.03.2018, prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela od 19.02.2013 do 11.03.2013, z psychologického vyšetrenia zo dňa 21.11.2019, z psychiatrických vyšetrení zo dňa 10.05.2018, 21.05.2018 a 06.03.2018.
4. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu vyhodnotený s MPSVZČ 40%, čoho výsledkom je, že od 26.02.2020 už nie je invalidný (§ 71 ods. 1 ZSP). Invalidný dôchodok mu tak bol z dôvodu zmeny MPSVZČ zo 75% na 40% odňatý.
II.
Žaloba
5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2020 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému nariadil vyhovieť jeho odvolaniu, aby bol spis vrátený späť a bol mu priznaný invalidný dôchodok do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol: „Aktuálne som vo VTOS v Leopoldove. Je potrebné, aby liečba prebehla v ambulantnej forme, lenže k liečbe nie som motivovaný, pretože berúc do úvahy fakt, že sa liečba z kapacitných dôvodov nedá liečiť a tak som odkázaný na proklamovanie záujmu o ňu, ako aj o užívanie psychofarmák na potláčanie napätia, depresií, úzkosti, nespavosti, no vhodná sa javí farmakoterapia a psychoterapia, čo sa dá realizovať v ambulantných podmienkach, lenže p. psychiatrička nemá záujem o moje duševné zdravie. V mojich kompetenciách nie je zasahovať do rozhodovania psychiatra, a preto som odkázaný na čakanie, kedy bude mať záujem o podieľanie sa na mojom duševnom zdraví, a preto ja nemôžem za to, že som nebol vyšetrený psychiatrom po celé obdobie, a preto považujem rozhodnutie za nezákonné a predčasné.“ Súčasťou žaloby je aj svedecká výpoveď: „Ods. Z. nar. XX.XX.XXXX, t.č. B. SR. Sme s ním na cele 24 hodín a vidíme, že jeho správanie a vystupovanie počas VT nie je vždy na požadovanej úrovni. Opakovane má emocionálne problémy, je nestabilný, výbušný a často aj konfliktný. Jeho mentálna úroveň a poruchy osobnosti sú ako dieťa. Pravidelne sa pomočuje a rapídne schudol, nič nejedáva. Ako svedkovia vám poukazujeme na to, že ten invalidný dôchodok mu patrí. Ak máte záujem nás vypočuť, tu sú naše údaje: 1/ V., 2/ V. 3/ M. všetci ÚVTOS U. S úctou dňa 19.07.2020, v Leopoldove, Z..“ K žalobe žalobca pripojil dôkaz o doručení rozhodnutia, rozhodnutie zo dňa 03.07.2020, lekársku správu zo dňa 26.02.2020, rozhodnutie zo dňa 23.04.2020, dekurz, hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, register trestov zo dňa 09.08.2019 - odpis, skrátený výpis klienta, Ústav Leopoldov - väzby a tresty, nariadenie výkonu trestu v č.k. 4To/127/2016, 7T/14/2016 a 4T/59/2014.
III.
Vyjadrenie žalovanej
6. Vo vyjadrení, ktoré žalovaná doručila súdu dňa 20.11.2020, poukázala na priebeh konania, na odborný posudok o invalidite zo dňa 17.06.2020, vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Prešove, s konštatovaním, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zák.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, s nutnosťou špecializácie v špecializačnom odbore posudkového lekárstva alebo zaradenia do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Svoj postup označila za správny a dôvody rozhodnutia, za majúce podklad v zákonných ustanoveniach.
IV.
Vyjadrenia žalobcu
7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.04.2021 označil žalobca rozhodnutie žalovanej za nesprávne, zaujaté a predčasné, vyslovil dôvodné podozrenie o zaujatosti žalovanej voči jeho osobe, konštatoval, že v jeho žalobe je uvedené všetko a s odkazom na čl. 1 žaloby na nej zotrval. Zároveň uviedol, že ruší svedkov: M. B. a V. N. z dôvodu ich prepustenia na slobodu. Žalobe ako opodstatnenej žiadal vyhovieť a nariadiť pojednávanie. Na pojednávanie navrhol predvolať svedka V. G..
8. Dňa 07.10.2021 doručil žalobca súdu prepúšťaciu správu z nemocnice, dňa 18.11.2021 doručil upovedomenie o verejnom zasadnutí dňa 14.10.2021 o pokračovaní v ochrannom liečení a uznesenie zo dňa 14.10.2021.
9. Dňa 11.04.2022 zaslal žalobca súdu podanie označené ako žiadosť o poskytnutie informácií, v ktorej uvádza, že užíva lieky na pomočovanie, potrebuje nosiť plienky, oprať si veci, umyť sa a na to potrebuje financie.
10. Dňa 20.06.2022 doručil súdu podanie označené ako zaslanie zdravotných záznamov zo dňa 26.04.2022, 26.05.2022, ktoré potvrdzujú, že potrebuje vrátiť späť invalidný dôchodok. Uviedol, že užíva psychiatrické lieky escitalopram, melipramin, kventiax, ecobec, berodval, ktoré musí platiť a potrebuje hygienické potreby, plienky, vlhčené utierky, prášok na pranie, púder, mydlo. S ohľadom na skutočnosť, že ceny neustále rastú, rastú aj jeho životné náklady v súvislosti so zabezpečením zdravotných potrieb, pravidelnou návštevou psychiatra, akútne potrebuje vrátiť späť invalidný dôchodok.
V.
Právne posúdenie
11. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a naviac žalobca, ktorý o nariadenie pojednávania nepožiadal v podanej žalobe ale až v doručenej replike, by sa nariadeného pojednávania vo veci zúčastniť nemohol. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 10.08.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
19. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách, v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).
20. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
21. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
22. Z ods. 1 až 4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).
24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
25. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu, sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2020 (ako aj s obsahom jemu predchádzajúcich rozhodnutí
od roku 2011), ktorým Generálny riaditeľ zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.04.2020, ktorým mu od 08.05.2020 odňala invalidný dôchodok s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite, vyhotoveného posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne Trnava, dňa 26.02.2020, zo záverov ktorého vyplýva, že žalobca už podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % (MPSVZČ má 40%) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe odvolania žalobcu posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave posúdil jeho zdravotný stav opätovne, dňa 26.05.2020, odvolaniu však nevyhovel, a preto bol zdravotný stav žalobcu dňa 17.06.2020 posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne v Prešove, ktorý v posudku skonštatoval, že žalobca poberal invalidný dôchodok z mladosti s MPSVZČ 60%, od 04.12.2017 mu bola MPSVZČ zvýšená na 75% a dňa 26.02.2020 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne Trnava, v odbornom posudku o invalidite konštatoval, že žalobca už nie je invalidný a rozhodnutím zo dňa 23.04.2020 mu bol od 08.05.2020 odňatý invalidný dôchodok.
27. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený na kontrolnej lekárskej prehliadke v decembri 2019, na základe odborných psychologických a psychiatrických yyšetrení ÚVV a ÚVTOS. Psychologickým vyšetrením dňa 21.11.2019 sa zistilo, že porucha intelektu sa u žalobcu objektivizovala ako subnorma až nižší priemer, čo znamená, že diagnóza mentálnej retardácie sa nepotvrdila, alebo je len hraničná. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ľahká mentálna retardácia v dolnom pásme priemeru s MPSVZČ 40% podľa prílohy č. 4 k zák.č. 461/2003 Z.z., kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - mentálna retardácia, písm. a/ ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 60, s prihliadnutím na sociálnu pôsobivosť). Za iné zdravotné postihnutia, adaptačné poruchy, zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, emočne nestabilnú osobnosť hraničného typu a neorganickú nespavosť, posudkový lekár MPSVZČ nezvýšil. Pôvodná diagnóza mentálnej retardácie sa u žalobcu nepotvrdila a diagnózy z okruhu neurotických chorôb sú z posudkového hľadiska bezvýznamné a na MPSVZČ nemajú vplyv. Na zmenu tohto posudku nemal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v Prešove dôvod. Na posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári vychádzali z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín od 13.03.2018 do 20.03.2018, z prepúšťacej správy z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela od 19.02.2013 do 11.03.2013, z psychologického vyšetrenia zo dňa 21.11.2019, z psychiatrických vyšetrení zo dňa 10.05.2018, 21.05.2018 a 06.03.2018.
28. Z obsahu administratívneho spisu súd tiež zistil, že uznesením ČVS: ORP-751/3-VYS-B1-2021 zo dňa 27.10.2021 bola do začatého trestného stíhania žalobcu vo veci zločinu subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného zákona pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, MUDr. U. R., PhD., ktorej bolo vyšetrovateľom PZ uložené zodpovedať otázky, či žalobca dňa 27.05.2011 a dňa 04.12.2017 pred posudkovým lekárom sociálnej poisťovne trpel duševnými chorobami a poruchami správania. Pokiaľ áno, akými konkrétnymi duševnými chorobami a poruchami správania trpel, v akom stupni a v akej forme a či je možné sa z duševných chorôb a porúch správania, ktoré mu boli dňa 27.05.2014 a 04.12.2017 diagnostikované posudkovým lekárom sociálnej poisťovne, vyliečiť (uzdraviť)?
29. Súd pre čo najdôslednejší prieskum napadnutého rozhodnutia vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 63/2021, ktorý ustanovená znalkyňa vyhotovila na základe klinického psychiatrického vyšetrenia žalobcu a preskúmania jeho zdravotnej dokumentácie. Znalecký posudok obsahuje informácie zo spisovej a zdravotnej dokumentácie žalobcu.
30. Žalobcom v poslednom čase neustále zdôrazňované pomočovanie sa, s vynucovaním si priznania invalidného dôchodku za účelom zaobstarávania hygieny jeho osoby, je zo všetkých označených lekárskych správ, z ktorých znalkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala, spomenuté len v jednej, a to v prepúšťacej správe z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení NOO Trenčín v období 13.03.2018 - 20.03.2018 a aj to tak, že „v minulosti sa pomočoval.“
31. Zo psychologického vyšetrenia v ÚVTOS Leopoldov zo dňa 26.09.2016 vyplýva, že naposledy býval v byte v Bratislave, ktorý má v osobnom vlastníctve, od roku 2014 má otvorenú živnosť - je konateľom spoločnosti pre poskytovanie sociálnych služieb a dopravnej zdravotnej služby (adresa firmy, ktorú uviedol, je adresou Miestneho úradu v Rači), vyštudoval SOŠ odbor kuchár - čašník, má ukončený I. stupeň vysokoškolského štúdia na fakulte pedagogiky, odbor sociálna práca, krátko pracoval na
dohodu, potom si otvoril živnosť, mal sponzorov zo zahraničia, bol 2 roky ženatý so Španielkou, majú 6 ročného syna, teraz v jeho starostlivosti. V posudku psychologička uviedla, že úroveň jeho všeobecných rozumových schopností orientačne spadá do pásma populačnej subnormy, nezisťuje žiadne ochorenia psychotického charakteru.
32. Zo psychologického vyšetrenia v ÚVTOS Leopoldov zo dňa 18.06.2018, PhDr. H. vyplýva, že mentálna retardácia stredne ťažkého stupňa sa nepotvrdila, mentálne schopnosti sa aktuálne nachádzajú v hraničnom pásme (WMS, MQ 76 - populačná subnorma). V ďalšom spomenutom psychiatrickom vyšetrení MUDr. B., zo dňa 10.08.2018, je uvedené : „Ukončený I. stupeň VŠPg, odbor sociálna práca, od roku 2011 ID, živnostník, ženatý, 8 ročný syn, žil s manželkou a synom v podnájme.“
33. Podľa znaleckého posudku MUDr. S. zo dňa 02.02.2019 ...“ako som prišiel do Hrnčiaroviec, prišli hnačky a trvajú..., som bisexuál, teraz som ženatý, mám 1 dieťa, ... smeje sa pri konfrontácii, že neprávom používa akademický titul „Bc.“...intelekt v pásme mentálneho priemeru... Záver: Obvinený nie je postihnutý duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu činnosť. Bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, F 61 podľa MKCh10. Nejde o duševnú poruchu v pravom slova zmysle, ale o súbor povahových vlastností, ktoré sú trvalé, nemenné a liečbou neovplyvniteľné.
34. Zo záverov psychiatrického vyšetrenia znalkyne vyplýva:
- obvinený bol v roku 2011, vo veku 18 rokov invalidizovaný ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola uvedená mentálna retardácia ľahkého stupňa F70 a poruchy správania F 92.8. Mentálna retardácia bola konštatovaná psychológom s výsledkom IQ 69. V roku 2017 pri prehodnocovaní invalidity, bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené neurotické, stresové a somatoformné poruchy, ťažké a ako iné zdravotné postihnutie mentálna retardácia ľahkého stupňa. Psychologickým vyšetrením bola konštatovaná intelektová úroveň v dolnom pásme normy MQ 76, (populačná subnorma). Vo februári 2020 bola invalidita oduznaná z dôvodu, že psychologickým vyšetrením bola objektivizovaná porucha intelektu - subnorma až nižší priemer, a ďalej, že od posledného posúdenia v roku 2018 nebol vyšetrený psychiatrom.
35. Znalkyňa svoje závery sformulovala nasledovne:
· Svedok bol dňa 27.05.2011 prejednávaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na základe žiadosti o invalidný dôchodok z mladosti, od 8/2007 bol v sledovaní pedopsychiatra, MUDr. N. pre zmiešané poruchy správania a emócií, deprivačný syndróm, MR ľahkého stupňa s prejavmi impulzivity a agresivity. Z dostupnej dokumentácie znalkyňa konštatovala, že pred posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne trpel zmiešanými poruchami správania a emócií, deprivačným syndrómom a MR ľahkého stupňa s prejavmi impulzivity a agresivity. Psychologickým vyšetrením boli intelektové schopnosti hodnotené na úrovni IQ 69, čo predstavuje hornú hranicu ľahkej mentálnej retardácie. Znalkyňa konštatovala, že prítomnosť diagnózy ľahkej mentálnej retardácie, i keď v jej hornom pásme, a zároveň porúch správania s impulzivitou a agresivitou, predstavuje závažný duševný stav s vplyvom na osobné a sociálne fungovanie.
· K dátumu vyšetrenia dňa 04.12.2017 konštatovala: U svedka nebola zistená žiadna duševná porucha v pravom zmysle slova, čiže psychóza, ani iná závažná porucha z okruhu organických a afektívnych porúch. Jeho správanie dňa 26.09.2018 podľa popisu posudkového lekára Sociálnej poisťovne nevykazovalo známky závažnej psychickej poruchy ani mentálnej retardácie. Znalkyňa konštatovala, že dominovali poruchy správania na báze zmiešanej poruchy osobnosti. Intelektové fungovanie svedka bolo dňa 26.09.2018 doložené psychologickým vyšetrením, ktoré konštatovalo intelektovú úroveň v dolnom pásme normy MQ 76 (populačná subnorma).
· Posudzovaný je schopný primerane a adaptívne reagovať na rôzne podnety, rozumie komplexným situáciám a je schopný zachovať postupnosť jednotlivých krokov za účelom dosiahnutia svojich cieľov. Príkladom je jeho správanie v rámci trestnej činnosti, v rámci simulácie duševnej poruchy, klamanie v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním. Toto praktické a adaptívne konanie hrubo spochybňuje prítomnosť ľahkej mentálnej retardácie ako i mentálnej subnormy.
· Posudzovaný bol priebežne liečený pre zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, fobickú úzkostnú poruchu nešpecifikovanú a adaptačnú poruchu. Jedná sa o poruchy bežne liečené ambulantnou formou, menej často vyžadujúce hospitalizáciu, tieto poruchy všeobecne nemajú vplyv na pracovnú činnosť. Posudzovaný bol v roku 2018 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení NOO Trenčín so záverom adaptačná porucha a zároveň konštatovali možné manipulatívne tendencie za účelom zvýšenia invalidného dôchodku.
36. O manipulatívnosti správania žalobcu, s prítomnosťou vytvárania vlastného životného príbehu, okrem uvedených lekárskych správ, nasvedčuje aj rozhodnutie č. OU-BA-OVVS1-2015/23943 zo dňa 19.02.2015, ktorým Okresný úrad Bratislava ako správny orgán príslušný na konanie v zmysle § 9 ods. 16 v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, povolil Bc. M. W., narodenému XX.XX.XXXX v C. trvale bytom N.-A., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zmenu jeho doterajšieho mena a priezviska „M. W.“ na meno a priezvisko „Z. B..“ V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že menovaný požiadal o zmenu svojho mena a priezviska z dôvodu, že žije a pracuje v zahraničí, kde je pod tým menom a priezviskom etablovaný. Na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa, preskúmanej žiadosti a priložených dokladov rozhodol Okresný úrad Bratislava tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dokázal presvedčiť aj pracovníkov úradu a zrejme sfalšovanými dokladmi, preukázal „dôvody osobitného zreteľa“, na základe ktorých mu bola povolená zmena mena.
38. Jedným z týchto dokladov bol evidentne aj sfalšovaný diplom o ukončení vysokoškolského štúdia v bakalárskom študijnom programe „sociálna práca,“ na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, zo dňa 25.05.2014, ktorý je tiež jednou z listín, tvoriacich obsah administratívneho spisu.
39. Vzhľadom na okatý rozpor žalobcovej pôvodnej diagnózy podľa kapitoly V. duševné choroby a poruchy správania, položka 4 - neurotické stresové a somatomorfné poruchy, písm. b/ - ťažké formy 65% z rozmedzia 60% - 70% a 10 % na iné ochorenia (spolu 75%) a namietaného odňatia invalidity rozhodnutím žalovanej zo dňa 23.04.2020, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.07.2020, správny súd na dôsledné objasnenie veci vykonal aj ďalší dôkaz, žiadosťou smerovanou na Pedagogickú fakultu UK v Bratislave, o zaslanie diplomu žalobcu. Z odpovede uvedeného adresáta vyplýva, že žalobca nie je a nikdy nebol študentom tejto fakulty a titul Bc. mu tak udelený nebol, čo bolo aj prekážkou zaslania žiadaného diplomu.
40. Posledne uvádzané dôkazy, ktoré žalobca sfalšoval a na základe týchto dokázal zmanipulovať napr. dosiahnutie zmeny mena a priezviska, jednoznačne preukazujú, že rozhodnutie o oduznaní invalidity je správnym rozhodnutím, o ktorom súd rozhodol zamietnutím žaloby žalobcu.
41. Súd naviac konštatuje, že posúdenie zdravotného stavu nachádza svoje vyjadrenie v posudku posudkových lekárov, výlučne ktorým prináleží posudzovanie zdravotného stavu poistenca. Ani žalovaná vo svojom rozhodnutí a ani súd nie je oprávnený hodnotiť, resp. spochybňovať odborné stanovisko posudkových lekárov. Súd je pri svojej rozhodovacej činnosti obmedzený výlučne na posudzovanie obsahovej správnosti, zohľadnenia podkladov z ktorých vychádzalo, dostatku jeho náležitostí a dostatočnosti a správnosti jeho odôvodnenia.
42. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.07.2020, právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil rozhodnutie žalovanej zo dňa 23.04.2020, ktorým odňala žalobcovi od 08.05.2020 invalidný dôchodok, pretože jeho invalidita zanikla, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery žalovanej poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov.
43. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch posudkových lekárov žalovanej, nakoľko v čase posudzovania jeho zdravotného stavu, predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov žalovanej, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom
i zdravotnými problémami žalobcu a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní ich povinností. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 40 %. Posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
44. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca môžu posudzovať v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.
45. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
46. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
47. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonávala. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobcu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže žalovanú opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidného dôchodku (§ 71 ods. 10 ZSP). To znamená, že ak sa v súčasnosti akútne borí s problémom pomočovania, je jeho legitímnym právom sa s týmto problémom obrátiť na svojho ošetrujúceho lekára a na základe lekárskych správ kedykoľvek požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidity.
48. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).