Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-38-2021.pdf
PDF · 165.78 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu Obec Bystrá, IČO 00647853, Bystrá 61, 977 01Brezno, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394002621/6182-17880/2021 z 31. mája 2021 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie, Bratislava č. 1394002621/6182-17880/2021 z 31. mája 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany vôd vykonal v Obci Bystrá kontrolu dodržiavania zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej aj „vodný zákon“). Kontrola bola zameraná na účinnosť a prevádzku mechanicko- biologickej čistiarne odpadových vôd (ďalej „ČOV“) v Obci Bystrá za obdobie od 9.11.2018 do ukončenia kontroly. Kontrola bola vykonaná na základe podnetu poukazujúceho na nefunkčnosť čistiarne odpadových vôd a kanalizácie a ich užívanie bez povolenia. O výsledku kontroly bol spísaný Protokol č. 7810/42-5/2019-32894/2020 zo dňa 5. októbra 2020. Protokol bol ústne prejednaný so žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica 18.11.2020. Prvostupňový orgán verejnej správy Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany vôd upovedomením zo dňa 8.12.2020 začal správne konanie podľa § 73 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcich z § 21 ods. 1, písm. c) vodného zákona, ktoré boli zistené kontrolou vykonanou v Obci Bystrá. V predmetnom oznámení bolo uvedené, že sa vo veci nenariaďuje pojednávanie z dôvodu, že orgán verejnej správy disponuje dostatočným množstvom podkladov pre vydanie rozhodnutia a účastník bol poučený o možnosť písomne sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia v stanovenej lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 8.12.2020.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, odbor inšpekcie ochrany vôd rozhodnutím č. 1394300221/1661-7479 zo dňa 5. marca 2021 uložil žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. 1, písm. e) vodného zákona vo výške 39
706.-Eur na základe kontroly v Obci Bystrá, vykonanej dňa 19.12.2019 so zameraním na nakladanie s odpadovými vodami za to, že v kontrolovanom období od 9.11.2018 do 18.11.2020 Obec Bystrá vypúšťala splaškové odpadové vody z čistiarne odpadových vôd do vodného toku Bystrianka, riečny kilometer 5,200, k. ú. Bystrá bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustila tým, že vypúšťala odpadové vody do vodného toku Bystrianka v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1, písm. c) vodného zákona, čím naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 75 ods. 3 v spojení s ustanovením § 74 ods. 1, písm. e) vodného zákona.
3. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodnil tým, že kontrola dodržiavania ustanovení vodného zákona v Obci Bystrá, ktorá bola vykonaná na základe podnetu, boli zistené skutočnosti uvedené v Protokole o výsledku kontroly č. 7810/42-5/2019-32894/2020 zo dňa 5.10.2020. Bolo zistené, že Obec Bystrá v období od 9.11.2018 do 18.11.2020 vypúšťala odpadové vody z čistiarne odpadových vôd do vodného toku Bystrianka r.km.5,200, v k. ú. Bystrá bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Odpadové vody teda žalobca vypúšťal v rozpore s § 21 ods. 1, písm. c) vodného zákona, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 74 ods. 1, písm. e) vodného zákona. Žalobca, voči ktorému bolo začaté správne konanie vo veci správneho deliktu písomným oznámením, ktoré mu bolo doručené, sa k podkladom rozhodnutia nevyjadril. Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa účastník konania pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Pokutu možno uložiť do výšky 3násobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak takto nemožno určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1.-Eur za jeden meter kubický a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 2000.-Eur. Pokuta bola vypočítaná ako množstvo vypustených odpadových vôd 39 706 m3 krát 1.-Eur za 1m3 = 39 706.-Eur. Žalobca nie je platcom poplatkov za vypúšťanie splaškových odpadových vôd do vodného toku Bystrianka. Meranie množstiev vypúšťaných odpadových vôd do vodného toku Bystrianka za rok 2019 sa vykonáva v mernom objekte, ktorý pozostáva z primárneho zariadenia - nástrčný merný žľab a sekundárneho zariadenia - Badger Flow L206. Primárne a sekundárne zariadenia boli overené Slovenskou legálnou metrológiou n.o., Banská Bystrica, o overení meradla boli vystavené certifikáty s platnosťou do 26.4.2020. Na základe merania vypúšťaných odpadových vôd v mernom objekte čistiarne odpadových vôd v roku 2019 bolo z čistiarne odpadových vôd vypustených do vodného toku Bystrianka 73 218 m3 odpadových vôd. Správny orgán pri výške pokuty stanovil obdobie vypúšťaných vôd za obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019, za ktoré bolo vypustených do vodného toku 39 706 m3 odpadových vôd. Výšku pokuty prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že zobral do úvahy závažnosť kontrolu zisteného stavu a najmä to, že žalobca nemá na stavbu „Kanalizácia a ČOV“ vydané kolaudačné rozhodnutie podľa § 26 vodného zákona a vypúšťa odpadové vody z čistiarne odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy podľa § 21 ods. 1, písm. e) vodného zákona ako aj dlhodobé obdobie od 3.7.2012 do 18.11.2020, kedy sa porušuje vodný zákon. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení popísal zistenia z kolaudačného konania začatého na základe návrhu žalobcu zo dňa 8.10.2011, pričom odcitoval z protokolu zistenia orgánu verejnej správy v tomto kolaudačnom konaní s tým, že v závere protokolu bolo uvedené, že Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, úsek ŠVS na základe uvedených skutočnosti preruší konanie do doby doriešenia vlastníckych vzťahov splaškovej kanalizácie. Po doložení požadovaných dokladov zvolá opätovné konanie. Rozhodnutie o výške pokuty bolo ďalej odôvodnené tým, že kapacita čistiarne odpadových vôd podľa projektovej dokumentácie je 43 800 m3 odpadových vôd, ale v dôsledku netesnosti kanalizácie, pretieklo do čistiarne odpadových vôd v roku 2019 až 29 418 m3 balastných vôd, netesnosťou kanalizácie ako je projektová kapacita čistiarne odpadových vôd, takže čistiareň odpadových vôd je hydraulicky preťažovaná, resp. sú odpadové vody vypúšťané odtokovým potrubím do vodného toku bez čistenia vôd v čistiarni odpadových vôd. V dôsledku prítoku balastných vôd do splaškovej kanalizácie, ktoré pritekajú na čistiareň odpadových vôd podľa projektovej dokumentácie sú stanovené ukazovatele BSK5 - 600mg/l a CHSKcr 1200 mg/l, a v roku 2019 boli na prítoku do čistiarne odpadových vôd ukazovatele BSK5 - 60,65 mg/l a CHSKcr -126,27 mg/l, čo preukazuje, že čistiareň odpadových vôd nie je prevádzkovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a prevádzkovým poriadkom čistiarne odpadových vôd. Správny orgán poukázal aj na to, že Obec Bystrá, zastúpená dlhodobo tým istým starostom obce a to od roku 2002 až po súčasnosť, nepredložila pri kontrole žiadne dokumenty, ktoré by preukázali riešenie dlhodobo trvajúceho protiprávneho stavu pri nepovolenej stavbe kanalizácie a ČOV orgánom štátnej vodnej správy, ktorú Obec Bystrá prevádzkuje. Rozhodnutie o výške pokuty bolo ďalej odôvodnené tým, že Obci Bystrá boli za ten istý správny delikt,
teda za vypúšťanie splaškových odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy uložené pokuty rozhodnutím z 23.7.2014 vo výške 463,64 Eur a rozhodnutím z 19.12.2018 vo výške 2000.-Eur. Ďalej výšku pokuty odôvodnil tým, že sankcia má spĺňať tak preventívnu ako aj represívnu funkciu. A nato, aby splnila preventívnu funkciu podľa prvostupňového orgánu verejnej správy, výška musí byť stanovená tak, aby sa účastník konania vyvaroval do budúcnosti porušenia zákonných ustanovení. Preto považuje uloženú pokutu za primeranú a dostatočnú.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím vydaným na základe odvolania žalobcu rozhodla tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č. 1394300221/1661-7479 zo dňa 5.3.2021, ktorým bola uložená pokuta vo výške 39 706.-Eur podľa ust. § 75 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, potvrdila.
5. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní spisového materiálu, ktorý bol podkladom vydania prvostupňového rozhodnutia, zistil, že z protokolu z kontroly vyplynulo, že žalobca v kontrolovanom období prevádzkoval ČOV v Obci Bystrá, z ktorej vypúšťal odpadové vody do recipientu Bystrianka v k. ú. Bystrá bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Odvolacie námietky žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť, nakoľko je nepreskúmateľné, svojou arbitrárnosťou nezohľadňuje skutkový stav veci, nevychádza z objektívne a náležite zisteného skutkového stavu a výška pokuty je neprimeraná povahe prípadu a likvidačná, vyhodnotila ako také, ktoré nie je možné akceptovať. Žalovaná zistila, že skutkový stav bol zistený riadne. Poukázala na znenie § 21 ods. 1, písm. c) vodného zákona, podľa ktorého je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd, do povrchových vôd, do pozemných vôd. Poukázala tiež na ustanovenie § 74 ods. 1, písm. e) vodného zákona. Odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie je nesprávne, že nebolo prihliadnuté dostatočným spôsobom na okolnosti, závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov, žalovaná neakceptovala. Konštatovala, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty za nedovolené vypúšťanie odpadových vôd prihliadol najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, mieru zavinenia, závažnosť situácie na úseku ochrany vôd, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu a to, že žalobca od roku 2012 nemal platné povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z ČOV Bystrá. Ďalej na to, že žalobcovi boli už uložené dve pokuty za ten istý správny delikt. Prihliadla aj na skutočnosť, že ČOV je dlhodobo hydraulicky preťažená a nie je prevádzkovaná tak, aby plnila svoju funkciu čistenia odpadových vôd. K námietke, že prvostupňový orgán mal pri ukladaní pokuty prihliadnuť na konanie obce smerujúce k zmierneniu alebo odstráneniu následkov, vyhodnotila žalovaná ako irelevantné, nakoľko ide o obec, ktorá je zastúpená dlhodobo tým istým starostom a počas kontroly a ani v správnom konaní nepredložila také dokumenty, ktoré by preukázali snahu o riešenie dlhodobo trvajúceho protiprávneho stavu na úseku vôd pri prevádzkovaní ČOV. Obci Bystrá bolo v roku 2005 orgánom štátnej vodnej správy (v danom období Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, úsek štátnej vodnej správy) vydané stavebné povolenie na stavbu „Kanalizácia a čistiareň odpadových vôd“ a v protokole z kolaudačného konania bolo uvedené, že žalobca doloží preberací protokol pre splaškovú kanalizáciu a do 31.3.2012 skutočné zamerania a skúšky vodotesnosti splaškovej kanalizácie, a že nábeh ČOV a napájanie jednotlivých nehnuteľností na ČOV je na základe dohody možné odo dňa kolaudačného konania. Následne sa 3.7.2012 uskutočnilo opätovné ústne prejednanie a miestne šetrenie, z ktorého vyplynulo, že správny orgán prerušil toto konanie do 30.9.2012 z dôvodu doriešenia kolaudácie splaškovej kanalizácie a to z dôvodu neodovzdania podkladov, ktoré mu orgán štátnej vodnej správy odporúčal vymáhať aj súdnej cestou a v prípade, že sa doriešia vlastnícke vzťahy, Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, úsek ŠVS zvolá opätovné konanie. Tvrdenie žalobcu, že použil výzvy a urgencie voči zhotoviteľovi vodnej stavby, žalovaný neakceptoval, nakoľko žalobca pri kontrole a ani počas správneho konania nepredložil také dokumenty, ktoré by preukazovali nápravu zisteného stavu. Žalovaná tiež mala za to, že žalobca nevyužil všetky dostupné prostriedky, ktoré by napomohli k majetkoprávnemu vysporiadaniu stavby „Kanalizácia ČOV“ a jej následnej legalizácii. Žalovaná ďalej svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa projektovej dokumentácie navrhnutá čistiareň má kapacitu 43 800 m3 odpadových vôd, pričom v roku 2019 bolo na ňu prevedených až 73 218 m3 odpadových vôd. V roku 2018 bolo privedených až 87 117 m3 odpadových vôd. Toto poukazuje na dlhodobé hydraulické preťažovanie ČOV, resp. na skutočnosť, že odpadové vody sú do vodného toku vypúšťané obtokovým potrubím, teda bez čistenia. Zvýšené množstvo odpadových vôd privádzaných na ČOV poukazuje aj na prítomnosť balastných vôd, čo má za následok, že kanalizácie nie je vodotesná a vodné stavby - kanalizácia
a ČOV, nie sú prevádzkované v súlade s prevádzkovým poriadkom a projektovou dokumentáciou. Podľa priložených výsledkov rozborov odpadových vôd privádzaných na ČOV a odvádzaných z ČOV v ukazovateľoch znečistenia boli hodnoty znečistenia predmetných ukazovateľov odpadových vôd na prítoku na ČOV nižšie ako hodnoty znečistenia predmetných ukazovateľov odpadovej vody na odtoku ČOV, t. j. odpadová voda, ktorá bola vypúšťaná z ČOV, nebola vôbec čistená a vykazovala vyššiu mieru znečistenia ako privádzaná voda na ČOV. Tvrdenie žalobcu, že prevádzkovaním ČOV nedochádza k úniku odpadových vôd, keďže sa prečisťujú, a teda k znečisteniu životného prostredia nedochádza, pričom fakticky je stavba dokončená a spĺňa účel, pre aký bola stavaná, čistí odpadové vody a z odtoku odchádza čistá voda, ktorá bez tohto prečistenia by vo väčšej miere skončila priamo v podzemných vodách, prípadne vo vodnom toku bez akéhokoľvek prečistenia, a preto je túto skutočnosť potrebné zohľadniť vo výške pokuty, je zavádzajú a neakceptovateľné.
6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke, že balastné vody, ktoré sa dostávajú do kanalizácie a do odpadových vôd nie sú škodlivými vodami pre životné prostredie a sú prirodzene čistými vodami, a preto ich nie je možné stotožniť s hodnotami uvedenými v rozhodnutí, ktoré sú jednou z veličín podstatných pre určenie pokuty, nemá oporu vo vodnom zákone, pretože podľa § 2, písm. m) vodného zákona komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku. Preto nemožno balastné vody považovať za čisté vody, nakoľko tieto balastné vody - infiltrované vody sú súčasťou komunálnej odpadovej vody v jednotnej kanalizácii, ktorá je privádzaná na ČOV, kde sa mali odpadové vody čistiť, a preto nie je možné ich oddeliť podľa uváženia účastníka konania.
7. Žalovaná ďalej v odôvodnení uviedla, že tvrdenie žalobcu, že 20.2.2021 podal žiadosť o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2021 environmentálnemu fondu, nevyhodnotila ako poľahčujúcu okolnosť, pretože skutkový stav trvá približne 9 rokov a žalobca až po začatí správneho konania v tejto veci podal predmetnú žiadosť, čím teda preukázal nejakú činnosť smerujúcu k náprave zistených nedostatkov. Žalovaná k námietke, že bola porušená zásada správneho konania, keď je potrebné pri rozhodovaní v skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, uviedla, že táto je zavádzajúca. Prvostupňový orgán verejnej správy vo veci uloženia pokuty postupoval v súlade s vodným zákonom, podľa ktorého postupovať musel. Riadil sa aj precedenčnou zásadou, a preto bola každá vec posúdená individuálne po právnej stránke tak, aby bola zachovaná individualizácia postihu. K odvolacím námietkam, že Obec Bystrá po uhradení pokuty nebude schopná uhradiť svoje záväzky, žalovaná v odôvodnení uviedla, že Obec Bystrá môže požiadať environmentálny fond o splátkový kalendár pre úhradu pokuty.
8. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila aj tým, že prvostupňový orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na škodlivé následky porušenia povinností, mieru zavinenia, závažnosť situácie na úseku ochrany vôd. Pri výpočte pokuty postupoval podľa § 75 ods. 3 vodného zákona z nameraných hodnôt, pričom zistil, že meradlá boli overené a mali vystavené certifikáty. Postup prvostupňového orgánu pri vystavení pokuty podľa § 75 ods. 3 vodného zákona bol v súlade § 76 ods. 1 vodného zákona a pokuta bola vypočítaná správne a jej výška primeraná a zákonná. Ďalej uviedol, že závažnosť konania bola vyhodnotená jednak množstvom nelegálne vypustených odpadových vôd, jednak dĺžkou trvania protiprávneho stavu a tým spojeného rizika pôsobiť škodu na životnom prostredí ako aj skutočnosť, že Obci Bystrá boli za správny delikt uložené v minulosti už dve pokuty, pričom nedošlo k náprave, preto odvolací orgán považoval výšku uloženej pokuty za primeranú a spravodlivú. Uviedol, že vodný tok Bystrianka je tokom, ktorý je zaradený do zoznamu vodohospodárskych významných vodných tokov, ktorý je uvedený v Prílohe č. 1 k Vyhláške Ministerstva životného prostredia č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodárskych významných vodných tokov a vodárenských tokov. Jednou z dôležitých úloh štátnej vodnej správy je ochrana vodného toku pred prípadným znečisťovaním a zavádzaním znečisťujúcich látok do vodného prostredia tak, aby sa dosiahlo zlepšenie jeho stavu. Ďalej uviedol, že predmetná oblasť, katastrálne územie Bystrá sa nachádza v Chránenej vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry - východ, ktorá tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd a je využívaná na zásobovanie širokej skupiny obyvateľstva pitnou vodou a jej prípadné znečistenie by spôsobilo rozsiahle hospodárske, ekonomické a finančné problémy. Aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o výške pokuty žalovaná považovala za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom s tým, že vzhľadom na opakujúce sa protiprávnej konanie žalobcu nemohol prvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty. Poukázal tiež na to, že účelom správneho trestania nie je sankcia ako taká, ale
sa ním sleduje všeobecná a aj individuálna prevencia. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa potrestaného. Uloženie sankcie žalobcovi považovala žalovaná za vecne a právne opodstatnené.
Zhrnutie žalobkyniných argumentov
9. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhla, aby správny súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovanej je nesprávne a nepreskúmateľné, pričom svojou arbitrárnosťou nezohľadňuje skutkový stav veci. Inšpekcia nedostatočným spôsobom sa nezaoberala rozsahom následkov ani ich špecifikovaním, rovnako inšpekcia neprihliadla dostatočným spôsobom na okolnosti, závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov. Alternatívne navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že pokutu zníži na spodnú hranicu.
10. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že inšpekcia ako aj odvolací orgán neprihliadli dostatočným spôsobom na okolnosti, závažnosť, rozsah, dĺžku a následky a povahu zistených nedostatkov. K tejto námietke žalobkyňa uviedla, že je malou obcou, čo sa odzrkadľuje na nízkych podielových daniach a aj ostatné príjmy vzhľadom minimum podnikateľských aktivít v obci, sú nedostatočné. Je to zhoršené aj situáciou spojenou s pandémiou COVID-19, ktorá spôsobuje zníženie príjmov. Obec Bystrá v predchádzajúcom období nezabezpečovala žiadnym spôsobom odtok odpadových vôd. Vlastníci nehnuteľností si toto mali zabezpečovať sami, avšak v realite dochádzalo k tomu, že odpadové vody boli zabezpečené prostredníctvom „trativodou“ alebo priamo do vodných tokov. Preto bola v obci vybudovaná čistička, avšak zhotoviteľ nedokončil dielo a nedodal dokumentáciu potrebnú pre kolaudačné konanie, vďaka čomu nebolo možné skolaudovať uvedenú stavbu. Zhotoviteľ tak neurobil ani na výzvu, urgencie, hrozby. Obec nemala dostatok finančných prostriedkov na dokončenie diela vo vlastnej réžii a ani možnosť čerpať návratné zdroje financovania v požadovanom rozsahu z dôvodu, že zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy neumožňuje čerpať návratné zdroje nad 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka (skutočné príjmy obce za rok 2020 boli 172 000.-Eur, čo činí maximálnu výšku úveru 103 200.-Eur, pričom náklady na dokončenie diela sú na úrovni 194 506,32 Eur). Jedinou možnou cestou bolo získanie nenávratných finančných prostriedkov na dobudovanie čističky. Obec od obdobia pasivity zhotoviteľa vyhľadávala, monitorovala aktuálne výzvy, do ktorých by sa mohla zapojiť a táto ponuka prišla až v poslednom období. Výzva na projekt spojený s odvádzaním odpadových vôd bola vypísaná v spojení s čerpaním dotácie z environmentálneho fondu, do ktorej sa obec podaním žiadosti z 22.2.2021 zapojila. Žalobkyňa tiež doplnila dôvody, pre ktoré pristúpila k napojeniu všetkých domácností na čističku odpadových vôd napriek tomu, že táto nebola skolaudovaná. Stalo sa tak na základe ústneho súhlasu, ktorý v rámci kolaudačného konania Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, úsek štátnej vodnej správy prostredníctvom U.. I. D. žalobcovi udelil. Čistička bola fakticky dokončená, avšak pre jej legalizáciu neboli doložené zhotoviteľom potrebné dokumenty. Vďaka napojeniu domácností na čističku sa nepochybne zlepšila kvalita životného prostredia v obci, nakoľko táto zo začiatku plnila účel. Postupom času sa kvalita čističky zmenšila. Jediné možné riešenie je získanie nenávratných finančných prostriedkov, čo ale v prípade udelenia pokuty bude obmedzujúce vzhľadom na to, že musí tam byť aj spolufinancovanie zo strany obce.
11. Žalobkyňa ďalej namietla, že pokuta bola udelená v neprimeranej výške a má pre obec likvidačný charakter s hrozbou nútenej správy pre sporné posudzovanie okolností daného prípadu. Uložená sankcia je zjavne nezodpovedajúca povahe a závažnosti správneho deliktu. Uloženie sankcie je v rozpore s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 Ústavy, keďže princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporciálne a neprimerané povahe skutku a jeho následkom.
12. Žalobkyňa namietala, že pri určení výšky pokuty bolo nesprávne vyhodnotené, neposúdené alebo nedostatočne zistené nasledovné:
- čistička odpadových vôd zo začiatku skutočne čistila odpadové vody, ktoré by skončili bez čistenia v podzemných alebo povrchových vodách,
- nebolo vykonané vysporiadanie sa s následkom, ktorý mal byť správnym deliktom spáchaný. V zmysle vodného zákona je odpadovou vodou komunálna voda, ktorá je tvorená prevažne splaškovými vodami. Žalovaná zistila, že projektovaný objem pretečenia predmetnej ČOV je 43 800 m3 a skutočný stav bol aj 87 117 m3, z čoho vyplýva, že najmenej polovica objemu pretečených vôd tvoria balastné -
infiltrované vody, ktoré nie sú splaškovými vodami ale najmä zrážkovými vodami, prípadne podzemnými vodami. Tie, ktoré pretekajú nad projektovanými hodnotami, nie sú tvorené splaškami ale priesakmi, najmä zo zrážkových a podzemných vôd. Ak teda podľa zákona je komunálnou odpadovou vodou najmä splašková voda, v predmetnom prípade viac ako polovica z pretečených vôd tvoria balastné vody, preto nemožno povedať, že zákonná definícia bola v celom rozsahu naplnená. Ak viac ako polovica vôd sú balastné vody, tak následok, ku ktorému dochádza, ktorý znečisťuje životné prostredie, je minimálne o polovicu menší, v porovnaní s tým, ak by odpadové vody boli tvorené zložením, ktorý zákon predpokladá a to splaškovými vodami. Ak by táto skutočnosť bola zohľadnená, pokuta by nebola uložená v neprimerane vysokej výške, ale malo byť prihliadnuté na konanie obce smerujúce k zmierneniu alebo odstráneniu následkov. Obec podala žiadosť o poskytnutie podpory formou dotácie na rok 2021 v zmysle zákona č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde pre činnosť čistenia odpadových vôd. To je dôkazom toho, že obec sa pričinila a pričiňuje k odstráneniu aktuálneho protiprávneho stavu. Argumentácia žalovanej, že obec dostala už dve pokuty v roku 2014 a 2018, a preto výšku pokuty je treba skoro dvadsaťnásobiť, neobstojí, keďže obec vyvíja snahu o nápravu, avšak náprava je naviazaná na tretie osoby (dotáciu z environfondu), nevedela procesy urýchliť a ani sama situáciu ovplyvniť pre nedostatok financií, a preto nemožno konštatovať, že nevyvinula kroky k náprave. Rozhodnutie o výške pokuty nemožno odôvodňovať tým, že pozícia starostu bola u žalobkyne obsadená tou istou osobou. Ak obec nemá financie k dispozícii bez ohľadu na to, aký starosta sa nachádza na starostovskej stoličke, nemá možnosť dokončiť ČOV vlastnou cestou. Ak má možnosť získať návratné finančné prostriedky a podľa zákona ale tieto nemôžu presiahnuť 60% skutočných bežných príjmov, tak obci zostávajú len nenávratné financie, čo starosta obce ako jedinú možnosť využil. Bola porušená zásada správneho konania, ktorou sú legitímne očakávania. Tým, že v kolaudačnom konaní odborný radca U. udelila súhlas so zahájením skúšobnej prevádzky, ČOV pred jej kolaudáciou, orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávanie, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Skutkový stav neodzrkadľuje mieru zavinenia obce, kladenú inšpekciou a potvrdenou odvolacím orgánom. Žalobkyňa navrhla vypočutie U.
13. Žalobkyňa poukázala na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej správy postupovať tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely a tiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci, čo po vyjasnení uvedených skutočností, rozhodnutie inšpekcie o udelení pokuty v likvidačnej výške je veľmi zlým prekvapením.
14. Pre rok 2021 bol schválený rozpočet žalobkyne s bežnými príjmami 176 600.-Eur, pričom by mal byť vyrovnaný, keď výdavky sú na rovnakej úrovni. Podielové dane tvoria skoro 1-inu, pričom bolo ohlásené ich znižovanie štátom, a preto obec nebude schopná uhrádzať svoje záväzky aj bez uloženej pokuty. Obec bude musieť pristúpiť k zavedeniu ozdravného režimu, ku ktorému musí pristúpiť, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Uložená sankcia bola vo výške 1-iny z celkových bežných príjmov obce, tak potom takúto pokutu možno považovať nielen na neprimeranú ale až za likvidačnú, pri ktorej obec bude musieť zahájiť ozdravný režim s veľkým rizikom nútenej správy. Pokuta v takejto výške neplní svoj účel. Následkom zaplatenia tej pokuty je aj zamedzená ochrana životného prostredia, nakoľko ak by aj bola Obec Bystrá úspešná v nenávratných zdrojoch, bude musieť okrem toho poskytnúť spoluúčasť a použiť aj vlastné zdroje, čo v prípade takejto pokuty nebude možné a účel sankcií teda nebude naplnený. Žalobkyňa k likvidačnému charakteru pokuty poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019, z ktorého odcitovala: „Likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu“. Podľa žalobcu je preukázané, že likvidačný dopad na majetkovú základňu obce je nepopierateľný. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že návrh na moderáciu je odôvodnený likvidačným charakterom pokuty v uloženej výške vzhľadom na obmedzené možnosti financovania obce a financovania - resp. získania prostriedkov na financovanie nápravy existujúceho stavu.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že podľa podanej žaloby medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa naplnila znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.1, písm. e) vodného zákona, keď vypúšťala splaškové odpadové vody z ČOV Bystrá do vodného toku Bystrianka bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím porušila § 21 ods.1, písm. c) vodného zákona. Žalovaná k námietkam o neprimeranosti výšky uloženej pokuty uviedla, že žalobkyňa má za to, že obec by mala byť zvýhodňovaná, pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty. Žalovaná na to nevidí žiadny dôvod.
16. Argumentácia žalobkyne, že balastné vody, ktoré sa dostávajú do kanalizácie, nie sú škodlivými vodami pre životné prostredie, keď ide o prirodzené čisté vody, a preto ich nemožno stotožniť s hodnotami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú jednou z veličín podstatných pre určenie výšky pokuty, nemá oporu v § 2 písm. m) vodného zákona, podľa ktorého komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; pričom môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku. Balastné vody nemožno považovať za čisté vody, nakoľko sú súčasťou komunálnej odpadovej vody v jednotnej kanalizácii, ktorá je privádzaná na ČOV, kde sa mali odpadové vody čistiť, a preto nie je možné ich oddeliť, ako uvažuje žalobkyňa. K ďalším námietkam žalovaná uviedla, že žalobca sa nemôže spoliehať na to, že mu nebude uložená vyššia pokuta z dôvodu, že v predchádzajúcom období mu boli uložené nižšie pokuty. Žalobkyňa sa v súčasnosti, teda po uložení pokuty, resp. po začatí kontroly snaží o dokončenie ČOV získaním finančných prostriedkov, avšak toto nemá vplyv na napadnuté správne konanie a na výšku v ňom uloženej pokuty. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala finančné prostriedky a realizácia ČOV je naviazaná na tretie osoby, žalobcu neoprávňuje, aby konala v rozpore so zákonom, a teda vypúšťala splaškové odpadové vody bez povolenia. Žalobkyňa nemala žiadnu snahu zlegalizovať svoju činnosť a to napriek opakovaným kontrolám zo strany žalovanej a to od roku 2012 po súčasnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa hľadala možnosť financovania ČOV, neznamená, že ju mohla prevádzkovať bez príslušných povolení.
17. K námietke žalobkyne, že nie je akceptovateľné, aby pri udelení pokuty bolo prihliadané na skutočnosť, že starostom obce je počas celého obdobia uvedeného problému jeden a ten istý starosta, žalovaná uviedla, že správne orgány neprihliadali na osobu starostu ako priťažujúcu okolnosť, a preto ide o tvrdenie zavádzajúce. Prvostupňový orgán konštatoval, že starosta nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali snahu o nápravu dlhotrvajúceho protiprávneho stavu, avšak to že nedošlo v danom období k zmene starostu, správny orgán nepovažoval za priťažujúcu okolnosť. Žalovaná a prvostupňový orgán poukázali na to, že starosta opakovane argumentuje jeho snahou o nápravu protichodného stavu, ale nikdy toto nepreukázal.
18. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na slovný súhlas so zahájením skúšobnej prevádzky pred jej kolaudáciou, žalovaná k takejto námietke uviedla, že táto nemôže obstáť, pretože zákon nepozná slovný súhlas a žalobkyňa ako orgán štátnej vodnej správy musí poznať právne predpisy na danom úseku, a teda nemohlo s takýmto slovným súhlasom, byť ani uvedený do omylu. Argumentácia o slovnom súhlase a zahájení skúšobnej prevádzky nemá oporu v Správnom poriadku. Žalovaná k argumentácii vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu uviedla, že z tejto vyplýva, že žalobkyňa nemala od roku 2012 záujem predmetný stav ani napraviť, pretože v zmysle zásady legitímneho očakávania, očakával pokutu v nižšej výške, a teda sa jej „neoplatilo“ protiprávny stav napraviť. Bola si vedomá a uzrozumená s tým, že koná v rozpore s právnymi predpismi, pričom od roku 2012 nevyvinula žiadnu aktivitu na odstránenie tohto stavu. Žalobkyňa opakovane argumentovala aktivitou na odstránenie tohto stavu, nikdy nič o tom nepredložila. Pokiaľ žalobkyňa uvádza svoje údaje o svojom finančnom hospodárení, nemá to vplyv na výšku pokuty, pretože môže požiadať o splátkový kalendár tak, aby nedošlo k ohrozeniu financovania obce.
19. Žalovaná ďalej v odôvodnení uviedla, že celá argumentácia žalobkyne súvisí s financovaním obce, pričom tvrdí, že ak bude pokuta udelená, nebude obec mať finančné prostriedky na dokončenie ČOV. Podľa žalovanej ide o účelovú a zavádzajúcu argumentáciu. Žalobkyňa dosiaľ nevyvinula žiadnu snahu o zlegalizovanie ČOV, resp. snahu nepreukázala. Pokiaľ by mala v záujme napraviť protiprávny stav, mohla tak urobiť od roku 2012. Žalovaná ďalej k návrhu žalobkyne o zníženie výšky uloženej pokuty na spodnú hranicu s cieľom nezabrániť dokončeniu/rekonštrukcii ČOV uviedla, že od roku 2012 nebola vyvinutá žiadna aktivita na dokončenie/rekonštrukciu ČOV. Preto je táto argumentácia účelová. Pokuta bola uložená vo výške vypočítanej podľa zákona, nevybočila z medzí stanovených zákonom. V roku
2019 bolo vypustených 73 218 m3 odpadových vôd. Vzhľadom na zákonné vymedzenie rozsahu výšky pokuty „najdlhšie však za obdobie prechádzajúceho roka“, žalovaná a prvostupňový orgán stanovil po zohľadnení všetkých okolností obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019, pričom v predmetom časovom období bolo nameraných množstvo vypúšťaných odpadových vôd 39 706 m3. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré nastali, avšak v prospech žalobcu neboli žiadne skutočnosti. Ako priťažujúce okolnosti bolo potrebné zohľadniť, že žalobkyňa nedisponovala kolaudačným rozhodnutím pre predmetnú stavbu. Obdobie, počas ktorého vykonávala činnosť žalobkyňa bez povolenia, je od 3.7.2012, prekročenie maximálnej kapacity čistiarne odpadových vôd podľa projektovej dokumentácie. Žalovaná ďalej uviedla, že sa javí ako vhodné uviesť skutočnosť, že v roku 2018 dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd z objektu ČOV bez náležitého čistenia. Podľa výsledku rozboru odpadových vôd privádzaných na ČOV a odvádzaných z ČOV v kontrolovaných ukazovateľoch znečistenia, ktoré predložila Obec Bystrá dňa 1.10.2018. Z týchto meraní vyplynulo, že voda nebola vôbec čistená a vykazovala vyššiu mieru znečistenia ako privádzaná voda na ČOV. Vyplýva to z toho, že podľa údajov v ukazovateľoch znečistenia zo dňa 1.10.2018 na prítoku ČOV - CHSKcr 79,5 mg/l a na odtoku 89,3 mg/l; na prítoku na ČOV - BSK5 46,6 mg/l a na odtoku 50,9 mg/l; NL na prítoku na ČOV - 29 mg/l a odtoku 35 mg/l.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že v žalobe sa neopiera o svoj status, a teda postavenie obce a nepožaduje preto žiadne výhody. Žalobkyňa len opísala skutkový stav a existujúcu finančnú situáciu a možnosti financovania a od toho sa odvíjajúcich možností riešenia opravy ČOV. Žalobkyňa netvrdila, že balastné vody nie sú škodlivými vodami. Žiadala len, aby bolo prihliadnuté na to, že ak zákon hovorí, že odpadová voda, ktorá je tvorená komunálnou vodou, je tvorená prevažne splaškovými vodami, tak v prípade žalobcu táto formulácia nebola naplnená. ČOV bola naprojektovaná na kapacitu s veľkou rezervou 43 800 m3. Ak by bolo pripustené, že táto je vyťažená na maximálnu kapacitu, čo nie je, tak z hodnoty, ktoré boli namerané 87 117 m3 tvoria skoro polovicu hodnoty nie je tak, ako predpokladá zákon, splaškové vody ale práve spomínané balastné vody - infiltrované vody, ktoré nie sú splaškovými vodami ale najmä zrážkovými vodami, prípadne podzemnými vodami. Žalovaná sa týmto vôbec nezaoberala. V konaní malo byť na takúto skutočnosť prihliadnuté. Ďalej uviedla, že sa nespoliehala na neudelenie pokuty. Žalobkyňa sa vďaka dobromyseľnosti stala svojim rukojemníkom. Skúšobná prevádza ČOV bola zrealizovaná len so súhlasom zamestnankyne obvodného úradu za účelom skvalitnenia podmienok pre občanov a zlepšenia životného prostredia v obci. Problém je v tom, že zhotoviteľ nedokončil riadne ČOV. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení odcitovala z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, z ktorého podľa nej jednoznačne možno vyvodiť, že pri ukladaní sankcie sa prihliadalo aj na skutočnosť osoby starostu a dĺžky jeho pôsobenia v starostovskej pozícii. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že na skúšobnú prevádzku čističky mala slovný súhlas zamestnankyne OÚ, tak sa tým nezbavovala svojich povinností v zmysle vodného zákona, ale poukázala na svoju dobromyseľnosť a nie bezohľadnosť alebo svojvoľnosť. Táto skutočnosť podľa žalobkyne mala byť pri ukladaní sankcie zohľadnená. Cieľom žalobkyne nie je udržiavať protiprávny stav. Bez ohľadu na možnosť alebo nemožnosť splátkového kalendára, pri ukladaní pokút sa treba riadiť základnými zásadami, ktoré neboli aplikované. Pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu. 20násobok predchádzajúcej udelenej pokuty s prihliadnutím na existujúcu finančnú situáciu žalobcu, jej preventívny účel neplní. Zostatok na účte žalobkyne sa rovná 44 000.-Eur, čo je takmer rovnaký ako uložená pokuta. Finančné náklady na základné samosprávne funkcie predstavujú cca 8 500.-Eur mesačne. Zaplatením pokuty by sa žalobkyňa bezpochyby dostala do platobnej neschopnosti. Tvrdenia žalovanej vo vyjadrení boli neopodstatnené a bezpredmetné.
Duplika žalovanej
21. Žalovaná uviedla, že nie je pravdivé, že žalobkyňa žalobné body neopiera o status osoby žalobkyne, pretože nezodpovedá šiestemu odseku na 6 strane žaloby. Ďalej uviedla, že žalovaná sa vyjadrila k tvrdeniu žalobkyne, že z objemu vypustených vôd 87 117 m3 tvoria skoro polovicu nie splaškové vody ale balastné vody a to v článku III. bod 2, kde uviedla poukaz na § 2 písm. m) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, z ktorého vyplýva, že infiltrovaná voda je súčasťou odpadovej komunálnej vody, preto jej vypustenie napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 vodného zákona. Žalovaná ďalej uviedla, že osoba starostu nebola rozhodujúcou a vôbec nie priťažujúcou okolnosťou pri uložení sankcie. Podstata argumentácie spočívala v tom, že obec nepreukázala, že od roku 2012
riešila protiprávny stav nedokončenej a nezrealizovanej čistiarne odpadových vôd. Zmienka o osobe starostu bola v kontexte tej skutočnosti, že za obec konal starosta. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobkyňa nemohla konať dobromyseľne, pretože ako orgán štátnej vodnej správy musela mať vedomosť, že slovný súhlas so zahájením skúšobnej prevádzky je právne neúčinný, pretože vodný zákon takýto pojem nepozná. Žalovaná sa k výške uloženej pokuty vyjadrila vyčerpávajúco. Žalobkyňa opakuje argumenty, ktoré uviedla v rámci odvolacieho správneho konania a tiež v správnej žalobe, a preto žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení k správnej žalobe.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.
23.Podľa § 1 ods. 1, 2 písm. a), b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení účinnom pre toto konanie (ďalej zákon o vodách) (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu. (2) Tento zákon vytvára podmienky na a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov 1b) v krajine, b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd.
24.Podľa § 2 písm. j), k), m) zákona o vodách na účely tohto zákona j) odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb, k) splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení, m) komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete 2) aj vodu z povrchového odtoku.
25.Podľa § 21 ods. 1, písm. c) zákona o vodách (1) Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 c) na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
26.Podľa § 74 ods. 1, písm. e) zákona o vodách (1) Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá e) vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c)] a § 38 ods. 1.
27.Podľa § 75 ods. 3 zákona o vodách (3) Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch možno uložiť najnižšiu pokutu 2 000 eur.
28.Podľa § 76 ods. 1 zákona o vodách (1) Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako
sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
29.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej správnej žalobe. Každý, kto tvrdí, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Svojich práv sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom. Je na každom, ako tieto Ústavou Slovenskej republiky zaručené práva využije. Správny súdny poriadok upravuje podmienky, za ktorých sa možno na správnom súde domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Správny súd skúma zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy len výlučne v rozsahu, ktorý žalobca vymedzí vo včas podanej správnej žalobe a len a výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v správnej žalobe. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti z obsahu správnych spisov vyhľadávať a tak za žalobcu žalobné dôvody dopĺňať a ani všeobecne uplatnené námietky na základe obsahu správneho spisu na daný prípad konkretizovať.
30. V preskúmavanej veci medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, či bol žalobkyňou spáchaný správny delikt podľa § 74 ods. 1, písm. e) vodného zákona. V administratívnom konaní, resp. predchádzajúcou kontrolou bolo bez najmenších pochybností zistené, že žalobkyňa vypúšťa odpadové vody z čističky odpadových vôd bez povolenia, nakoľko čistička odpadových vôd v Obci Bystrá bola uvedená do prevádzky bez kolaudačného rozhodnutia.
31. Žalobkyňa v žalobe v prvej časti popisuje dôvody, pre ktoré pristúpila k vybudovaniu čističky, dôvody pre ktoré táto nebola skolaudovaná a dôvody, ktoré jej bránia v kolaudácii a dôvody, pre ktoré bola spustená skúšobná prevádzka čističky a dôvody, pre ktoré nie je čistička stále skolaudovaná (nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobkyne). Nič z týchto tvrdení a informácií nebolo v žalobe skutkovo a právne prepojené s napadnutým rozhodnutím a ani nič z toho nemožno vyhodnotiť ako námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
32. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom alebo nesprávnom posúdení okolností prípadu a s tým spojenú neprimeranú výšku pokuty. Namietala, že nebolo zobraté do úvahy, že čistička čistila odpadové vody a tiež, že vypúšťané vody z dôvodu podielu balastných vôd už nespôsobujú na životnom prostredí taký následok, ako samotná komunálna odpadová voda, ktorá v zmysle zákonnej definície pozostáva z prevažnej časti zo splaškovej vody. Správny súd zistil, že takéto námietky boli dôvodné. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj z obsahu správneho spisu, konkrétne z protokolu z kontroly, vyplýva, že čistička odpadových vôd bola naprojektovaná, aby po prečistení vypúšťala vodu s hodnotami v príslušných ukazovateľoch znečistenia stanovenými v projekte, na základe ktorého bola stavba čističky povolená, konkrétne pri ukazovateľovi BSK5 mal byť odtok za čistením BSK5 - 30,7 mg/l 30/60; CHCKcr 135/170 a NL 30/60. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ale aj v protokole uvádza zistené hodnoty predmetných ukazovateľov k 3.12.2018 na odtoku za čistením BSK5 60, CHCKcr 56,5 a NL 20. Žalovaná síce v odôvodnení rozhodnutia na tieto hodnoty poukázala, avšak len v súvislosti s tým, že nie sú lepšie ako pri hodnotách nameraných na vstupe ČOV. Nezaoberala sa tým vo vzťahu k posudzovaniu škodlivého následku vypúšťania alebo nepovoleného vypúšťania odpadových vôd do recipientu a neposúdila tento škodlivý následok ani vo vzťahu, či ide o prekročenie limitných hodnôt príslušných ukazovateľov stanovené Nariadením vlády č. 269/2010 Z. z., resp. v čom inom by mal škodlivý následok spočívať okrem toho, že išlo o nepovolené vypúšťanie odpadových vôd. Ak vypúšťaná odpadová voda má ukazovatele zhodné s tým, ako je naprojektované pre vypúšťané vody z predmetnej čističky odpadových vôd, potom je potrebné takýto škodlivý následok nepovoleného vypúšťania odpadových vôd vyhodnotiť ako podstatnú poľahčujúcu okolnosť. Žalovaná tak, ako to aj vyplynulo z jej vyjadrenia na pojednávaní, posudzovala len škodlivý následok pozostávajúci v objeme vypustenej vody z nepovolenej čističky odpadových vôd. Ako vyplýva z citovaného § 1 zákona o vodách, zákon vytvára podmienky na ochranu vôd. Potom škodlivý následok nie je len množstvo nepovoleného vypúšťania odpadových vôd ale aj prekročenie limitných ukazovateľov znečistenia vypúšťaných vôd, ktoré bránia zachovaniu alebo zlepšovaniu stavu vôd.
33. Dôvodná bola aj žalobná námietka, že žalovaná pri určení výšky pokuty neprihliadala na to, ako sa žalobkyňa pričinila o odstránenie následkov tak, ako to uviedla vo svojom odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná sa žalobkyňou uvádzanými krokmi, ktoré vykonala na odstránenie škodlivého následku porušenej povinnosti nezaoberala, resp. odvolaciu námietku
vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože žalobkyňa žiadosť o nenávratný finančný príspevok z environfondu podala až potom, ako začalo administratívne konanie vo veci uloženia pokuty. Takéto odôvodnenie je v rozpore s § 76 zákona o vodách, podľa ktorého je jedným z povinných kritérií, na ktoré je správny orgán povinný pri ukladaní pokuty prihliadnuť, práve aktivita páchateľa administratívneho deliktu, ktorá smeruje k odstráneniu škodlivých následkov spáchaného správneho deliktu. Podľa § 76 vodného zákona pri ukladaní pokuty ako v tejto veci, teda podľa § 75 ods. 3 vodného zákona, sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili a ako sa právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Z uvedeného vyplýva, že nejde o taxatívne vypočítané skutočnosti, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť, avšak na tie, ktoré sú tu uvedené, prihliadnuť musí. O to viac vystupuje do popredia skutočnosť, že žalovaná na jednej strane prihliadla okrem uvedeného aj na osobu páchateľa správneho deliktu a jej deliktuálnu minulosť, keď prihliadla na to, že žalobkyni za obdobný správny delikt už boli v minulosti uložené dve pokuty. Teda prihliadla na priťažujúcu okolnosť na strane žalobkyne, čo síce je postup v súlade so zákonom, avšak na druhej strane na okolnosť, ktorá by mohla byť vyhodnotená ako okolnosť poľahčujúca, a teda že žalobkyňa vykonala také kroky, ktoré umožnia odstrániť škodlivý následok jej protiprávneho konania, nezobrala do úvahy vôbec z dôvodu, že sa tak stalo neskoro. Pre správny orgán je v zmysle zákona o správnom konaní rozhodujúce, aby bolo rozhodnuté na základe riadne zisteného skutkového stavu, pričom správny orgán musí prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. To znamená, že keď žalobkyňa predkladala takéto dôkazy o tom, že sa pričinila o odstránenie škodlivého následku bolo povinnosťou žalovanej, aby sa týmito zaoberala a následne ich vyhodnotila a v rozhodnutí uviedla, ako ich posúdila pri ukladaní výšky pokuty.
34. Nebola dôvodná žalobná námietka, že nie je možné odôvodňovať udelenie výšky pokuty skutočnosťou, že počas celého obdobia je v pozícii starostu obce rovnaká osoba. Žalovaná svoje rozhodnutie o výške pokuty takto neodôvodnila, teda námietka nemá oporu v obsahu odôvodnenia o výške pokuty v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že išlo o potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, je potrebné uviesť aj to, že ani prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia túto skutočnosť, že žalobkyňa má od roku 2002 až po súčasnosť toho istého starostu nevyhodnotila ako priťažujúcu okolnosť ale predmetný fakt uviedol na podporu toho, že žalobkyňa nemá na svoje tvrdenia dôkazy, keďže nepredložila v administratívnom konaní žiadne dokumenty, ktoré by preukázali snahu o riešenie dlhodobo trvajúceho protiprávneho stavu pri neskolaudovanej stavbe.
35. Nebola dôvodná žalobná námietka, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou, pretože uložená sankcia je neprimeraná k príjmom obce, až likvidačná pre obec. Možno uviesť, že z argumentácie žalobkyne k takémuto záveru nemožno dospieť, nakoľko žalobkyňa neargumentuje tým, že obec nemá majetok ale tým, aký má ročný rozpočet. Pokiaľ žalobkyňa nepreukáže, že jej majetkové pomery jej neumožňujú bez ohrozenia svojej vlastnej činnosti uloženú pokutu zaplatiť, tak nemožno dospieť k záveru, že pokuta je neprimeraná pre jej likvidačný charakter. Treba však uviesť, že žalovaná je povinná zobrať všetky zistené a nesporné skutočnosti - teda všetky okolnosti prípadu tak, ako to ukladá § 76 vodného zákona.
36. Na záver je potrebné ešte uviesť, že žalobkyňa v žalobe nijako neodôvodnila alternatívny petit, ktorým navrhla, aby správny súd moderoval uloženú sankciu tak, aby túto uložil na spodnej hranici. Podľa § 198 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak takáto sankcia je neprimeraná povahe skutku, alebo by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter. Vzhľadom na to, že správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z dôvodu, že orgán verejnej správy pri určení výšky pokuty sa neriadil v plnom rozsahu znením § 76 ods. 1 zákona o vodách, keď nezobral do úvahy a nezisťoval, aký škodlivý následok vypustením odpadových vôd z čističky odpadových vôd v kontrolovanom období malo porušenie povinností nevypúšťať odpadové vody bez povolenia vo vzťahu k limitným hodnotám ukazovateľov znečistenia odpadových vôd vypustených do recipientu a tiež skutočnosťou, že žalobkyňa preukazovala, že vykonala kroky k odstráneniu tohto škodlivého následku a tieto žalovaná neposúdila pri ukladaní pokuty, neprichádza do úvahy sankčná moderácia správnym súdom. K takémuto kroku môže správny súd dospieť vtedy, keď zistí, že orgán verejnej správy pri uložení sankcií nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, teda keď rozhodnutie je v súlade so zákonom, avšak sankcia je neprimeraná povahe skutku, alebo by mala pre žalobkyňu likvidačný charakter. K záveru o likvidačnom charaktere sankcie by
nepostačovali údaje uvádzané žalobkyňou v žalobe, pretože tieto nič nehovoria o tom, či obec má alebo nemá majetok, z ktorého je možné sankciu zaplatiť. Treba uviesť, že pôjde o výnimočné prípady, kedy sankcia stanovená v zákonom stanovenom rozpätí sa vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu môže javiť ako neprimeraná povahe skutku. V danom prípade je rozpätie sankcie stanovené v § 75 ods. 3 vodného zákona tak, že horná sadzba sa zistí výpočtom buď ako 3násobok poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd, alebo ak takto nemožno určiť výšku pokuty, ako násobok 1.-Eur za 1 m3 množstva vypúšťaných odpadových vôd za obdobie najviac predchádzajúceho roka a spodná sadzba je 2 000.-Eur. Čiže pokutu možno uložiť najviac vo výške takto vypočítanej a najmenej vo výške 2 000.- Eur. Sú to práve kritériá uvedené v § 76 ods. 1 vodného zákona, ktoré umožnia orgánu verejnej správy, aby výšku pokuty určil tak, aby táto bola zodpovedajúca povahe skutku a aby táto nebola pre páchateľa likvidačná. Žalovaná správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentuje tým, že ukladaním správnych sankcií sa v podmienkach právneho štátu ako cieľ sleduje nielen represia ale aj všeobecná a individuálna prevencia.
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP rozhodnutie zrušil, keď správny orgán neprihliadol na všetky zákonom stanovené kritériá pri ukladaní pokuty v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona, čím vec nesprávne právne posúdil. Bude úlohou orgánu verejnej správy v ďalšom konaní pri uložení pokuty za spáchaný správny delikt posúdiť všetky v § 76 ods. 1 vodného zákona uvedené kritériá, prípadne posúdiť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú relevantné vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu a znovu rozhodnúť.
38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý mal vo veci plný alebo čiastočný úspech právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
39. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Drahomíra Mikulajová nepodpísala písomné vyhotovenie rozsudku pre ospravedlnenú neprítomnosť na súde v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania(§141 SSP).