Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/127/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu A. B. C. D., E. F., XXX XX G., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, K. L., zast. JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, Rožňava, Čučmianska dlhá 7 o zaplatenie 476,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. -46 z 31. marca 2023

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 476,36 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 476,36 eur s príslušenstvom v sume 2,10 eur a náhrady trov konania titulom úhrady za služby verejnosti podľa , nakoľko kontrolou úhrad v zmysle zákona žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle zákona za obdobie 1.4.2008 až 30.6.2019. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 5.5.2022 odoslanou prostredníctvom A. L. C. vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, vznikla jej povinnosť v zmysle zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej za žalované obdobie 1.4.2008 - 30.6.2019 teda predstavuje sumu vo výške 459,36 eur, pričom výška dlhu je súčinom počtu 99 mesiacov v žalovanom období a sadzby úhrad v zmysle zákona. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 476,36 eur (z toho istina vo výške 459,36 eur, pokuta vo výške 17,- eur podľa zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 2,10 eur.

3. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami žalovanej postupom podľa , pričom žalovaná sa k žaloba nevyjadrila. Citujúc druhá veta, nenariadil vo veci ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné, v súlade s vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2023, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 6.3.2023, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná za obdobie od 01.04.2008 do 30.6.2019 nezaplatila úhrady za koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eur za 99 mesiacov. V súlade s uvedeným zákonom

bola žalovaná riadne vyzvaná na úhradu nedoplatku v určenej lehote do 30 dní od doručenia výzvy zo dňa 5.5.2022, kde bola súčasne poučená aj o nároku žalobcu na zaplatenie pokuty v prípade neuhradenia koncesionárskych poplatkov. Okrem zaplatenia tejto sumy vzniklo žalobcovi oprávnenie požadovať od žalovanej aj zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona, keďže dlžné úhrady žalovaná nezaplatila v lehote 30 dní od doručenia výzvy žalobcu zo dňa 5.5.2022. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , o úhrade za služby verejnosti poskytované D. C. B. A., , žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 476,36 eur (459,36 eur + 17,- eur) spolu s preukázanou úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur v zmysle .

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v celom rozsahu žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná odvolaním uplatnila odvolacie dôvody podľa , , , a . V dôvodoch odvolania poukázala, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, s ktorou skutočnosťou sa vysporiadal aj súd prvej inštancie, keď sám poňal v odôvodnení rozsudku dikciu ust. , v zmysle ktorého odôvodnil rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. Uvedenému podľa žalovanej nasvedčuje aj fakt, že súd neučinil rozhodnutie vo veci formou rozsudku pre zmeškanie, ktorého vydanie je v spotrebiteľských sporoch podľa vylúčené. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že súd prvej inštancie mal v rámci konania uplatňovať práva žalovanej ako spotrebiteľky, ktorá v konaní nebola zastúpená advokátom, bez akýchkoľvek zákonných obmedzení, vrátane vylúčenia uplatňovania zásady zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania. V intenciách uvedeného považuje rozhodnutie súdu za rozporné s hmotnoprávnymi predpismi, keďže súd nepodrobil uplatnený nárok žalobcu súdnemu prieskumu premlčania podľa . Namietala, že sa neoboznámila so žalobou, túto zo súdu neobdržala, nakoľko sa zrejme v období doručovania zdržiavala v zahraničí a teda nevedela sa účinne brániť voči uplatnenému nároku žalobcu. Má za to, že aj napriek objektívnej neaktivite v konaní (prevzala si už len rozsudok vo veci dňa 27.04.2023), bol súd prvej inštancie ex offo povinný skúmať premlčanie v zmysle . Žalovaná považuje žalobcom uplatnený nárok za premlčaný a vzniesla námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku, keďže žalobca podal žalobu na súde 18.11.2022, teda po uplynutí premlčacej lehoty v zmysle , ktorá podľa žalovanej uplynula dňa 30.06.2022. Uviedla, že v roku 2019 jej bola zo strany žalobcu doručená výzva na zaplatenie, na základe ktorej dňa 13.06.2019 vykonala úhradu vo výške 167,04 eur za obdobie troch rokov spätne a od uvedenej úhrady žalovaná uhrádzala žalobcovi platby pravidelne. Z uvedeného má žalovaná za to, že nárok žalobcu bol premlčaný aj skôr ako 30.06.2022. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovanej založené na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň konanie vykazuje podľa nej vadu aj v uplatňovaných hmotnoprávnych predpisoch vzťahujúcich sa na žalovanú ako spotrebiteľa, keďže súd prvej inštancie hmotnoprávnu námietku premlčania z úradnej moci neskúmal. Z uvedeného dôvodu žalovaná v odvolacom konaní uplatnila prostriedok procesnej obrany znejúci na námietku premlčania, dovolávajúc sa zároveň ochrany svojich práv ako spotrebiteľky, z dôvodu, že na súde prvej inštancie jej táto ochrana nebola poskytnutá.

6. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v oboch jeho odvolaním napadnutých výrokoch. V intenciách žalovanou namietaných skutočností poukázal na to, že pokiaľ ide o právny vzťah medzi platiteľom úhrady a žalobcom, tento je založený a výlučne normovaný verejnoprávnou úpravou a to o úhrade za služby verejnosti poskytované D. C. B. A..

7. Dôvodil tým, že právna úprava obsiahnutá v reguluje právne vzťahy, ktoré sa týkajú platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované D. C. B. A. v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), pričom platenie úhrad predstavuje primárny spôsob financovania činnosti verejnoprávneho vysielateľa. Úhrada je zákonom stanovenou verejnou platbou, pri ktorej zákonodarca priamo zákonom vymedzil okruh jej platiteľov, výšku sadzby úhrady, spôsob platby úhrady, spôsob kontroly jej platenia ako aj spôsob jej vymáhania, teda má atribúty povinnej verejnej platby obdobnej daniam, keďže ide o zákonom stanovenú, povinnú, vynútiteľnú, nenávratnú,

neekvivalentnú platbu, ktorá je platená za účelom financovania verejných (verejnoprospešných) potrieb a ktorej príjemcom je verejný subjekt. Úhradu je povinný platiť každý subjekt, ktorý napĺňa zákonom stanovenú definíciu jej platiteľa (ak nie je zákonom oslobodený od tejto povinnosti), a to bez ohľadu na to, či má možnosť prijímať rozhlasové alebo televízne vysielanie verejnoprávneho vysielateľa. Úhrada je neekvivalentnou povinnou platbou, ktorej nezodpovedá nárok na príjem rozhlasového a televízneho vysielania verejnoprávneho vysielateľa v nejakom konkrétnom rozsahu a čase. Úhrada teda nemá povahu odplaty za konkrétnu spotrebovanú službu. Povinnosť platiť úhradu je stanovená zákonom, pričom táto právna úprava je konštruovaná obdobne ako napríklad pri daniach (zákonné ustanovenia upravujúce ich predmet, základ, sadzby, sankcie pre prípad nezaplatenia, podmienky oslobodenia od platieb, spôsob vymáhania a pod.). Vznik ani obsah platobnej povinnosti pri úhrade nie je obdobne ako pri daniach založený dispozitívnymi úkonmi účastníkov právneho vzťahu. Právna regulácia obsiahnutá v pozostáva z kogentných právnych noriem podrobne upravujúcich jednotlivé aspekty platenia, vyberania a vymáhania úhrady, z ktorých je zrejmé, že v tomto zákone prevažujú prvky verejnoprávnej úpravy. Právny vzťah platenia, vyberania a vymáhania úhrady nie je preto možné považovať za spotrebiteľský vzťah. Žalobkyňa zároveň upriamila pozornosť na viacero rozsudkov odvolacích súdov ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 15.12.2020, v ktorých tieto dospeli k právnemu názoru a záveru, že právny vzťah platenia, vyberania a vymáhania úhrady nie je spotrebiteľským vzťahom. K žalovanou vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania až vo svojom odvolaní zo dňa 12.05.2023, na námietku premlčania sa neprihliada, pričom na podporu svojich tvrdení žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.: zo dňa 19.12.2019, ktorý v odôvodnení uviedol: „Od nadobudnutia účinnosti možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení (viď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.6.2018).“ Má za to, že z tvrdení žalovanej uvádzaných v odvolaní v súvislosti s námietkou premlčania vyplýva, že tieto nespĺňajú podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní, a preto neboli ako odvolacie dôvody uplatnené opodstatnene. Žalobca zároveň uviedol, že eviduje platbu žalovanej vo výške 167,04 eur, pričom túto zohľadnil v žalovanej sume, ktorej sa domáhal prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Tiež zdôraznil, že žalovaná si v minulosti písomne neuplatnila námietku premlčania, a preto ju nemohol vziať do úvahy.

8. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní poukazujúc v celom rozsahu na dôvody v ňom uvádzané a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nakoľko žalovaná vo vyjadrení neuviedla iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na žalovanú sumu, trvá na svojej argumentácii prezentovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2023.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

11. Žalovaná podaným odvolaním uplatnila odvolacie dôvody podľa , , a .

12. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

13. Podstata odvolacích námietok žalovanej je založená na tvrdení, že súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že v konaní postupoval podľa , teda podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na spotrebiteľské právne vzťahy, nekonal so žalovanou ako spotrebiteľkou a ex offo neprihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku, a teda nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu v tom smere, že rozhodol vo veci podľa bez nariadenia pojednávania, majúc za to, že boli splnené podmienky citovaného ustanovenia umožňujúce rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

16. Podľa spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

18. Podľa , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

19. Podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie. Podľa článku 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednávaná nezávislým, nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Účelom pojednávania je, aby žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a obdobne, aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom súdu sprostredkovať svoje vyjadrenie. Pritom musí byť zachovaná i možnosť strán bezprostredne na pojednávaní sa oboznámiť s vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Ustanovenia a upravujú výnimky z citovaných zásad, kedy nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

23. Základnými predpokladmi aplikácie ako aj je, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus (2000 EUR podľa a 1000 EUR v spotrebiteľských sporoch podľa ). Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých

sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu. Nespornosť tvrdení je pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -17 z 12. februára 2015). V zmysle súd na pojednávaní po úkonoch podľa odseku 1 (prednesy strán na pojednávaní) určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Tvrdenia strán vo veci nie sú sporné, ak sa žalovaný v stanovenej lehote podľa ust. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Požiadavka nespornosti skutkových tvrdení v a vychádza z predpokladu, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela ( ), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané. V prípade, že niektorá zo strán učiní skutkové tvrdenie za sporné, musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa , prípadne podľa vždy nariadiť pojednávanie ( a ), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle citovaného informovať strany o rozsahu sporných a nesporných skutočností a o rozsahu dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu totiž musí byť pre strany predvídateľný a transparentný.

24. Odvolací súd na prvom mieste považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia v tom, že na daný prípad aplikoval a nie ust. , keďže ust. je všeobecným ustanovením a je špeciálnym ustanovením, ktoré upravuje rozhodnutie bez pojednávania v spotrebiteľskom spore, čo v danom prípade neprichádza do úvahy. V danom prípade sa nejedná spotrebiteľský spor, nakoľko pokiaľ ide o koncesionárske poplatky, týmito fyzická osoba financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi, pričom právna úprava v účinného v čase vzniku právneho vzťahu, regulovala právne vzťahy, ktoré sa týkajú platenia, vyberania a vymáhania úhrady za služby verejnosti poskytované D. C. B. A. (M. X.XX.XXXX A. B. C. D.) N. M. D. C. B. N. (O. P. „Q.“), pričom platenie úhrad predstavuje primárny spôsob financovania činnosti verejnoprávneho vysielateľa. Úhrada je zákonom stanovenou verejnou platbou, pri ktorej zákonodarca priamo zákonom vymedzil okruh jej platiteľov, výšku sadzby úhrady, spôsob platby úhrady, spôsob kontroly jej platenia ako aj spôsob jej vymáhania, teda má atribúty povinnej verejnej platby obdobnej daniam, keďže ide o zákonom stanovenú, povinnú, vynútiteľnú, nenávratnú, neekvivalentnú platbu, ktorá je platená za účelom financovania verejných (verejnoprospešných) potrieb a ktorej príjemcom je verejný subjekt, a teda sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah ako sa mylne domnieva žalovaná.

25. V danom prípade žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené v súlade s (po zrušení platobného rozkazu uznesením č.k. -27 z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk a to ani za súčinnosti pri jeho doručovaní s M. N. D., podľa zistenia ktorého sa žalovaná dlhodobo zdržiavala v D. na presne nezistenom mieste) nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany. S poukázaním na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie síce došlo k procesného pochybenia z dôvodu aplikácie ust. , avšak má za to, že vzhľadom k neaktivite žalovanej a teda nespornosti skutočností tvrdených žalobcom, boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , a teda nemožno konštatovať, že by žalovanej bolo znemožnené realizovať procesné práva pre jej ďalší procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní. Výsledkom postupu podľa i podľa je rozhodnutie vo veci bez potreby nariadenia pojednávania.

26. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že od nadobudnutia účinnosti možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení . Odvolací súd v danom prípade má za to, že vznesenie námietky premlčania žalovanou až v odvolacom konaní z dôvodu, že žalovaná sa so žalobou neoboznámila a nevedela sa účinne brániť voči uplatnenému nároku žalobcu z dôvodu, že sa zrejme v danom období zdržiavala v zahraničí, neobstojí, keďže procesný postup súdu prvej inštancie bol zachovaný, žalovanej bola daná možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k podanej žalobe vyvesenej na úradnej tabuli súdu postupom podľa . Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že sa žalovanou namietané premlčanie nie je možné zohľadniť ako novotu v odvolacom konaní.

28. Záverom odvolací súd uvádza, že za nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej o tom, že žalobca nezohľadnil v uplatnenom nároku úhradu žalovanej vo výške 167,04 eur zo dňa 13.06.2019 za obdobie troch rokov spätne, nakoľko z prehľadu predpisov a platieb nachádzajúceho sa v súdnom spise na čl. 4 až 7 vyplýva, že žalovanou vykonaná platba zo dňa 13.06.2019 vo výške 167,04 eur a následné ďalšie úhrady od 12.7.2019 do 29.04.2022 boli odpočítané z celkovej dlžnej sumy (celkový predpis na úhradu žalovanej predstavoval sumu 790,90 eur, úhrady vykonala žalovaná v celkovej sume 324,80 eur – tj. 167,04 eur + 34x 4,64 eur).

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. .

30. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Žalovaná bol v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).