Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/73/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., t.č. E. X, XXXX Gross-Schweinbarth, Rakúska republika, právne zastúpený: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Kežmarok č.k. -109 zo dňa 28.04.2023 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia právnej povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu v znení uvedenom v žalobnom petite. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 15.10.2021 uzavrel so žalovaným Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej mal byť rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku registra „C“ parc. č. 986 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere č. 575 m2, pozemok registra „C“ parc. č. 986 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2 a pozemok registra „C“ parc. 987 – záhrada o výmere 157 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D.. Ako dôkazy predložil žalobca Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 15.10.2021, výzvu žalovanému zo dňa 26.04.2022 na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, výpis z listu vlastníctva. Na základe čl. I. bod 4 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa účastníci dohodli, že budúci predávajúci (žalovaný) a budúci kupujúci (žalobca) uzavrú písomnú kúpnu zmluvu v znení podľa čl. II. Zmluvy o budúcej zmluve do 10 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho kupujúceho (žalobcu) budúcemu predávajúcemu (žalovanému), v ktorej budúci kupujúci vyzve budúceho predávajúceho na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti bližšie špecifikované v čl. II. tejto zmluvy o budúcej zmluve, a to za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Žalobca listom zo dňa 26.04.2022 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa prevzatia výzvy uzavrel so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu. Žalovaný prevzal výzvu dňa 04.05.2022, avšak nijakým spôsobom na ňu nereagoval.

Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že podľa ust. účastníci sa môžu zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa názoru žalovaného v zmluve chýba doba, odkedy a dokedy je žalobca oprávnený takúto výzvu žalovanému zaslať, preto je zmluva o budúcej kúpnej zmluve absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. . Ďalej žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj v zmysle ust. , keďže tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne zo strany žalovaného, nakoľko žalobca ako jeho otec napadol matku žalovaného, s ktorou sú rozvedení, opakovane sa telefonicky i osobne vyhrážal, a keďže chcel žalovaný ochrániť svoju matku, pristúpil na ústnu dohodu so žalobcom, že uzavrú spolu dohodu/zmluvu, na základe ktorej bude môcť žalobca nehnuteľnosť užívať. Žalovaný však rovnopis tejto zmluvy nedostal, k dispozícii ho nemá, zmluvu si nestihol prečítať vzhľadom k tomu, že ho žalobca zobral z Rakúska do najbližšej slovenskej obce osvedčiť podpisy. Mal za to, že sa jedná len o užívanie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.10.2021 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Sporným bolo posúdenie platnosti predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného pred súdom prvej inštancie, že zmluvu neuzatvoril slobodne a vážne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve nemá určenú dobu, do kedy má byť uzavretá, a teda tento nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Uzavretá zmluva je nespôsobilá viesť k vzniku vzájomných subjektívnych práv a právnych povinností jej účastníkov dohodnutých v zmluve. Nakoľko teda vyhodnotil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ( ) ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. a , súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému v zmysle ust. (ďalej len ).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Prípustnosť odvolania odôvodňoval ustanovením , , , a . V odvolaní poukázal najmä na skutočnosť, že v priebehu konania si zvolil nového právneho zástupcu, ktorý po prevzatí právneho zastupovania žalobcu požiadal súd, aby odročil pojednávanie, pričom súd tejto žiadosti nevyhovel, čo je v rozpore s ust. . Poukázal na rozdielny prístup v porovnaní so žalovaným pri odročovaní pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.04.2023 je evidentné, že konajúci sudca bez prítomnosti žalobcu a jeho novozvoleného právneho zástupcu rozhodol bez toho, aby vypočul žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Nového právneho zástupcu si musel zvoliť, nakoľko jeho pôvodný právny zástupca podľa žalobcu nehájil jeho právne záujmy, neinformoval ho o mimosúdnych jednaniach s protistranou, dokonca mu neoznámil termín nového pojednávania vytýčeného na deň 28.04.2023. Tento termín mu zistil až jeho nový právny zástupca, ktorý prevzal jeho právne zastupovanie dňa 25.04.2023 vo večerných hodinách. Tým konajúci súd mu odoprel právo na spravodlivý súdny proces, nebola dodržaná kontradiktórnosť konania a rovnosť strán. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie ho mal postupom podľa ustanovenia vyzvať na späťvzatie žaloby a vypočuť ho, ak mal po preštudovaní žaloby za to, že zmluva o budúcej zmluve je neplatná. Čo sa týka samotného posúdenia platnosti zmluvy súdom prvej inštancie, s jeho závermi nesúhlasil. Žalobca má za to, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy je platná, nakoľko obsahuje všetky náležitosti vrátane doby, do ktorej sa má uzavrieť, v lehote 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy budúceho kupujúceho budúcemu predávajúcemu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Nakoľko podľa doba, do ktorej má byť uzavretá hlavná budúca zmluva, môže byť určená priamo (konkrétnym termínom) alebo nepriamo, jasne vymedzenou skutočnosťou, ktorú si strany dohodli, žalobca má za to, že došlo jasne k určenej dobe, do kedy sa má budúca zmluva uzavrieť. Žalobca ďalej uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zmluvy má svoje obydlie. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zváži možnú zaujatosť sudcu voči jeho osobe, alebo pokiaľ dospeje k záveru, že sú na to podmienky, tak rozsudok zmení a žalobnému návrhu vyhovie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu podal odvolaciu repliku žalovaný. Ten v celom rozsahu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za dôvodný, vecne správny a navrhol ho odvolacím súdom potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný mal za to, že pokiaľ súd neodročil pojednávanie s novým právnym zástupcom žalobcu, urobil tak správne v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . V žiadosti o odročenie pojednávania totiž absentovala odôvodnenosť dôvodov na odročenie pojednávania. Neexistovali tu dôvody na odročenie pojednávania na strane právneho zástupcu žalobcu, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, nakoľko plná moc bola podpísaná dňa 25.04.2023 a pojednávanie stanovené na deň 28.04.2023, ani právny zástupca žalobcu nepreukázal, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto právnym zástupcom. Ako nedôvodné vidí žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa vedenia konania, či formy rozhodovania a procesného postupu, ktorý zvolil súd prvej inštancie. Podľa žalovaného, žalobca, ako strana v konaní, je slobodný v rámci svojej dispozičnej právomoci, má právo akokoľvek žalovať a tvrdiť, avšak v prípade nedôvodnosti žaloby musí znášať následky spočívajúce v zmietnutí žaloby. Rovnako neopodstatnené vidí žalovaný aj sťažnosti žalobcu na predchádzajúceho právneho zástupcu. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu, že nehnuteľnosti sú obydlím žalobcu, nie sú pravdivé. Žalobca sa dlhodobo zdržiava v Rakúsku, kde pracuje a žije. Naopak, dotknuté nehnuteľnosti, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, dokonca bez vedomia vlastníka prenajal tretím osobám a ponechával si z toho úžitky. Na záver žalovaný opätovne poukázal na svoje písomné stanovisko z konania na súde prvej inštancie zo dňa 08.03.2022, v ktorom poukázal na absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, ktorej chýba esenciálna náležitosť, a to doba, do ktorej má byť výzva na podpis zo strany oprávneného učinená.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal odvolaciu dupliku. V tomto podaní zotrval na svojich písomných podaniach, pričom uviedol, že pracovný pomer v Rakúsku bol skončený dňa 15.07.2022, čoho dôkazom je aj pracovný posudok zo dňa 03.08.2022. Podľa občianskeho preukazu má trvalý pobyt v D., naopak, syn má zabezpečené bývanie v F., kde sa zdržiava a žije viac ako 12 rokov. Nehnuteľnosti prenajal tretím osobám so súhlasom žalovaného. Keď požiadal, aby odišli, žalobca ich slušne požiadal, aby odišli, čo aj rešpektovali. Poukázal, že žalovaný nechce previesť nehnuteľnosti na žalobcu, ktorý ich na žalovaného previedol len z donútenia s cieľom zabezpečiť úver pre ČSOB banku. Žalobca uhrádza režijné náklady súvisiace s dotknutými nehnuteľnosťami sám.

6. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších písomných aj ústnych prednesoch.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli ako aj na jeho webovej stránke súdu (219 ods. 3 ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod vyplývajúci z ust. , písm. b) , písm. f) , písm. g) a písmeno h) .

10. Žalobca v prvom rade v odvolaní namietal odvolacie dôvody uvedené v ust. . Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv žalobcu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotení v kontexte celého konania. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd sa dopustil takého konania, ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca tieto okolnosti vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu o veci samej netvrdil, namietal rozhodnutie o trovách konania, ktoré podľa žalobcu má byť arbitrárne, nepreskúmateľné, čo však odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil, pretože rozhodnutie je náležitým, aj keď stručným spôsobom odôvodnené a preskúmateľné.

11. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd „zvážil“ možnú zaujatosť konajúceho sudcu. Z obsahu odvolania vyplýva, že tento jeho názor vychádza z procesných úkonov sudcu, kedy sudca nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania pri zmene právneho zástupcu a ďalej nepostupoval podľa . Právo na spravodlivý súdny proces v sebe obsahuje aj právo na nezávislý a nestranný súd. Sudca musí vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči stranám sa postupovalo nezaujato, neutrálne, žiadnemu sa nenadŕžalo a aby objektívne boli posúdené všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Všetkým stranám majú byť poskytnuté rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. Podľa sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa strana má právo z dôvodov uvedených v uplatniť námietku zaujatosti. Podľa ak námietka zaujatosti sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nariadenému súdu nepredkladá. Odvolací súd z námietky zaujatosti zistil, že sa týka výlučne procesného postupu sudcu, ktorý vo veci konal takým procesným spôsobom, ktorý považoval žalobca za porušenie jeho procesných práv. Preto na takúto námietku zaujatosti odvolací súd neprihliadal a o tejto ani nerozhodoval podľa . Námietka zaujatosti vyplývajúca z podaná nebola.

12. Žalobca namietal, že súd porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že nesúhlasil so žiadosťou o odročenie pojednávania v čase, keď si zmenil právneho zástupcu, ktorý vzhľadom na diaľku a termín určeného pojednávania (plná moc z 25.4.2023, termín pojednávania dňa 28.4.2023) by sa nestihol dostaviť a ani pripraviť. Odvolací súd ako odpoveď na uvedenú argumentáciu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. apríla 2016, sp. zn. , podľa ktorého platí, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení. Odvolací súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu mal súdu doložiť hodnoverný doklad o dôvode svojej neprítomnosti. Navyše, od prevzatia plnej moci od žalobcu dňa 25.04.2023 mal dostatok času substitučne splnomocniť iného právneho zástupcu na pojednávanie konané dňa 28.04.20123, nakoľko žalobca výslovne netrval na osobnej účasti tohto právneho zástupcu, jeho osobná prítomnosť nebola nutná. Ak je strana sporu zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Je vecou súdu, ako návrhy resp. žiadosti o odročenie pojednávania podané stranami vyhodnotí. Zohľadní pritom nielen okolnosti prejednávanej veci, doterajšie správanie strán sporu v konaní, prípadne ich obštrukcie, ale aj preukázanie okolností odôvodňujúcich odročenie pojednávania. Ak súd vyhodnotí takúto žiadosť ako nedôvodnú, postupom podľa oznámi strane sporu svoje rozhodnutie.

Prvoinštančný súd v prejednávanej veci pri žiadosti o odročenie pojednávania kvôli zmene právneho zástupcu nepochybil. Odvolací súd len na záver k tejto námietke udáva, že pokiaľ strana sporu sa rozhodne právneho zástupcu v priebehu konania vymeniť a udelí nové plnomocenstvo inému nástupcovi, sama musí vyhodnotiť vhodnosť takéhoto úkonu a niesť aj prípadné riziko, ak nový zástupca sa nebude môcť ihneď aktívne pojednávania zúčastniť, ako v tejto veci. Pôvodný právny zástupca žalobcu o nariadenom termíne pojednávania na 28.4.2023 vedel od 24.3.2023. Na prípadnú zmenu právneho zástupcu mal čas žalobca približne mesiac. Zo záznamu o vypovedaní plnomocenstva (čl. 98 spisu) vyplýva, že výpoveď plnomocenstva došla pôvodnému zástupcovi dňa 26.4.2023, keď už 25.4.2023 udelil plnomocenstvo novému advokátovi JUDr. Pešlovi. JUDr. Pešl písomne o prevzatí plnomocenstva informoval prvoinštančný súd dňa 28.4.2023, v deň pojednávania o 10:25 hod., keď pojednávanie bolo nariadené na 15.00 hod. a kedy žiadal odročiť pojednávanie. Ani z pohľadu odvolacieho súdu takáto zmena právneho zástupcu žalobcu a následná žiadosť o odročenie pojednávania nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania bez ďalšieho a javí sa ako obštrukčné správanie sa žalobcu.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd vo veci pred vykonaním pojednávania nepostupoval podľa . Podľa ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Uvedenie zjavnej nedôvodnosti žaloby je konštruované ako povinnosť súdu. Zákon žiadnym spôsobom túto povinnosť nerelativizuje vhodnosťou vykonania tohto úkonu. Na druhej strane, ale zo zákona nevyplýva žiaden priamy následok nesplnenia povinnosti. Ak súd bude o žalobe konať bez postupu podľa , nie je možné dospieť k záveru, že by takéto porušenie povinnosti bolo vadou konania. Ani neuvedenie predbežného právneho posúdenia nemožno považovať za procesný postup, ktorým by sa strane znemožňovalo uskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené východiská odvolací súd nepovažoval ani námietku žalobcu, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa , za dôvodnú.

14. Ďalej odvolací súd skúmal odvolaciu námietku podľa , že neboli splnené vo veci procesné podmienky. Procesné podmienky podľa sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vecné procesné podmienky sú kvalifikovaný spôsob začatia konania; podmienky na strane súdu, a to právomoc, príslušnosť, a zákonné obsadenie súdu; procesné podmienky na strane účastníkov, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, zastúpenie; negatívne procesné podmienky, a to prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Žalobca aj napriek tvrdenému odvolaciemu dôvodu podľa tento odvolací dôvod nekonkretizoval. Preto bližšie sa týmto dôvodom odvolací súd pre jeho formálne tvrdenie nezaoberal.

15. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správne zistený skutkový stav je základom pre správne právne posúdenie veci. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Môže k tomu dôjsť, ak súd chybne vyhodnotí návrhy na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotí vykonané dôkazy, nesprávne postupuje pri aplikácii iných spôsobom vytvárania skutkového stavu (zistení) alebo je prípustné ďalšie dotváranie skutkového stavu novotami. Súd pri skutkových zisteniach vychádzal zo žaloby a tam navrhnutých dôkazov. Tieto zistenia a skutkový stav zo žaloby pre strany sporu nebol sporný. Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa vlastnej úvahy podľa všeobecnej zásady, kedy každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov prvoinštančný súd uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Všetky dôkazy prvoinštančný súd náležitým spôsobom vyhodnotil jednak z pohľadu dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Prvoinštančný súd tieto dôkazy následne posudzoval vo vzájomne súvislosti a skúmal, či medzi vykonanými dôkazmi nie sú rozpory. Prvoinštančný súd postup hodnotenia dôkazov dodržal, úvaha súdu pri hodnotení dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky a odvolací súd pri tomto postupe prvoinštančného súdu

nezistil žiadne pochybenie, ktoré by napĺňalo odvolací dôvod podľa a .

16. Tento odvolací dôvod namietaný žalobcom preukázaný nebol a prvoinštančný súd sa takéhoto pochybenia nedopustil. Skutkový základ bol vytvorený procesnou aktivitou strán sporu, využívajúcich všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Prvoinštančný súd sa nedopustil žiadnej vady, ktorá by odôvodňovala pripustiť ešte prípadnej novoty v odvolacom konaní, resp. skutkový stav dotvárať. Skutkový stav už nie je možné dotvárať, koncentrácia konania bola uzatvorená vyhlásením uznesenia prvoinštančného súdu o ukončení dokazovania pred vyhlásením rozhodnutia. Skutkový stav bol zistený riadne. Skutkový stav je záväzný aj pre odvolacie konanie ( ). Ani tento odvolací dôvod žalobca v odvolaní bližšie nekonkretizoval, preto odvolací súd ho nepovažoval za dôvodný.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Odvolací dôvod je naplnený v prípade, pokiaľ na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žiadne pochybenie prvoinštančného súdu odôvodňujúce existenciu odvolacej námietky podľa odvolací súd nezistil. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu platnosti či neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a jej podstatných náležitostí prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré majú základ vo vykonanom dokazovaní na základe listín predložených žalobcom, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a skutkové zistenia prvoinštančného súdu neboli popreté žalovaným, neboli sporné. Základným právnym problémom bolo vysporiadanie sa s otázkou, či dojednanie lehoty, v ktorej má byť budúca zmluva uzavretá, je platné a či je následne platná aj celá zmluva podľa . Prvoinštančný súd sa s touto otázkou zaoberal a dospel k záveru, že pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté vymedzenie časového momentu, do ktorého má byť hlavná zmluva uzavretá, zmluva o budúcej zmluve je podľa neplatná. Podľa zmluvy o budúcej zmluve (bod 4 v článku I) kontraktačnej fáze riadnej kúpnej zmluvy predchádza aktivita zmluvných strán. Ako prvý musí kupujúci (žalobca) vyzvať predávajúceho (žalovaného) na uzavretie riadnej zmluvy. Táto výzva musí dôjsť do dispozičnej sféry žalovaného. Následne plynie 10 – dňová lehota na to, aby došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Z dohody je možné objektivizovať najneskorší moment, do kedy k uzavretiu kúpnej zmluvy musí dôjsť. Tento moment končí v desiaty deň po doručení výzvy zo strany žalobcu (kupujúceho), že chce kúpnu zmluvu uzavrieť. Počiatok plynutia tejto 10 – dňovej lehoty v zmysle zmluvného dojednania ale nie je možné objektivizovať. Nie je možné ani len výkladom zistiť, kedy najneskôr alebo za akých okolností, ktoré nastanú, žalobca (kupec) musí požiadať žalovaného ako predávajúceho o uzavretie kúpnej zmluvy. Počiatok plynutia 10 – dňovej lehoty na splnenie záväzku je daný na vôli kupujúceho bez toho, aby žalovaný mal istotu, kedy najneskôr tento moment nastane a do kedy je povinný byť pripravený na uzavretie kúpnej zmluvy. Nie je možné následne ani objektívne posúdiť plynutie lehoty podľa alebo podľa , pokiaľ nie je objektívne zistiteľné, do kedy má žalobca ako kupujúci výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy spustiť plynutie dohodnutej lehoty 10 dní na uzavretie zmluvy. Preto v tejto časti považoval odvolací súd právne posúdenie otázky náležitosti zmluvy o budúcej zmluve týkajúcej sa doby uzavretia zmluvy prvoinštančným súdom za správne a zásadné pre neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.

18. Pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve aj z dôvodu podľa , že zmluva je neplatná pre nedostatok vôle, právne závery prvoinštančného súdu nemajú oporu v skutkových zisteniach. Uvedené tvrdil žalovaný, keď uviedol, že zmluvu podpísal pod nátlakom žalobcu s cieľom chrániť svoju matku. Tvrdenie žalovaného nebolo podložené žiadnymi návrhmi na vykonanie dokazovania. Tvrdenia ostali nepreukázané a nespôsobilé pre neunesenie dôkazného bremena v tejto len tvrdenej podobe z pohľadu spôsobiť neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

19. To však nič nemení na tom, že zmluva je neplatná pre absenciu riadneho uvedenia doby, počas ktorej žalobca ako kupujúci je oprávnený vyzvať žalovaného ako predávajúceho na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu žalovaný. Preto žalovanému patrí nárok na náhradu trov tohto konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne podľa , prvoinštančný súd samostatným uznesením, ktoré vydá do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).