Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: F. F. H. E. Z. Á. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.Q. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom Budatínska č.16, 851 05 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. februára 2019 vo veci invalidného dôchodku žalobcu takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.01.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zamietla podľa ust. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, spísanú dňa 28.11.2018. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca bol za invalidného uznaný od 01.10.2018, keď na podklade Lekárskej správy - odborného posudku o invalidite zo dňa 28.11.2018 získal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ( ). Žalobca tak prvú medicínsku podmienku, podmienku invalidity splnil, nesplnil však druhú podmienku, vychádzajúcu z ust. , ktorou je počet rokov dôchodkového poistenia, potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Ku dňu vzniku invalidity dosiahol žalobca vek 49 rokov a pred vznikom invalidity (pred 01.10.2018) získal celkovo 3 624 dní, t.j. 9 rokov a 339 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Citujúc ustanovenia a Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „“), prvostupňový orgán konštatoval, že podľa potvrdenia Colného riaditeľstva SR, Bratislava č. 604937/2018 zo dňa 25.10.2018 získal žalobca obdobie výkonu služby policajta (colníka) v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v rozsahu 23 rokov a 70 dní. Táto doba výkonu služby bude žalobcovi zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a nepovažuje sa za obdobie dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu mu táto doba služby (v rozsahu 23 rokov a 70 dní) nebola hodnotená pre nárok na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“), ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a spolu s odborným posudkom o invalidite z Lekárskej správy zo dňa 28.11.2018, posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca nesúhlasil s určením doby dôchodkového poistenia krátenej mu o dobu služby colníka a toto obdobie služby žiadal doplniť do obdobia dôchodkového

poistenia. Namietal, že nepoberá výsluhový dôchodok, k čomu priložil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku zo dňa 20.04.2015.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „odvolací orgán“), rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2019 v zmysle ust. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie podľa ust. potvrdil. Konštatoval, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, spísanej dňa 28.11.2018, ktorou si uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 01.10.2018, bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, dňa 28.11.2018 posúdený jeho zdravotný stav takto: Pre dokumentované ochorenie chrbtice mu určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatiu, deformujúcu dorzopatiu, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písmena b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia 20 % - 35 %). Za iné zdravotné postihnutia, diabes mellitus typ 2. artériová hypertenzia, obezita BMI 38,6, prítomnosť ortopedických kĺbových implantátov zvýšil žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% ( ). Žalobca bol uznaný za invalidného s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, s dátumom vzniku invalidity od 01.10.2018. Medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok ( ) tak splnil.

4. Ďalej s odkazom na ust. odvolací orgán uviedol podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V prípade, ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, poistencovi nevzniká nárok na dôchodkovú dávku. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.10.2018 dovŕšil žalobca vek 49 rokov, preto sa naňho vzťahuje splnenie podmienky kladenej ust. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=29&p=2943303&f=3>/ a ods. 2 , keď na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné získať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal 3 624 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 339 dní, čím na vznik nároku na invalidný dôchodok nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.

5. S poukazom na ust. generálny riaditeľ uviedol, že na dôchodkové účely neboli žalobcovi hodnotené obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných po 31.12.2003, t.j. od 29.05.2015 do 13.10.2015, od 02.02.2016 do 17.02.2016, od 12.07.2016 do 24.07.2016 a od 01.11.2016 do 27.11.2016, nakoľko tieto obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia. Právna úprava účinná od 01. januára 2004 však umožňuje fyzickej osobe podľa ust. dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov. Na účely invalidného dôchodku musí ísť o obdobie pred vznikom invalidity. Podľa žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 28.11.2018, účastník konania bol od 01.09.1990 do 09.09.1990, od 01.01.1993 do 04.01.1993, od 01.08.1993 do 31.08.1993, od 18.03.2015 do 14.04.2015, od 06.01.2016 do 01.02.2016, od 26.04.2016 do 11.07.2016 nezamestnaný a evidovaný v evidencii nezamestnaných občanov.

6. Z predloženej kópie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 20.04.2015 vyplýva, že žalobcovi nebol výsluhový dôchodok priznaný z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov. Citujúc ust. a generálny riaditeľ konštatoval, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby ako colník v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, hoci mu v súčasnosti nebol priznaný, nie je možné dobu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru v zmysle citovaných ust. a pre nárok na invalidný dôchodok hodnotiť. Poznamenal, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch vzťahujúcich sa na poistencov, ktorým sa podľa ust. v znení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však

spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórii funkcií a v určení sumy starobného dôchodku.

7. Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len vo vzťahu k III. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“), týkajúcej sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. Spoločné ustanovenia o invalidnom dôchodku.

8. V závere skonštatoval, že na nárok na invalidný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, preto námietka, ktorou žiada započítať obdobie dôchodkového poistenia získané podľa osobitného predpisu, nie je dôvodná. Na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Nebolo mu zhodnotené obdobie základnej vojenskej služby od 03.10.1988 do 08.08.1989 a doba služobného pomeru od 02.09.1993 do 30.06.2002, ktorú získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a skutočnosť, že mu výsluhový dôchodok nie je v súčasnosti vyplácaný, je v zmysle ust. a právne irelevantná.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 01.10.2018, získal 3624 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 339 dní, nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, kladenú ust. , a to podmienku získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Odvolací správny orgán uzavrel, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

II.

Žaloba

10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.05.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho i prvostupňového orgánu zo dňa 17.01.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe konštatoval, že invalidný dôchodok mu patrí a pre jeho nepriznanie nie je možné sa odvolávať na ust. a , napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepriznanie invalidného dôchodku označil za diskriminačné, keďže odpracoval takmer 23 rokov a prispieval do všeobecného či osobitného dôchodkového systému a z dôvodu invalidity má obmedzené uplatnenie na trhu práce. Namietal, že v prípade, ak sa vojak či colník stane invalidným z iného dôvodu ako v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania ( ), môže v prípade splnenia osobitným zákonom ustanovených kritérií na vyplácanie výsluhového dôchodku odísť do výsluhového dôchodku, ktorý mu slúži aspoň na pokrytie základných výdavkov pre prípad nemožnosti sa v dôsledku invalidity zamestnať. V jeho prípade, keď ako pracovník colnej správy získal oprávnenie na výplatu výsluhového dôchodku až dovŕšením dôchodkového veku, pričom invalidným sa stal pred dovŕšením dôchodkového veku a nemôže sa zamestnať, jeho uplatnenie na trhu práce je znížené, obmedzené a zostane bez príjmu. Označil za v rozpore s dobrými mravmi ale aj diskriminačné pri porovnaní s inými osobami, ktoré sa stali invalidnými, majú odpracovaný zákonom určený počet rokov, tak ako on, príp. spáchali trestný čin, no týmto osobám je invalidný dôchodok vyplácaný.

11. Namietal, že v jeho prípade je potrebné mať na zreteli aj skutočnosť, že prácu v služobnom pomere na základe osobitného zákona vykonával celých 23 rokov, tzn. robil pre štát, pre spoločnosť, podieľal sa na bránení záujmov štátu a jeho občanov a niekedy zrejme aj s nasadením vlastného života či zdravia. Nie je možné ho vytesniť na okraj spoločnosti a odoprieť mu právo na invalidný dôchodok v prípade, ak medicínsku podmienku spĺňa a teda je preukázané, že jeho schopnosť zamestnať sa v porovnaní so zdravým človekom je znížená takmer o 50%, majúc na zreteli najmä to, že je osobou, ktorá celý život pracovala a podieľala sa na tvorbe sociálneho systému, či už podľa všeobecného alebo podľa osobitného predpisu. Nepriznanie invalidného dôchodku by bolo v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé, najmä ak je preukázané, že v posudzovanom prípade ide o špecifický prípad. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. pre nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, podľa ust. a a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. navrhol, aby v prípade ak správny súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.01.2019, ktoré mu predchádzalo.

III.

vyjadrenia

12. K žalobe žalobcu sa podaním zo dňa 10.03.2020 vyjadrila žalovaná, v celom rozsahu zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia a z v ňom uvedených dôvodov navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakovala argumentáciu z odôvodnenia rozhodnutia, teda že žalobca v období trvania služobného pomeru colníka nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na invalidný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“). Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného názoru NS SR vťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa ust. v znení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto nárokov však spočíva v splnení podmienok nároku na zníženie dôchodkového veku podľa ust. o sociálnom zabezpečení, v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórii funkcií a trvaní doby služby k určenému dátumu. Z evidenčného materiálu žalobcu, nachádzajúceho sa v evidencii žalovanej však nevyplýva, že by doba jeho služobného pomeru bola zaradená vo zvýhodnenej kategórii funkcií, resp. že vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.

13. K aplikácii čl. 33 Dohovoru č. 128 zotrvala na tom, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné hodnotiť dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len vo vzťahu k časti III Dohovoru 128 (týkajúcej sa starobného dôchodku). Nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, do úvahy aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok, neprichádza.

14. Záverom žalovaná poznamenala, že k správnej žalobe žalobca nepriložil žiadne nové relevantné dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil alebo doplnil dôkazné prostriedky nachádzajúce sa v administratívnom spise, vzhľadom na skutkové a právne dôvody mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Žalobu žiadala zamietnuť a na nariadení pojednávania netrvala.

15. Žalobca k vyjadreniu žalovanej repliku nepodal.

IV.

Právne posúdenie

16. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v súlade s ust. pre jej nedôvodnosť zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. bez nariadenia pojednávania , nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní.. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 10.08.2022 nezúčastnili

účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. druhá veta , vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

17. Podľa , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne.

20. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

21. Podľa ods. 3 ust. , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

22. Podľa ods. 4 cit. ust. , súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

23. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). 24. V rámci súdneho prieskumu správny súd vychádzal z obsahu pripojeného administratívneho spisu, z podaní účastníkov konania, z napadnutých rozhodnutí a z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR o nepriznaní výsluhového dôchodku za službu colníka zo dňa 20.04.2015, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a to z dôvodu nesplnenia dôchodkového veku, z Úradnej zápisnice o odvolaní spísanej dňa 30.01.2019, zo žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku spísanej dňa 28.11.2018, z príslušnej judikatúry NS SR, uverejnenej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod Rč. 55/2011, pod Rč. 53/2011 (sp.zn. ), z rozhodnutia NS SR sp.zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v

Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013), č. 24/2006 (rozsudok sp.zn. zo dňa 31.05.2005), z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 13.02.2019.

V.

Relevantné ust. a právne predpisy

25. Podľa , tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej aj „"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej aj „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

27. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a/ do 20 rokov je menej ako jeden rok, b/ nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c/ nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d/ nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e/ nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f/ nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g/ nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

29. Podľa ods. 2 cit. ust., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity 30. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa článku 39 ods. 1 SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

32. Podľa článku 152 ods. 4 SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

33. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je podľa ust. invalidita poistenca, za ktorého sa v zmysle ust. považuje poistenec, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom v zmysle ust. , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

34. Z podkladov v administratívnom spise súd zistil, že žalobca bol od 01.10.2018 uznaný za invalidného, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 45%, pričom k tomuto dátumu mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, avšak nesplnil ani ďalšiu zákonnú podmienku, potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, tzn. nezískal najmenej 15 rokov v súlade s ust. , a preto mu nárok na invalidný dôchodok (na základe žiadosti spísanej dňa 28.11.2018) nevznikol.

35. Správny súd mal za preukázané, že pred vznikom invalidity, t.j. pred 01.10.2018, získal žalobca iba 9 rokov a 339 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok (15 rokov). Pri posúdení nároku mu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému dôchodkového poistenia podľa informačného systému Sociálnej poisťovne (evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, spisov a evidenčného materiálu). Pre nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia mu nebola zhodnotená doba základnej vojenskej služby odo dňa 03.10.1988 do dňa 06.08.1989 a doba služobného pomeru colníka (III. prac. kategória) odo dňa 02.09.1993 do 30.06.2002, t.j. doba dôchodkového poistenia, získaná za výkon štátnej služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (aj colníkov) podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

36. Spornou bola otázka započítania resp. nezapočítania uvedenej doby štátnej služby, získanej v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (), zatiaľ pre účely výsluhového dôchodku nezhodnotenej, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok v zmysle ust. a a nasl. o sociálnom poistení. Žalovaná vylúčenie tejto doby s poukazom na ust. a odôvodnila tým, že nie je obdobím dôchodkového poistenia, uvedená doba bola získaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a je irelevantné, že žalobca ho zatiaľ nepoberá (až dovŕšením dôchodkového veku). Poukázala tiež na to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky ako pri starobnom dôchodku s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, týkajúcu sa starobného dôchodku, nie invalidného dôchodku uvedeného v II. časti Dohovoru č. 128.

37. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky je na určenie sumy starobného dôchodku potrebné započítať aj dobu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby. Suma starobného dôchodku sa podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) zníži o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Na určenie sumy invalidného dôchodku, nie je možné započítať dobu výkonu služby (tiež colníka), pretože vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o časť III Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, neprichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru č. 128 v časti VI. - Spoločné ustanovenia na invalidný dôchodok. Ak teda žalobca získal obdobie výkonu služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, obdobie výkonu služby, vrátane doby ZVS, i keď zatiaľ na výsluhový dôchodok nezhodnotené (až dovŕšením dôchodkového veku), nie je podľa ust. a <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2942973&f=3> obdobím dôchodkového poistenia na účel nároku žalobcu na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Z uvedených dôvodov mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok aj obdobie výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, ako požadoval v žalobe a jeho námietky v tomto smere považuje súd za nedôvodné.

38. Nedôvodnou je aj námietka žalobcu k porušeniu článku 12, zákazu diskriminácie a tiež námietka k porušeniu práva občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, vyplývajúce z článku 39 ods. 1 SR, ku ktorej sa v obdobnej situácii (invalidný dôchodok ) vyjadril aj Ústavný súd SR: „Podľa názoru ústavného súdu „nie sú ust., v konflikte s a SR. Nemožno argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé.“ Uvedený názor ústavný súd vyslovil v rozhodnutí zo dňa 13.02.2019 na začatie konania o súlade

ods. 2 a s článkom 39 ods. 1 a SR na návrh NS SR v súvislosti s aplikáciou v konaní vedenom pod sp.zn. , predmetom ktorého bol nárok žalobcu (policajta) na priznanie invalidného dôchodku, ktorý nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku podľa ust. <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=29&p=2943285&f=3>. Stav, že napadnuté zákonné ust. a neumožňujú pre potreby priznania invalidného dôchodku započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj výkon služby z osobitného systému, považoval navrhovateľ (NS SR) za protiústavný a v konflikte s a SR.

39. V závere správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok, kladenú ust. , a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, vyžadovanú ust. , ktorou je získanie najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, zistených z obdobia pred vznikom invalidity, v spojení s ustanoveniami a , keďže doba služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, nie je obdobím dôchodkového poistenia na tento účel.

40. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

41. Závery správneho orgánu v preskúmavanej veci plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so , obsahuje všetky náležitosti príslušnými ustanoveniami tohto zákona vyžadované, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri hodnotení dôkazov riadila a z akých skutkových okolností vychádzala. Súd nezistil ani pochybenie žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa ust. zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).