Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: W. I., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX D., o zaplatenie 350,50 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 02.09.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 350,50 eura spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom jeho verejnej siete, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval nasledovnými faktúrami, a to faktúrou splatnou dňa 19.03.2018 na sumu 29,19 eura ku dňu postúpenia, faktúrou splatnou dňa 18.04.2018 na sumu 28,98 eura ku dňu postúpenia pohľadávky a faktúrou splatnou dňa 18.05.2018 na sumu 26,10 eura ku dňu postúpenia pohľadávky. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v sume 266,25 eura vyúčtovaná faktúrou bola vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s . Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu pohľadávku do dnešného dňa nezaplatil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 23.09.2021 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného

súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 20.12.2021.

3. Súd žalovanému žalobu spolu s jej prílohami riadne doručil a zároveň ho v zmysle vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Žalobca sa na výzvy súdu vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu tak, že ju preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, čim riadne hmotnoprávne preukázali aktívnu legitimáciu. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.06.2003, kde najvyšší súd uviedol, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dodržanie postupu pri postúpení v prípade pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb poukázal na výzvy predchodcu zo dňa 01.03.2018, 01.04.2018, 01.05.2018 a 01.10.2018, ktoré boli súčasťou faktúr a tak má za preukázané dodržanie postupu aj podľa K doručeniu výziev došlo v súlade s časťou 7. VOP. Boli zaslané na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluve o poskytovaní verejných služieb, nedoručenie faktúr zo spisu nevyplýva a preto nie je dôvod túto skutočnosť spochybňovať a tak žalovaný napriek výzvam svoj dlh nezaplatil a dostal sa do omeškania s jeho zaplatením viac ako 90 dní a teda boli splnené zákonné predpoklady os. 13 Podporne poukázal na smernicu EP a R 2002/58/ES z 12.júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22. novembra 2012 vo veci c119/12 Josef Probst proti mr.nexnet GmbH, ktorý výslovne viaže možnosť postúpenia pohľadávky operátora na viazanosť postupníka telekomunikačným tajomstvom, nespochybňuje však samotnú možnosť postúpenia pohľadávky. Zároveň sa vyjadril aj k premlčaniu pohľadávky, kde uviedol, že pohľadávka z faktúry č. XXXXXXXXXX a na jej základe uplatnený nárok vo výške 266, 25 eur nie je premlčaný, nakoľko splatnosť nastala 18.10.2018 a žaloba bola podaná dňa 02.09.2021.

5. Súd na prejednanie žaloby následne vytýčil pojednávanie, a to dňa 12.08.2022, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný, ktorý má predvolanie na pojednávanie vykázané dňa 04.07.2022 a ktorý svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal a tak súd rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluva o poskytovaní verejných služieb, výhody a podmienky skupiny Magenta 1, faktúry, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok, výzva na zaplatenie pohľadávky s prílohou, podací hárok Slovenskej pošty, identifikačné údaje, výpis zo živnostenského registra žalovaného, vyjadrenie žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola 08.12.2017 uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému okrem iného program služieb Mobilný hlas, program služby HAPPY M s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. Žalovaný uvedené služby čerpal, avšak cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil a žiadnu čiastku neuhradil ani po podaní žaloby. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby 3 faktúrami celkovo sumu 133,85 eur. Právny predchodca žalobcu fakturoval v rámci služieb mobilnej siete mesačný poplatok v súlade s cenníkom pre poskytovanie služieb, vo faktúrach fakturoval aj poplatok za upomienku oneskorenej platby 2 x 4,99 eura ako aj poplatok - náklady vymáhania vo výške 2x 16,50 eura. Z článku 4 zmluvy vyplýva okrem iného aj záväzok viazanosti žalovaného, v zmysle ktorého má zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a tiež využívať služby podľa zmluvy a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. V článku 5 zmluvy si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia záväzku viazanosti právo na zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať tak, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti Zmluvná pokuta ako základ a počiatočná suma, ktorá mala

klesať, bola dojednaná vo výške 330,- eur. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 20.03.2021, ktorý bol daný na poštovú prepravu za účelom doručenia žalovanému dňa 24.08.2021, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 522,67 eur. Z podpísanej zmluvy zo dňa 08.12.2017 vyplýva, že žalovaný uzavieral zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ s IČO -m XX XXX XXX. Z výpisu zo živnostenského registra č. 402-12616 vyplýva, že žalovanému bolo živnostenské oprávnenie zrušené rozhodnutím Okresného úradu Levice sp. zn. OU-LV-OZP-2016/0041889-3 zo dňa 15.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2016.

8. Dňa 09.07.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469) na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.07.2020.

9. Podľa (ďalej len ako „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa a (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

16. Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa , zmluva o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa , ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

20. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa , postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

23. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

25. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 08.12.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ustanovení a nasl. o elektronických komunikáciách. Žalovaný predmetnú zmluvu mal uzavierať ako fyzická osoba podnikateľ pod podnikateľským menom W. I., s miestom podnikania U. XX, XXX XX D. a s prideleným IČO-m XX XXX XXX. Súd však z výpisu zo živnostenského registra zistil, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy žalovaný už mal predmetné živnostenské oprávnenie zrušené, a to rozhodnutím Okresného úradu Levice sp. zn. OU-LV- OZP-2016/0041889-3 zo dňa 15.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2016. Vzhľadom na uvedené, na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa a nejde o obchodný spor, ale spotrebiteľský spor a preto na tento vzťah treba okrem zákona o elektronických komunikáciách uplatňovať aj ustanovenia a nasl. , ako aj o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah. V konaní bolo nesporné, že na základe tejto zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému verejné služby podľa zvolených programov, za ktoré však žalovaný riadne a včas neplatil.

28. Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2010/, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie platného postúpenia pohľadávky v zmysle . Žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že aktívnu legitimáciu preukazujú oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zasielané dňa 22.07.2020. Zároveň predložili súdu aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Poukázal na to, že týmto riadne preukázali aktívnu legitimáciu, pričom takýto postup je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou a odkázali sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. zo dňa 11.06.2003. Okrem toho poukázali, že súdu predložili výzvy zo dňa 01.03.2018, 01.04.2018, 01.05.2018 a 01.10.2018, čoho dôkazom boli do spisu doložené faktúry a nimi preukazovali dodržanie postupu podľa . Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na znenie CSP, a s ohľadom na to uviedli, že nakoľko žalovaný doručenie nerozporoval, riadne doručenie považujú za nesporné. Vzhľadom na uvedené, súd opakovane poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu. Súd má zato, že v danom prípade ide o sporové konanie, a preto strana sporu musí uniesť bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. v ustanovení určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný veriteľ - spoločnosť Slovak Telekom a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, mala postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nepredložil také listinné dôkazy, ktoré by preukazovali platné postúpenie pohľadávky z pôvodného právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a. s. na postupcu - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.03.2018 umožnil preskúmanie dovolenosti postúpenia pohľadávky ako aj platnosti postúpenia v spotrebiteľských vzťahoch, pričom analogicky možno z neho vychádzať aj v tomto spore, a to napriek skutočnosti, že sa NS SR zaoberal postúpením bankovej pohľadávky v zmysle zákona o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko právnym predchodcom žalobcu bol telekomunikačný podnik - Slovak Telekom, a.s. a bolo potrebné pre platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v a nasl. , ako aj osobitné podmienky uvedené v . Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, ako aj faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, nakoľko poukázal na to, že súčasťou týchto faktúr sú aj upomienky, ktorými mal pôvodný veriteľ upozorniť žalovaného na pohľadávky po lehote splatnosti a vyzvať ho na ich úhradu. Podľa názoru súdu však neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, tak ako ich definuje , pretože z takéhoto ustanovenia vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak následne účastník nezaplatí takúto pohľadávku ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Podľa názoru súdu za výzvu podľa nemožno považovať samotné faktúry vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa . Faktúra nemôže byť výzvou podľa logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení () osobitne uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny služieb a následne v hneď nasledujúcom ustanovení () povinnosť samostatnej písomnej výzvy pred postúpením, z čoho je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v nemala žiaden zmysel a bola by zbytočná. Okrem toho, žalobca v konaní nepreukázal ani účinné doručenie jednotlivých faktúr, dokonca ani doručenie oznámenia o postúpení

pohľadávky, resp. nedoložil ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa tieto faktúry, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky dostali do dispozičnej sféry žalovaného, tak ako to upravuje v ustanovení , a preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Účelom ustanovenia je okrem iného zakotvenie možnosti dať účastníkovi šancu dodatočne uhradiť dlh na základe takejto výzvy a tým odvrátiť možné postúpenie pohľadávky. V konaní nebol preukázaný ani súhlas žalovaného s postúpením takejto pohľadávky, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky uvedené v v spojení s a nasl. , a z tohto dôvodu je potrebné považovať postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení Zákona o elektronických komunikáciách za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto ju súd zamietol.

29. Okrem toho súd konštatuje, že nárok žalobcu posúdil aj s ohľadom na premlčanie, nakoľko v predmetnom spore ide o právo zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa uplatňuje , ktorý upravuje tzv. nepravú preklúziu, t.j. akýsi hybrid medzi klasickým premlčaním a preklúziou, čo znamená, že po márnom uplynutí premlčacej doby právo nemožno vymáhať a súd na túto skutočnosť musí prihliadať aj bez námietky. Súd postupoval podľa ustanovenia , podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , koniec lehoty (analogicky aj doby) určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Premlčacia doba pri jednotlivých faktúrach začala plynúť lehotou splatnosti týchto faktúr. Vzhľadom k tomu, že faktúry, ktoré sú predmetom konania majú splatnosť od 18.03.2018, 18.04.2018, 18.05.2018 a 18.10.2018, pričom žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 02.09.2021, z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k faktúram, ktoré majú splatnosť pred dátumom 02.09.2018, t.j. vo vzťahu k faktúram splatným dňa 18.03.2018, 18.04.2018, 18.05.2018, bola žaloba podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a teda, vo vzťahu k týmto faktúram, by súd nemohol nárok priznať ani z tohto dôvodu.

30. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.