Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cb-43-2022.pdf
PDF · 110.53 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/43/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: FLORIGATE s.r.o., sídlo Továrenská 49, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 057 746, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., sídlo Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: 1/ HASS, s.r.o., sídlo Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 550 965, 2/ auctio, s.r.o., sídlo Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (I.) voči žalovanému 1/ spočívajúcemu v uložení povinnosti do 31.12.2022 zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 04.06.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, (II.) voči žalovanému 2/ spočívajúcemu v uložení povinnosti do 31.12.2022 zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Zlaté Moravce, okres Zlaté Moravce, obec Zlaté Moravce, zapísaných v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Zlaté Moravce na LV č. 7340 ako: (a/) pozemok parcely registra "C", o výmere 469 m2, parcelné číslo: 637/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a (ii/) stavba postavená na pozemku s parcelným číslom 637/3, súpisné číslo: 3377, druh stavby: iná budova, popis stavby: polyfunkčný dom. Žalobca súčasne navrhol, aby mu súd voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca podaný návrh odôvodnil v podstate nasledovne:
2.1. Žalovaný 1/ má na základe zmluvy o pôžičke z 13.01.2012 a zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.05.2015 voči J.e, pohľadávku vo výške 245.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, pričom výška pohľadávky ku dňu 12.07.2022 je 240.000,- eur s príslušenstvom.
2.2. Dňa 04.06.2015 uzatvoril žalobca ako záložca so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach, uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia v rámci navrhovaného II. výroku neodkladného opatrenia. Celkovú hodnotu nehnuteľností stanovili zmluvné strany na 1.500.000,- eur.
2.3. Keďže žalobca neuhradil dlh, žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom ním dňa 09.11.2021 povereného dražobníka - žalovaného 2/. Žalovaný 2/ listom zo 16.12.2021 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva.
2.4. Na základe objednávky žalovaného 2/ boli nehnuteľnosti ohodnotené znaleckým posudkom č. 4/2022 z 21.02.2022, vypracovaným znalcom Ing. Petrom Villantom na 458.000,- eur, ktorú hodnotu žalobca považuje za podhodnotenú. V roku 2013 totiž vypracoval znalec Ing. Július Kračún na základe objednávky dlžníka znalecký posudok č. 14/2013 na ohodnotenie predmetných nehnuteľností, v ktorom bola ich hodnota stanovená na 1.990.000,- eur a na základe objednávky žalobcu znalec Ing. Štefan Pastierovič vyhotovil znalecký posudok č. 189/2022 z 09.05.2022, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 2.260.000,- eur.
2.5. Znalecký posudok objednaný žalovaným 2/ ako dražobníkom považuje žalobca za účelovo vypracovaný s cieľom znížiť hodnotu nehnuteľností, ktoré tvoria predmet dražby. Ak by sa uskutočnila dražba, nehnuteľnosti by boli odpredané pod jej skutočnú trhovú hodnotu, čím by navrhovateľovi vznikla škoda približne vo výške 1.900.000,- eur. Najnižšie podanie na dražbe predstavuje 366.400,- eur, pričom pohľadávka žalovaného 1/, zabezpečená záložným právom má k 12.07.2022 s príslušenstvom hodnotu približne 340.000,- eur. To, že výška najnižšieho podania sa blíži aktuálnej výške pohľadávky spoločne s odmenou dražobníka vyvoláva podozrenie, že znaleckým posudkom, objednaným žalovaným 2/, je umelo stanovená tak, aby postačovala len na aktuálnu výšku pohľadávky žalovaného 1/ a odmenu žalovaného 2/. Žalobca súčasne uviedol, že má skutočných záujemcov o kúpu nehnuteľností s kúpnou cenou 2.693.000,- eur, s ktorými rokuje. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že žalovaný 1/ výkonom záložného práva bráni žalobcovi v tom, aby nehnuteľnosti predal za ich skutočnú trhovú cenu, a tým mohol svoj dlh žalovanému 1/ splatiť bez toho, aby mu vznikla neprimeraná škoda.
2.6. Žalobca má za to, že je v danej veci daná nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže v prípade uskutočnenia dražby žalovaným 2/ je dôvodná obava vzniku neprimerane vysokej škody navrhovateľovi približne vo výške 1.900.000,- eur a nariadenie neodkladného opatrenia je jediným efektívnym procesným spôsobom ochrany žalobcu pred hroziacou ujmou a predídením ďalšej škody, vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka. Navrhované neodkladné opatrenie je aj v súlade s princípom proporcionality, keďže sa ním zabezpečí ochrana žalobcovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tým, že žalovaný 2/ nebude môcť vykonať dražbu nehnuteľností, čím sa predíde vzniku škody na majetku žalobcu a súčasne sa vytvorí primeraný časový priestor na realizáciu priameho predaja nehnuteľností žalobcom za skutočnú trhovú cenu nehnuteľností. Účel sledovaný navrhovateľom nemožno pritom dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže to je určené len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky.
3. Súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval podľa § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom rozhodnutie založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:
3.1. Podľa § 328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.3. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len "Občiansky zákonník"), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
3.4. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len "zákon o dobrovoľných dražbách"), ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
4. Inštitút neodkladného opatrenia je jedným z prostriedkov procesného zabezpečenia, upraveného spolu so zabezpečovacím opatrením v prvom dieli tretej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku.
5. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1 CSP iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich kumulácia nie je vylúčená). Tomuto zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, upravené v § 326 CSP. Navrhovateľ (resp. žalobca) neodkladného opatrenia je podľa uvedeného ustanovenia nad rámec všeobecných náležitosti podania podľa § 132 CSP povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ďalej skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením ochrana a napokon z návrhu musí byť aj zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podmienky, výlučne za splnenia ktorých súd nariadi neodkladné opatrenie, v základnom rámci upravené v § 325 ods. 1 CSP, je potrebné vykladať v celkovom kontexte úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, teda aj v spojení s § 326 CSP, upravujúceho osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Procesné zabezpečenie, ktoré neodkladné opatrenie poskytuje, musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy samotného inštitútu neodkladného opatrenia ako prostriedku poskytujúceho procesnú ochranu vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Uvedené vyplýva nepriamo práve z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, upravujúceho osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého je osobitnou náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
7. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti sú také, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní následne vychádza. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo samotného normatívneho textu § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania (t. j. v štádiu, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
8. Z týchto východísk, vyplývajúcich z doktríny civilného procesu (napr. M., S., A., J., V., S., A., J., C., M., a kol. E. sporový poriadok. K.. W.: C. H. A., XXXX, ďalej len "Komentár k CSP" - komentár k § 325 a § 326) ako aj ustálenej súdnej praxe, vychádzal súd aj v prejednávanej veci, a preto sa primárne zaoberal tým, či je v danej veci hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
9. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči žalovaným poskytnutia procesnej ochrany jeho tvrdenému hmotnému právu zodpovedajúcemu prevenčnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré právo žalobca v prejednávanej veci konkretizoval uplatnenými procesnými nárokmi v navrhovanom petite neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, obsahom ktorého má byť hmotné právo zodpovedajúce prevenečnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, ktorého procesnej ochrany sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha, súd dopĺňa, že tento právny vzťah medzi žalobcom, ktorý je podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) a žalovanými 1/ a 2/, ktorí sú taktiež podnikateľmi (§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) je vzťahom obchodnoprávnym, a to podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže však ustanovenie o povinnosti predchádzať škodám nie je predmetom úpravy Obchodného zákonníka a tento neupravuje
problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa aj na uvedený vzťah medzi sporovými stranami, ktoré sú podnikateľmi, v prejednávanej veci aplikuje (okrem iného) ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka (k totožným záverom dospela tak doktrína
- napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. A., 2022, § 373, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti - napr. nález sp. zn. II. ÚS 120/2011 zo 16. júna 2011).
10. Úvodom tejto časti súd poukazuje na to, že ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, upravujúcim prevenčnú povinnosť sa v prvom rade určujú kvalitatívne nároky na konanie jednotlivca. Ak niekto vykonáva určitú činnosť, má sa správať dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby v dôsledku neopatrnosti nespôsobil inému škodu, inak koná protiprávne. Porušenie § 415 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade komisívnym deliktom (M., M., F., A., A., J., H., M., B., F., C., M. a kol. Y. zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, § 415).
11. Súd mal v prejednávanej veci osvedčené nasledovné skutočnosti:
11.1. V prejednávanej veci mal súd listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 22.05.2015, oznámením o začatí výkonu záložného práva z 11.04.2022 a návrhom na vykonanie dražby z 09.11.2021 za osvedčené, že žalobca je popri Ing. Petrovi Lednárovi, bytom Mlynská 25, Topoľčianky, dlžníkom (v súčasnosti) žalovaného 1/, a to zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke zo dňa 13.01.2012, pričom výška dlhu dlžníkov - žalobcu (o ktorom žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opomína, že je taktiež dlžníkom žalovaného 1/, keď uvádza v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z pripojených listinných dôkazov k návrhu, že žalovaný 1/ má peňažnú pohľadávku len voči žalobcovi) a Ing. Petra Lednára bola ku dňu spísania návrhu na vykonanie dražby 240.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 01.01.2015 do zaplatenia.
11.2. Súd mal ďalej zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 22.05.2015 za osvedčené, že v uvedený deň uzatvoril žalovaný 1/ ako záložný veriteľ túto zmluvu so žalobcom ako záložcom (ktorý je súčasne spoludlžníkom žalovaného 1/), a v ktorej sa dohodli na zabezpečení vyššie uvedenej (bod 11. odôvodnenia) peňažnej pohľadávky žalovaného 1/ zálohom, tvoreným nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve záložcu - polyfunkčného domu a pozemku, evidovaných na liste vlastníctve č. 7340 v kat. úz. Zlaté Moravce (uvedenými aj v petite navrhovaného neodkladného opatrenia a v rámci toho identifikovanými aj v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia). Zmluvné strany sa v zmluve dohodli okrem iného na tom, že ([čl.] VII., ods. 1. až 4.) ak záložca riadne a včas nesplní pohľadávku záložného veriteľa, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku vrátane nákladov spojených s predajom, výťažkom z predaja zálohu, a to jedným zo spôsobov predaja dojednaných v zmluve, okrem iného predajom na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Zmluvné strany sa ďalej v uvedených častiach zmluvy dohodli, že výber spôsobu výkonu záložného práva je oprávnený uskutočniť záložný veriteľ, pričom realizáciu výkonu záložného práva vykoná sám alebo prostredníctvom tretej osoby, ktorá je na realizáciu tejto činnosti oprávnený. Záložca sa v zmluve zaviazal k povinnosti strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi všetku súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.
11.3. Návrhom na vykonanie dražby z 09.11.2021 mal súd za osvedčené, že žalovaný 1/ navrhol v uvedený deň u žalovaného 2/ ako dražobníka výkon záložného práva predajom zálohu podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 22.05.2015 na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, za účelom uspokojenia zabezpečenej peňažnej pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi a Ing. Petrovi Lednárovi. Súčasťou návrhu na vykonanie dražby bolo udelenie splnomocnenia žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a splnomocniteľom žalovanému 2/ ako dražobníkovi a splnomocnencovi, ktorým ho žalovaný 1/ splnomocnil na zastupovanie pri všetkých úkonoch nevyhnutných a súvisiacich s predmetným výkonom záložného práva. Následne mal súd listom z 11.04.2022 za osvedčené, že žalovaný 2/ oznámil na základe poverenia od žalovaného 1/ žalobcovi a Ing. Petrovi Lednárovi začatie výkonu daného záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pričom v oznámení žalovaný 2/ okrem iného poučil dlžníkov žalovaného 1/ o tom, že ak ten, kto má predmet dražby v držbe neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
11.4. Zo znaleckých posudkov, pripojených k návrhu, mal súd napokon osvedčené, že všeobecná hodnota zálohu (a súčasne predmetu dražby) bola k 09.03.2013 (na základe objednávky spoludlžníka žalovaného 1/ - IN.a) stanovená znaleckým posudkom č. 14/2013 znalca Ing. Júliusa Kračúna na 1.990.000,- eur, k 14.01.2022 (na základe objednávky žalovaného 2/ ako dražobníka) stanovená znaleckým posudkom č. 4/2022 znalca J.. W. M. na XXX.XXX,- eur a k 09.05.2022 (na základe objednávky žalobcu ako spoludlžníka žalovaného 1/) stanovená znaleckým posudkom č. 189/2022 znalca J.. M. W. na X.XXX.XXX,- eur. Zo znaleckých posudkov mal súd ďalej osvedčené, že znalecké posudky, ktorými bol záloh ohodnotený k XX.XX.XXXX (na základe objednávky spoludlžníka žalovaného 1/ - Q.ára) a k 09.05.2022 (na základe objednávky žalobcu ako spoludlžníka žalovaného 1/) boli vypracované aj na základe miestnej obhliadky spojenej s miestnym šetrením, pričom znalecký posudok, ktorým bol záloh ohodnotený k 14.01.2022 (na základe objednávky žalovaného 2/ ako dražobníka) bol vykonaný bez toho, aby bola dražobníkovi nehnuteľnosť sprístupnená.
12. Vychádzajúc z týchto osvedčených skutočností súd nedospel k záveru, že by osvedčovali dôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Súd mal síce osvedčené, tak ako na to poukazoval žalobca, že v priebehu roku 2022 boli vyhotovené dva znalecké posudky na predmet dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej má dôjsť k výkonu záložného práva predajom zálohu, pričom v tom, ktorý si objednal žalobca, bola stanovená všeobecná hodnota predmetu zálohu na 2.260.000,- eur a v tom, ktorý si objednal žalovaný 2/ ako dražobník, u ktorého žalovaný 1/ ako záložný veriteľ navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby predajom zálohu, bola stanovená všeobecná hodnota predmetu zálohu na 458.000,- eur. Z obsahu týchto znaleckých posudkov však vyplýva, že stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu zálohu v nich ovplyvnila podstatná skutočnosť, ktorou je, že pokiaľ ide o znalecký posudok objednaný žalobcom, tak objednanému znalcovi bol predmet zálohu sprístupnený, pričom pokiaľ ide o znalecký posudok objednaný žalovaným 2/ ako dražobníkom, tak tomuto objednanému znalcovi vlastník predmetu dražby - zálohu (ktorým je aj podľa prílohy znaleckého posudku č. 4/2022 znalca Ing. W. M. žalobca), nebol predmet zálohu sprístupnený, čo je nepochybne skutočnosťou, ktorá je objektívne spôsobilou ovplyvniť proces stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu zálohu. Žalobca ako vlastník zálohu a spoludlžník žalovaného 1/ namieta závery znaleckého posudku znalca Ing. W. M., objednaného žalovaným 2/ ako dražobníkom, avšak sám sa žiadnym spôsobom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril k tomu, že tento znalec v znaleckom posudku uviedol, že predmet zálohu mu nebol sprístupnený, a to napriek tomu, že žalobca bol v oznámení o začatí výkonu záložného práva osobitne poučený žalovaným 2/ o tom, že ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe (pričom žalobca netvrdí, že by predmet dražby - záloh mala v držbe iná osoba, odlišná od neho ako vlastníka), neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Za stavu, keď žalobca, ktorého v konaní o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako civilnom sporovom konaní zaťažuje bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné, ani len netvrdil, že vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Ing. Petra Villanta, objednaného žalovaným 2/ ako dražobníkom, neboli splnené zákonné podmienky podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách na to, aby vypracoval znalecký posudok bez vykonania ohodnotenia predmetu dražby, len na základe dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii a ani nezdôvodnil, prečo znalcovi objednanému žalovaným 2/ ako dražobníkom predmet dražby nebol sprístupnený (čoho následkom podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách je, že ohodnotenie predmetu dobrovoľnej dražby sa následne vykonáva len z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, pričom je zrejmé, že takto vykonané ohodnotenie predmetu dražby sa môže podstatne líšiť od ohodnotenia predmetu dražby v prípade, keď je predmet dražby sprístupnený na obhliadku), avšak znalcovi objednanému žalobcom už predmet dražby sprístupnený bol a bola vykonaná jeho obhliadka týmto znalcom. Tu súd poukazuje pritom aj na zmluvne dojednanú povinnosť žalobcu ako záložcu a dlžníka žalovaného 1/ poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva, ktorou je nepochybne aj súčinnosť spočívajúca v sprístupnení predmetu dražby žalovanému 2/ ako dražobníkovi, ktorého žalovaný 1/ poveril na vykonanie dražby, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Žalobcove poukazovanie na rôzne stanovené všeobecné hodnoty rovnakého predmetu dražby v krátkom časovom období v dvoch znaleckých posudkoch, nezohľadňujúc pritom, že pri znaleckom dokazovaní vykonanom na základe objednávky žalovaného 2/ ako dražobníka nebol predmet dražby znalcovi sprístupnený na obhliadku (a nepreukázanie, že by napr. s poukazom na § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách znalec objednaný dražobníkom nemal splnené podmienky na vyhotovenie znaleckého posudku aj bez sprístupnenia predmetu dražby na obhliadku) nemôže obstáť ako relevantné osvedčenie toho, že by
stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby vykonanej znalcom objednaným žalovaným 2/ ako dražobníkom bolo vykonané v rozpore s relevantnými ustanoveniami právnych predpisov a že by v dôsledku neho mala vzniknúť žalobcovi škoda, ktorej vzniku by bolo potrebné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, čo je nosným dôvodom, pre ktorý je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/ nedôvodným.
14. Súd ďalej poukazuje na to, že z listinných dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za osvedčené, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ dôvodne pristúpil k výkonu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva (žalobca ani len netvrdil, že by na začatie výkonu záložného práva, ktorého zamedzenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, neboli splnené či už zmluvné alebo zákonné podmienky), pričom v súlade so zmluvou si spôsob výkonu záložného práva určil žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, a to vykonaním dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pri ktorom výkone záložného práva bol aj na základe zmluvy povinný žalobca poskytnúť žalovanému 1/ súčinnosť. Následne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách vykonal znalec objednaný žalovaným 2/ ako dražobníkom znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby, ktoré bol na základe § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách oprávnený vykonať aj bez vykonania obhliadky predmetu dražby (tu súd opätovne poukazuje na to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil a o to viac ani nepreukázal, že by vo vzťahu k uvedenému znaleckému posudku nebola splnená podmienka na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby aj bez sprístupnenia nehnuteľností), pričom je zrejmé, že všeobecná hodnota predmetu dražby sa v prípade jeho nesprístupnenia dražobníkovi môže podstatným spôsobom líšiť od hodnoty stanovenej v prípade, ak táto vychádza zo znalcom vykonanej obhliadky predmetu dražby. Žalobcom predloženými dôkazmi v žiadnom prípade nebolo osvedčené, že by sa žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako dražobník nesprávali dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby v dôsledku ich neopatrnosti nespôsobili žalobcovi škodu, v ktorom prípade by prichádzalo osvedčenie dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/, vyplývajúceho z prevenčnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka.
15. Odhliadnuc od už uvedeného, súd v rovine obiter dictum pre úplnosť v prejednávanej veci poukazuje napokon aj na to, že len z toho, že v priebehu tohto kalendárneho roka boli vypracované za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby dva rôzne posudky (na tomto mieste nezohľadňujúc už popísanú rozdielnosť v spôsobe stanovenia hodnoty predmetu dražby v nich - a to jedného aj na základe sprístupnenia predmetu dražby a jeho obhliadky a druhého bez sprístupnenia predmetu dražby a jeho obhliadky, ktorého nezákonnosť však nebola žalobcom tvrdená ani osvedčená), nemožno vyvodiť v prípade, ak sa na dražbe má vychádzať zo znaleckého posudku ohodnotenia predmetu dražby vykonaného znalcom na objednávku dražobníka, v ktorom je stanovená nižšia všeobecná hodnota predmetu dražby, že z prevenčnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva hmotnoprávny nárok na nepokračovanie v dobrovoľnej dražbe, a tým výkone záložného práva. Je potrebné si totiž v tejto súvislosti uvedomiť, že všeobecná hodnota predmetu dražby ešte nič nevypovedá o tom, či a za akú konečnú hodnotu bude napokon predmet dražby v dobrovoľnej dražbe vedenej podľa zákona o dobrovoľných dražbách vydražená. Samotné stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby znalcom v znaleckom posudku (pokiaľ nebolo preukázané akékoľvek porušenie povinností znalca pri jeho stanovovaní alebo zákonných podmienok na jej stanovenie určitým spôsobom - napr. aj v kontexte § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, čo v prejednávanej veci nebolo) ani za súčasnej existencie iného znaleckého posudku z približne rovnakého časového obdobia, stanovujúceho všeobecnú hodnotu predmetu dražby vo vyššej sume (najmä ak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, bola stanovovaná aj na základe vykonania obhliadky nehnuteľnosti sprístupnenej znalcovi) neodôvodňuje zásah do výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe titulom uplatnenia prevenčnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, keďže ešte z neho nevyplýva žiadne také počínanie, z ktorého možno predpokladať vznik škody. Zákon o dobrovoľných dražbách pritom stále poskytuje záložcovi významné právne prostriedky ochrany svojich práv, a to aj v štádiu po vykonaní dobrovoľnej dražby.
16. Záverom súd uvádza, že žalobcove tvrdenie o tom, že v súčasnosti rokuje so skutočnými záujemcami o kúpu zálohu, ktorý je predmetom dražby, s kúpnou cenou vo výške 2.693.000,- eur žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k žalobcovmu záväzku, ktorého je spoludlžníkom popri Ing. Petrovi Lednárovi, zabezpečenom záložným právom, žalobca netvrdil a o to viac nepreukázal, že by na začatie výkonu záložného práva neboli splnené
zákonné a zmluvné podmienky, a preto má (aj v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dojednanú) povinnosť strpieť výkon záložného práva, a to spôsobom vybraným žalovaným 1/ ako záložným veriteľom. Aj vzhľadom na túto povinnosť žalobcu, za súčasného neosvedčenia takého konania žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/, ktorým by mohlo dôjsť k vzniku škody žalobcu (ako podmienky uplatnenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka), nie je dôvod zasiahnuť do prebiehajúceho výkonu záložného práva tak, ako sa toho žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha.
17. Keďže žalobca z už uvedených dôvodov neosvedčil, že by sa žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nesprávali dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby v dôsledku ich neopatrnosti nespôsobili žalobcovi škodu, v ktorom prípade by prichádzalo osvedčenie dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/, vyplývajúceho z prevenčnej povinnosti stanovenej v § 415 Občianskeho zákonníka, nebola v prejednávanej veci osvedčená dôvodnosť a trvanie návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uplatneného procesného zabezpečenia uvedeného hmotnoprávneho nároku, čo je primárnou podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže táto podmienka splnená nebola, návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.
18. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 328 ods. 1 CSP in fine návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Keďže žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a zamietnutím návrhu žalobcu v I. výroku tohto uznesenia sa konanie o ňom končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže v konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní (návrh žalobcu proti nim súd zamietol), podľa § 255 ods. 1 CSP by im mal súd priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by o výške tohto nároku podľa § 262 ods. 2 CSP mal rozhodovať súdny úradník. Keďže je však už v čase rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania zrejmé, že žalovaným doposiaľ v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva (vychádzajúc aj z judikátu R 72/2018).
20. Súd preto týmto uznesením v II. výroku podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a čl. 17 CSP žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).