Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-43-2024.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/43/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci žalobcu Z&T Pharma s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 56, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 05 , IČO: 47 664 479, zastúpený SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 35 973 161, proti žalovanému FUTURUM, s.r.o., so sídlom Tatranská 304, Považská Bystrica 017 01, IČO: 31 435 301, zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, Žilina 010 08, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 55.225,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 37Cb/61/2023-89 zo dňa 27. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 37Cb/61/2023-89 zo dňa 27. novembra 2023 v odvolaním napadnutej I. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalovaného proti II. výrokovej vete rozsudku odmieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.972,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.576,08 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 25.972,87 Eur od 20.05.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, II. výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie 29.252,34 Eur zastavil, III. výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe ustálenia sporných a nesporných skutočností vec právne posúdil tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, pričom k zrealizovaniu dodávky tovaru aj skutočne došlo. Dodaním dohodnutého tovaru žalobca splnil svoju časť povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaný sa v rámci kúpnej zmluvy zaviazal tovar prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Prevzatie tovaru strany nerozporovali. Žalovaný uskutočňoval úhrady kúpnej ceny postupne a to z faktúry č. 20230017 uhradil dňa 07.06.2023 sumu 6.160,- Eur, dňa 07.07.2023 sumu 5.000,- Eur a dňa 01.08.2023 sumu 15.000,- Eur, čím došlo k úhrade celej faktúry č. 20230017 a dňa 08.11.2023 uhradil sumu 14.252,34 Eur z faktúry č. 20230077, čím rovnako došlo k jej celej úhrade. Poslednú z vystavených faktúr, ktoré si žalobca dôvodne uplatnil v predmetnom spore, faktúru č. 20230074 v celkovej výške 25.972,87 Eur žalovaný neuhradil. Vzhľadom k tomu, že okresný súd mal v spore preukázané platné uzatvorenie zmluvy medzi stranami, splnenie povinností zo strany žalobcu, prevzatie tovaru žalovaným a nesplnenie povinnosti žalovaného v časti zaplatenia kompletnej kúpnej
ceny, mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a v rozsahu nesplnenej časti povinnosti žalovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, jej vyhovel.
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie tiež uviedol, že v priebehu sporu došlo k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného, preto žalobca zobral žalobu sčasti o zaplatenie sumy 29.252,34 Eur späť. Okresný súd v tejto časti konanie zastavil. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka v súlade s návrhom žalobcu vo výške 8 % ročne od splatnosti vystavenej faktúry, vyčíslený úrok z omeškania v sume 1.576,08 Eur (12 % úrok z omeškania zo sumy 15.000,- Eur od 03.03.2023 do 01.08.2023, 12,75 % úrok z omeškania zo sumy 14.252,34 eur od 20.05.2023 do 08.11.2023) a paušálnu náhradu nákladov v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2023 Z. z. vo výške 40,- Eur.
4. Okresný súd neprihliadal na skutočnosti tvrdené žalovaným, ktoré predniesol až na prvom pojednávaní, kedy zmenil svoju procesnú taktiku a začal uplatňovať nové prostriedky procesnej obrany. Žalovaný po doručení žaloby, vydaní platobného rozkazu ako aj v nasledovnej časti sporu, až do dňa uskutočnenia pojednávania v predmetnom spore, sa bránil len tým, že časť nároku žalobcu zanikol splnením zo strany žalovaného, v jednej časti v rozsahu 15.000,- Eur dňa 01.08.2023 a v časti pred pojednávaním v rozsahu 14.252,34 Eur dňa 08.11.2023. Až po otvorení pojednávania sa žalovaný začal brániť nesprávnosťou vystavenej faktúry, ktorá doposiaľ nebola uhradená, a to argumentom o existencii dohody strán sporu o poskytnutí nešpecifikovaného bonusu, z dôvodu ktorého suma na faktúre nie je uvedená správne, a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný mal povinnosť (a zároveň možnosť a právo) tvrdiť všetky rozhodné skutočnosti od 16.10.2023, kedy mu zo strany súdu bola doručená výzva na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu. Okresný súd vo výzve ( č. l. 67 súdneho spisu ) žalovaného poučil o povinnosti predkladať návrhy a dôkazy včas. Zároveň bol žalovaný poučený aj o tom, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré nepredloží včas, súd nemusí prihliadať. Ak žalovaný mienil nové skutočnosti uvádzať až na prvom pojednávaní, ktoré bolo vykonané dňa 27.11.2023, je toto jeho konanie nevčasné, resp. oneskorené. Žalovaný zároveň neuviedol žiadne relevantné dôvody pre neuplatnenie prostriedkov procesnej obrany skôr. Okresný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal ospravedlniť pasivitu žalovaného, preto aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania na nové tvrdenie žalovaného neprihliadal a ani nevykonal výsluch žalovaného, ktorý navrhoval vykonať právny zástupca žalovaného.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu pomeru úspechu vo veci tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že na pojednávaní dňa 27.11.2023 právny zástupca žalovaného tvrdila, že faktúra žalobcu č. 20230074 vystavená na sumu 25.972,87 Eur bola vyhotovená v rozpore s dohodou strán sporu a kúpna cena na nej uvedená nezohľadňuje dojednaný bonus, resp. zľavu. Za týmto účelom právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý výsluch. Predmetný výsluch bol pre rozhodnutie vo veci podstatný, pretože mal preukázať existenciu dohody strán sporu o zľave (bonuse) z kúpnej ceny, ktorú žalobca nezohľadnil pri vystavení predmetnej faktúry a teda mal preukázať nedôvodnosť uplatneného nároku. Nevykonanie tohto dôkazu má za následok neúplnosť skutkových zistení, ktorý viedol k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, určito a zrozumiteľne odôvodnené a v súlade s právnou úpravou sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný ani v jednom svojom podaní, či už v odpore proti platobnému rozkazu alebo v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu nenamietal a teda nespochybňoval nesprávne vystavenie faktúry č. 20230074 znejúcej na sumu 25.972,87 Eur. Právny zástupca žalovaného v rámci e-mailovej komunikácie s právnym zástupcom žalobcu, predloženej súdu
prvej inštancie, nespochybňoval predmetnú faktúru, práve naopak potvrdil dlžnú sumu uvedenú na faktúre. Pred otvorením pojednávania vo veci prebehla medzi stranami sporu komunikácia za účelom možného uzatvorenia zmieru, a teda sám žalovaný bol ochotný sa so žalobcom dohodnúť na úhrade dlžnej sumy v splátkach, no ako je aj v zápisnici z pojednávania uvedené, žalovaný napriek mnohým ústupkom podmienky žalobcu nedokázal akceptovať. Žalovaný teda ani pred otvorením pojednávania dňa 27.11.2023 nenamietal nesprávne vystavenie faktúry č. 20230074. Uvedené žalovaný predniesol až po otvorení pojednávania vo veci. Žalobca považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie o neprihliadnutí na nové prostriedky procesnej obrany žalovaného za správne a v súlade s právnou úpravou sudcovskej koncentrácie konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý mal zásadný vplyv na výsledok celého konania. Nevykonaním tohto dôkazu došlo k vydaniu vecne nesprávneho rozhodnutia. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.11.2023 predniesol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalovaného ohľadom existencie dohody o tzv. bonuse (zľave) z kúpnej ceny dodaného tovaru. Vykonanie výsluchu bolo právnym zástupcom žalovaného dostatočne jasne, zrozumiteľne a stručne odôvodnené na pojednávaní. Okresný súd aplikoval sudcovskú koncentráciu bez akéhokoľvek zohľadnenia významu navrhovaného dokazovania pre vec samotnú. Postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
14. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
15. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
17. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
18. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
20. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
22. Po preštudovaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie odmietol vykonať žalovaným navrhnutý výsluch, pričom predmetný výsluch bol pre rozhodnutie vo veci podstatný, pretože mal preukázať existenciu dohody strán sporu o zľave (bonuse) z kúpnej ceny, ktorú žalobca nezohľadnil pri vystavení predmetnej faktúry a teda mal preukázať nedôvodnosť uplatneného nároku. Nevykonanie navrhnutého dôkazu má za následok neúplnosť skutkových zistení, ktorý viedol k vydaniu nesprávneho rozhodnutia vo veci.
24. K uvedenej argumentácií žalobcu odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V čl. 8 CSP je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať v súdnom konaní skutkové tvrdenia aj dôkazy. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia, teda predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Pokiaľ strana sporu navrhne súdu vykonať dôkaz, je povinná najprv uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, resp. vyvrátiť. Zo skutkových tvrdení strany preto musí byť zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd pritom nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy ( uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 262/2009 ). Ako už odvolací súd uviedol, konajúci súd vykonáva ten- ktorý dôkaz na preukázanie konkrétnej skutočnosti tvrdenej stranou sporu. Strana sporu teda musí najprv niečo konkrétne tvrdiť a až následne v rámci vykonaného dokazovania sa preukáže, či jej tvrdenie je opodstatnené a pravdivé. Preto pokiaľ strana sporu navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Konajúci súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán sporu, pretože takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia zásady rovnosti strán sporu v súdnom konaní.
25. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.11.2023 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného z dôvodu preukázania existencie dohody o „ bonuse “ resp. dohody o vrátení časti kúpnej ceny. Je však potrebné zdôrazniť, že žalovaný vôbec neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa obsahu dohody, teda neuviedol časť relevantných skutočností potrebných pre ustálenie skutkového stavu ( napr. kedy strany sporu tvrdenú dohodu uzatvorili, ktoré konkrétne osoby konali za žalobcu a žalovaného, aká bola dohodnutá výška bonusu, resp. dohodnutá výška sumy, ktorá mala byť vrátená, a pod. ). Z dôvodu absencie rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa uzatvorenej dohody, by súd prvej inštancie nemohol výsluch konateľa realizovať, pretože nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia žalovaného majú byť navrhnutým dôkazom preukázané, resp. vyvrátené.
26. Odvolací súd sa plne stotožňuje s procesným postup súdu prvej inštancie, ktorý výsluch konateľa žalovaného nevykonal, pretože žalovaný neoznačil svoje skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci včas. Procesné úkony strán sporu podliehajú koncentrácií konania a je ponechané na úvahu súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu strany sporu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým, mu neprizná procesné účinky. V prejednávanom prípade postupoval okresný súd správne, keď pri absencii skutkových tvrdení, ktoré mohol žalovaný uviesť už v skorších podaniach vo veci a zároveň za situácie neúčasti konateľa žalovaného na pojednávaní, v dôsledku čoho bolo potrebné pojednávanie odročiť na iný termín, vyvodil sankčný dôsledok pre žalovaného formou sudcovskej koncentrácie konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ( ods. 17 až ods. 19 ) dôsledne rozpísal dôvody, pre ktoré na prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadol, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje .
27. Žalovaný podaným odvolaním napadol aj III. výrokovú vetu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou okresný súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % , a to bez uvedenia skutkovej a právnej argumentácie, z ktorej by boli zrejmé odvolacie dôvody, teda v čom konkrétne okresný súd pochybil. Odvolateľ preto v tejto časti neumožnil krajskému súdu vykonať odvolací prieskum prvoinštančného rozhodnutia.
28. Odvolanie žalovaného podané proti II. výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd postupom podľa § 359 a § 386 písm. c) CSP odmietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety o zastavení konania v časti o zaplatenie 29.252,34 Eur nie je rozhodnutím v neprospech žalovaného, preto žalovaný nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania.
29. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní nezistil.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej I. a III. výrokovej vete rozsudku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a odvolanie žalovaného proti II. výrokovej vete rozsudku odmietol.
31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
32. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).