Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/660/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinnému K. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XXXX/X, XXX XX M.Č., právne zastúpený JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o vymoženie 134,30 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, Exekútorský úrad Trenčín, so sídlom Jesenského 7713, 911 01 Trenčín pod sp. zn. 331EX 176/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 47,84 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 27.02.2022 domáhal od povinného vymoženia 134,30 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-186/16-EK zo dňa 30.05.2016. Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.03.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov konania.

2. Dňa 06.05.2022 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, resp. samotnej rozhodcovskej zmluvy, na ktorú poukazuje rozhodcovský súd je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákona neplatná. Rozhodcovská zmluva de facto znemožňovala povinnému ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Rozhodcovská zmluva síce odkazuje, že sa možno obrátiť aj na príslušný súd, no je logické, že oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) je vždy žalobcom a teda si zvolí preňho výhodnejší rozhodcovský súd. Inak povedané rozhodcovská zmluva vzbudzuje dojem, že spotrebiteľ má právo si vybrať, no opak je pravdou, čomu nasvedčuje aj daný prípad. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská zmluva, ktorá nepochybne bola podpísaná vecne a časovo uzavretá popri spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu na príslušnom všeobecnom súde a následne rozhodcovský súd iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany (oprávneného) a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy čo preukazuje nespochybniteľná skutočnosť, že samotná revolvingová zmluva obsahuje neprimerane vysoký úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatovala bohatá judikatúra súdov, avšak rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa s týmto účelovo vôbec nevysporiadal. Povinný ďalej

uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je tiež zrejmé, že povinný bol zaviazaný zaplatiť viac ako dvojnásobok toho čo získal na základe spotrebiteľskej revolvingovej zmluvy. Aj toto preukazuje, že samotná revolvingová zmluva bola dohodnutá výrazne v neprospech oprávneného (pozn. povinný mal zrejme na mysli povinného) ako spotrebiteľa. Napriek tomu rozhodcovský súd rozhodol vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Preto povinný namieta, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručilo porovnateľné procesné práva so súdnym konaním. Povinný má za to, že pri tak závažnom konaní akým výkon exekúcie nepochybne je, by mal súd, resp. súdny exekútor nazerať na exekúcie nielen prísne po formálnej stránke, ale mali by prihliadať na hmotnoprávnu stránku. Inak povedané, či v danom prípade neexistujú hmotnoprávne prekážky výkonu exekúcie. Je nepochybné, že v danom prípade neboli dodržané právne predpisy chrániace spotrebiteľa (súd podľa názoru povinného nemal ani vydať poverenie na vykonanie exekúcie) a preto je exekúcia hmotnoprávne neprípustná v dôsledku čoho je nevyhnutné a zároveň potrebné zastaviť exekúciu z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností bolo vydané nezákonne. Povinný má ďalej za to, že exekučný súd aj pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie (tak ako aj pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie) je povinný v rámci prieskumu podrobiť rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) skúmaniu, či je v súlade so všeobecne záväznými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Má za to, že rozhodcovská zmluva dojednaná v tomto prípade nesie známky formulárovej zmluvy, bez možnosti jej individuálneho dojednania a preto je neprijateľnou podmienkou čo spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a teda rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodovať a v dôsledku toho rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Povinný poukazuje na inú exekučnú skutkovo a právne takmer totožnú vec, v ktorej exekučný súd vyhovel jej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka exekučného súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie. Konkrétne ide o Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.03.2022, pričom dôvodom bola rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá nepochybne odopiera povinnému (sťažovateľke) ako spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva na súde vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ, pričom zaviazal vyššieho súdneho úradníka, aby opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, bez možnosti jej individuálneho dojednania, pričom prihliadne aj na závery ÚS SR prijaté nálezom -30 zo dňa 30.03.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastaviť, príp. alternatívne navrhuje zastaviť exekúciu analogicky v súlade s § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa Zmluvy o revolvingovom úvere v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku povinný zásielku s výzvou prevzal dňa 26.04.2016 a k žalobe a teda k uplatnenému nároku zo strany oprávneného sa nevyjadril, rovnako nespochybnil výšku odplaty v Zmluve o revolvingovom úvere ani platnosť rozhodcovskej zmluvy. V konaní bol nečinný. Povinný nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom ako mu bol tento doručený, napriek tomu, že bol o tomto práve ako aj lehote na podanie žaloby náležite poučený. Povinný bol v základnom konaní nečinný, hoci mal možnosť uplatniť svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede (resp. následne žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prípadne žiadať ústne prejednanie veci v jeho prítomnosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť

rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. V exekučnom konaní však nemožno nahradiť nevyužitie možnosti vyjadriť sa v základnom konaní, podať opravný prostriedok a opätovne posudzovať nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v základom konaní. Povinný mal uplatniť všetky skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu. Oprávnený ďalej uviedol, že v súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 15.04.2015 a na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. -56 zo dňa 01.12.2015.

4. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa platnosti rozhodcovskej zmluvy oprávnený citujúc ust. uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Rozhodcovská zmluva s povinným preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery povinný vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinnému bola predložená zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva na samostatných listinách. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený ďalej poukázal na ust. Občianskeho zákonník a v jeho kontexte uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k sporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď.

5. Oprávnený v ďalšej časti vyjadrenia poukázal na tú skutočnosť, že povinný žiadnym spôsobom (či už po stránke skutkovej alebo právnej) neodôvodňuje, v čom je obsah rozhodcovskej zmluvy nerovnovážny vo vzťahu k spotrebiteľovi resp. či prípadná nerovnováha zmluvných podmienok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie má právo začať dodávateľ (oprávnený) voči spotrebiteľovi, ktorý porušuje zmluvné povinnosti, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je to právo veriteľa, ktoré pripúšťa aj ako norma prijatá na ochranu spotrebiteľa ako aj pripúšťa žalobu dodávateľa voči spotrebiteľovi. V

rozhodcovskom konaní má spotrebiteľ rovnako právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, navrhnúť ústne prejednanie sporu, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Avšak pokiaľ spotrebiteľ porušuje svoje zmluvné povinnosti a veriteľ svoj nárok voči nemu uplatní žalobou, aj všeobecný súd rozhodne v neprospech spotrebiteľa a veriteľovi prizná jeho oprávnený nárok. Spotrebiteľ má rovnaké právo obhajovať svoje práva, či už tak činí v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd, tak ako aj súd všeobecný, má povinnosť prihliadať na tvrdenia spotrebiteľa, ním predložené dôkazy a ex offo prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ však môže zostať nečinný rovnako v rozhodcovskom konaní ako aj v konaní súdnom. Aj spotrebiteľ ako „slabšia zmluvná strana“ si musí byť, vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy a na poučenia v nej obsiahnuté, vedomý dôsledkov vlastného prejavu vôle. Poučenie o tom, že spotrebiteľ nemusí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na poskytnutie úveru a o tom, že veriteľ je oprávnený riešiť spory zo zmluvy o úvere aj v rozhodcovskom konaní je významovo jednoznačné, určité a zrozumiteľné pre každého (nielen priemerného) spotrebiteľa. Konanie povinného jednoznačne znamená jeho vôľu byť viazaný právnym úkonom, na ktorý pripojil svoj podpis, a to s takým obsahom, v akom mu bol predložený, pričom aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že aj spotrebiteľ bude s ohľadom na jemu dostupné informácie (ktoré má objektívne k dispozícii) zvažovať svoje úkony a konať obozretne. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) sa chápe ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. V kontexte uzatvárania rozhodcovskej zmluvy to znamená povinnosť spotrebiteľa zvážiť na základe jemu dostupných informácií (v tomto prípade vyplývajúcich aj zo samotnej rozhodcovskej zmluvy), či zmluvu uzavrie alebo nie. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva (napr. generálna advokátka vo veci C-453/10 vo svojom stanovisku), uvádza „Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.“ Poučenie v rozhodcovskej zmluve umožňujú každému priemernému spotrebiteľovi, aby si sám urobil dostatočný úsudok o povahe, význame a dôsledkoch uzatváranej zmluvy.

6. Podľa oprávneného je zároveň potrebné zdôrazniť, že povinný v článku 1 rozhodcovskej zmluvy deklaroval svoju vôľu, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy s uvedeným obsahom. Tým, že povinný ako prvý podpísal návrh rozhodcovskej zmluvy, deklaroval oprávnenému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s prípadným riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Teda, na strane oprávneného vytvoril povinný svojím konaním dojem a predstavu, že do zmluvného vzťahu chce vstúpiť (bod 1 rozhodcovskej zmluvy). Ak teraz tvrdí opak, potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u oprávneného (veriteľa) o tom, že povinný do zmluvného vzťahu chce vstúpiť. Za týchto okolností sa ale potom povinný nemôže dovolávať neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď v spojení s ust. ) a ani spochybňovať vlastné konanie. Oprávnený v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ktorý uvádza, že zavádzanie resp. podvodné konanie v civilnoprávnom zmysle jedným z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom jej neplatnosti podľa ustanovenia , ktorého sa môže domáhať úspešné len druhý účastník zmluvy. Druhým účastníkom zmluvy v tomto prípade by bol veriteľ (oprávnený) a ten na platnosti trvá. Ani predstieranie vôle vstúpiť do zmluvného vzťahu nie je relevantné preto, aby mohla byť zmluva vyhlásená za neplatnú. Tvrdenia povinného sú hypotetické, priečia sa nielen ustanoveniam , ale zodpovedajú tomu, čo uvádza sudca ústavného súdu JUDr. M. Ľalík (sp. zn. ) : „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“ Oprávnený napokon na podporu svojich tvrdení odkázal na rozsiahlu judikatúru (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2013 a ďalšie). Oprávnený záverom uviedol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere

môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Vzhľadom na uvedené oprávnený má za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, a preto navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a ktoré ku dňu podania vyjadrenia vyčíslil na sumu 47,84 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 134,30 EUR vo výške 9,96 EUR vrátane DPH /8,30 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,96 EUR vrátane DPH /11,63 EUR + 20% DPH/).

7. Podľa Exekučného poriadku o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. Rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

16. Podľa (ďalej len „“) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa čl. 2 rozhodcovskej zmluvy č. 8400052750 zo dňa 07.02.2013 veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

20. Podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č. 8400052750 zo dňa 07.02.2013 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

21. Podľa čl. 7 prvá veta rozhodcovskej zmluvy č. 8400052750 zo dňa 07.02.2013 dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

22. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku v predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

23. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho, resp. rozhodcovského rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní, pričom formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

24. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

25. Pokiaľ povinný v návrhu namieta rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že znemožňovala povinnému ako spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a že táto zmluva nesie známky formulárovej zmluvy bez možnosti jej individuálneho dojednania a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, exekučný súd uvádza nasledovné. Nemožno prijať tvrdenie povinného, že oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) je vždy žalobcom a teda si zvolí preňho výhodnejší rozhodcovský súd, nakoľko ide o konštatáciu a len samotné konštatovanie, že sa povinnému ako spotrebiteľovi de facto znemožnilo zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu bez akejkoľvek bližšej argumentácie, či sú dané právne relevantné dôvody na to, aby sa mohlo skonštatovať, že povinnému sa znemožnilo domôcť sa svojho práva a že uzavretie rozhodcovskej zmluvy ho skutočne stavia do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu, exekučný súd považuje za neudržateľné. Súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy mal za preukázané, že je v nej obsiahnutá možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní bez udania dôvodu (článok 7 zmluvy) ako aj vyjadrená alternatívnosť riešenia sporu rozhodcovským súdom pri stálej možnosti riešenia sporu i štátnym súdom (článok 5 zmluvy). Pokiaľ ide o námietku povinného, že rozhodcovská zmluva nesie známky formulárovej zmluvy bez možnosti jej individuálneho dojednania, exekučný súd sa v tejto súvislosti musel vysporiadať s otázkou, či podpísanie formulárovej rozhodcovskej zmluvy popri podpísaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400052750 má alebo nemá charakter individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia, a či nepodpísanie uvedenej zmluvy vedie k uzavretiu primárneho (úverového) vzťahu. Právna úprava neprijateľných zmluvných podmienok je zakotvená v ust. , pričom vo všeobecnosti možno uviesť, že ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle uvedeného ustanovenia možno zároveň uviesť, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, avšak je potrebné dodať, že zákonodarca zároveň v tejto súvislosti ustanovil podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Ide o zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne ako aj zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny za predpokladu, že tieto sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Inak povedané, ochrana spotrebiteľa je upravená zákonom tým, že v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami zakotvuje určité pravidlá v dôsledku ktorých sa ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vzťahuje len na tie spotrebiteľské zmluvy, pri ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah z dôvodu, že sú vopred pripravené. Z uvedeného zároveň vyplýva, že za neprijateľné podmienky nemôžu byť považované zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, pričom pri takto dohodnutých podmienkach je vylúčená možnosť dovolávať sa ich neprijateľnosti.

26. Je nesporné, že exekučné konanie sa začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 27.02.2022 na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-186/16- EK zo dňa 30.05.2016, pričom rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 07.02.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8400052750, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, však nemožno prijať záver o tom, že táto nebola uzatvorená individuálne, nakoľko povinný mal možnosť túto odmietnuť bez

toho, aby došlo k zmareniu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň uvedená zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, keďže jej obsahom je alternatívne riešenie sporov, ktorým je spotrebiteľovi umožnené právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj všeobecný súd. Súd preto považuje rozhodcovskú zmluvu, od ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu vydať v predmetnej veci exekučný titul, za individuálne dohodnutú čo znamená, že na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle ktorého nie je vylúčené, aby rozhodcovská zmluva bola formulárového typu za predpokladu, že je zachovaná jej písomná forma, že je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a zároveň nesmie obsahovať dojednania, ktoré so spotrebiteľským rozhodcovským konaním nesúvisia.

27. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie ďalej navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že podpisom rozhodcovskej zmluvy sa reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu na príslušnom všeobecnom súde a následne rozhodcovský súd iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany, pričom sa nevysporiadal s inštitútmi zameranými na ochranu práv spotrebiteľa čo je preukázané tým, že spotrebiteľská revolvingová zmluva obsahuje neprimeraný úrok. Exekučný súd uvádza, že uvedené tvrdenia povinného nie je možné prijať a takáto argumentácia nie je spôsobilá zastavenie exekúcie privodiť. Na tieto povinným prezentované skutočnosti nie je možné prihliadať z dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia čo znamená, že v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu a v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v rozhodcovskom konaní využitím práva podať žalobnú odpoveď po doručení výzvy rozhodcovského súdu na vyjadrenie alebo využitím práva iniciovať konanie na civilnom súde na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v účinnou od 01.04.2017 uvádza, že exekučné konanie nevytvára priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania, keďže jeho cieľom je nútený výkon práva a nie opätovné riešenie sporov, resp. preskúmavanie právoplatných rozhodnutí vydaných aj v rozhodcovských konaniach. Zaradenie ust. body 1 a do Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 nadväzuje na o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a to najmä na ust. § až 47, ktoré upravujú podmienky podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj postup po jeho zrušení, pričom ak je spotrebiteľ v rámci rozhodcovského konania pasívny a uvedenú možnosť podania žaloby nevyužije, v exekučnom konaní má možnosť namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy len z dôvodu, že zmluva nemá náležitosti podľa osobitného predpisu ( Exekučného poriadku) čo zodpovedá jednému z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V týchto prípadoch však nie je možné dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie alebo dôvod zastavenia exekúcie rozširovať na akúkoľvek neplatnosť rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy, ale len na jej neplatnosť z dôvodu absencie náležitostí ustanovených zákonom.

28. Pre úplnosť je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu, keď rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2016 a vykonateľnosť dňa 20.09.2016. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný jednak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu ale len čiastočne, nakoľko povinný plnil v prospech oprávneného aj po tom, čo rozhodcovský

rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť (platba zo dňa 04.11.2016 vo výške10,- eur; platba zo dňa 07.12.2016 vo výške 10,- eur; platba zo dňa 05.01.2017 vo výške 10,- eur; platba zo dňa 07.02.2017 vo výške 10,- eur; platba zo dňa 07.03.2017 vo výške 10,- eur) oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keď si po zohľadnení jednotlivých platieb povinného v návrhu uplatnil zvyšný nárok priznaný exekučným titulom. Nakoľko exekučný súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal návrh v zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

30. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

37. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

38. Podľa ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

39. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,

prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

40. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný súd ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. a Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ako už bolo vyššie uvedené Exekučný poriadok vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. K trovám exekučného konania zároveň patria aj trovy, ktoré si oprávnený uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie a ktoré mu boli priznané v poverení na vykonanie exekúcie. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

41. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 47,84 eur. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 2 x 9,96 eur vrátane DPH /8,30 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,96 eur vrátane DPH /11,63 eur + 20 % DPH/. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.