Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: S. W., rod. W. nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, cestovný pas Afganistanu č. Z., číslo národnej identifikačnej karty XXXX-XXXX-XXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste O. X, Z. E., Afganistan, toho času pobytom na adrese I. XXXX/X, XXX XX I., zastúpenej: Slovenská humanitárna rada, Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-263-25/2021-Ž zo dňa 19.01.2022 o neudelení azylu žalobkyni, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-PO-263-25/2021-Ž zo dňa 19.01.2022, ktorým nebol žalobkyni: S. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, cestovný pas Afganistanu č. Z., udelený azyl z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. V zmysle rozhodnutia vlády SR o humanitárnej pomoci občanom Afganistanu pricestovala na Slovensko 31.8.2021 vládnym špeciálom SR žalobkyňa, ktorá 2.9.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život pred príslušníkmi hnutia Taliban, ktoré obsadilo jej rodné mesto a postupne celý Afganistan.Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobkyne bol s ňou 22.9.2021 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Taktiež uviedla, že nebola nikdy trestne stíhaná, väznená, a že nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi. Pred tým. ako Taliban prevzal moc v celej krajine, žili žalobkyňa a jej najbližšia rodina bežným životom, a ako sama uviedla, mali sa dobre. Po skončení strednej školy pokračovala v štúdiu medicíny na súkromnej vysokej škole, odbor všeobecné lekárstvo. Otec, doktor medicíny, okrem toho, že mal vlastnú ordináciu, učil na vysokej škole a mama sa starala o domácnosť. Po tom, ako Taliban ovládol mesto Jalalabad a postupne celý Afganistan, žalobkyňa, aj ostatná rodina, sa začali obávať o svoju bezpečnosť. Prerušila štúdium medicíny a 13.8.2021 sa celá rodina odsťahovala do mesta Kábul. Po tom, ako 15.8.2021

Taliban obsadil aj mesto Kábul, z obavy o vlastnú bezpečnosť takmer nevychádzala z domu. Vedela, že v minulosti Taliban nesúhlasil s tým. aby ženy či dievčatá, študovali, pracovali alebo vychádzali samé von. Nástupom Talibanu k moci sa o svoju bezpečnosť začal obávať aj jej otec. Jemu sa mal Taliban ešte pred nástupom k moci niekoľkokrát telefonicky vyhrážať, že vedia, že je lekár, že jeho dcéry chodia do školy, a že ho zabijú, ako jeho brata, ktorý ako generál afganskej armády bol v roku 2017 spolu s ďalšími vojakmi pri útoku na veliteľstvo zabitý. V tejto situácii sa so žalobkyňou telefonicky spojil jej manžel, pôvodne krajan, t. č. s udeleným občianstvom SR, aby jej pomohol dostať sa z Afganistanu na územie SR, kde on už niekoľko rokov žije a pracuje. Po tom. ako sa manželovi podarilo telefonicky skontaktovať s pracovníkom Zastupiteľského úradu SR v Teheráne, žalobkyňa dostala inštrukcie, aby sa dopravila na kábulské letisko, odkiaľ bola letecky prepravená na územie SR, kde z dôvodu obavy o svoj život pred príslušníkmi hnutia Taliban, ako aj preto, lebo na území SR by chcela žiť spolu so svojim manželom, požiadala o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

2. V administratívnom spise je založená aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184/040 zo dňa 18.10.2021, ktorá obsahuje informácie ohľadom postoja Talibanu po prevzatí moci voči osobám hazarskej národnosti, voči osobám vyznávajúcim šítsku vetvu islamského vierovyznania, všeobecne voči ženám, voči pracujúcim ženám.

3. Obsah administratívneho spisu tvorí aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184-038 zo dňa 27.09.2021, ktorá popisuje bezpečnostné incidenty v Afganistane po prevzatí moci Talibanom ako aj možnosť slobody pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie, vrátane správania sa k navrátilcom.

4. Dňa 19.01.2022 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-PO-263-25/2021-Ž (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobkyni neudelil azyl a súčasne jej podľa ust. a poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek tomu, že žalobkyňa vo svojej výpovedi vyjadrila obavu a pocit neistoty z toho, aký postoj zaujme Taliban vo vzťahu k ženám, či budú môcť ďalej pracovať, študovať, resp. bezpečne vychádzať von, vzhľadom na aktuálne informácie k tejto problematike, žalovaný jej obavy, z pohľadu možnosti udelenia azylu, považuje za neopodstatnené. Podľa týchto informácií Taliban po prevzatí moci sľubuje väčšiu slobodu pre ženy. a to aj v oblasti vzdelávania a zamestnania. V článku agentúry Associated Press zo 17.8.2021 sa uvádza, že po opätovnom získaní kontroly nad Kábulom Taliban, snažiac sa presvedčiť obyvateľstvo o zmene, vyzval ženy, aby sa pripojili k jeho vláde. Afganský islamský emirát je podľa správy pripravený poskytnúť ženám prostredie pre prácu a štúdium. Afganské ženy budú môcť naďalej študovať na univerzitách, vrátane postgraduálnych programov. Študenti však budú rozdelení na základe pohlavia a nosenie islamského odevu bude povinné. Podľa verejných prísľubov Talibanu by mali mať lekárky a zdravotnícke pracovníčky ako aj učiteľky, naďalej umožnené vykonávať svoju prácu, hoci s obmedzeniami podľa islamského práva a obyčajov. Vodcovia Talibanu sľúbili, že zmiernia tvrdé obmedzenia, ktoré hnutie zaviedlo v čase, keď naposledy vládlo. Tentoraz, ako tvrdia, umožnia ženám podieľať sa na správe vecí verejných a pracovať v odvetviach ako je zdravotníctvo, či školstvo. Napriek ubezpečeniam a výzvam zo strany Talibanu, aby sa ľudia vrátili k normálnemu životu mnohí ľudia, a najmä ženy, majú strach z ďalšieho vývoja všeobecnej situácie v krajine, a ako bude ovplyvňovať ich každodenný život.

6. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácii dospel žalovaný k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v jej prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa , teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže jej manžel je občanom SR a na území SR nemá žiadnych iných rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Vzhľadom na to, že v prípade žalobkyne neboli splnené dôvody na udelenie azylu žalovaný posúdil, či v jej prípade nie sú splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa a a rozhodol, že je potrebné jej poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.

II.

Žaloba

7. Správnou žalobou, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 25.02.2022 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.02.2022, sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu a vrátenia veci žalovanému z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Na základe výpovede žalobkyne, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Afganistane, žalovaný dospel k záveru, že individuálne okolnosti, ktoré by jej dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov neexistujú. S poukazom na Ženevskú konvenciu strach žalobkyne je opodstatnený, keďže žalobkyňa v azylovom konaní pred žalovaným dostatočným spôsobom dokázala, že jej strach bezprostredne súvisí s jej príslušnosťou k sociálnej skupine definovanej príslušnosťou k ženskému pohlaviu a vedomím jej nemožnosti (neprípustnosti) rešpektovať absolútnu podriadenosť Talibanu v zmysle jeho výkladu šarie, a zároveň aj s imputovaným politickým presvedčením, ktoré žalobkyni a celej jej rodine prostredníctvom jej strýka- generála afganskej armády, prisudzuje Taliban. Obavy žalobkyne majú jednoznačne oporu v objektívnej situácii v krajine pôvodu žalobkyne, a to v individuálnych okolnostiach, konkrétne jednak keď po obsadení krajiny Talibanom nemohla viac žalobkyňa ako žena pokračovať v štúdiu a ani chodiť von bez mužského sprievodu a taktiež, keď sa otcovi žalobkyne Taliban viackrát vyhrážal smrťou a následne za ním prišli dňa 20. 09. 2021 do jeho domu v O. a vyhrážali sa mu, že ak do 3 dní neopustí dom, že ho zabijú rovnako ako jeho brata- generála J. W.. Individuálnou okolnosťou relevantne odôvodňujúcou obavy žalobkyne bolo aj to, že počas telefonických vyhrážok Talibanu zabitím otcovi žalobkyne, Taliban spomínal aj jeho dcéry, pričom dal jasne najavo, že vie o tom, že dcéry chodia do školy, čo je v rozpore s názormi Talibanu, resp. s prísnym výkladom práva šária, ktoré Taliban presadzuje.

8. Žalovaný nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, že žalobkyňu nemožno klasifikovať ako členku sociálnej skupiny. Počas rokov 2001 až 2021 sa postavenie žien výrazne zlepšilo a postupne napredovali k rovnoprávnosti. Najmä ženy žijúce v mestách v liberálnejšom prostredí boli formované určitými hodnotami a konali v súlade s nimi - boli vzdelávané, ukončili stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium, zapojili sa do pracovného procesu, mali nezávislosť od mužských príbuzných, mohli sa aktívne zúčastňovať v politickom, sociálnom a kultúrnom živote krajiny a svoj život viac nepodriaďovali pravidlám islamského práva šaria. V takomto prostredí vyrástli a žili v ňom celý život. Je pre ne nepredstaviteľné, že by sa mali zrazu začať správať ako nesvojprávne bytosti, bez akýchkoľvek práv a možnosti rozhodovať o sebe a o svojom živote. Tieto ženy je preto potrebné podriadiť pod druhú časť definície sociálnej skupiny, pretože ich charakterizuje vedomie nemožnosti (neprípustnosti) absolútnej podriadenosti sa, ktorú vyžaduje Taliban podľa svojho výkladu šarie. Toto vedomie je tak závažné pre ich identitu, že nie je možné od nich očakávať, že by sa ho zriekli. Aj rodová segregácia žien napĺňa znaky prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine definovanej pohlavím. Naďalej zotrváva na názore, že odopieranie základných ľudských práv ako sú napr. možnosť študovať, slobodná voľba povolania a voľný prístup k zamestnaniu, sloboda voliť a byť zvolený, voľný pohyb žien bez nutnosti byť pod neustálou kontrolou mužského príbuzného, či slobodná vôľa v obliekaní sa, ktoré sú v Afganistane v plnej miere prístupné pre príslušníkov mužského pohlavia, možno v prípade žien v Afganistane ako sociálnej skupiny definovanej pohlavím a vedomím ich nemožnosti (neprípustnoti) rešpektovať absolútnu podriadenosť Talibanu v zmysle jeho výkladu šarie, považovať za odopretie ochrany krajiny pôvodu, čo jednoznačne potvrdzuje obavy žiadateľky z prenasledovania vládnou mocou v Afganistane na základe ženského pohlavia a ich slobodného myslenia, vedomia a správania sa.

9. Zároveň je z množstva informácií o krajine pôvodu nesporná tá skutočnosť, že Taliban svoje sľuby neplní, resp. ich opakovane porušuje. V správe UNHCR Vysoký komisár OSN pre utečencov, Stanovisko UNHCR k potrebe medzinárodnej ochrany ľudí utekajúcich z Afganistanu, publikovanej vo februári 2022 uvádza: Od prevzatia moci Taliban v krajine vládne dekrétom, ktorý odsúva parlamentný proces. Doteraz sa toto riadenie vyznačovalo neistotou, svojvôľou a ignorovaním zákonov právneho štátu. Zatiaľ nie je jasné, či Taliban berie do úvahy legislatívu Afganistanu, vrátane . Formálny justičný systém v súčasnosti neexistuje, mnohé správy naznačujú, že Taliban má v úmysle uplatňovať telesné tresty a trest smrti ako súčasť zavedenia práva šaría. Bol hlásený vzorec mimosúdnych vrážd,

vrátane osôb podozrivých z členstva v Islamskom štáte v provincii Khorasan (ISKP). Súčasná situácia v Afganistane predstavuje množstvo prekážok pri získavaní komplexných informácií o situácii v oblasti ľudských práv v rôznych častiach krajiny. Taktiež Výročná správa o situácii v oblasti ľudských práv v roku 2021, publikovaná HRW - Human Rights Watch 13. januára 2022 potvrdzuje tvrdenia ohľadom postavenia žien v Afganistane: Niekoľko týždňov po prevzatí moci Talibanom orgány Talibanu oznámili neustály prísun politík a nariadení, ktoré obmedzujú práva žien a dievčat. Išlo o opatrenia výrazne obmedzujúce prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu a obmedzujúce právo pokojne sa zhromažďovať. Taliban vyhľadával aj vysoko postavené ženy a odopieral im slobodu pohybu mimo svojich domovov. Taliban uviedol, že podporuje vzdelávanie dievčat a žien, ale 18. septembra nariadil, aby sa stredné školy znovu otvorili len pre chlapcov. Niektoré stredné školy pre dievčatá sa následne znovu otvorili v niekoľkých provinciách, ale od októbra zostala veľká väčšina zatvorená. Úradujúci minister vysokého školstva 29. augusta oznámil, že dievčatá a ženy sa môžu zúčastniť vysokoškolského vzdelávania, ale nemôžu študovať s chlapcami a mužmi. Nedostatok učiteliek, najmä vo vysokoškolskom vzdelávaní, pravdepodobne znamená, že táto politika povedie k de facto odopretiu prístupu k vzdelaniu pre mnohé dievčatá a ženy.

10. Nesprávne právne posúdenie vidí aj v tvrdení žalovaného, že z pohovoru so žalobkyňou je zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla odísť z Afganistanu bola obava z neistého vývoja politicko-bezpečnostnej situácie, ktorá nastala po tom, ako z krajiny odišli spojenecké vojská a k moci sa vrátilo hnutie Taliban, a že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala mať akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. S uvedeným názorom žalovaného nesúhlasí. Na pohovore žalobkyňa so žalovaným dňa 22. 09. 2021 uviedla, že otcovi žalobkyne sa Taliban viackrát vyhrážal smrťou a následne za ním prišli dňa 20. 09. 2021 do jeho domu v Jalalabade a vyhrážali sa mu, že ak do 3 dní neopustí dom, že ho zabijú rovnako ako jeho brata J. W.. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplýva jej obava z prenasledovania jej samej a taktiež aj jej rodiny hnutím Taliban z imputovaných politických dôvodov na základe rodinného vzťahu so strýkom žalobkyne, generálom Abdianim a zároveň aj z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine definovanej pohlavím.

11. Do administratívneho konania boli doložené informácie o krajine pôvodu žalobkyne, ktoré potvrdzujú súčasné prenasledovanie žien, obmedzovanie a porušovanie ich základných ľudských práv a slobôd vládnou mocou, pričom túto skutočnosť dokazujú aj najnovšie správy o Afganistane. Napriek tomu, že sa žalobkyni až do ovládnutia krajiny Talibanom nič nestalo, žalovaný nemôže jednoznačne vylúčiť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu nebude žalobkyňa prenasledovaná Talibanom vzhľadom na jej rodinné zázemie a príbuzenstvo s generálom afganskej armády a taktiež aj vzhľadom na neochotu žalobkyne rešpektovať nariadenia Talibanu voči ženám v zmysle svojho vyjadrenia na vstupnom pohovore, že "nikdy nebude súhlasiť s ideológiou Talibanu, čo by určite verejne dávala najavo, pretože by to nevedela skryť, za čo by ju Taliban skôr či neskôr zabil". Zároveň žalobkyni hrozí nebezpečenstvo zo strany Talibanu aj z dôvodu, že Taliban disponuje zoznamom ľudí, ktorí legálnou cestou za pomoci vlády inej krajiny z Afganistanu utiekli a za to by s vysokou pravdepodobnosťou bola v prípade návratu do krajiny pôvodu Talibanom sledovaná a s ohľadom na vojenské zázemie jej rodiny prípadne aj prísne stíhaná.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2022 uviedol, že konkrétne akty/činy prenasledovania, ktoré sú uvedené v demonštratívnom výpočte v odôvodnení 30 kvalifikačnej smernice sú podľa jeho názoru rozhodujúce pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“, to znamená sú jej rozlišovacou charakteristikou v závislosti od okolností v krajine pôvodu. Pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti nejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemôžeme hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda ani príslušnosti k nej. Navyše podľa usmernenia UNHCR o medzinárodnej ochrane riziko prenasledovania nemôže byť jedinou

spoločnou charakteristikou, hoci môže byť faktorom, ktorý skupinu zviditeľňuje alebo odlišuje. Podľa jeho názoru pohlavie nestačí pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale je potrebné konštatovať doplňujúcu rozlišovaciu charakteristiku. Nepopiera, že situácia v súvislosti s rodovo podmieneným násilím v Afganistane sa môže týkať všetkých žien, bez ohľadu na ich vek, vzdelanie, spoločenské postavenie a pod., avšak ak by pohlavie predstavovalo dostatočný dôvod na určenie príslušnosti k sociálnej skupine, vytvárala by sa prezumpcia, že všetky ženy v Afganistane sú prenasledované. Má za to, že násilie v akejkoľvek forme je odsúdeniahodné a je nutné takéto násilie posúdiť individuálne. Iba závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom spadá pod ochranu vymedzenú v Ženevskom dohovore. 13. Popis pod fotografiou, ktorá je súčasťou správ o krajine pôvodu hovorí, že strýko žalobkyne zahynul 18. októbra pri útoku Talibanu v hlavnom meste provincie Paktia, Gardez. Má za to, že uvedený útok v hale veliteľstva bezpečnosti provincie Paktia nebol smerovaný iba a priamo na osobu strýka žalobkyne, ale na veliteľstvo ako celok. Ako žalobkyňa počas pohovoru uviedla: Talibanci nasmerovali auto naložené výbušninami a následne pokračoval útok Talibancov na toto veliteľstvo, pri ktorom strýko, ako aj ďalší vojaci, 17.10 2017 prišli o život. V prípade, ak by strýko aj bol primárnym cieľom Talibanu, informácie zo správ o krajine pôvodu poukazujú na skutočnosť, že k prenasledovaniu rodiny jednotlivcov a spolupracovníkov bývalého režimu dochádza až v prípade neúspechu zasiahnuť svoj primárny cieľ. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Talibanci sa jej otcovi vyhrážali už aj „pred tým“. Na otázku žalovaného kedy sa otcovi Talibanci vyhrážali a prečo, žalobkyňa odpovedala: Presne neviem kedy to bolo, ale bývali sme ešte v Jalalabad. Začalo to asi pred 1,5 rokom. Otec mi povedal toľko, že párkrát mu Talibanci volali a vyhrážali sa mu, že vedia, že je lekár, že jeho dcéry chodia do školy, a že ho zabijú ako jeho brata, môjho strýka, o ktorom Talibanci vedeli, že bol vojenský generál. Nepravdepodobnosti prenasledovania žalobkyne kvôli imputovanému politickému presvedčeniu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa od smrti svojho strýka až do odchodu z Afganistanu (takmer 4 roky) žila, ako sama uviedla, „bežným životom“. Navštevovala lekársku fakultu súkromnej vysokej školy lekárskej s názvom ROKHAN v meste Jalalabad, jej otec mal ordináciu v meste Jalalabad, v ktorej pracoval ako lekár. Jej rodina Afganistan neopustila a žalobkyňa je s nimi v kontakte. Námietku právnej zástupkyne ohľadom prenasledovania z dôvodu prisudzovaného politického názoru žalobkyni považuje, práve z dôvodov uvedených vyššie, za neopodstatnenú.

14. Žalovaný posúdil aj možnosť prenasledovania v prípade návratu žalobkyne do Afganistanu. Pri skúmaní možnosti budúceho prenasledovania je využívaný štandard primeranej pravdepodobnosti, čo znamená, že táto možnosť musí byť reálna, nie iba hypotetická. Zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že nie všetky školy boli zatvorené. Zatiaľ čo niektoré ženy sa vrátili do tried na súkromným univerzitách, verejné univerzity v krajine, ktoré mali tento týždeň začať akademický rok zostávajú zatvorené pre všetkých, nielen pre ženy. Aj ak sa opäť otvoria, zdá sa, že ženy budú musieť navštevovať segregované triedy, na ktorých budú vyučovať len ženy. Ako už bolo spomenuté žalobkyňa navštevovala lekársku fakultu súkromnej vysokej školy lekárskej s názvom ROKHAN v meste Jalalabad. Webová stránka vysokej školy ROKHAN v súvislosti so ženami uvádza, že jej víziou je poskytovať atraktívne a hodnotné vzdelanie na celoštátnej úrovni. Zabezpečuje bezplatný transport a samostatné triedy pre ženy, špeciálne zariadenia pre ženy, možnosti športu, spoluprácu medzi členmi fakulty, podporu absolventom v ich ďalšom pôsobení atď. Taktiež vysoká škola umožňuje záujemcom o štúdium podať online prihlášku, v ktorej je umožnené zvoliť možnosť pohlavia (male/female). Možnosť žalobkyne v prípade návratu do Afganistanu študovať potvrdzuje aj správa agentúry AFP z februára 2022, ktorú prebrali aj slovenské médiá. Správa hovorí o otváraní škôl a postupnej obnove vyučovania. Hovorca Talibanu Y. A., ktorý je zároveň dočasným ministrom kultúry, 15 januára vyhlásil, že jeho rezort chce, aby do škôl chodili všetky dievčatá a ženy po začiatku afganského nového roka, ktorý sa začne 21. marca. „Nie sme proti vzdelávaniu,“ zdôraznil. V nórskom Osle sa minulý týždeň uskutočnili trojdňové rokovania medzi delegáciou Talibanu a nórskymi predstaviteľmi i zástupcami afganskej občianskej spoločnosti. Rozhovory sa týkali aj dodržiavania práv žien ako predpokladu na obnovenie dodávok humanitárnej pomoci v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, pripomína AFP. Pozastavenie týchto dodávok spôsobilo v Afganistane, ktorý dve desaťročia sužovala vojna, rozsiahlu humanitárnu krízu. 15. Právna zástupkyňa v správnej žalobe namieta, že žalobkyňa by mala byť považovaná za utečenca „sur place“ vzhľadom na jej neochotu rešpektovať nariadenia Talibanu voči ženám v zmysle svojho vyjadrenia na vstupnom pohovore, že nikdy nebude súhlasiť s ideológiou Talibanu, čo by určite verejne dávala najavo, pretože by to nevedela skryť, za čo by ju Taliban skôr, či neskôr zabil. Toto tvrdenie žalobkyne považuje žalovaný za účelové. Žalobkyňa nikdy svoj odmietavý postoj voči Talibanu nedávala

najavo, nebola členkou žiadnej politickej strany ani hnutia, nebola trestne stíhaná, väznená a nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi, či neštátnymi orgánmi. Ako sama počas pohovoru uviedla školu prerušila v 4 ročníku kvôli zmene bezpečnostnej situácii v Afganistane. Predtým podľa jej vyjadrení žila viac menej bežným životom. Správnu žalobu navrhuje zamietnuť.

IV.

Replika a duplika

16. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2022 uviedol, že z informácií z medzinárodných zdrojov doložených do administratívneho a súdneho spisu jednoznačne vyplýva odôvodnenosť strachu žalobkyne z prenasledovania, ktoré má príčinnú súvislosť s dôvodmi uvedenými v Ženevskom dohovore a v , konkrétne ide o dôvod prenasledovania z imputovaných politických dôvodov a z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine zadefinovanej v žalobe. Žalobkyňou zadefinovaná sociálna skupina t.j. tzv. posttalibanské ženy, sú vnímané Talibanom ako odlišné od ostatných žien práve svojou emancipáciou, vzdelanosťou, neochotou podrobiť sa pravidlám nastoleným Talibanom, ktoré potierajú akýkoľvek prejav slobodnej vôle či myslenia žien. Námietku žalovaného o nepravdepodobnosti prenasledovania žalobkyne kvôli imputovanému politickému presvedčení z dôvodu, že žalobkyňa od smrti svojho strýka až do odchodu z Afganistanu žila, ako sama uviedla, „bežným životom“, navštevovala lekársku fakultu súkromnej vysokej školy a jej otec mal ordináciu v meste Jalalabad, v ktorej pracoval ako lekár, nemožno považovať za relevantnú z dôvodu, že uvedený „bežný život“ žila žalobkyňa s rodinou ešte za pôvodnej vlády a ako sa sama vyjadrila taktiež s obavami o svoju bezpečnosť, "pretože Talibanci nechceli, aby dievčatá chodili do školy, tak sme sa samozrejme obávali, aby sme sa nestali obeťami nejakého samovražedného útoku. Aj môj otec mal obavu, či jeho ordináciu nevyhodia do vzduchu. Takže sme žili tak trochu v obavách o naše životy...“ Zároveň žalobkyňa na pohovore uviedla, že situácia sa zmenila po ovládnutí krajiny Talibanom. Celá jej rodina sa začala skrývať, prestali pracovať a študovať, dokonca sa presťahovali na inú adresu. Pri návrate žalobkyninho otca na pôvodnú adresu ho tam Taliban okamžite vyhľadal a opätovne sa vyhrážal smrťou. To, že príslušníci Talibanu prišli za otcom žalobkyne hneď na nasledujúci deň po tom, ako sa vrátil do svojho domu v Jalalabade dokazuje skutočnosť, že dom tejto rodiny je ostro sledovaný Talibanom a že Taliban má o túto rodinu osobitný záujem.

17. Žalovaný v duplike zo dňa 09.05.2022 zotrval na svojom tvrdení, že žalobkyňu nie je možné zaradiť pod pojem sociálna skupina, a preto z tohto dôvodu nemôže byť prenasledovaná. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že do priameho kontaktu s Talibanom nikdy nedošla. Od smrti svojho strýka až do odchodu z Afganistanu (takmer 4 roky) žila, ako sama uviedla bežným životom, aj napriek tomu, že zhruba pred 1,5 rokom sa Taliban mal začať vyhrážať jej otcovi. Jej rodina Afganistan neopustila a žalobkyňa je s nimi v kontakte. Tvrdenie právnej zástupkyne, že Talibanci pod vyhrážkami zabitia jej otcovi vzali dom v Jalalabade považuje za vyfabulované. Žalobkyňa nikde neuviedla, že Talibanci dom zobrali. Jej otec mal do domu v Jalalabade dôjsť 20.9.2021 s cieľom zobrať nejaké veci, ktoré tam ostali. Ak by sa udalosti udiali tak, ako to uvádza právna zástupkyňa, a to, že Taliban disponoval informáciami o ich adrese, zamestnaní, štúdiu a živote, tak by nemal problém dom obsadiť už skôr, a to bez kontaktu s otcom žalobkyne, nakoľko celá rodina dom opustili už 13.8.2021, prípadne jej otca vyhľadať na novej adrese. Žalobkyňa však počas pohovoru uviedla, že Afganistan opustila na svoju tazkiru, po kontrole na letisku zo strany Talibanu. Aj keď mne sa nič nestalo, ale videli sme ako sa správajú k iným ľuďom, že ich bili a tak, aj napriek dohode, že ľudia čo boli na zoznamoch odídu z Afganistanu, dodala. Z uvedeného dôvodu je veľmi nepravdepodobné, že žalobkyňa by v prípade návratu do Afganistanu mohla byť prenasledovaná z dôvodu prisudzovaného politického presvedčenia.

V.

Relevantné právne predpisy

18. Podľa (ďalej len „“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

19. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

20. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

21. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

22. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

24. Podľa , správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

25. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

26. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

27. Podľa a , ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

28. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa alebo nespĺňa podmienky podľa .

29. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa .

31. Podľa , a , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

32. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

33. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a - .

34. Podľa , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

35. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa , , v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa , podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania.

36. Návrhu právneho zástupcu žalobkyne na ustanovenie súdneho tlmočníka pre žalobkyňu na konanie pred súdom správny súd nevyhovel, a to odkazom na tretia veta , podľa ktorého znenia s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka. Podľa druhá a tretia veta , ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná. S prihliadnutím na uvedené, správny súd doručoval predvolanie na pojednávanie len právnemu zástupcovi žalobkyne, a nie žalobkyni, ktorej výsluch správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu nepovažoval za potrebný a jej osobnú prítomnosť na pojednávaní nepovažoval súd za nevyhnutnú. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že výsluch žalobkyne za prítomnosti ustanoveného tlmočníka bol vykonaný v administratívnom konaní v dostatočnom rozsahu z hľadiska skutkového aj právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci nepribral tlmočníka do súdneho konania, keďže prítomnosť tlmočníka by bola neúčelnou a nehospodárnou. Iná situácia by nastala, pokiaľ by správny súd zistil, že správny orgán v administratívnom konaní k výsluchu žalobkyne nepribral tlmočníka alebo v prípade, ak by obsah administratívneho spisu zakladal dôvod pre potrebu výsluchu žalobkyne prípadne nevyhnutnosť osobnej prítomnosti žalobkyne v konaní pred súdom. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-263-25/2021-Ž zo dňa 19.01.2022, ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou v časti rozhodnutia o neudelení azylu podľa .

38. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

39. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia , potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,, v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,, benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom,

že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.05.2015).

40. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.

41. Správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.10.2010, podľa ktorého: „Samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní pred odporcom rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné za daných okolností sa domnievať, že došlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych organov.“

42. V obdobnom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 súd skonštatoval: „aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval. Na druhej strane, ani v zmysle ust. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“

43. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 bol vyslovený právny záver: „Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom (...). Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor.“

44. Správny súd z dotazníka žalobkyne ako žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 22.09.2021 zistil, že žalobkyňa uviedla, že jej strýko J. W. bol generálom národnej armády a naposledy pôsobil v provincii Paktia, kde prišiel o život takým spôsobom že do haly veliteľstva bezpečnosti, kde strýko velil, Talibanci nasmerovali auto naložené výbušninami a následne pokračoval útok Talibancov na toto veliteľstvo, pri ktorom strýko ako aj ďalší vojaci 17.10.2017 prišli o život. Otcovi žalobkyne sa aj predtým Talibanci vyhrážali. Kvôli tomu, že situácia v Afganistane je veľmi nebezpečná, žalobkyňa zanechala štúdium na lekárskej fakulte a ani jej sestry nechodia do školy. Celá rodina sa obáva o svoju bezpečnosť, v Kábule sa skrývajú, všade sa strieľa. Z týchto dôvodov požiadala na území Slovenskej republiky o azyl. Okrem toho chcela by byť zlúčená so svojím manželom, ktorý je občanom Slovenskej republiky, o čo sa už predtým manžel pokúšal, avšak sa to nepodarilo vybaviť.

45. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne doplnila informácie o aktuálnom skutkovom stave týkajúcom sa rodiny žalobkyne. Podľa jej vyjadrenia mali príslušníci Talibanu v posledných mesiacoch opätovne navštíviť dom rodiny žalobkyne v Jalalabade, ktorý stráži príslušník súkromnej bezpečnostnej služby, zatiaľ čo rodina žalobkyne sa naďalej ukrýva v Kábule.

46. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pozícia žalobkyne v azylovom konaní môže spočívať vo viacerých dôvodoch obavy z prenasledovania v krajine jej pôvodu. Jednak je to pozícia žalobkyne ako mladej afganskej ženy, ktorá sa vysokoškolsky vzdelávala, a tiež žalobkyňa v pozícii príslušníčky exponovanej rodiny, ktorú podľa jej tvrdení Taliban monitoruje.

47. Správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nie je správnemu súdu zrozumiteľné a jasné, ktoré zákonné kritérium podľa žalovaný vzal ako základ preskúmania v azylovom konaní. Správny súd preto vytýka žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha o tom, ktorý zákonný dôvod pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí je v tomto smere všeobecná a abstraktná. Do úvahy prichádzajú v prípade žalobkyne viaceré dôvody - opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Nie je úlohou žalobkyne a ani správneho súdu hádať, ktorý z vyššie uvedených zákonných predpokladov pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom. Je povinnosťou žalovaného sa s touto elementárnou otázkou v napadnutom rozhodnutí jasne a dostatočne určito vysporiadať.

48. Správny súd podotýka, že určitá sociálna skupina v zmysle je skupinou osôb, ktorá sa vyznačuje spoločnou charakteristikou, objektívne danou alebo ktorú spoločnosť aspoň takto vníma. Táto charakteristika má spravidla povahu vrodenej, nezmeniteľnej podoby alebo je inak zásadná pre ľudskú identitu, svedomie alebo výkon ľudských práv dotknutých osôb. Spravidla preto pôjde o skupinu osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Sž-o-KS 60/2006).

49. Ako nesprávny a nepreskúmateľný vyhodnotil správny súd záver žalovaného o tom, že obava z prenasledovania žalobkyne by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Z napadnutého rozhodnutia, ako už bolo vyššie uvedené, nie je totiž jednoznačne zrejmé vo vzťahu ku ktorému zo skôr spomenutých kvalifikačných kritérií žalovaný obavu žalobkyne z prenasledovania vôbec posudzoval a následne ako toto konkrétne kvalifikačné kritérium vyhodnotil.

50. Po preskúmaní administratívneho spisu vrátane napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

51. Je všeobecne známou skutočnosťou, že hnutie Taliban prevzalo moc v Afganistane v auguste 2021. Žalovaný ako podklad pre napadnuté rozhodnutie vzal podľa napadnutého rozhodnutia informácie o krajine pôvodu zo septembra a októbra 2021, teda informácie, ktoré sú datované relatívne krátko po tom, ako sa hnutie Taliban dostalo k moci, pričom je rovnako všeobecne známe, že v krajine je zavedená cenzúra. Správny súd je toho názoru, že informácie, z ktorých žalovaný vychádzal, nemohli v plnom rozsahu reflektovať politické zmeny v krajine pôvodu žalobkyne z dôvodu krátkosti času, od kedy tieto politické zmeny nastali.

52. Správny súd podotýka, že od prevzatiu moci Talibanom v Afganistane uplynul rok a je úlohou žalovaného preskúmať, aké sú pomery v krajine pôvodu žalobkyne. Správny súd osobitne zdôrazňuje význam zistenia skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku v prípadoch, kedy vývoj situácie v krajine je veľmi ťažké predvídať a monitorovať verejným dohľadom, pričom za takéto prípady považuje správny súd aj Afganistan po nástupe Talibanu k moci.

53. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobkyne, informácie o stave dodržiavania ľudských práv a práv a postavenia žien so zameraním na zaobchádzanie žien, ktoré sa odmietajú podriadiť novým vládnym nariadeniam Talibanu obmedzujúcim práv žien, vrátane postavenie študentiek vysokej školy a postavenia vysokoškolsky vzdelaných žien vykonávajúcich povolanie, na ktoré sa pripravuje štúdiom žalobkyňa. Úlohou žalovaného bude tiež zistiť skutkový stav ohľadom postavenia rodiny žalobkyne v Afganistane, a to predovšetkým so zameraním sa na to, či príslušnosť k rodine žalobkyne môže odôvodňovať obavu

z prenasledovania z dôvodu prisudzovaných politických názorov Talibanom. Následne bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, a to predovšetkým s uvedením, aké zákonné kritérium pre udelenie azylu žalovaný skúmal a s akým výsledkom.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zistil dôvodnosť správnej žaloby, preto napadnuté rozhodnutie podľa správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznala voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).