Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/113/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci žalobcu OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom British Virgin Islands, Tortola, Road Town, , Nerine Chambers, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o zaplatenie 9 860,99 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 548,83 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9 548,83 € od 28.07.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v miere 94 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 01.02.2013 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 860,99 € s 12,25 % ročným úrokom z omeškania od 28.07.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. K zdôvodneniu žalobného návrhu uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza predpísala G. U., nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom X. T. XXX na úhradu sumu spolu 9 860,99 €, a to platobnými výmermi: č. 302/1998 na sumu 1 450,64 €, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 25.10.1998; č. 224/2002 na sumu 1 354,91 €, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04.03.2002; č. 765/2002 na sumu 3 527,72 €, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04.03.2002; č. 700-1040039005-GC04/05 na sumu 3 527,72 €, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2006 a vykonateľnosť 10.02.2006. Sociálna poisťovňa dlžnú sumu vymáhala formou exekúcie. Dňa XX.XX.XXXX G. U. zomrela, pričom z uznesenia č.k. -124 vyplýva, že dedičia dedičstvo odmietli, dedičstvo pripadlo ako odúmrť štátu, ktorého správcom sa v zmysle ustanovení zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu stal Obvodný úrad Trenčín. Poukázal na § 579 a § 470 Občianskeho zákonníka, § 175y ods. 2 O.s.p.. Pohľadávky Sociálnej poisťovne proti G. U. boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.08.2008 postúpené na spoločnosť BENCONT INVESTMENSTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.07.2009 na žalobcu. Na základe vyššie uvedeného vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie voči žalovanému ako nadobúdateľovi odúmrti jednak na zaplatenie celkovej sumy 9 860,99 € a jednak na úroky z omeškania v sadzbe 12,25 % ročne odo dňa 28.07.2009 (deň po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 02.12.2014 platobný rozkaz č.k. -62, ktorým návrhu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, a preto súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.

3. V odpore žalovaný uviedol, že v dedičskom konaní po poručiteľke G. U., nar. XX.XX.XXXX, zástupca štátu vyhlásil, že pohľadávky a dlhy poručiteľky neuznáva, tieto budú prešetrené po predložení podkladov veriteľmi. V dedičskom konaní po poručiteľke prihlásil súdny exekútor JUDr. H. X. pohľadávky Sociálnej poisťovne, vymáhané v exekučných konaniach sp. zn. EX 76/2003, EX 2202/05, EX 2049/06, EX 1907/06, EX 2406/06. Uviedol, že exekúcia, v ktorej bolo vymáhané plnenie z platobného výmeru č. 700-1040039005-GC04/05, bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 20.01.2011; exekúcia, v ktorej bolo vymáhané plnenie z platobného výmeru č. 765/2002, bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 20.01.2011; exekúcia, v ktorej bolo vymáhané plnenie z platobného výmeru č. 302/1998, bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 20.01.2011. Platobný výmer č. 224/02 nebol prihlásený do dedičského konania. Poukázal na § 159 ods. 2, § 175n O.s.p., pričom o pohľadávkach vymáhaných žalobcom voči žalovanému už bolo právoplatne rozhodnuté vo vyššie popísaných exekučných konaniach a tento výrok je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, pričom podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z uvedených dôvodov nemôže žalovaný pohľadávky žalobcu uhradiť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, oboznámením sa s návrhom, predsporovou výzvou žalobcu zo dňa 21.09.2012, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1040039005-GC04/05 zo dňa 15.12.2005, platobným výmerom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 765/2002 zo dňa 06.02.2002, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 224/2002 zo dňa 28.01.2002 vrátane výpočtu penále, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 302/1998-C zo dňa 14.09.1998 vrátane výpočtu penále, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 302/1998-B, zo dňa 14.09.1998 vrátane prílohy, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane dodatkov zo dňa 18.08.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane príloh zo dňa 27.07.2009, podstatným obsahom listín obsiahnutých v spise Okresného súdu Prievidza sp. zn. : oznámenie o úmrtí zo dňa 10.07.2006, uznesenie č.k. -124 zo dňa 29.12.2009 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.05.2010, podstatným obsahom listiny obsiahnutej v spise Okresného súdu Prievidza sp. zn. : uznesenie č.k. -4 zo dňa 20.04.2010, podstatným obsahom spisu súdneho exekútora JUDr. H. X. sp. zn. EX 1907/2006, osobitne listinami: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 25.07.2006, žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 16.08.2006, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. -23 zo dňa 20.01.2011, vrátenie poverenia exekútorom zo dňa 09.11.2012, podstatným obsahom spisu súdneho exekútora JUDr. H. X. sp. zn. EX 2202/2005, osobitne listinami: návrh na výkon rozhodnutia, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. -09 zo dňa 20.01.2011, vrátenie poverenia zo dňa 02.01.2013; podstatným obsahom spisu súdneho exekútora JUDr. H. X. sp. zn. EX 76/2003, osobitne listinami: návrh na vykonanie exekúcie, pracovný list - vyúčtovanie zo dňa 28.05.2013, uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.01.2011 č.k. -39; podstatným obsahom spisu súdneho exekútora JUDr. H. X. sp. zn. EX 2406/2006, osobitne listinami: návrh na vykonanie exekúcie, vyúčtovanie zo dňa 26.04.2012, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. -26 zo dňa 01.03.2011, vrátenie poverenia zo dňa 25.04.2012, písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil nasledovné:

5. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza predpísala G. U., nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom X. T. XXX na úhradu sumu poistného a penále podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia, resp. z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení spolu 9 860,99 €, a to 1/ rozhodnutím č. 302/1998-C zo dňa 14.09.1998 na sumu 659,33 €/19 863,- Sk, právoplatným a vykonateľným dňa 25.10.1998, 2/ rozhodnutím č. 302/1998-B zo dňa 14.09.1998 na sumu 791,30 €; 3/ rozhodnutím č. 224/2002 zo dňa 28.01.2002 na sumu 1 354,91 €/40 818,- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04.03.2002; 4/ platobným výmerom č. 765/2002 zo dňa 06.02.2002 na sumu 3 527,72 €/106 276,- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04.03.2002; 5/ rozhodnutím č. 700-1040039005-GC04/05 zo dňa 15.12.2005 na sumu 3 527,72 €, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2006 a vykonateľnosť 10.02.2006.

6. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že Sociálna poisťovňa predmetné sumy vymáhala od G. U. v exekučných konaniach, vedených na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006), (sp. zn. exekútora EX 2202/2005), (sp. zn. exekútora EX 76/2003), (sp. zn. exekútora EX 2406/2006), pričom povereným exekútorom vo všetkých exekučných konaniach bol JUDr. H. X., čo napokon vyplýva aj z príslušných exekučných spisov.

7. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že dňa XX.XX.XXXX G. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrela, pričom dedičské konanie po nej bolo vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. a konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. .

8. Účastníci konania nerozporovali, že exekútor JUDr. H. X. v dedičskom konaní po poručiteľke sp. zn. prihlásil o.i. pohľadávky Sociálnej poisťovne, vymáhané v exekučných konaniach sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 76/2003), (sp. zn. exekútora EX 2202/2005), (sp. zn. exekútora EX 2406/2006). Platobný výmer č. 224/02, vymáhaný v konaní sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006) nebol prihlásený do dedičského konania. Uvedené vyplýva aj z listín, obsiahnutých v dedičskom spise. Dedičské konanie bolo ukončené uznesením sp. zn. , zo dňa 29.12.2009, právoplatným 20.01.2010, podľa ktorého všeobecná hodnota majetku poručiteľky a zároveň čistá hodnota dedičstva (tvoreného nehnuteľnosťami) bola 43 530,78 €, pričom dedičstvo po poručiteľke, ktoré nenadobudol žiadny dedič (do úvahy prichádzajúci dedičia H. T., J. J., H. U., J. D., G. U., Y. U. dedičstvo odmietli), pripadá štátu. Z uznesenia ďalej vyplýva, že zástupca štátu po oboznámení sa so spisom vyhlásil, že pohľadávky, dlhy neuznáva, dlhy poručiteľky budú prešetrené po predložení podkladov veriteľmi a na základe preukázaných podkladov budú štátom posúdené. Na základe žiadosti Sociálnej poisťovne bolo dňa 14.04.2010 začaté konanie o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva pod sp. zn. , ktoré bolo uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -4 zo dňa 20.04.2010, právoplatným 14.05.2010, zastavené.

9. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 76/2003) na základe platobného výmeru č. 765/2002 zo dňa 06.02.2002 na sumu 3 527,72 €, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.01.2011 č.k. -39, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprijateľnú, a ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -55 zo dňa 30.11.2011 (týkajúcim sa odvolania proti výroku o trovách exekúcie) dňa 30.05.2012. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu dlhov poručiteľa na dedičov, pričom v exekúcii nie je možné pokračovať voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľov smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinnej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania. Ďalšie trvanie exekúcie by bolo neprípustné, a preto súd exekúciu zastavil. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekučného konania vymohol od povinnej G. sumu spolu 995,82 €, z ktorej uhradil trovy exekúcie vlastnému exekútorskému úradu vo výške 683,66 € a Sociálnej poisťovni poukázal sumu 312,16 € (pracovný list - vyúčtovanie).

10. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 2202/2005) na základe rozhodnutia č. 224/2002 zo dňa 28.01.2002 na sumu 1 354,91 €, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.01.2011 -09, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprijateľnú, a ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -18 zo dňa 26.07.2011 (týkajúcim sa odvolania proti výroku o trovách exekúcie) dňa 04.03.2011 čo do zastavenia a dňa 09.12.2011 čo do trov exekúcie. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu dlhov poručiteľa na dedičov, pričom v exekúcii nie je možné pokračovať voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľov smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinnej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania. Ďalšie trvanie exekúcie by bolo neprípustné, a preto súd exekúciu zastavil. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekučného konania nevymohol od povinnej G. žiadnu sumu.

11. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006), vedené na základe rozhodnutia č. 302/1998-B zo dňa 14.09.1998 na sumu 791,30 € a rozhodnutia č. 302/1998-C zo dňa 14.09.1998 na sumu 659,33 €, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.01.2011 sp. zn. -23, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprijateľnú, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2011. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že povinná zomrela dňa 09.07.2006, pričom dedičia dedičstvo odmietli a majetok nadobudol štát ako odúmrť. Návrh na vykonanie exekúcie bol exekútorovi doručený 01.08.2006, teda po smrti povinného a exekúcia sa tak vedie voči nespôsobilému subjektu konania. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekučného konania nevymohol od povinnej G. žiadnu sumu.

12. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 2406/2006, vedené na základe rozhodnutia č. 700-1040039005-GC04/05 zo dňa 15.12.2005, bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.03.2011 č.k. -26, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprijateľnú, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -43 zo dňa 15.12.2011 (týkajúcim sa odvolania proti výroku o trovách exekúcie) dňa 30.03.2011 čo do zastavenia a dňa 19.01.2012 čo do trov exekúcie. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu dlhov poručiteľa na dedičov, pričom v exekúcii nie je možné pokračovať voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli poručiteľov smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinnej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania. Ďalšie trvanie exekúcie by bolo neprípustné, a preto súd exekúciu zastavil. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekučného konania nevymohol od povinnej G. U. žiadnu sumu.

13. Pohľadávky Sociálnej poisťovne proti G. U. boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.08.2008 postúpené na spoločnosť BENCONT INVESTMENSTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.07.2009 na žalobcu.

14. Žalobca dňa 22.01.2015 súd doručil vyjadrenie zo dňa 19.01.2015, v ktorom poukázal na § 472 Občianskeho zákonníka a trval na tom, že žalobný návrh je dôvodný.

15. Dňa 27.11.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.11.2015, v ktorom uviedol, že v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006), (sp. zn. exekútora EX 76/2003), (sp. zn. exekútora EX 2406/2006), nebola pohľadávka žalobcu ani len čiastočne vymožená. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 2202/2005) - správne malo byť uvedené (sp. zn. exekútora EX 76/2003) - došlo k vymoženiu pohľadávky vo výške 995,82 €, pričom na úhradu trov exekúcie bola použitá suma 683,66 € a oprávnenému bola poukázaná suma 312,16 €.

16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že výška ceny nadobudnutého dedičstva štátom ako odúmrť vysoko prevyšuje uplatnenú sumu. Štát zodpovedá za záväzky poručiteľa ako dedič do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pričom má rovnaké práva a povinnosti ako dedič. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa nezávisí od otázky uplatnenia nárokov v dedičskom konaní. Podľa jeho údajov došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky v konaní sp. zn. EX 2202/2005, avšak doklad o tomto nemá. Je pravdou, že úroky z omeškania patria veriteľovi len do dňa smrti dlžníka, teda poručiteľky. V danom prípade však nejde o úroky z omeškania ako o sankciu vo vzťahu k poručiteľke, ale za omeškanie štátu, ktorý dlh neuhradil. Právne postavenie štátu sa v zásade nelíši od postavenia dedičov, hoci nejde o dediča ako takého, ale štát taktiež zodpovedá za dlhy poručiteľa. Žalovaný nevykonal likvidáciu dedičstva, hoci k tomu mal možnosť. Aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne v danej veci sa uvádza, že na konanie treba aplikovať § 579, § 470, § 472 a § 174y O.s.p., teraz § 212 ods. 2 CMP.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poukazuje na právoplatné uznesenia Okresného súdu Prievidza, v ktorých sa konštatuje, že štát nie je právnym nástupcom nebohej, len nadobudol dedičstvo ako odúmrť. Štát nie je zodpovedný za dlhy poručiteľky. Ak by tomu aj tak bolo, podľa § 470 Občianskeho zákonníka by zodpovedal len za tie, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľky, a preto neobstojí požiadavka navrhovateľa na úhradu uplatnených úrokov z omeškania, keďže poručiteľka zomrela v r. 2006. Vzhľadom na rozhodnutia Okresného súdu Prievidza má ale za to, že navrhovateľovi nie je možné priznať ani uplatnenú istinu. Ak by aj súd návrhu vyhovel, žiadal, aby, pokiaľ ide o trovy konania, bol uplatnený § 150 O.s.p.. Platobný výmer č. 224/2002 na sumu 1 354,91 € nebol prihlásený do dedičského konania a podľa jeho názoru ku dňu smrti poručiteľky bol celý splatený, inak by ho exekútor do dedičského konania prihlásil. Okrem toho ide o premlčaný nárok.

18. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

19. Podľa § 470 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

20. Podľa § 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

21. Podľa § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

22. Podľa § 161 ods. 1, 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

24. Podľa § 194 ods. 1, 2 otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 175t O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu. Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa § 175p až 175s.

27. Podľa § 205 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov podľa § 202, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd nariadi likvidáciu dedičstva aj vtedy, ak štát navrhol likvidáciu nepredlženého dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva. O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac s uvedením výšky, právneho dôvodu a spôsobu zabezpečenia, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudne právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa § 202 až 204.

28. Podľa § 24 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2000 právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo. Ak osoby uvedené v § 14 ods. 1 písm. b) a d) nesplnili oznamovaciu povinnosť uloženú týmto zákonom, právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje. Podľa § 24 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.03.2002 právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo. Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18.

29. Podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.03.2002 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

30. Podľa § 147 ods. 1 až 3 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b). Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. V zmysle ust. § 472 Občianskeho zákonníka štát môže dedičstvo nadobudnúť ako dedič a v tom prípade zodpovedá za dlhy poručiteľa tak ako ostatní dedičia (§ 470). I štát v takomto prípade zodpovedá za dlhy poručiteľa a primerané náklady pohrebu poručiteľa iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo majetkové riziko. Pre zaradenie dlhu do pasív dedičstva je pritom určujúce len to, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval, a to bez ohľadu na to, že jeho splatnosť prípadne nastala až po smrti poručiteľa. Na uspokojenie veriteľov štát použije predovšetkým peňažné prostriedky, ktoré zostali po poručiteľovi. Ak nie je dostatok peňažných prostriedkov v majetku po poručiteľovi, štát na úhradu dlhu môže použiť aj veci, ktoré sú predmetom odúmrte. Ak veriteľ túto ponuku odmietne, teda nechce prijať veci z dedičstva, štát môže navrhnúť likvidáciu dedičstva, hoci nie je predlžené. Táto možnosť je odôvodnená tým, že štát v prípade odúmrte nemôže majetok, ktorý by patril do dedičstva a stane sa predmetom odúmrte, odmietnuť.

35. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že poručiteľke G. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, vznikli za života peňažné záväzky, t.j. dlhy voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 9 860,99 € titulom nárokov z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne (rozhodnutie č. 302/1998-C zo dňa 14.09.1998, rozhodnutie č. 302/1998-B zo dňa 14.09.1998, rozhodnutie č. 224/2002 zo dňa 28.01.2002, platobný výmer č. 765/2002 zo dňa 06.02.2002, rozhodnutie č. 700-1040039005-GC04/05 zo dňa 15.12.2005).

36. Napriek tomu, že v dedičskom konaní zástupca žalovaného predmetné pohľadávky Sociálnej poisťovne, vymáhané v troch exekučných konaniach (sp. zn. 76/2003/, , 2406/2006/) neuznal s tým, že musia byť prešetrené, pričom platobný výmer č. 224/02, vymáhaný v konaní sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006) nebol prihlásený do dedičského konania, v tomto súdnom konaní žalovaný predmetné pohľadávky Sociálnej poisťovne, nespochybnil čo do dôvodu ani výšky, a preto súd ohľadne právneho dôvodu a výšky nárokov Sociálnej poisťovne ako právneho predchodcu žalobcu vychádzal z predmetných rozhodnutí podľa § 194 ods. 1, 2 a konštatoval, že dlh poručiteľky ku dňu jej smrti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni bol 9 548,83 € po zohľadnení čiastočného vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 76/2003) vo výške 312,16 €, ktorá suma bola preukázateľne exekútorom poukázaná Sociálnej poisťovni za života poručiteľky.

37. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v dedičskom konaní po poručiteľke G. nadobudol ako odúmrť dedičstvo - nehnuteľnosti, v čistej hodnote dedičstva 43 530,78 €, teda viac ako štvornásobne vyššej, ako je žalobcom uplatnená suma.

38. Pretože štát - žalovaný - podľa § 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za dlhy poručiteľky rovnako ako dedič, súd konštatoval, že žalovaný zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (43 530,78 €) za poručiteľkine dlhy, ktorých existencia ku dňu smrti poručiteľky medzi účastníkmi sporná nebola, a je potom povinný uhradiť žalobcovi sumu 9 548,83 € (po zohľadnení čiastočného vymoženia pohľadávky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 76/2003)).

39. Pretože je žalovaný preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Pokiaľ žalovaný namietal, že i keby štát bol zodpovedný za dlhy poručiteľky, zodpovedal by len za tie, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľky, a preto neobstojí požiadavka žalobcu na úhradu uplatnených úrokov z omeškania, keďže poručiteľka zomrela v roku 2006, súd túto námietku mal za nedôvodnú. Je pravdou, že pokiaľ ide o samotný dlh poručiteľky, štát v zmysle vyššie uvedeného zodpovedá len za dlh vo výške, v akej existoval ku dňu smrti poručiteľky (09.07.2006). Žalobca si však neuplatňuje úroky z omeškania za omeškanie s plnením peňažného dlhu samotnou poručiteľkou, ale za omeškanie s plnením peňažného dlhu samotným žalovaným, ktorý napriek uplatneniu si väčšiny dlhu v dedičskom konaní a napriek písomným výzvam žalobcu a jeho právnych predchodcov žalobcovi dobrovoľne dlh neplnil. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne, a to až odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky na žalobcu, hoci medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodcovia žalobcu si žalovanú sumu od žalovaného bezvýsledne uplatňovali už skôr. Základná sadzba ECB bola ku dňu 28.07.2009 vo výške 1 %, a preto žalobcovi súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 priznal úrok z omeškania 9 % ročne.

40. Súd žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania, presahujúcej sadzbu 9 % ročne od 28.07.2009 do zaplatenia ako nedôvodnú.

41. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vyplývajúca z platobného výmeru č. 224/2002 na sumu 1 354,91 €, vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 2202/2005) bola ku dňu smrti poručiteľky celá uhradená, nebolo v konaní preukázané, naopak, z príslušného exekučného spisu vyplýva, že exekútor od povinnej žiadnu sumu nevymohol a exekúcia neskončila vymožením, ale bola vyhlásená za neprijateľnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.01.2011 -09 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -18 zo dňa 26.07.2011.

42. Procesnú obranu žalovaného, ktorá spočívala v troch námietkach: 1/ že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté vyššie citovanými rozhodnutiami exekučného súdu, ktorým boli príslušné exekúcie zastavené a len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova; 2/ námietka premlčania, ktorú bližšie neodôvodnil; 3/ že žalovaný, resp. Sociálna poisťovňa si neprihlásila pohľadávku z platobného výmeru č. 224/02, vymáhaný v konaní sp. zn. (sp. zn. exekútora EX 1907/2006) do dedičského konania, mal súd za nedôvodnú.

43. Žalovaný v prvom rade namietal, že konanie má byť zastavené podľa § 230 (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.), pretože vo veci už bolo rozhodnuté v príslušných exekučných konaniach tak, že exekúcie boli vyhlásené za neprijateľné a boli zastavené z dôvodu, že v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu dlhov poručiteľa na dedičov, pričom v exekúcii nie je možné pokračovať voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinnej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania.

44. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia v zmysle § 230 je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Ak sa rozsudkom rozhodlo o osobnom stave, je záväzný pre každého. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, v dôsledku existencie, ktorej súd musí dané konanie zastaviť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je naplnená vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. Za tú istú vec treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť veci je pritom daná jednak totožnosťou účastníkov, jednak totožnosťou predmetu rozhodovania (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu R 87/89).

45. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že vyššie popísané exekučné konania, vedené na Okresnom súde Prievidza, v ktorých boli vymáhané pohľadávky Sociálnej poisťovne nemožno vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu považovať za prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP, pretože tu nemožno hovoriť ani o totožnosti účastníkov konania (v exekučnom konaní ako oprávnený vystupovala Sociálna poisťovňa, ako povinná poručiteľka G.), ani o totožnosti predmetu konania (v exekučných konaniach bol ich predmetom nútený výkon právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne). Z tohto dôvodu súd na predmetnú námietku žalovaného neprihliadal.

46. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú bližším spôsobom neodôvodnil.

47. Právna úprava sociálneho poistenia obsahuje vlastné, špecifické ustanovenia, týkajúce sa premlčania, ktoré na vec súd, zohľadňujúc zásadu prednosti lex specialis pred lex generalis, aplikoval.

48. Pokiaľ ide o rozhodnutie č. 302/1998-C zo dňa 14.09.1998, rozhodnutie č. 302/1998-B zo dňa 14.09.1998, rozhodnutie č. 224/2002 zo dňa 28.01.2002, platobný výmer č. 765/2002 zo dňa 06.02.2002, súd vec posúdil podľa § 24 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o rozhodnutie č. 700-1040039005-GC04/05 zo dňa 15.12.2005 súd vec posúdil podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a po preskúmaní veci zistil, že Sociálna poisťovňa ako zákonom oprávnený subjekt predpísal poručiteľke poistné v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty odo dňa jeho splatnosti za ten - ktorý mesiac a zároveň začal výkon predmetných rozhodnutí v jednotlivých exekučných konaniach v 6-ročnej zákonnej premlčacej dobe, plynúcej od právoplatnosti toho - ktorého rozhodnutia. Uvedené napokon žalovaný ani uvedením konkrétnych skutočností, svedčiacich o opaku nerozporoval.

49. Pokiaľ ide o (ne)prihlásenie si pohľadávky z platobného výmeru č. 224/02 (vymáhanej v exekučnom konaní sp. zn. ; EX 2406/2006) žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že neprihlásenie si pohľadávky v dedičskom konaní, za situácie, keď nedôjde k likvidácii dedičstva podľa § 175t O.s.p., teraz § 205 CMP, nemá za následok preklúziu nároku veriteľa poručiteľa a veriteľovi nič nebráni uplatniť si svoju pohľadávku samostatnou žalobou, tak ako napokon učinil i v tomto súdnom konaní. V tomto smere súd poukazuje na žalobcom citované rozhodnutie NS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa nezávisí od otázky uplatnenia nárokov v dedičskom konaní, od ktorého (i vzhľadom na blízkosť vtedajšej právnej úpravy) nemal dôvod sa odkloniť.

50. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

51. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

52. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. V konaní bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 9 548,83 € s príslušenstvom, t.j. v miere 97 % a neúspešný v časti o zaplatenie 312,16 €, t.j. miere 3 %. Jeho pomer úspechu a neúspechu v konaní potom predstavuje 94 % (97-3), a preto mu patrí 94 % náhrady trov konania podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. O samotnej výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

58. Pokiaľ žalovaný žiadal aplikovať vo veci ust. § 257 (pôvodne § 150 ods. 1 O.s.p.) a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, súd jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko počas celého konania (hoci túto žiadosť vzniesol už na pojednávaní dňa 13.11.2015) žalovaný túto svoju žiadosť žiadnymi okolnosťami bližšie neodôvodnil a ani len neuviedol, čo by malo byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcovi náhradu trov konania žalobcovi priznať nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 1, 2, 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.