Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-99-2011.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/99/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, pobočka Prievidza, so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: S. J. S., s miestom podnikania R. XX, G., IČO: XX XXX XXX, zomrelá XX.XX.XXXX, právni nástupcovia: 1/ I. E., bytom T. E. č. XXX, 2/ C. C., bytom T. E. č. XX, 3/ I. J., bytom T. E. č. XXX, 4/ C. K., bytom T. E. č. XXX, 5/ S. J., bytom T. E. č. XXX, 6/ D. J., bytom I. P. č. XX/XX, C., o vymoženie 3 527,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného a súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2374/2006-26 zo dňa 01. marca 2011 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. v spojitosti s § 58 ods. 1 Ex. por. pretože povinná zomrela. V danej exekúcii nemožno pokračovať, pretože povinná v čase začatia exekučného konania nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti a pasívnu legitimáciu a táto skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Navyše nie je možné pokračovať v exekúcii ani voči dedičom povinnej, nakoľko aj keď došlo k prechodu dlhov povinnej na jej dedičov v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, títo dedičstvo odmietli. Štát nemôže byť účastníkom exekučného konania, pretože nie je právnym nástupcom povinnej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť a na majetok štátu v správe správcu nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konania a vyrovnacie konanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 203 ods. 1 Ex. por. platného v čase začatia konania, ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď z uplatnených trov exekúcie vo výške 143,40 eur priznal súdnemu exekútorovi 63,67 eur. Rozhodnutie odôvodnil tak, že súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 19,92 eur, teda 3 začaté hodiny po 6,64 eur (za zaregistrovanie spisu, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - EZP, výzva - VOM, výzva na úhradu pohľadávky, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie
- DI, návrh na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov exekúcie). Ďalej mu priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. v spojitosti s § 15 ods. 1 cit. vyhl. v celkovej výške 13,28 eur za 4 úkony exekučnej činnosti po 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie - DI, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - EZP). Súdnemu exekútorovi ďalej priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. v sume 24,17 eur (za poštovné a telekomunikačné poplatky). Keďže exekútor je platiteľom DPH, z tohto titulu mu priznal 6,30 eur ako DPH vo výške 19% z odmeny vo výške 33,20 eur. Skúmal tiež odmenu uplatnenú exekútorom aj z pohľadu toho, či deklarovaný čas skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať. Mal za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. odmena za 6 hodín exekučnej činnosti ako si vyčíslil v predloženej
špecifikácii, ale z hľadiska účelnosti a administratívnej náročnosti súdny exekútor na jednotlivé úkony odmeňované podľa počtu hodín vynaložil maximálne 3 hodiny exekučnej činnosti. Taktiež mu nepriznal hotové výdavky vo výške 42,21 eur (spisový obal - 1,50 eur, obálky - 2,21 eur, tlač dokumentov - 16,50 eur, digitalizácia dokumentov, archivácia spisu - 14,50 eur a zaúčtovanie finančných a účtovných operácii
- 7,50 eur) nakoľko ide o administratívne náklady, ktoré sú podľa § 25 cit. vyhl. zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Keďže exekútor je platiteľom DPH, z tohto titulu mu priznal DPH, ale iba z odmeny a nie z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 196 Ex. por.. Náhradu trov exekúcie uložil zaplatiť oprávnenému, pretože v čase začatia exekučného konania povinná nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Proti tomuto uzneseniu podal do výroku o trovách exekúcie včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 03.08.2001 vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti či úmrtí povinného, ku ktorému došlo dňa 09.07.2006. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného a samotná skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Oprávnený mal za to, že výklad uvedeného uznesenia možno analogicky použiť aj na úmrtie povinného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa do výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie aj súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania vo výške 91,30 eur alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, keď mu z hotových výdavkov nepriznal uplatnenú DPH aj z hotových výdavkov a v čase rozhodovania súdu nepriznal DPH vo výške 20 %. Mal za to, že pri rozhodovaní o DPH z hotových výdavkov mal súd vychádzať z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 31/04. Hotové výdavky vynaložil vo vlastnom mene a na vlastný účet. Napriek tomu, že § 196 Ex. por. upravuje len zvýšenie odmeny súdneho exekútora o DPH, zákon o DPH ako hmotnoprávny predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty ukladá platiteľovi DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Podľa § 28 zák. o DPH sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane. Náklady na poštovné, náhradu kolkov a náklady na overovanie súdny exekútor zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, preto sa tieto výdavky zahŕňajú do základu dane. Taktiež mu súd nepriznal 16,50 eur za kopírovanie a tlač. Poukázal, že sa jedná o počet rovnopisov v počte 55 strán x 0,30 eur, čo predstavuje jednoznačný hotový výdavok, tak ako aj obálky 13 ks x 0,17 eur/ks v celkovej sume 2,21 eur, spolu 18,71 eur, k čomu je potrebné pripočítať DPH v sume 3,74 eur. Ďalej uviedol, že vyhláška č. 288/1995 Z.z. upravuje odmenu súdneho exekútora bez toho, že by riešila otázku priznania dane z pridanej hodnoty. Popri odmene súdneho exekútora síce pamätá aj na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ktoré explicitne daň z pridanej hodnoty nezahŕňa, avšak náhradu ďalších výdavkov nevylučuje. Nepriznanie nákladov by nemalo oporu v zákone a opieralo by sa len o medzeru v právnej úprave a bránilo by uplatneniu základného ústavného práva vlastniť majetok zakotveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak je súdny exekútor platcom DPH, potom má nárok na priznanie DPH z dôvodov tam uvedených, aj keď vyhláška č. 288/1995 Z.z. takúto právnu úpravu neobsahuje.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 O.s.p..
Prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v danej veci zastavil z dôvodu, že z uznesenia o dedičstve č.k. 14D 703/2006-124 vyplýva, že povinná zomrela dňa 09.07.2006 a dedičia povinnej dedičstvo odmietli, ktoré ako odúmrť pripadlo štátu. Z obsahu spisu mal odvolací súd
preukázané, že dňa 25.10.2006 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5307 037752, sp. zn. 16Er/2374/2006 na vymoženie uloženej povinnosti 3 527,72 eur s príslušenstvom, ktorým na vykonanie exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného zo dňa 15.12.2005, č.k 700-1040039005-GC04/05.
Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.
V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por.
V danej veci však povinná zomrela dňa 09.07.2006, jej dedičia odmietli dedičstvo a teda nemohla byť zaviazaná na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi, rovnako tak ako na zaplatenie nemohli byť zaviazaní ani dedičia.
Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, výslovne ustanovuje iba dva prípady, v ktorých je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to v § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide pritom o procesné zavinenia oprávneného, spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v danej veci oprávnený svojim konaním preukázateľne spôsobil vznik neodôvodnených trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por., keď návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej podal dňa 10.10.2006, teda v čase, keď povinná nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zomrela dňa 09.07.2006, teda ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa tak správne na daný stav aplikoval ust. § 203 ods. 1 Ex. por. a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, odvolací súd sa s postupom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o nepriznanie hotových výdavkov vo výške 42,21 eur (spisový obal - 1,50 eur, obálky - 2,21 eur, tlač
dokumentov - 16,5 eur, digitalizácia dokumentov, archivácia spisu - 14,50 eur a zaúčtovanie finančných a účtovných operácii - 7,50 eur) plne stotožňuje. Tieto hotové výdavky priamo s vykonávaním exekúcie nesúvisia, keď ich účelom nie je vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ako exekučnú činnosť definuje § 2 Exekučného poriadku. Takéto náklady sú len administratívne vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za ne je podľa § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Navyše súdny exekútor v odvolaní uplatňované hotové výdavky nepreukázal dostatočne hodnoverne.
Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi DPH podľa predloženej špecifikácie, pretože ten do základu na výpočet DPH zahrnul aj hotové výdavky. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a má za to, že príslušnú DPH si môže súdny exekútor v zmysle § 196 Ex. por. uplatniť len z odmeny určenej v zmysle § 4 až § 21 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Odvolací súd ďalej dodáva, že po pripočítaní DPH súdom prvého stupňa určená suma odmeny zodpovedá vtedy platnej právnej úprave vzťahujúcej sa k § 26 vyhl.č. 288/1995 Z. z.. Neobstojí tak námietka súdneho exekútora ohľadom uplatňovanej 20 % DPH, pretože jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli vykonané v čase, keď výška sadzby DPH bola 19 %.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.