Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2608-2010.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Subarea
17Er/2608/2010
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., Klimentská 1216/46, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti povinnému: W. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, XXX XX U., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.240,28 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej sa pod sp. zn. EX 441/2010 začalo dňa 24.05.2010 exekučné konanie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podaného na jej exekútorskom úrade dňa 24.05.2010. Exekučný titul má v tomto konaní predstavovať Rozhodčí nález sp. zn. La-2512/09-13 zo dňa 28.05.2009 vydaný rozhodcom Mgr. Marekom Landsmannom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2009 a vykonateľnosť dňa 02.06.2009. Pohľadávka bola zabezpečená vystavením vlastnej blankozmenky. Nástupcom súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej sa stal súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.
2. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo doposiaľ rozhodnuté.
3. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené v § 243i až 243k.
5. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 10. Podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky.
12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súčasťou doplneného návrhu na vykonanie exekúcie malo byť opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený mal povinnosť preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Účinnosťou tohto zákona došlo k odkladu exekúcie ex lege.
13. V každom exekučnom konaní začatom pred 23.12.2015, v ktorom sa priznal nárok zo zmenky voči fyzickej osobe, bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. do 22.01.2016. Každá exekúcia začatá pred 23.12.2015, v ktorej sa vymáha nárok priznaný zo zmenky voči fyzickej osobe, je exekúcia odložená až do rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie. Len exekučný súd je oprávnený posúdiť na základe oprávneným doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, či rozhodne o pokračovaní v exekúcii alebo exekúciu zastaví, pretože exekúcia je zo zákona odložená.
14. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekúcia vedená na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v zmysle vyššie uvedeného bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. do 22.01.2016.
15. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016.
16. Súd v súvislosti s doručovaním doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu, a teda nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
17. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).
18. Z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa ust. § 243f odseku 1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
19. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 243j Exekučného poriadku, nakoľko súd má za to, že súdny exekútor nepostupoval pri výkone exekúcie v súlade so zákonom. Súdny exekútor ani 6 rokov od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nepredložil súdu vec na zastavenie napriek tomu, že mal mať vedomosť o stave exekúcie vedenej na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a takisto mal mať vedomosť o skutočnosti, že exekučnému súdu nebol predložený doplnený návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.