Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Sa-13-2022.pdf
PDF · 76.42 KB
Case nature
Subarea
44Sa/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: L E H O R, spol. s r.o., so sídlom Javorinka 147, 925 01 Galanta, IČO: 35 754 524, zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0202490602022 zo dňa 21. apríla 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 02.06.2022, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 03.06.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 0202490602022 zo dňa 21.04.2022, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok, vydaného na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktorého podkladom je právoplatný a vykonateľný exekučný titul:
- rozhodnutie č. 0216652116 zo dňa 11.07.2016 poistné (prednostná) vo výške 321,13 Eur,
- rozhodnutie č. 0214082516 zo dňa 09.05.2016 sankcie (neprednostná) vo výške 2.646,61 Eur,
- rozhodnutie č. 0213917216 zo dňa 04.05.2016 poistné (prednostná) vo výške 1.257,96 Eur,
- rozhodnutie č. 0215428516 zo dňa 06.06.2016 poistné (prednostná) vo výške 1.484,75 Eur, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 5.710,45 Eur rozhodla tak, že rozhodnutie mení tak, že v upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok, vypúšťa text: „rozhodnutia č. 0213917216 zo dňa 04.05.2016 poistné (prednostná) vo výške 1.257,96 Eur“ a nahrádza slová: „...zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 5.710,45 Eur,...“ slovami: „...zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 4.452,49 Eur,...“.
2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že faktickou exekúciou vymáhaných pohľadávok, ku ktorej možno pristúpiť v dôsledku právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a ku ktorej žalovaná aj skutočne pristúpila vydaním Exekučného príkazu, ergo faktickým zásahom do finančnej situácie žalobcu by totiž došlo k závažným následkom pre ďalšiu existenciu spoločnosti žalobcu v dôsledku hrozby neplnenia plánu v zmysle ust. § 159 ZoKR, ktoré môžu viesť až k vyhláseniu likvidačného konkurzu na majetok žalobcu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že jeho finančná situácia je do výraznej miery poznačená činnosťou správcu dane, ktorý si voči žalobcovi rovnako uplatňuje pohľadávky, ktoré mali byť prihlásené do reštrukturalizácie, najmä úroky z omeškania nezákonne vyrubené rozhodnutiami vydanými po povolení reštrukturalizácie alebo po jej skončení za nesplnenie daňových povinností za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania, a to v daňovom exekučnom konaní, ako aj kompenzáciou starých dlhov voči nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty či preplatkom na dani. Zákonodarca zvolil nemožnosť individuálneho vymáhania starých pohľadávok ako jeden z právnych následkov
reštrukturalizácie, resp. jej skončenia z dôvodu, že individuálne vymáhanie pohľadávok má vplyv nielen na dlžníka samotného, ale i na jeho ďalších veriteľov, pretože individuálne vymáhanie má spravidla za následok výrazne obmedzenie možnosti nakladania s majetkom, v čoho dôsledku žalobca nemôže plniť ani tie záväzky, ktoré by inak plniť mohol a chcel, a to predovšetkým kvôli blokácii financií na jeho bankových účtoch. Proces reštrukturalizácie je spojený s plnením reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého je žalobca okrem riadneho a včasného plnenia nových záväzkov povinný splácať aj staré záväzky zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne v splátkach a lehotách v ňom upravených. Na žalobcu sú teda kladené vysoké ekonomické nároky so závažnými následkami v prípade porušenia povinností z plánu. V takejto situácii akékoľvek individuálne vymáhanie pohľadávky veriteľa žalobcu spôsobujúce obmedzenie s nakladaním s majetkom žalobcu, konkrétne v podobe zablokovania bankových účtov, má veľmi nepriaznivý dopad na jeho finančný tok peňazí a s tým spojenú schopnosť splácať splatné pohľadávky riadne a včas. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom a nemôže legitimovať vymáhanie inak nevymáhateľných pohľadávok. Žalobca sa tak domnieva, že sú v plnom rozsahu splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku.
3. Žalovaná s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasila vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2022, pretože žalobca nepreukázal hrozbu kvalifikovanej ujmy na jeho právach alebo hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalovaná je toho názoru, že priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe by správny súd určitým spôsobom prezumoval budúci úspech žalobcu v konaní, pretože inštitút odkladu výkonu rozhodnutia má zabezpečiť najmä ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tieto neboli dotknuté po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia žiadnymi jeho účinkami a následkami.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca bez preukázania hodnoty jeho majetku (aktív, pasív, vrátane pravidelných výdavkov napr. spojených so zamestnávaním zamestnancov a pod.) dôvodnosť existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v ust. § 185 SSP dostatočne neodôvodnil (žalobca dôvodí existenciu hrozby následkov predpokladaných SSP len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými predpokladmi vzniku "nenapraviteľného následku" z dôvodu hrozby neplnenia reštrukturalizačného plánu, avšak neuvádza podrobnosti o plnení súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, predovšetkým vo vzťahu k predmetnej pohľadávke). Podľa správneho súdu v konaní nejde o vysokú sumu a žalobca nepreukázal, že ujma, ktorú by stratil exekučným vymáhaním, by ohrozila jeho finančnú možnosť a schopnosť podnikať ďalej bez akýchkoľvek finančných rizík. Žalobca k podanému návrhu nepredložil stav a hodnotu jeho majetku, z ktorého by bolo možné posúdiť ohrozenie podnikateľských aktivít žalobcu. Zároveň možno konštatovať, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu žalovanej nie sú samé o sebe zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).