Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: E. G., bytom R. P., U. XX, zastúpený JUDr. Petrom Bojdom, advokátom, so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 53606-2/2021-BA zo dňa 07. 12. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. 53606-2/2021-BA zo dňa 07. 12. 2021 žalovaná ako odvolací správny orgán podľa o sociálnom poistení rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Nových Zámkoch č. 8590/2021-NZ-DvN zo dňa 20. septembra 2021 vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti v celom rozsahu potvrdila.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

3. Podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 07. 2021. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 03. 08. 2021.

4. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01. 07. 2017 do 30. 06. 2021, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.

Z formuláru U1 zo dňa 10. 09. 2021 bol žalobca poistený v nezamestnanosti v Nemecku od 26. 06. 2014 do 15. 08. 2016 a od 01. 09. 2017 do 30. 06. 2021. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola výpoveď daná zamestnancom. Držiteľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože nepožiadal o export dávky v nezamestnanosti. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, bol prvostupňový správny orgán posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

5. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa Slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej pracovnej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia.

6. Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ.

V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb a bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov(ďalej len „Vyhlásenie“), ktoré bolo predložené dňa 18. 08. 2021. Rovnako v odvolacom konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené informácie získané zo Zápisnice, zo dňa 25. 10. 2021, ktorú žalobca osvedčil svojim podpisom.

Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca sa podľa vyhlásenia zdržiaval na území Nemecka od júna 2014 do júla 2021, t.j. viac ako 7 rokov, b/ situáciu žalobcu vrátane:

- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa informácii z informačného systému žalovanej, žalobca pred odchodom do Nemecka bol na Slovensku naposledy zamestnaný od 15. 04. 2009 do 31. 07. 2014. Na území Nemecka mal podľa zápisnice dva pracovné pomery, naposledy od 01. 08. 2016 do 30. 06. 2021 u zamestnávateľa Sovereing Courier GmbH pracoval v sklade a pracovný pomer bol ukončený na jeho podnet. Túto pracovnú situáciu v Nemecku predchádzajúcu uplatnenia si nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku možno hodnotiť ako jednoznačne stabilnú.

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb žalobca bol v Nemecku bez blízkych osôb, na Slovensku má mamu a sestru, navštevoval ich 2-3krát ročne na 1-2 týždne,

- jeho bytové situácie najmä toho, či je táto situácia stabilná, žalobca na Slovensku nevlastní nehnuteľnosť na bývanie, počas návratov aj v súčasnosti býva spolu s matkou v jej rodinnom dome, ktorý bude patriť jemu. Na území Nemecka býval sám v podnájme, ktorý jedenkrát zmenil. Bytová situácia na území Nemecka je hodnotená za primeranú výkonu zamestnania,

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol zamestnaný na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Nemecko.

7. Podľa Rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 zo dňa 12. 06. 2009 č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu ako je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

8. V súlade s uvedeným rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, celková dĺžka pobytu a stabilita zamestnania v Nemecku boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (trvalý pobyt, návštevy Slovenska, pôžička), ktoré žalobca uviedol ako väzby na Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nemecku žalobca sa v tomto čase zdržiaval dlhodobo, býval a trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Nemecka. Tieto skutočnosti preukazujú vytvorenia centra záujmov žalobcu na území Nemecka.

9. Žalovaná nemôže považovať za bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území SR, pretože žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských predpisov a nie je možné mu dobu poistenia v nezamestnanosti zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba uplatniť prednostne v štáte posledného zamestnania lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

10. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. V tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha predpisom tohto štátu, kde je aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export prihnanej dávky v nezamestnanosti, do ktoréhokoľvek štátu EÚ, t.j. aj na územie SR.

11. V prípade, že nezamestnaný nevyužije túto možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát v zmysle koordinačných predpisov je povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti.

12. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte EÚ by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí by dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ, a tým by mali právo výberu, či si dávku nezamestnanosti uplatnia na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu.

Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán o nároku žalobu na dávku v nezamestnanosti posudzovala na zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ viac ako 7 rokov a situácia žalobcu, že stabilne pracoval v Nemecku a platil si daňové povinnosti na území Nemecka jednoznačne preukazujú, že žalobca si väzby so SR počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval.

Žalobca uvádza v odvolaní, že od narodenia má trvalý pobyt vo Veľkom Kýre, avšak v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti, vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Nie je možné pojem trvalý pobyt stotožňovať s pojmom bydliska, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 27. 11. 2018, že nepostačuje na zachovanie bydliska a centra záujmov len

zachovanie evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.

13. K námietkam žalobcu, že sa vracal na SR pravidelne na dovolenky, avšak táto skutočnosť v porovnaní s ostatnými zistenými skutočnosťami nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku.

14. Na ďalšiu námietku žalobcu, že nikdy neplánoval zostať na Slovenský žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ako je podrobne uvedené vyššie. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné skúmať a aplikovať čl. 11 ods. 2 Nariadenia.

15. K námietke žalobcu týkajúcej sa úverom v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu, že prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky zistené skutočnosti v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia. V súlade s ním bolo aj posúdené bydlisko žalobcu.

16. Žalobca dlhodobo pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Slovensku pracoval a žil a riadne pracoval v Nemecku, preto mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

17. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím žalovanej. Žalovaná síce vykonala posudzovanie jeho väzieb na území Slovenska, avšak dospela k nesprávnym zisteniam. Predtým, ako odišiel pracovať do Nemecka býval a aj v súčasnosti býva v rodinnom dome v obci Veľký Kýr, ktorý je starší a potreboval rekonštrukciu. Preto si vzal úver na opravu domu a odišiel pracovať do Nemecka, aby mohol úver splatiť. Keď úver splatil, vrátil sa naspäť. V Nemecku bol ukončený pracovný pomer z jeho podnetu, nechcel tam zotrvávať dlhšie, pretože chcel žiť na Slovensku a aj tu pracovať. Svoje zázemie s rodinou si zachoval, vždy sa vracal domov k matke a sestre. V Nemecku býval len v podnájme, nemal stále bydlisko. Skúmanie úmyslu je taktiež jedno zo závažných skutočností, ktoré môžu preukázať, že si zachoval na území Slovenska svoje bydlisko alebo nie. Viackrát sa vyjadril pred prvostupňovým orgánom aj žalovanou, že nemal v úmysle zostať v Nemecku a peniaze, ktoré zarobil použil na rekonštrukciu svojho bývania na Slovensku. Žiadal rozhodnutie zrušiť a zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

18. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2022 poukázala na ustanovenia zákona o sociálnom poistení ako aj články Nariadenia EÚ, podľa ktorého posudzovala žiadosť žalobcu. Žalovaná v súvislosti so žiadosťou o dávku v nezamestnanosti na území SR zdôraznila, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípade v nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom ktorom členskom štáte v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. Príslušná nemecká inštitúcia v súčasnej situácii /šírenie vírusovej pandémie Covid-19/ uprednostňuje elektronickú komunikáciu, o dávku v nezamestnanosti je možné požiadať aj elektronicky, a to prostredníctvom formulára zverejnenom na webovej stránke www.arbeitsagentur.de.

V tejto súvislosti zdôrazňovali, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ, nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho

nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.

Keďže žalobca nevyužil možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania žalovaná je povinná skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti, a to podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu žalovaná nemôže zhodnotiť automaticky, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

Žalovaná uviedla, že bytová situácia žalobcu v konaní o dávku v nezamestnanosti bola dôsledne posúdená, v Nemecku býval sám v podnájme, čo žalovanej sa javí ako primeraná bytová náhrada a počas pravidelných návštev býval v spoločnej domácnosti matky v jej nehnuteľnosti, na rekonštrukcii na ktorej sa finančne podieľal, čo však jednoznačne nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Taktiež skutočnosť, že žalobca chodieval z Nemecka na dovolenky nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že bolo preukázané zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej prítomnosti v zahraničí.

K tvrdeniu žalobcu, že nechcel zostať bývať v Nemecku žalovaná uviedla, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Nemecku. Pohnútka žalobcu k odchodu do zahraničia ako aj návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase za daných okolností irelevantná. Jeho dlhodobé zotrvávanie na území Nemecka za účelom vykonávania zárobkovej činnosti nebolo prechodného charakteru a nemožno ho považovať za prechodný alebo krátkodobý pobyt. Trávil tam väčšinu času, mimo svoje pôvodné rodinné prostredie, čím si oslabil svoje individuálne väzby na Slovensku. Žalovaná zdôraznila, že zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenska bolo posúdené v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu aj situácia žalobcu, orientácia na nemecký pracovný trh, stabilná pracovná situácia, plnenie daňových povinností na území Nemecka viac ako 7 rokov jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenska počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval. Žiadala žalobu zamietnuť.

19. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej, v ktorom namietal tvrdenie žalovanej, že bola jeho bytová situácia dôsledne posúdená, pretože on sa neosamostatnil za účelom vytvorenia si samostatnej domácnosti, pretože takmer všetky peniaze, ktoré zarobil, posielal na rekonštrukciu domu na Slovensko, v ktorom býval a býva. V jeho prípade opravoval nehnuteľnosť, ktorej mienil bývať po návrate a prakticky aj býval od narodenia. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že sa jednalo v jeho prípade o osamostatnenie sa, pretože v Nemecku býval sám, v prenájme, nemal tam žiadne blízke vzťahy s inými osobami a vždy sa vracal naspäť k svojej matke do rodinného domu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. je potrebné pri posudzovaní bydliska skúmať stabilitu zamestnania, posudzovať nielen z hľadiska povahy a osobitných vlastností, každej vykonávanej činnosti, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ale je vhodné vziať do úvahy aj charakter zamestnania. Dôvodom jeho odchodu do iného členského štátu bolo nájsť si zamestnanie, zarobiť si peniaze na rekonštrukciu domu. Časť pracovného voľna dovolenky trávil na Slovensku, čo nie je možné považovať za zánik centra záujmov na území SR. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , z ktorého je zrejmé, že podľa tohto rozhodnutia si zachoval bydlisko a centrum záujmov na území Slovenska.

20. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasledujúce a vec prejednal na pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným

administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov.

21. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Nesúhlasil s rozhodnutím žalovanej, pretože on nikdy nemal dôvod zostať v Nemecku. Išiel tam pracovať len z toho dôvodu, že si potreboval vybaviť pôžičku na rekonštrukciu rodinného domu. Po splatení úveru sa vrátil na Slovensko. Pred nástupom pracovania do Nemecka pracoval na Slovensku. V Nemecku býval v prenajatom byte, ktorý odovzdal dňa 14. 07. 2021.

22. Zástupca žalobcu uviedol, že žalobca bol posledné štyri roky pred zaradením do evidencie poistený v Nemecku. Dôvodom odchodu za prácou bolo aby splatil úver, ktorý si vzal na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom býval od svojho narodenia a v ktorom aj v súčasnosti býva. Po splatení úveru sa ihneď vrátil na Slovensko, pretože na Slovensku chcel zostať žiť a pracovať. Rodinné ako aj blízke vzťahy má tu na Slovensku, a to ako aj pred odchodom za prácou do Nemecka tak aj počas pobytu v Nemecku, ako aj v súčasnosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká ak bol uchádzač posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie postený v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Pričom zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti možno iba v prípade zachovania plných väzieb bydliska na Slovensku. Podľa judikatúry súdneho dvora Európskej únie ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že posúdenie centra záujmov dotknutej osoby nemožno zúžiť len na posúdenie dĺžky a stability zamestnania, ale je potrebné vziať do úvahy i ďalšie, napr. dĺžku a kontinuitu bydliska pred tým ako sa žalobca presťahoval, dĺžku trvania a cieľ absencie, charakter zamestnania a neposlednom rade aj úmysel. Pri posúdení všetkých týchto skutočností vo vzájomných súvislostiach je zrejmé, že žalobca si zachoval bydlisko, resp. centrum záujmov na území Slovenska, pretože v prospech Nemecka svedčí iba stabilita pracovnej situácie a platenia daní. Avšak v prospech Slovenska svedčí aj bytová otázka, blízke vzťahy, úmysel žalobcu a pri posúdení charakteru zamestnania dĺžky trvania a cieľ absencie možno dospieť k záveru, že nejedná o dlhodobý trvalý pobyt na území Nemecka, ale naopak išlo o krátkodobý pobyt za účelom splatenia úveru. Trvalý a dlhodobý pobyt má žalobca na území Slovenska, ak si žalobca zachoval bydlisko, resp. centrum záujmov na území SR, zároveň je možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, čím je zároveň splnená podmienka na priznanie dávky v nezamestnanosti. Na základe vyššie uvedeného, preto navrhoval, aby súd rozhodol tak, ako uviedol v písomnom vyhotovení žaloby zo dňa 16. 02. 2022.

23. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu navrhovala žalobu zamietnuť, v plnej miere sa pridržiavala vyjadrenia k žalobe zo dňa 20. 03. 2022. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v konaní, bolo miesto bydliska žalobcu, počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Kritériá, na základe ktorých sa určuje bydlisko dotknutej osoby sú stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pričom aj dĺžka prítomnosti v zahraničí, aj situácia dotknutej osoby svedčia o nezachovaní bydliska žalobcu na Slovensku. Podrobne sa žalovaná týmito kritériami zaoberala v napadnutom rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe, tak len stručne uvádzali, že žalobca sa zdržiaval v Nemecku viac ako 7 rokov, čo je dlhodobý pobyt. Mal tam stabilnú pracovnú situáciu, posledný pracovný pomer trval takmer 5 rokov, bol dohodnutý na dobu neurčitú a bol ukončený z podnetu žalobcu. Čo sa týka väzieb žalobcu na Slovensku, preukazuje ich jedine prítomnosťou matky a sestry na Slovensku a jeho návratu na SR 2-3 krát ročne. Žalobca opakovane zdôrazňoval na okolnosti odchodu do zahraničia, v tejto súvislosti uvádzal, že dôvody odchodu do zahraničia nie sú definované medzi kritériami svedčiacimi o mieste bydliska v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a preto na ne žalovaná prihliada len ako na doplňujúce skutočnosti. Čo sa týka výpovede žalobcu z pracovného pomeru a jeho následného odchodu na SR zdôrazňoval, že žalobca mal možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti v Nemecku a na následne požiadať o jej export na územie SR. Čo sa týka vypočutia ďalších svedkov, tak v tom uvádzala, že v zápisnici zo dňa 25. 10. 2021 žalobca jednoznačne uviedol, že nežiada vykonanie ďalších dôkazov a vypočutie ďalších osôb. Podľa názoru žalovanej bol v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti jednoznačne preukázané, že žalobca nemal zachované bydlisko na území SR, teda na území, kde sa počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí vracal 2-3 krát ročne. Keďže nesplnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, tento nárok mu nemohol byť priznaný. Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť.

24. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

Podľa , aj nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovanej dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 53606-2/2021-BA zo dňa 07. 12. 2021, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celkom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 8590/2021-NZ-DvN zo dňa 22. 09. 2021, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

26. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01. 07. 2021. Žiadosť o dávku si žalobca uplatnil dňa 03. 08. 2021. V predmetnej žiadosti ako dôb poistení na území SR a v členskom štáte EÚ v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01. 07. 2017 do 30. 06. 2021 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti.

27. Vo formulári U1 zo dňa 10. 09. 2021 žiadateľ uviedol, že bol poistený v nezamestnanosti v Nemecku od 26. 06. 2014 do 15. 08. 2016 a od 01. 09. 2017 do 30. 06. 2021. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola výpoveď daná zamestnancom.

28. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky č. 8590/2021-NZ-DvN zo dňa 22. 09. 2021 bolo rozhodnuté, že žalobca podľa a § 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko dobu poistenia v nezamestnanosti žalobcu získanú na území členského štátu Nemecka nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z., keďže bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ Nemecka nemožno považovať za zachované na území SR a žalobca súčasne nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti na území SR v zmysle slovenských právnych predpisov.

29. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal včas odvolanie, v ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 53606-2/2021-BA zo dňa 07. 12. 2021 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Dĺžka prítomnosti na území iného členského štátu EÚ - článok 11 ods. 1 písm. a/ citovaného nariadenia (viac ako 7 rokov) a aj situácia žalobcu čl. 11 ods. 1 písm. b/ citovaného nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nemecku, plnenie daňových povinností na území Nemecka) jednoznačne preukazujú, že žalobca si väzby so SR počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachoval. Bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v štáte EÚ nie je možné považovať za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené ako na skutočnosť, že žalobca nebol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Nemecka zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004.

30. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

Podľa poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Podľa rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 na účely tohto nariadenia: "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 879/2009“) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

31. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci nepriznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom, na podklade riadne zisteného skutkového stavu.

32. V konaní nie je sporným, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01. 07. 2017 do 30. 06. 2021 na území Slovenskej republiky nepreukázal žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Rovnako tak nie je sporným, že žalobca v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu Európskej únie - Nemecko.

33. Zostalo však sporným, či v danom prípade správne orgány dospeli k správnemu záveru, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, t.j. dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalobca v posudzovanej veci preukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie - Nemecko.

34. Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Spojenom kráľovstve môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) cit. nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko.

35. V zmysle koordinačných nariadení pojem ,,bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Ide o miesto, kde osoba zvyčajne býva, no na posúdenie bydliska je dôležitá aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby, stabilita jej bytovej situácie či vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti. Na posúdenie bydliska je dôležitá aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Kritériá pre spôsob určenia bydliska sú stanovené v čl. 11 nariadenia č. 987/2009. Týmito sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk inštitúcií pri určení bydliska osoby, ale ide o kritériá, z ktorých vychádzala aj žalovaná v prejednávanej veci.

36. Pomôckou pre aplikáciu čl. 11 nariadenia č. 987/2009 v spojení s čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia U2 z 12. 06. 2009, v zmysle ktorého je prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (pracovníkov, ktorí do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a nebolo by už viac prijateľné, aby sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“ mala rozširovať oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia č. 883/2004 na všetky osoby, teda aj také, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

37. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bolo okrem iného zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009). V tomto smere bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať potrebné dokazovanie, aby bolo možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby" podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára 2013). Predmetný rozsudok odkazuje na povinnosť riadne zisteného skutočného stavu v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č.

za účelom výkladu ustanovenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, t.j. zistenia bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti.

V posudzovanej veci správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil žalobcom predložené dôkazné prostriedky, na základe čoho ustálil, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdila prvoinštančné rozhodnutie dôvodiac, že žalobca si v predmetnom prípade vytvoril centrum svojich záujmov počas posledného zamestnania na území Nemecka. Podkladom rozhodnutí orgánov verejnej správy boli listiny tvoriace administratívny spis žalovanej, ktorá posúdila celkovú dĺžku pobytu žalobcu a stabilitu zamestnania na území Spojeného kráľovstva s prioritnou orientáciou na pracovný trh za silnejšie, ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Správne orgány pritom vychádzali predovšetkým zo žalobcom predložených tlačív, dokumentov a vyhlásenia žalobcu. Všetky tieto dôkazné prostriedky boli pre žalovanú kľúčové pri posudzovaní, či žalobca preukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania žalobcu na území iného členského štátu Európskej únie. Súd poukazuje na popísaný skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní a ktorý v plnom rozsahu korešponduje s obsahom administratívneho spisu. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobca sa počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v Nemecku dlhodobo zdržiaval (viac ako 7 rokov), býval v prenajatom byte. Žalobca v Nemecku trávil pracovný aj mimopracovný čas, mal stabilnú pracovnú situáciu, keď u zamestnávateľa Sovereign Courier Gmbh, kde pracoval od 01. 08. 2016 do 31. 06. 2021 na dobu neurčitú a pracovný pomer bol ukončený zo strany žalobcu. V Nemecku platil taktiež zákonné odvody i dane. Žalovaná adekvátne vyhodnotila uvedené skutkové okolnosti - dĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 987/2009 a situáciu žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 987/2009, ktoré mala k dispozícii z predložených dokumentov a správne dospela k záveru, že žalobca si centrum záujmov počas posledného zamestnania vytvoril v Nemecku.

38. K námietkam žalobcu, ktorými namietal správnosť záverov správnych orgánov pri posudzovaní a vyhodnotení zachovania väzieb k domovskej krajine počas jeho pobytu v Nemecku v posudzovanom období správny súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotila. K tvrdeniu žalobcu, že jeho úmyslom bolo sa vrátiť na Slovensko správny súd uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Nemecku. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko, ani to, že nikdy nemal úmysel trvalo zostať žiť v Nemecku a že na Slovensku investoval do rodinného domu matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Pohnútka k odchodu do Nemecka, ako aj pre navrátenie na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná.

Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dlhodobé zotrvávanie na území Nemecka za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (viac ako 7 rokov), ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže u zamestnávateľov vykonával zárobkovú činnosť s pracovným pomerom na dobu neurčitú), pričom ukončenie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa inicioval žalobca, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobca zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Pokiaľ ide o pravidelné návraty a trávenie dovoleniek na území Slovenska, správny súd uvádza, že pobyt matky a sestry v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine. Rovnako tak ani platenie úveru, alebo rekonštrukcia rodinného domu na Slovensku považuje súd za irelevantné.

39. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v súlade s ostatnými kritériami čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 žalovaná vykonala dokazovanie a následne vyhodnotila výsledky dokazovania. V prípade neuspokojivých výsledkov vykonaného dokazovania by bolo povinnosťou žalovanej v zmysle čl. 11 ods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia v preskúmavanej veci zisťovať samotný úmysel žalobcu, pohnútky a dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby odišiel do Nemecka, aby tam ostal pracovať a pohnútky, ktoré ho viedli k návratu na Slovenskú republiku. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaná v súlade s čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vykonala dostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistila

všetky relevantné skutkové okolnosti, preto sa v ďalšom nevyžadoval postup v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (t.j. zisťovanie úmyslu žalobcu).

40. Pokiaľ by v prejednávanom prípade bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje nariadenie č. 883/2004, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho nezohľadnila doby poistenia získané na území Nemecka, ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia č. 883/2004, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom, a ak pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobcu, resp. či došlo alebo nedošlo k preneseniu centra záujmov žalobcu v posudzovanom období do Nemecka, bol správny.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych predpisov, náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaná sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne zaoberala otázkou trvalosti a prítomnosti žalobcu na území dotknutého členského štátu a v tomto smere vykonala postačujúce dokazovanie. Žalovaná zároveň zisťovala a vyhodnocovala konkrétnu situáciu žalobcu v kontexte s jeho pobytom a jeho zamestnaním na území Nemecka, rodinnú situáciu a rodinné väzby žalobcu taktiež podrobne skúmala. V dostatočnom rozsahu posúdila aj ďalšie skutočnosti ako vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, bankový účet, životné poistenie, dôchodkové sporenie a pravidelné návraty žalobcu na Slovensko ako aj ošetrovanie zdravotného stavu lekármi. Zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobca zvyčajne býval počas svojho posledného zamestnania, bolo v Nemecku a v rozhodnom období mal centrum záujmov v Nemecku, teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatniť zásadu úhrnu poistných dôb v zmysle čl. 61 nariadenia č. 883/2004. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru krajského súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

42. Žalobou napadnuté rozhodnutie plne zodpovedá súčasnej rozhodovacej praxi súdov SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13. 12. 2017, sp. zn. zo dňa 30. 01. 2018), ale aj predpisom Európskej únie a Rozhodnutiu Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby sa konajúci krajský súd odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

44. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

45. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (.