Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Cb-171-2016.pdf
PDF · 108.18 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/171/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: ASO plus, s. r. o., so sídlom Stred 52, 017 01 Považská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: JUDr. Roman Hriadeľ, advokát so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bol dňa 07.06.2016 doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi všetky doklady, vzťahujúce sa na súdne konanie, vedené na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 37Cb/61/2013 a sp. zn. 37Cb/401/2015, a to najmä plnomocenstvá a zmluvy o právnej pomoci. Zároveň sa domáhal zákazu voči žalovanému konať proti žalobcovi akýmkoľvek spôsobom tak, že sa žalovanému zakazuje oznamovať tretím osobám akékoľvek skutočnosti týkajúce sa súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 37Cb/61/2013 a sp. zn. 37Cb/401/2013, v ktorých je viazaný v zmysle zákona povinnosťou mlčanlivosti a v ktorých nebol žalobcom zbavený mlčanlivosti. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v roku 2013 spoločnosť ASO plus. s.r.o. uzatvorila zmluvu o právnej pomoci s advokátskou kanceláriou JUDr. T. S.. D. zastupoval žalobcu v spore vedenom na Okresnom súde Trenčín proti dlžníkovi žalobcu COOP Jednota Trenčín s.d. Na vedenie tohto sporu, C. V. ako jediný spoločník a zároveň konateľ spoločnosti zadlžil pôžičkou vo výške 20.000 eur. Uvedená suma mala byť použitá na zaplatenie trov konania v predmetnom konaní na Okresnom súde Trenčín voči dlžníkovi E. Q. C. s.d. Okresný súd Trenčín na základe podanej žaloby zo dňa 23.07.2013 určil výšku súdneho poplatku za podaný návrh na sumu 19.100,50 eur. Podaním na Okresný súd Trenčín dňa 07.08.2013 žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a na základe výzvy súdu doložil súdu tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Na základe podaní žalobcu bolo žalobcovi dňa 29.11.2013 doručené uznesenie Okresného súdu Trenčín 37/Cb/61/2013-21 v, ktorom bolo žalobcovi priznané čiastočné odpustenie súdneho poplatku a výška poplatku bola stanovená na jednu štvrtinu za podaný návrh čo predstavovalo sumu vo výške 4.775,13 Eur. Po uhradení uvedeného súdneho poplatku z predmetnej pôžičky žalobca žiadal žalovaného JUDr. T. S., aby ho informoval, čo bude so zvyšnými finančnými prostriedkami vo výške 15.224,87 eur. Povedal že to dorieši s veriteľom p. D., od ktorého si žalobca uvedené financie zapožičal. Ako čas plynul, žalovaný sa stále nevyjadroval k ním zadržanej finančnej čiastke, ktorú mu zapožičal a žalobca má na to podpísanú zmluvu o pôžičke. Nakoľko bola komunikácia neúčinná a so strany Q.. T. S. nebola žiadna rekcia ani snaha o vysvetlenie na čo a ako použil zvyšné finančné prostriedky, žalobca sa rozhodol a dňa 31.03.2016 mu vypovedal plnomocenstvo na právne zastupovanie v predmetnom spore podľa §33b Občianskeho zákonníka. Dňa 7.4.2016 žalobca elektronickou cestou žiadal o zaslanie dokladov. Dňa 27.5.2016 žalobca od JUDr. T. S. obdržal vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Dňa 2.6.2016 a dňa 04.06.2016 bola zaslaná odpoveď poštou. Žalobca v odpovedi na vyčíslenie trov právneho zastúpenia upozornil Q.. T. S. na jeho nekorektné správanie a účtovanie si úkonov, ktoré nevykonal, alebo vykonal iba čiastočne ale účtuje si plnú sumu. Ďalej žalobca rozporoval položky, ktoré vyúčtoval aj napriek tomu, že ich v rozsudku
vydanému ku konaniu č. k. 37Cb/61/2013-254 súd zamietol. Na základe doručeného vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 27.5.2016 a už hore uvedených skutočností žalobca nadobudol podozrenie, že konanie zo strany žalovaného JUDr. T. S. smeruje k tomu aby uškodil spoločnosti žalobcu, nakoľko si duplicitne účtuje výkony a fakturuje finančné prostriedky, ktoré vlastne zadržiaval po celú dobu trvania právneho zastúpenia. Zároveň zadržiava podklady, ktoré od neho žiadal zaslať a ktoré mu do dnešného dňa neodovzdal. Nakoľko mu žalovaný bezdôvodne zadržiava doklady, týkajúce sa jeho právnych vecí v ktorých ho zastupoval a v ktorých mu vypovedal plnomocenstvo, nemôže uplatniť účinne jednak svoje práva v príslušných súdnych konaniach ( nemá k dispozícii napr. originály žalobných návrhov), sa účinne brániť resp. skontrolovať resp. inak verifikovať oprávnenosť, úplnosť a zákonnosť vyúčtovania trov konania a trov právneho zastúpenia zo strany žalovaného resp. iných jeho nárokov ktoré si voči nemu uplatňuje ako voči osobe neznalej práva ( napr. nemá k dispozícii plné moci ani zmluvy o právnej pomoci). Celé toto konanie žalovaného je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s Občianskym súdnym poriadkom a predpismi o advokácii ( najmä advokátskou tarifou a uzneseniami predsedníctva SAK ), pričom je zo strany žalovaného na konateľa žalobcu vyvíjaný nátlak, voči ktorému sa nemá ako účinne brániť a ktorý poškodzuje jednak žalobcu a jednak konateľa ako súkromnú osobu. Ako príklad nezákonného konania žalovaného voči žalobcovi a jeho konateľovi (a minimálne konania v rozpore s dobrými mravmi a stavovskou cťou výkonu advokáta ako člena SAK ), je fakt, že žalovaný dáva na vedomosť veriteľom žalobcu, že žalobca bol úspešný na l. stupni v spore na OS Trenčín, sp. zn. 37Cb/61/2013 cla COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, o zaplatenie sumy 318 066,47 EUR s príslušenstvom (t. č. už v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/225/2015
- čo minimálne ako advokát robiť nemôže. Bezprostredné ohrozenie práv žalobcu, ktoré je potrebné chrániť vidí v tom, že bez príslušných dokladov zadržiavaných žalovaným nie je žalobca schopný sa ako laik brániť voči žalovanému ako osobe znalej práva, vo veci vyúčtovania trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré si žalovaný uplatňuje z plných mocí a zo zmlúv o právnej pomoci. Rovnako v druhej časti žalobca sa cíti byť konaním žalovaného ohrozený na svojich právach tým, že žalovaný nezákonným spôsobom upozorňuje veriteľov žalobcu a iné osoby o konaniach, v ktorých žalobcu zastupoval a vytvára o žalobcovi dojem neplatiča a neseriózneho obchodného partnera, čím poškodzuje jeho dobré meno. Preto žalobca žiada o okamžitý zásah vo forme predbežného opatrenia ( nakoľko konečným rozhodnutím súdu po niekoľkoročnom spore je predpoklad vzniku nezvratného nepriaznivého a negatívneho stavu u žalobcu).
2. Uznesením č. k. 37Cb/171/2016-42 zo dňa 14.06.2016 vyzval súd žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby uviedol, čoho sa bude domáhať vo veci samej, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a konkretizáciu jeho návrhu predbežného opatrenia.
3. Žalobca podaním zo dňa 04.07.2016 doplnil svoj návrh tak, že vo veci samej sa bude domáhať od žalovaného riadneho vyčíslenia preukazujúcimi oprávnenosť uplatneného nároku zo strany žalovaného voči spoločnosti žalobcu. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si chce uplatňovať právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia, ktoré ale podľa žalobcu nevykonal v takom rozsahu ako si nárokuje. Preto žalobca považuje jeho nárok za neoprávnený aj na základe rozporuplného využitia žalobcom zapožičaných finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanému poskytnuté na vedenie konania pred okresným súdom č. k. 37Cb/61/2013-254 v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.2013, ktorá bola prílohou pôvodného návrhu zo dňa 07.06.2016. Žalovaný neustále ignoruje snahu žalobcu o doriešenie celej tejto veci a ani neprejavuje snahu o odstránenie pripomienok žalobcu. Neoprávnene zadržiava doklady súvisiace s vyššie uvedeným konaním najmä zmluvy o právnej pomoci na základe ktorých si chce účtovať nejakú odmenu a ktoré nemá k dispozícii, tak nemá reálnu možnosť sa brániť. V pôvodnom návrhu dokladoval čestné prehlásenie, ktorého obsahom bolo potvrdenie informácií o pokuse odkupovať pohľadávky na spoločnosť žalobcu a tým vlastne aj poskytnutie informácií tretej osobe o prípade žalobcu, čo je porušenie mlčanlivosti, ktorej ho žalobca nezbavil. Žalobca vidí reálnu možnosť vytvoriť si zo strany žalovaného fiktívnu pohľadávku voči spoločnosti žalobcu a tú si potom uplatňovať prostredníctvom súdu, čím žalobcovi môže vzniknúť finančná ujma. Na základe konania žalovaného, podával žalobca dňa 13.06.2016 sťažnosť na jeho konanie na Slovenskú advokátsku komoru, ktorú požiadali o prešetrenie celej záležitosti. Žalobca následne špecifikoval, že domáha sa vydania kópie zmluvy o právnej pomoci ku konaniu sp. zn. 37Cb/61/2013, kópie zmluvy o právnej pomoci ku konaniu sp. zn. 36Cb/401/2015, kópiu plných mocí ku konaniu sp. zn. 37Cb/61/2013, kópiu plných mocí ku konaniu sp. zn. 36Cb/401/2015 a kópie žalobných návrhov v uvedených veciach.
4. Žalobca ďalej podaním zo dňa 14.07.2016 doplnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že ďalej uviedol, že žalovaný neustále vykonáva represívne úkony voči spoločnosti žalobcu, čím jej spôsobuje nemalé škody. Aj napriek všetkej snahe o dosiahnutie zaslania, korektného a pravdivého vyúčtovania podloženého relevantnými podkladmi, žalovaný, aj napriek všetkým výzvam zo strany žalobcu, do dňa podania doplnenia neodstránil nedostatky a ani nedošlo k vysvetleniu a náprave zistených nezrovnalostí vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia, na základe ktorých si žalovaný duplicitne účtuje úkony, ktoré mu Okresný súd Trenčín neuznal na základe rozsudku Slovenskej republiky ku konaniu č. k. 37Cb/61/2013-254 zo dňa 23.01.2015. Žalovaný stále zadržiava a nechce zaslať všetky doklady o ktoré ho viac krát žiadali hlavne zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá zostala u žalovaného a na ktorú sa odvoláva pri uplatňovaní si svojho nároku. Aj napriek skutočnosti, že hore uvedený spor stále ešte nie je ukončený a je v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 16Cob/225/2015 si žalovaný chce nárokovať odmenu o čom so žalovaným neboli nikdy dohodnutý a žalobca je presvedčený, že takáto dohoda nie je ani obsahom Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci na ktorú sa odvoláva a ktorú zadržiava u seba. Žalovaný dňa 14.6.2016 doručil návrh Okresnému súdu Trenčín vedeného pod číslom 38K135/2016 kde sa domáhal, aby súd vyhlásil na majetok spoločnosti ASO plus s.r.o. konkurz. V jeho návrhu uvádza, že eviduje voči spoločnosti ASO plus s.r.o. so sídlom Stred 52017 01 Považská Bystrica pohľadávku v celkovej výške 14.521,95 eur, ktorá vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci podľa ktorej poskytoval spoločnosti ASO plus s.r.o. právne služby spojené s konaním vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/61/2013. Okresný súd Trenčín žalovanému vyhovel a dňa 28.06.2016 vydal uznesenie pod číslom konania 38/K35/2016-46, ktoré nám bolo doručené dňa 08.07.2016. Žalovaný obdržal od žalobcu zálohu vo výške 20.000 eur na vedenie predmetného sporu vedeného pod sp. zn. 37Cb/61 /2013 a zálohu vo výške 1.500 eur na zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Po uhradení súdneho poplatku vo výške 4.775,13 žalovaný, disponoval ešte z finančnými prostriedkami vo výške 15.224,87 Eur. Odhliadnuc od správnosti fakturovanej sumy na faktúre č. 201605 zo dňa 2.5.2016 na sumu 14.521,95 eur, táto faktúra neobsahuje hore uvedenú skutočnosť o prijatej zálohe, ktorá nie je vo fakturácii odpočítaná tak isto ako fakturácia neobsahuje ani odpočítanie položiek, ktoré si žalovaný uplatňoval neoprávnene alebo duplicitne na čo žalovaného upozorňoval a žiadal o zjednanie nápravy. Žalobca následne opakovane poukázal na nesprávnosť účtovanie žalovaného a nedôvodnosť uplatnenia úrokov z omeškania, rovnako aj na nedôvodnosť podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Rovnako opakovane poukázal na to, že žalovaný porušuje zákonnú povinnosť mlčanlivosti, ktorej ho žalobca nezbavil a zneužíva informácie, ktoré mu boli poskytnuté a používa ich na poškodenie žalobcu, a to tak, aby si mohol obhájiť svoju fiktívnu pohľadávku, ktorú si uplatňuje na základe hore uvedeného konania vedeného pod číslom 38K/35/2016. Konanie žalovaného je čisto účelové zo zámerom poškodiť spoločnosť ASO plus s.r.o. Na základe fiktívnych úkonov si nárokuje zaplatenie služieb v takom rozsahu v akom ich nevykonal, neobáva postihu ani za porušovanie zákonov ani nie je ochotný sa vyjadriť ku zisteným skutočnostiam a rozdielom na ktoré bol z našej strany upozornený. Aj napriek dopredu vyplateným finančným prostriedkom, ktoré obdržal od spoločnosti žalobcu si ešte nárokuje na ďalšie, na ktoré nemá nárok. Zneužíva svoje postavenie na základe ktorého koná a zneužíva znalosť právneho prostredia. Dňa 31.3.2016 žalobca vypovedal plnomocenstvo na právne zastupovanie v predmetnom spore podľa §33b Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo vypovedal na základe zistení, že odporca žalovaný si uplatňoval trovy právneho zastúpenia a úkony, ktoré nevykonal, ale do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 37Cb/61/2013 doložil úradný záznam zo dňa 07.05.2015 pod číslom 292, kde si vykázal úkon, ktorý sa ale vôbec neuskutočnil a ešte aj sfalšoval môj podpis na tomto zázname. Žalobca je v spore s COOP Q. C. s.d. už dlho. Na základe nevyplatených faktúr za poskytnuté služby sa ako žalobca ako spoločnosť dostal do omeškania s platbami svojim veriteľom ale táto situácia nebola zavinená vlastným pričinením. Ako mnoho iných spoločností sa začali brániť prostredníctvom súdu. Že súdny spor trvá tak dlho sú tak isto skutočnosti, ktoré nevie žalobca ovplyvniť. Ale aj napriek týmto nepriaznivým skutočnostiam sa snaží v tomto čase prečkať nepriaznivé obdobie a v rámci možností uhrádzať pohľadávky svojim veriteľom. Aj napriek celej tejto situácii na žalobcu nikto nevyhlásil konkurz, nakoľko sa vedel žalobca vždy dohodnúť so svojimi veriteľmi. Situácia v podnikateľskom prostredí je veľmi komplikovaná ale aj napriek všetkým problémom, ktoré rieši spoločnosť žalobcu sa darí vytvárať zisk a postupne uhrádzať naše záväzky. Žalovaný zneužil informácie, ktoré mal a snaží sa poškodiť spoločnosť žalobcu na základe vymáhania neoprávnenej pohľadávky.
5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, zmluvou o pôžičke, odvolaním plnomocenstva zo dňa 31.03.2016, emailovou komunikáciou zo dňa 07.04.2016, emailovou komunikáciou zo dňa 08.04.2016, emailovou komunikáciou zo dňa 18.04.2016, emailovou komunikáciou zo dňa 28.04.2016, emailovou komunikáciou zo dňa 02.05.2016, vyčíslením trov právneho zastúpenia zo dňa 02.05.2016, výzvou na doplnenie chýbajúcich dokladov, podacím lístkom č. RF310293165SK, vyjadrením zo dňa 04.06.2016, podacím lístkom č. RP679072277SK, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/61/2013-254, protokolom o odovzdaní dokladov vo veci sp. zn. 37Cb/61/2013, protokolom o odovzdaní dokladov vo veci sp. zn. 36Cb/401/2015, čestným prehlásením zo dňa 07.06.2016, doplnením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 04.07.2016, sťažnosťou zo dňa 13.06.2016, doplnením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 14.07.2016, návrhom veriteľa na vyhlásenie konkurzu, uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/35/2016-46, výpisom z účtu, potvrdením zo dňa 15.07.2013, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.07.2013, faktúrou č. 201605, emailovou komunikáciou zo dňa 20.02.2015, úradným záznamom zo dňa 07.05.2015.
6. Podľa § 75 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 odsek 2 O. s. p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 324 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 odsek 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 odsek 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 odsek 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 odsek 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 328 odsek 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 470 odsek 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 odsek 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 471 odsek 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
7. Súd posudzoval návrh na nariadenie predbežného opatrenia v čase jeho podania s použitím § 75 odsek 2 O.s. p. a to či návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahuje okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom k prvotnému preskúmaniu návrhu súd žalobcu vyzval, v zmysle v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia platnej úpravy aj na jeho doplnenie (súd len poukazuje v tomto smere na to, že tento postup podľa súčasnej právnej úpravy nie je možný).
Doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo zo strany jeho navrhovateľa uskutočnené dňa 04.07.2016 a 14.07.2016 t. zn. v čase, kedy nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to vyššie uvedený zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ktorý už inštitút predbežných opatrení ako taký nepozná. Tento inštitút bol nahradený inštitútom neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení. Účinky úkonov, ktoré boli urobené pred nadobudnutím účinnosti zákona však zostávajú zachované, preto zastal zachovaný aj účinok návrhu na nariadenie v čase účinnosti O.s.p., predbežného opatrenia, avšak súd o ňom už rozhodoval, vzhľadom k prechodným ustanoveniam C.s.p. už ako o neodkladnom opatrení, ktoré predmetný inštitút nahradilo. Preto súd aj vo výroku uznesenia uviedol neodkladné opatrenie. 8. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy resp. podľa súčasnej právnej úpravy potreby neodkladnej úpravy pomerov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Žalobca v uvedenom prípade neosvedčil skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia si vyžaduje potreba neodkladnej úpravy pomerov.
9. Žalobca sa neodkladným opatrením domáhal uloženia žalovanému ako advokátovi, zákazu oznamovania tretím osobám akýchkoľvek skutočností týkajúcich sa súdnych konaní vedených na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 37Cb/61/2013 a sp. zn. 36Cb/401/2015, v ktorých je jednou zo strán sporu žalobca. K uvedenému žalobcom domáhaného zákazu súd uvádza, že žalovaný ako advokát má zákonnú povinnosť mlčanlivosti. Túto povinnosť musí zo zákona dodržiavať a môže byť jej zbavený iba klientom samotným. Uloženie preto takéhoto zákazu, súd považuje za duplicitné uloženie, pri ktorom žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaný takýto zákaz má už priamo zákonom uložený,
neosvedčí neodkladnosť takejto úpravy, keďže takáto úprava už existuje. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Pozbaviť advokáta povinnosti mlčanlivosti môže iba klient resp. jeho právny nástupca. Vzhľadom k už existujúcej úprave ukladajúcej žalovanému povinnosť mlčanlivosti vo veciach žalobcu vedených na Okresnom súde Trenčín pod zn. 37Cb/61/2013 a sp. zn. 36Cb/401/2015, v ktorých žalobcu ako klienta z pozície advokáta zastupoval, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti považoval za nedôvodný a zamietol.
10. Žalobca podaním zo dňa 04.07.2016 doplnil svoj návrh tým, že podaním predmetného návrhu sa domáha vydania kópie zmluvy o právnej pomoci ku konaniu sp. zn. 37Cb/61/2013, kópie zmluvy o právnej pomoci ku konaniu sp. zn. 36Cb/401/2015, kópie plnej mocí ku konaniu sp. zn. 37Cb/61/2013, kópie plnej mocí ku konaniu sp. zn. 36Cb/401/2015 a kópie žalobných návrhov v uvedených veciach. Ani v tejto časti súd nemal za osvedčenú neodkladnosť predmetného návrhu. Predchádzajúca existencia zmluvného vzťahu medzi stranami, aj podľa vyjadrenia žalobcu, nie je sporná. Žalobca odôvodňoval potrebu vydania zmlúv ich použitím vo vyššie uvedených konaniach, ako aj zabezpečenia riadneho vyúčtovania zo strany žalovaného. Súd k týmto tvrdeniam uvádza, že ak sa žalovaný domáha akýchkoľvek svojich nárokov, bude ich musieť voči žalobcovi preukázať. Samotné vydanie zmlúv o právnej pomoci, akýmkoľvek spôsobom predchádzajúci právny vzťah medzi zmluvnými stranami nijak nevyrieši a súdu nie je ani dostatočne zrejmé, čo by sa ich vydaním pre žalobcu zmenilo a v čom spočíva neodkladnosť a teda potreba úpravy pomerov v tejto časti návrhu. Súdu nie je zrejmé, ako by po vydaní zmlúv „donútil“ žalovaného zmeniť vyúčtovanie trov právneho zastúpenia. K samotnej časti, v ktorej sa domáha žalobca vydania kópie plnej mocí ku konaniu sp. zn. 37Cb/61/2013, kópie plnej moci ku konaniu sp. zn. 36Cb/401/2015 a kópie žalobných návrhov v uvedených veciach, súd uvádza, že žalobca ako účastník predmetných konaní má procesné právo nahliadať do spisu a vyhotovovať si z nich kópie t. zn. žalobca sa kedykoľvek môže s listinnými dôkazmi, ktoré žiada vydať od žalovaného oboznámiť resp. ich kópie si zabezpečiť. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, súd má preto za to, že žalobca ani v tejto časti neosvedčil neodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia, preto aj v tejto časti súd návrh zamietol. Samotná neodkladnosť bola podľa pôvodnej právnej úpravy označená ako nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, na ktoré odôvodnenie súd žalobcu vyzýval.
11. K návrhu žalobcu súd ďalej uvádza, že žalobca súdu zároveň uviedol, že vo veci samej sa chce domáhať návrhom voči žalovanému na riadne vyčíslenie trov konania, t. zn. zrejme určenia, že žalovaný je povinný vyčísliť trovy konania v predmetných veciach, v ktorých ho žalovaný ako právny zástupca zastupoval. Stručne k samotnému predmetu konania súd uvádza, že ak žalovaný má postavenie veriteľa voči žalobcovi a žalovaný ako dlžník s uplatnením nároku veriteľa nesúhlasí, vždy sa môže proti uplatnenému nároku brániť, pričom ďalší postup už je na strane veriteľa, ktorý vo veci zvolí, pričom ak si svoj nárok veriteľ uplatní súdnou cestou jeho dôvodnosť musí v konaní riadne preukázať. Uplatnenie resp. neuplatnenie neuznaného nároku zo strany veriteľa je vždy právom, nie povinnosťou veriteľa. Ak veriteľ neodpovedá na výzvy dlžníka, nereaguje na snahu mimosúdne urovnať vec, je to rovnako právom veriteľa, ktoré môže niesť so sebou aj svoje právne dôsledky. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný mal snahu odkupovať pohľadávky na spoločnosť žalobcu, pričom uvedenú tvrdenú skutočnosť súd nemal v konaní osvedčenú a vo vzťahu k predmetnému konaniu aj za irelevantnú. Opakovane žalobca poukázal v rámci svojich podaní na možnosť vytvorenia fiktívnej pohľadávky, k tomu súd poukazuje už na vyššie uvedené, pričom ak si akúkoľvek pohľadávku žalovaný ako veriteľ u žalobcu ako dlžníka uplatní, je jeho právom ak je presvedčený, že o reálnu pohľadávku nejde ju neuhradiť a následne je na žalovanom ako veriteľovi jej dôvodnosť, teda reálnosť preukázať. K ďalším tvrdeniam zo strany žalobcu súd len stručne uvádza, že splnenie všetkých podmienok na vyhlásenie konkurzu bude skúmané v konkurznom konaní. Doposiaľ konkurz na žalobcu vyhlásený nebol, konkurzné konanie bolo iba začaté.
12. Vzhľadom k vyššie uvedeným a žalobcom predloženým listinným dôkazom, súd nemal osvedčené splnenie všetkých zákonných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.