Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/212/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muranskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu ESSOX s. r. o. so sídlom Senovážne nám. 231/7, České Budějovice, IČO: 26 764 652, proti žalovanému A. X., nar. X.X.XXXX, bytom R. Q. X, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 185 463,- Kč s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -300 zo dňa 23. februára 2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.531,85 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, keďže žalovaný vystupoval ako fyzická osoba a žalobca ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 neprijateľné zmluvné podmienky sú platné dovtedy, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti. Z uvedeného vyplýva, že neprijateľné zmluvné podmienky sa považovali za platné pokiaľ sa ich spotrebiteľ nedovolal. Podľa slovenskej právnej úpravy sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné automaticky, teda spotrebiteľ sa ich nemusí domáhať. Ďalej slovenská právna úprava zakazuje veriteľovi požadovať od dlžníka úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom česká právna úprava takéto ustanovenia neobsahuje. Predmetná zmluva o úvere údaj o úvere, úroku a poplatkoch neobsahuje. Žalobca od zmluvy odstúpil a tým nastali účinky ex tunc, tzn. zmluva o úvere sa zrušila od počiatku. Tým žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nesplateného úveru vo výške rozdielu medzi poskytnutým plnením 99.900,- Kč, z ktorých zaplatil žalovaný 13.572,- Kč a žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 76.675,- Kč. Keďže žalovaný v podaniach vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku a žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v deň zaslania výzvy, teda 7.3.2008, dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 8.3.2008 a uplynula 8.3.2010. Žaloba bola na súd podaná až 18.7.2011, preto súd žalobu zamietol. Nezohľadnil ani námietku žalobcu, že podaním žaloby v 30-dňovej lehote po zrušení rozhodcovského nálezu nedošlo k premlčaniu. Vzťah účastníkov sa spravuje slovenským právnym poriadkom a na to, aby prestala plynúť premlčacia doba v súlade s ustanovením § 112 treba, aby veriteľ, teda žalobca uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, no podľa súdu nejde o rozhodcovský súd, ani o exekučné konanie, vec mala byť

prejednaná súdom, pretože iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná a v rozpore so zákonom, tzn., že podmienkou spočívania premlčacej doby nie je uplatnenie nároku u akéhokoľvek orgánu, ale u príslušného orgánu. Nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, súd prvej inštancie dospel k záveru, že po dobu trvania rozhodcovského konania plynula premlčacia doba a nespočívala. Rozhodcovské konanie nemalo prebehnúť, pretože rozhodcovská zmluva bola absolútne neplatná v dôsledku rozporu so zákonom. Rozhodcovský titul bol tak neakceptovateľný ako exekučný titul a oprávnenie nemal ani iniciovať exekučné konanie. Žalobca začal toto konanie bez riadneho titulu, a preto ani v priebehu exekučného konania nespočívala premlčacia doba. Nestotožnil sa súd prvej inštancie ani s tým, že podanie žalovaného označené ako žiadosť o mimosúdnu dohodu možno považovať za uznanie dlhu. Na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma podľa § 558 a vyjadrenie prísľubu musí znieť na prísľub čo do dôvodov aj do výšky. Preto potom pod sankciou neplatnosti absencie tejto písomnej formy nemožno akceptovať námietku uznania dlhu a predlženia premlčacej lehoty. Aj premlčaný dlh možno uznať, ale musel o tom dlžník mať vedomosť. V podaní však nie je uvedený dôvod dlhu a taktiež k podaniu došlo až 14.9.2012, to znamená dávno po tom, čo dlh voči žalobcovi bol premlčaný. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že zmluva nebola so žalovaným uzavretá s voľbou pre neho nevýhodnejšieho práva, ale bola uzavretá na území Českej republiky a automaticky je potrebné uplatniť český právny poriadok. Podľa súdu prvej inštancie nebolo právo uplatnené u príslušného orgánu ani v prípade rozhodcu ani v prípade exekútora. Pokiaľ by to tak bolo, potom by žalobca od zmluvy nikdy neodstúpil s účinkami ex tunc, jednalo sa o úverový vzťah, ktorý vinou klienta sa stal splatným. Žaloba na príslušný súd bola doručená 18.7.2011. Podľa platného práva v Českej republike bol zrušený rozhodcovský rozsudok, bola podaná žaloba na súd v lehote 30 dní a v dôsledku toho boli zachované účinky a od 19.8.2009, kedy začalo konanie u rozhodcu, premlčacia lehota nebežala. Podľa názoru žalobcu nemožno v tomto prípade akceptovať záver, že si strany spotrebiteľskej zmluvy zvolili české právo, ale toto bolo automaticky uplatňované, keďže zmluva bola uzavretá na území Českej republiky. Ďalším podstatným aspektom je skutočnosť, že prebiehalo tu rozhodcovské a exekučné konanie podľa českého práva. Žalovaný žil v Českej republike a uzavrel tam aj zmluvu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo vzťahu ku prekážke právoplatne rozhodnutej veci a spočívania premlčacej lehoty, rovnako ako aj rozhodnutie Ústavného SR , a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Podľa názoru žalobcu došlo k zosplatneniu dlhu automaticky neuhradením troch splátok na základe zmluvnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne článok 6 ods. 2 obchodných podmienok, preto žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s názorom, že k voľbe práva nedošlo, keďže podľa zmluvných podmienok bod 12 bolo dohodnuté, že záväzkové vzťahy zmluvných strán založené predmetnou zmluvou sa riadia Obchodným zákonníkom, teda českým právom. Správne rozhodol súd prvej inštancie, že slovenský právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany ako české právo, a toto sa skúma ex offo. Aj v prípade aplikácie Rímskeho dohovoru ako medzinárodnej zmluvy by bol postup súdu prvej inštancie rovnaký (článok 5 a článok 7 ods. 2 tohto dohovoru). Pokiaľ ide o námietku premlčania, poukázal na § 5 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Na absolútne neplatný právny úkon sa pozerá, ako keby neexistoval (rozhodnutie ). Podľa rozhodnutia sa rieši iný skutkový stav, kedy rozhodcovská zmluva bola platná, avšak rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, malo také vady, pre ktoré naňho nemožno prihliadať. Žalobca konal na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Vznesená námietka premlčania je preto dôvodná. Neplatnú rozhodcovskú doložku do obchodných podmienok zakotvil sám žalobca a sám žalobca sa rozhodol podľa nej postupovať. Je zrejmé, že žalobca mal cieľ vyhnúť sa súdnemu prieskumu uplatneného nároku, keď si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, zmluvnú pokutu 10% z dlžnej sumy a 600,- Kč ako poplatok za odoslanie upomienky. V rozhodcovskom konaní všetky tieto nároky boli priznané žalobcovi. Žalovaný nemal o prebiehajúcej existencii žiadnu vedomosť, ani exekútor mu nedoručil žiadne upovedomenie, dozvedel sa až na pojednávaní po zrušení rozsudku súdom prvej

inštancie. Žalobca tvrdí, že od zmluvy neodstúpil, ale že ide o nesplatenie dlhu. V samotnej žalobe však uviedol, že sa žalovaný dostal do omeškania s tromi mesačnými splátkami, a preto v článku 6 ods. 2, na ktorý odkazuje v žalobe sa nerieši zosplatnenie ale odstúpenie od zmluvy, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce k tomu, aby dospel k správnemu právnemu záveru a aj skutkovým záverom a na týchto sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzavreli 17.7.2007 zmluvu o úvere č. 90022773. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 99.900,- Kč za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia. Bolo dohodnuté, že bude žalovaný splácať toto v pravidelných mesačných splátkach po 4.524,- Kč. Žalovaný zaplatil tri splátky úveru a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, keďže sa dostal do omeškania s úhradou troch splátok. Dňa 19.08.2009 bol vydaný rozhodčí nález na nároky žalobcu v celom rozsahu, na základe právoplatného rozhodnutia rozhodkyne bol podaný návrh na exekúciu. Žalovaný podal na Obvodnom súde pre Prahu 2 dňa 2.2.2010 návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu, ktorému súd vyhovel. Následne Mestský súd v Prahe potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zrušený rozhodcovský nález. V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti 76.675,- Kč náklady za upomienku a v časti zmluvnej pokuty, kde konanie o 94.049,- Kč bolo zastavené.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka ČR v znení účinnom od 1.1.2007 do 31.12.2007, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

9. Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách v smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

10. Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR účinného od 1.8.2010, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách v smyslu § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

11. Podľa § 56 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 321/2001 Z. z. o některých podmínkách sjednávání spotřebiteľského úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

13. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona,

b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.

14. Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Z. z. nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

15. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

24. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

30. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvého stupňa správne vyvodil, že predmetný právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.

33. I odvolací súd má za to, že vzhľadom na kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo a to Občianskeho zákonníka.

34. O použití slovenského právneho poriadku vyslovil svoj právny názor odvolací súd vo svojom ostatnom rozhodnutí zo dňa 29.5.2014.

35. Preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .