Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8C-259-2011.pdf
PDF · 112.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/259/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu ESSOX s.r.o., so sídlom Senovážne nám. 231/7, České Budějovice, IČO: 26 764 652, proti žalovanému A.X. X., Q.. X.X.XXXX, U. R. Q. X, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie 185.463,- Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I . Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 2.531,85 eura na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.7.2011 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 185.463,- Kč s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 99.900,- Kč, ktorý bol účelovo viazaný na kúpu osobného motorového vozidla. V zmluve bolo dohodnuté, že poskytnutý úver bude dlžník splácať v 48 splátkach po 4.524,- Kč splatných vždy k 17. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V priebehu trvania zmluvy prestal žalovaný platiť pravidelné splátky, a to od 4. mesačnej splátky. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou troch mesačných splátok, došlo podľa čl. VI. ods. 2 zmluvných podmienok k zosplatneniu všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi, a to ku dňu 18.1.2008. Pre prípad omeškania žalovaného s úhradou plnení vyplývajúcich z úverovej zmluvy bola podľa čl. VI. ods. 6 zmluvných podmienok dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10% z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že pri podpise úverovej zmluvy podpísal osvedčenie o poistení k úverovej zmluve č. 90022773 medzi poistníkom ESSOX. s.r.o. a spoločnosťou Kooperatíva, poisťovňa, a.s.. Časom došlo k poistnej udalosti, v dôsledku ktorej nastala totálna škoda na motorovom vozidle. Nakoľko nebolo ešte ukončené konanie o poistnej udalosti, nie je možné určiť samotnú výšku žalovanej sumy, keďže nebola škoda na vozidle vyčíslená.. Následne žalovaný podaním zo dňa 17.10.2012 vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil 4. mesačnú splátku, splatnú dňa 17.11.2007, teda v zmysle ust. čl. VI. ods. 2 sa nezaplatením splátky stal zročný celý dlh, a teda dňom 17.11.2007 začala plynúť 3 - ročná premlčiaca doba, ktorá uplynula dňa 17.11.2010. Žalobca podal žalobu dňa 18.7.2011. Aj v prípade, ak by začiatok plynutia premlčacej doby bol daný dňom 18.1.2008, kedy podľa žaloby došlo k zosplatneniu všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi, je nárok žalobcu premlčaný. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovská doložka, podľa ktorej majetkové spory mali byť rozhodované rozhodcom spoločnosti pre rozhodčí řízení, a.s., je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť pôsobí od začiatku a nespôsobuje právne následky. Teda ustanovenie, ktoré je absolútne neplatné sa posudzuje akoby ani v zmluve nebolo. Preto
aj keď sa žalobca obrátil na rozhodcovský súd, konal na základe absolútne neplatného ustanovenia Všeobecný obchodných podmienok, a teda sa obrátil na nepríslušný orgán, preto nemožno hovoriť o spočívaní premlčacej doby. Žalovaný ďalej namietal neprijateľné zmluvne podmienky, a to výšku úroku, ktorá predstavovala 29,34 % ročne, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, kapitalizovaný vo výške 353,- Kč, zmluvnú pokutu a paušálny poplatok za odoslanie upomienky.
Žalobca k námietke premlčania uviedol, že k premlčaniu nemohlo dôjsť, pretože postupom podľa § 16 zák. č. 216/1994 Sb. podal žalobu na súd a v zákonnej lehote, tak ako mu to zákon umožňuje. K premlčaniu nároku, tak nemohlo dôjsť. Nejedná sa žiadnu neprijateľnú podmienku vo vzťahu k predlžovaniu premlčacej lehoty. Žalobca ďalej poukázal na korešpondenciu adresovanú žalobcovi, ktorú je možné považovať za uznanie dlhu.
Žalovaný podal dňa 3.12.2013 vyjadrenie k sporu kde uviedol, že zmluvná podmienka, ktorou si žalobca určil, že napriek odstúpeniu od zmluvy nezanikajú práva a záväzky, predovšetkým platobné záväzky žalovaného, bola rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 5C 124/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 205/2012, vyhlásená za neprijateľnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôsledky odstúpenia od zmluvy sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Celé obchodné podmienky sú formulárové, vopred vyhotovené žalobcom, teda nejedná sa o individuálne dojednanú podmienku. Okrem toho nie sú žalovaným podpísané, a teda nie je preukázané, že boli žalovaným prijaté. Vzhľadom na uvedené je potrebné odstúpenie od zmluvy posúdiť podľa § 48 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvy zrušuje od začiatku, čím odpadol právny dôvod na základe ktorého žalovaný prijal finančné prostriedky ako úver a žalobcov nárok je tak možné posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 7.3.2008. Od doručenia odstúpenia začala plynúť 2 - ročná premlčacia lehota. Táto uplynula v marci 2010. Žalobca podal žalobu dňa 18.7.2011. Je teda zrejmé, že aj v prípade posúdenia nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, je tento je nárok premlčaný a vznesená námietka premlčania je dôvodná.
Rozsudkom zo dňa 9.12.2013 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. mája 2014 rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z toho, že v zásade by v predmetnej veci mal platiť právny poriadok Českej republiky, tak ako to vyplýva z textu predmetnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi pod č. XXXXXXXX zo dňa 17.7.2007 a z citovaných obchodných podmienok, avšak v prípade, že by v rovine spotrebiteľského vzťahu tento právny poriadok Českej republiky poskytoval menšiu ochranu práv spotrebiteľovi, teda v danom prípade žalovanému, spravoval by sa vzťah účastníkov slovenským právnym poriadkom. Súd bude musieť zistiť obsah rozhodného práva, teda právneho poriadku Českej republiky aplikovateľného v predmetnej veci a porovnať ho s garanciami ochrany, ktoré poskytuje spotrebiteľovi slovenský právny poriadok.
Súd vo veci doplnil dokazovanie listinný dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 17.7.2007 zmluvu o úvere č. 90022773, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 99.900,- Kč za účelom kúpy osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia. Žalovaný sa zaviazal splácať dohodnutý úver v 48 pravidelných mesačných splátkach po 4.524,- Kč. Žalovaný z úveru splatil 3 splátky celkovo vo výške 13.572,- Kč. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou 3 mesačných splátok, došlo zo strany žalobcu podľa čl. VI. odst. 2 zmluvných podmienok k odstúpeniu od zmluvy.
Na základe návrhu žalobcu zo dňa 19.8.2009 vydal rozhodca J.. Z. H., rozhodčí nález, ktorým zaviazala žalovaného na zaplatenie 168.336,- Kč spolu s príslušenstvom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2010. Na základe uvedeného rozhodnutia podal žalobca dňa 9.3.2010 návrh na exekúciu. Exekúcia bola zastavená dňa 22.1.2015, pričom v čase vyhlásenia rozsudku rozhodnutie ešte nebolo právoplatné.
Žalovaný podaním doručeným Obvodnému súdu pre Prahu 2 dňa 2.2.2010 podal návrh na zrušenie rozhodčího nálezu. Obvodní súd pre Prahu 2 rozsudkom zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 26C/25/2010 zrušil
rozhodčí nález zo dňa 25.11.2009, sp. zn. E/2009/03628. Mestský súd v Prahe rozsudkom zo dňa 8. 6.2011, sp. zn. 39Co/99/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti vyporiadania vo výške 76.675,- Kč, v časti nákladov na upomienky vo výške 600,- Kč a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 16.774,- Kč, preto súd uznesením zo dňa 9.7.2013, č.k. 8C 259/2011 - 167 konanie v časti o zaplatenie 94.049,- Kč zastavil.
Zistený skutkový stav súd právne posúdil
Podľa § 52 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka ČR v znení účinnom od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007, Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
Podľa § 55 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ČR, Smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti ( § 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 55 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ČR účinného od 1.8.2010, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 56 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR, Spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 321/2001 Z.z. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb., Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.
Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou ( § 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.
Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Z.z., nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době
uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ( v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvu, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 4 ods. 1,2,5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalobca pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
Súd v súlade s pokynom Krajského súd v Prešove skúmal obsah rozhodného práva a porovnal ho s garanciami ochrany, ktoré poskytuje spotrebiteľovi slovenský právny poriadok. Ako vyplýva z citovaných ustanovení českej právnej úpravy, dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 (neprijateľné zmluvné podmienky) sa považujú za platné, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti (§ 40a). Z uvedeného teda vyplýva, že neprijateľné zmluvné podmienky sa považovali za platné, pokiaľ spotrebiteľ nenamieta ich neplatnosť. K zmene českej úpravy týkajúcej sa neplatnosti zmluvných podmienok došlo až od 1.8.2010, avšak nakoľko prechodné a záverečné ustanovenia neobsahovali ustanovenia, že sa nová právna úprava týka aj zmlúv uzatvorených pred 1.8.2010, na zmluvy uzavreté pred týmto dátumom, sa musí aplikovať pôvodné znenie. Podľa slovenskej právnej úpravy sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné automatický, teda spotrebiteľ sa ich nemusí domáhať.. Ďalej slovenská právna úprava zakazuje veriteľovi požadovať od dlžníka (spotrebiteľa) úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom česká právna úprava takéto ustanovenie neobsahuje. Predmetná zmluva o úvere tento údaj neobsahuje. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že právny poriadok Českej republiky poskytoval spotrebiteľovi menšiu
ochranu práv ako slovenský právny poriadok, preto sa vzťah účastníkov spravuje slovenským právnym poriadkom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.7.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 99.900,- Kč za účelom kúpy motorového vozidla. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 48 pravidelných mesačných splátkach po 4.524,- Kč. od 17.8.2007. Žalovaný zaplatil žalobcovi 3 mesačné splátky vo výške 13.572,- Kč ( 3 x 4 524,- Kč ). Vzhľadom k tomu, že žalovaný ďalej splátky nesplácal, žalobca podľa čl. VI. ods. 2 zmluvných podmienok odstúpil od úverovej zmluvy. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva pri odstúpení ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Podľa čl. VI. bod. 3 obchodných podmienok si účastníci dohodli, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezanikajú práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy a to najmä platobné záväzky vrátane úrokov a nákladov, záväzky zo zabezpečenia, ustanovenia týkajúce sa voľby práva a riešenia sporov. Túto zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Ide teda o rozpor so zákonom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto takéto zmluvné dojednanie je neplatné.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o úvere č. XXXXXXXX sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalobca má nárok na vrátenie nesplateného úveru poskytnutého vo výške 99.900,- Kč, z neho žalovaný zaplatil 13.572,- Kč a žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 76 675,- Kč. Žalovaný v písomných podaniach zo dňa 17.10.2012 a 3.12.2013 vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, súd sa preto musel s touto námietkou vysporiadať. V danom prípade žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v deň zaslania výzvy dňa 7.3.2008. Najneskôr teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 8.3.2008 a uplynula dňa 8.3.2010. Žaloba na súd bola podaná až 18.7.2011, teda po jej uplynutí. V dôsledku vznesenej námietky premlčania, keďže súd dospel k záveru, že je dôvodná, musel žalobu zamietnuť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podaním žaloby v 30 dňovej lehote po zrušení rozhodčího nálezu, nedošlo k premlčaniu. Ako súd vyššie uviedol, vzťah účastníkov sa spravuje slovenským právnym poriadkom. Na to, aby prestala plynúť premlčacia doba v zmysle § 112 Obč. zák. treba, aby veriteľ (žalobca) uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, no podľa súdu ani v rozhodcovskom, ani v exekučnom konaní nebolo právo uplatnené u príslušného subjektu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Ako vyplýva z rozhodnutia Mestského súdu v Prahe, tak rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania, a ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý je na takéto rozhodnutie príslušný aj právomocný. Nakoľko rozhodcovský súd nemal, tak ako je vyššie zdôvodnené, právomoc vec prejednať a rozhodnúť, má súd za to, že po dobu trvania rozhodcovského konania premlčacia doba plynula a nespočívala. Taktiež má súd za to, že ani po dobu trvania exekučného konania premlčacia doba nespočívala. Exekučné konanie sa môže začať, len ak povinný dobrovoľne v lehote mu stanovenej si nesplní to, čo mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia. V tomto prípade rozhodcovské konanie nemalo prebiehať, pretože rozhodcovská zmluva bola absolútne neplatná v dôsledku jej rozporu so zákonom Rozhodcovský titul bol tak neakceptovateľný ako exekučný titul a oprávnený nemal ani iniciovať exekučné konanie. Žalobca začal toto exekučné konanie, no vzhľadom k tomu, že ho začal bez riadneho exekučného titulu, súd má za to, že je neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba. Taktiež súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podanie žalovaného označené ako žiadosť o mimosúdnu dohodu, možno považovať za
uznanie dlhu. Z ustanovenia §558 Obč. zákonníka vyplýva, že na platnosť uznania dlhu je potrebná jednak písomná forma, jednak vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Vzhľadom na to, že uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu uznať dlh čo do dôvodu a výšky, daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. V podaní však nie je uvedený dôvod dlhu a taktiež k podaniu došlo dňa 14.9.2012, teda v čase keď už bol dlh žalobcu premlčaný, pričom žalovaný v tom čase nebol ešte zastúpený právnou zástupkyňou a ako vyplýva aj z jeho podaní nemal ešte vedomosť o tom, že je dlh premlčaný. Z uvedených dôvodov nedošlo k platnému uznaniu dlhu žalovaným pre absenciu zákonných predpokladov, stanovených v ust. § 558 Obč. zákonníka pre uznanie dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti 94.049,- Kč a vo zvyšnej časti bol neúspešný, preto vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania.
Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.531,85 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia pri tarifnej hodnote sporu do 7.8.2013 vo výške 185.463,- Kč (7.599,39 eura) a od 7.8.2013 vo výške 91.414,- Kč (3.518,90 eura), za 5 úkony právnej služby vo výške 237,34 eura ( prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17.10.2012, návrh na zrušenie uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, vyjadrenie k sporu zo dňa 18.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.2.2013), 1 úkon po 118,67 eura (odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia do platenie SP), 1 úkon po 59,34 eura (účasť na pojednávaní dňa 28.2.2013), 8 úkonov po 131,13 eura ( účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013, 9.12.2013, 19.12.2014, 6.2.2015, vyjadrenie k sporu zo dňa 3.12.2013, 4.11.2014, 4.2.2015, vyjadrenie k odvolaniu) + 5x rež. paušál po 7,63 eura + 5x rež. paušál po 7,81 eura, 3x rež. paušál po 8,04, 2x rež. paušál po 8,39 podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1 , § 14 ods.1 písm. a/ , b/ a c/, ods. 3 písm. b/, ods. 5 písm. b/, § 16 ods.3, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013 a § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods.3, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
V Prešove dňa 23. februára 2015