Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/138/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinkovej v právnej veci žalobcu P. G. a.s. so sídlom v J., D. N. č. 7, W.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. E., advokátom so sídlom v J., C. J. č. X proti žalovaným 1/ E. o zaplatenie 587,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. októbra 2015, č.k. -39 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 245,1 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 245,1 eur od 20.07.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcom 1/ a 2/ sumu 900 eur za celkovú odplatu 38 % z čoho 20% z istiny predstavoval úrok a 18% odmena; celková odplata predstavovala sumu 342 eur. Celkove mali dlžníci vrátiť dlh v sume 1.424,- eur v 13-tich mesačných splátkach; 3 splátky po 4,50 eur (4,50 eur x 3= 13,5 eur) a 10 splátok po 122,85 eur (10x 122,85 eur = 1.228,5 eur) v dohodnutej dobe splatnosti, pričom je nesporné že doposiaľ bola žalovanými zaplatená len suma 654,90 eur. Mal za to, že predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 občianskeho zákonníka. Súdu prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná kontrola zmluvy podľa ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. ( účinného od 01.03.2010), s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS a postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľnej klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Na základe ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere konštatoval, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 38% z istiny 900 eur teda 20% z istiny dohodnutej ako zmluvný úrok a 18% z istiny dohodnutej ako poplatok za poskytnutie úveru, čo celkovej predstavuje sumu 342 eur ( 900 eur : 100 x 38%). Zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné údaje podľa ust. § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. § 9 ods.2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z. -ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 11 ods.1 písm. a/ citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto boli žalovaní 1/ a 2/ povinní vrátiť z požičanej sumy 900 eur už len sumu 245,1 eur ( 900 eur - 654,90 eur už žalovanými zaplatených, spolu 245,1 eur). Žalovaní 1/ a 2/ dlh dobrovoľne nezaplatili a preto ich súd k tomu spoločne a nerozdielne zaviazal. V konaní nebolo sporné, že žalobca odňal žalovaným výhodu splátok a požadoval úhradu celého dlhu výzvou k úhrade dňa 27.06.2013 a oznámením o zosplatnení úveru dňa 22.10.2013, lebo žalovaní 1/ a 2/ si dlhodobo neplnili svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzali dlh v splátkach riadne a včas. Dňom 19.07.2013 bol úver vyhlásený za splatný a dňom nasledujúcim sa dostali žalovaní s plnením dlhu do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať popri plnení sumy 245,1 eur aj úrok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku 20.07.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,50%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 8,50% ročne ( 0,50% + 8 percentuálnych bodov). A vo zvyšku istiny ako aj úrokov z omeškania súd návrh z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol. Pokaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu upravenú v čl. 3 Obchodných podmienok, súd mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, sankcionovanú jej absolútnou neplatnosťou. Žalobca sa podľa tohto ustanovenia môže domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- eur. Táto náhrada je splatná v deň, keď si veriteľ uplatní právo žiadať vrátenie celej istiny s príslušenstvom. V porovnaní s výškou dojednaných splátok ide o neprimeranú sumu, ak sankciu za porušenie právnej povinnosti, je možné si uplatňovať aj od každej neuhradenej splátky v sume 29,70 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlhu. Nároky uplatnené žalobou v časti zmluvnej pokuty boli uplatnené na základe dojednaní, ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné a preto súd žalobou v tejto časti zamietol. Treba v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -26 zo dňa 20.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -52 zo dňa 06.11.2014. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o splatnosti istiny s príslušenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Dôvodili tým, že sa dostali do veľmi ťažkej finančnej situácie, majú vážne rodinné problémy, syn Daniel je od 15.12.2014 na invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 200 eur, z čoho platí výživné na syna 90 eur mesačne. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že poberá starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom vo výške 300 eur mesačne, má exekučné zrážky, býva so synom, platí byt 150 eur mesačne a 37 eur mesačne inkaso. Žiadala, aby jej súdom boli navrhnuté primerané splátky, aby ich dokázala splácať.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku a v odôvodnených prípadoch súd môže určiť dlhšiu lehotu. Spravidla ide o prípady, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. K možnosti určiť, že sa peňažné plnenie uloží vykonať v splátkach podľa novej právnej úpravy (C.s.p.) možno tak pristúpiť len pri opakujúcich sa plneniach, ktoré vyplývajú z hmotného práva (napr. výživné), čo však nie je daný prípad. Nie je preto možné, aby súd v iných, ako vyššieuvedených plneniach povolil plnenie v splátkach.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o splatnosti istiny s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .