Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoPr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu I.. C. M. X.., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, C., zastúpený advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou, so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému I., a.s., V. XXXXXXXX, kp. T. 2, W., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. -209 zo dňa 9.12.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy a trovách konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru s dátumom 23.3.2012 je neplatná. Konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodil tým, že: V prvom rade skúmal včasnosť uplatnenia nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, podľa § 77 Zákonníka práce, pretože žalobca bol povinný v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, podať určovaciu žalobu na súd. Dňom skončenia pracovného pomeru mal byť deň 31.3.2012 a žaloba bola podaná dňa 24.5.2012, to znamená, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Zdôrazniť, že žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2012 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia právoplatného pomeru výpoveďou zo dňa 23.3.2012 a následne aj dohody o skončení pracovného pomeru s dátumom dňa 23.3.2012, pričom konanie v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím - 124 dňa 30.7.2013. V zmysle právnej teórie dohody a dohovory patria medzi typické právne úkony, ktoré spočívajú na vzájomne a obsahové zhodných prejavoch vôle oboch strán. Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občiansky zákonník). Návrh zmluvy, v tomto prípade dohody, vo všeobecnosti pôsobí voči adresátovi priamo a voči neprítomnej osobe pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prijatie či neprijatie návrhu je vecou adresáta, ktorý návrh nie je povinný prijať, ba nemusí naň ani odpovedať. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V danej právnej veci odvolací súd vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uložil súdu prvého stupňa vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v kontexte zhody vôle a prejavu žalobcu a na tom základe odvolací súd konštatoval, že nastala absencia zhody vôle a prejavu žalobcu, čo je podmienkou pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle všeobecných právnych predpisov, teda konkrétne Občianskeho zákonníka. Potreba žalobcu disponovať finančnými prostriedkami, ktoré potreboval použiť na vrátenie pôžičky nasvedčovalo tomu, že dohodu o skončení pracovného pomeru neuzavrel slobodne a prejav, ktorý navonok urobil sa nezhodoval s jeho vôľou, keďže sa v rámci súdneho

konania opakovane vyjadril, že by nebol podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru nebyť toho, že má pôžičku. Keďže doplnením dokazovania nevyšli najavo nové skutočnosti a súd prvého stupňa je viazaný názorom odvolacieho súdu, nebolo možné vyhodnotiť správanie žalobcu inak ako znel záver odvolacieho súdu, teda, že jeho prejav skončiť pracovný pomer dohodou u žalovaného nebol v súlade s jeho vôľou a preto je neplatný.

3. Nároky na náhradu mzdy uplatnené v konaní vylúčil na samostatné konanie, keďže je potrebné vykonať v tejto veci ďalšie dokazovanie. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný vo vyjadrení okrem iného uviedol, že je toho názoru, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné vychádzať z princípu právnej istoty, ktorej súčasťou je aj rešpektovanie zásady „pacta sunt servanda". V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pričom svoj podpis pripojil k prehláseniu, že dohoda vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu. Zároveň pre posúdenie platnosti právneho úkonu z pohľadu zhody žalobcovej vôle a prejavu nemôže ostať bez povšimnutia am tá skutočnosť, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalovanému odovzdaná až potom čo boli dividendy žalobcovi vyplatené, teda v dobe keď už mohol žalobca slobodne disponovať týmito finančnými prostriedkami. Ak by sa teda žalobcova vôľa nezhodovala s jeho prejavom zachyteným v dohode o skončení pracovného pomeru. Tak by dohoda o skočení pracovného pomeru nebola odovzdaná žalovanému po pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu. Rovnako ako už bolo súdom prvého stupňa ustálené, tak z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá tiež spravidla právny význam to, čo bolo motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, ktorý nevyhnutne potreboval vyplatenie dividend na úhradu dlhu nemeckému veriteľovi si sám aj podmienil podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru vyplatením dividend a teda požiadavka na vyplatenie dividend bola pohnútkou žalobcu pre podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru. Podľa ustálenej právnej praxe však z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá pohnútka žiadnu právnu relevanciu. Voči takémuto záveru súdu prvého stupňa nič nenamietal ani Krajskú súd v Prešove v Uznesení a takýto záver je aj v súlade s priloženým Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -122 zo dňa 08.02.2013 potvrdeného Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -152 zo dňa 11.09.2013 a tiež v súlade s Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. -130 zo dňa 28.05.2013 potvrdeného Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -155 zo dňa 16.12.2013. Na to, aby išlo o platný právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov, a to že právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Základnou požiadavkou platnosti právneho úkonu je existencia vôle. Vôle niet v prípade násilia (pričom musí ísť o tzv. fyzické donútenie) a ani v prípade dodatočného vyplnenia podpísaného formulára v rozpore s vôľou podpísaného, čo však nie je prejednávaný prípad. Žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru v znení tak ako bola predložená súdu a bez použitia fyzického donútenia a teda je nepochybné, že vôľa žalobcu podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru bola daná. Nakoľko vôľa žalobcu podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru bola daná, je potrebné sa s ohľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pozrieť aj na splnenie podmienok či bol právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Čo sa týka splnenia podmienky určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu t.j. konkrétne dohody o skončení pracovného pomeru, tak o splnení týchto podmienok platnosti právneho úkonu nemožno mať pochybností. Čo sa týka podmienky, či právny úkon žalobcu bol urobený slobodne. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že právny úkon je urobený slobodne ak účastník právneho úkonu nebol k nemu donútený pod tlakom násilia, bezprávnej vyhrážky, či v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vykonaným dokazovaním už bolo preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalobcom podpísaná slobodne. Na slobodu vôle žalobcu pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru nevplýval tlak násilia, bezprávnej vyhrážky a žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal ani v tiesne za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobcova vôľa zachytená v dohode o skončení pracovného pomeru teda bola slobodná, nakoľko nebola poznačená tlakom násilia, bezprávnej vyhrážky a rovnako dohoda o skončení pracovného pomeru nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Ďalšou náležitosťou platnosti právneho

úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je pritom urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu je potrebné pritom usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol práve žalobca, ktorý podmieňoval podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru výplatou dividend, pričom žalovanému bolo jedno akým spôsobom bude skončený pracovný pomer žalobcu, keďže žalobca dostal aj výpoveď z pracovného pomeru. Zároveň pre posúdenie zhody vôle a prejavu žalobcu zachytenej v dohode o skončení pracovného pomeru je dôležitý aj fakt, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalovanému odovzdaná až potom, čo finančné prostriedky boli pripísané na účet žalobcu a žalobca s nimi mohol voľne disponovať. Ak by nebola daná vážnosť vôle žalobcu ukončiť pracovný pomer so žalovaným dohodou, tak by po pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu nebol dôvod na odovzdanie dohody o skončení pracovného pomeru žalovanému a pracovný pomer žalobcu by sa skončil spoveďou uplynutím výpovednej doby. Zároveň je žalovaný toho názoru, že ak sa ako strana právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru, dôverujúc v urobený prejav, oprávnene dobromyseľne domnieva (vzhľadom na skutočnosti za ktorých bol právny úkon urobený), že právny úkon vznikol a svoje veci - zariadil v súlade s týmto predpokladom, malo by právo túto jeho opodstatnenú dôveru chrániť. Ak by totiž Pravo nechránilo opodstatnenú dôveru účastníkov právneho úkonu, vystavilo by právny styk veľkej neistote, lebo by sa každý mohol kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna. Rovnako si žalovaný dovoľuje poznamenať, že o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru pre nedostatok vážnosti vôle 11 spočívajúcej v zdanlivom prejave vôle možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť dohodu nemá ) jedna strana. Pokiaľ však žalovaný mal vôľu sa so žalobcom dohodnúť a uzatvoriť dohodu s skončení pracovného pomeru, zatiaľ čo druhá strana žalobca iba predstierala túto vôľu, bez toho aby to žalovanému bolo zrejmé, ide u žalobcu len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru. Obdobný právny názor zaujal vo svojom Rozsudku aj Najvyšší súd ČR, ktorý vyslovil, že i keby zistenie skutkového stavu oprávňovalo pre záver, že ten, kto právny úkon urobil, ho síce chcel urobiť, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich, nebolo by možné na ich základe urobiť záver o neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle: k vnútornej výhrade pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa neprihliada (Ro NS ČR z 05.09.2000. sp. zn. ). Tvrdenie žalobcu o ktoré sa ako jediné opiera aj Krajský súd v Prešove vo svojom Uznesení, a to že Žalobca by nepodpísal dohodou o skončení pracovného pomeru ak by nemal dlh ktorý potreboval vyrovnať, je iba účelovým tvrdením žalobcu, ktoré je v rozpore so samotným konaním žalobcu. Ak by tvrdenie žalobcu, že by dohodu nepodpísal ak by nepotreboval peniaze na vyplatenie pôžičky bolo pravdivé, tak nebol dôvod, aby odovzdal dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanému potom, čo už boli dividendy pripísané na jeho účet a mohol s nimi voľne disponovať. Zároveň podmienka vyplatenia dlhu nemeckému veriteľovi nemohla pôsobiť na vôľu žalobcu rušivo ani násilne nakoľko mal aj iné možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie dlhu. Žalobca bol v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru majetná osoba, zároveň podnikal a mal možnosť si vybaviť úver na uhradenie dlhu na obdobie, pokiaľ by mu boli vyplatené dividendy na ktorých vyplatenie mal zákonný nárok.

5. Okresný súd Prešov na nariadenom pojednávaní dňa 09.12.2014 doplnil dokazovanie, a to výsluchom žalobcu. Výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 09.12.2014 bol podľa názoru žalovaného pre rozhodnutie vo veci kľúčový a možno z neho jednoznačne vyvodiť záver, že žalobcov prejav ukončiť pracovný pomer zachytený v dohode o skončení pracovného pomeru bol v zhode s jeho vôľou a teda právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru netrpí nedostatkom zhody vôle a prejavu a bol urobený slobodne a vážne. Rovnako bolo preukázané, že tvrdenie žalobcu, že by dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal ak by nemal pôžičku, ktorú potreboval vrátiť, je čisto účelové. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že keď mu boli peniaze z dividend pripísané na účet, telefonicky povedal svojej manželke, aby odovzdala dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko už nechceli mať so žalovaným nič spoločné. Z uvedenej výpovede žalobcu jednoznačne vyplýva, že jeho vôľa skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou bola slobodná a vážna a prejav žalobcu skončiť pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru bol v súlade s jeho vôľou. Z uvedeného vyplýva, že ak už raz žalobca nechcel mať so žalovaným nič spoločné a prikázal svojej manželke, aby odovzdala žalovanému dohodu o skončení pracovného pomeru potom, čo už mal žalobca k dispozícii peniaze z dividend, nemožno mať pochybnosti o tom, že prejav žalobcu skončiť pracovný pomer dohodu bol v zhode s jeho vôľou. Ak by prejav žalobcu skončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou o skončení pracovného pomeru nebol v súlade s jeho vôľou, tak by potom čo už mohol voľne disponovať s finančnými

prostriedkami z dividend neprikázal svojej manželke, aby odovzdala dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanému a na pojednávaní by nevyhlásil, že keď mal peniaze už nechcel mať so žalovaným nič spoločné. Toto vyhlásenie žalobcu jednoznačne dokazuje, že žalobca sa pokúšal využiť celú situáciu okolo organizačných zmien u žalovaného v prospech seba. Najskôr si podmienil podpísanie dohody o skončení pracovného pomeru vyplatením dividend, následne keď už mal dividendy na svojom účte prikázal manželke, aby dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdala žalovanému, nakoľko bolo jeho vôľou tento pracovný pomer ukončiť dohodou, keďže so žalovanými už nechcel mať nič spoločné a nakoniec sa pokúša od žalovaného získať ďalšie finančné prostriedky, a to podaním žaloby o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.

6. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 09.12.2014, ktoré sa uskutočnilo výsluchom žalobcu možno z rozporuplnosti výpovedí žalobcu vyvodiť aj účelovosť ďalších tvrdení žalobcu. Žalobca na jednej strane na pripravené otázky jeho právnej zástupkyne či chcel žalobca ostať ďalej pracovať v spoločnosti a prečo žalobca pristúpil k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, žalobca uviedol: Chcel ďalej existovať v spoločnosti a chcel ďalej pracovať a pokiaľ by neboli okolnosti také nikdy by nepristúpil k takému zúfalému kroku a dohodu o skončení pracovného podpísal, nakoľko išlo o to, že sa blížil termín splatnosti pôžičky, následne aj traja členovia rodiny prišli o prácu, aj hrozba nesledujúcich exekúcii či súdnych konaní. Avšak na otázku zástupkyne žalovaného, prečo žalobca nechcel prijať ponuku na spoluprácu na dokončenie výskumného projektu inou formou ako pracovný pomerom, žalobca uviedol: Išlo o ponuku hodnú p. H. a jednoducho som sa rozhodol ju neprijať. Zároveň na otázku zástupkyne žalovaného, aby žalobca vysvetlil svoje vyjadrenie, že keď boli pripísané finančne prostriedky na jeho účet, či dal inštrukciu manželke, aby dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdala žalovanému, žalobca uviedol: Áno, keď peniaze už boli poukázané, následne som manželke povedal, aby odovzdala tieto dohody, nakoľko sme už s týmito ľuďmi nechceli mať nič spoločné. Z daných výpovedí žalobcu jednoznačne vyplýva ich rozporuplnosť, keď na jednej strane tvrdí, že chcel pracovať ďalej pre žalovaného a nikdy by nepristúpil k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru ak by sa neblížil termín splatnosti pôžičky a nebola by tu hrozba exekúcií či súdnych konaní z nezaplatenej pôžičky a na druhej strane ponuku na spoluprácu na výskumnej úlohy mimo pracovného pomeru sa rozhodol neprijať a dohodu o skončení pracovného pomeru prikázal svojej manželke odovzdať žalovanému potom čo už mal peniaze z dividend, lebo nechcel mať so žalovaným už nič spoločné, z čoho jednoznačne vyplýva, že už pre žalovaného nechcel naďalej pracovať.

7. Účelovosť tvrdení žalobcu vyplýva aj z ďalších rozporov v jeho výpovedi, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že chcel naďalej pracovať pre žalovaného, že chcel pokračovať na riešení vedeckej úlohy, že nemal prostriedky na úhradu dlhu nemeckému veriteľovi, nemal možnosť sa nikde inde zamestnať ani iného príjmu a na druhej strane vyhlásil, že keď mal peniaze z dividend už nechcel mať so žalovaným nič spoločné a prikázal manželke odovzdať dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanému, odmietol ponúknutú spoluprácu na vedeckom projekte mimo pracovnoprávneho vzťahu, z ktorej by mal aspoň nejaký príjem, začal opäť rozbiehať podnikateľské aktivity v spoločnosti I., s.r.o., ktorej je spoločníkom a konateľom, nepokúsil sa získať žiadny úver ani pôžičku, aby mohol nemeckému veriteľovi vrátiť dlh, z čoho sa dá hodnotiť, že tlak vrátenia dlhu nemeckému veriteľovi a hrozba súdneho konania či exekúcie asi nebolo až takou vážnou okolnosťou ako žalobca uvádza. Ak by tlak vrátenia dlhu nemeckému veriteľovi a hrozba súdneho konania či exekúcie bola pre žalobcu tak vážnou a rozhodujúcou okolnosťou, pokúsil by sa žalobca využiť všetky dostupné možnosti ako získať finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu. Žaloba však okrem podmienenia podpísania dohody o skončení pracovného pomeru vyplatením dividend, žiadnu inú možnosť získania finančných prostriedkov ani neskúsil.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vedel o svojej nadbytočnosti a o tom, že s ním žalovaný plánuje rozviazať pracovný pomer či už výpoveďou alebo dohodou. Bol to žalobca, ktorý žalovanému navrhol, že podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, ak mu budú vyplatené dividendy. Žalovaný v záujme zachovania korektných vzťahov so žalobcom súhlasil, že mu dividendy vyplatí. Žalobca uzrozumený s tým, že jeho pracovný pomer u žalovaného sa bude končiť či už dohodou alebo výpoveďou. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal, pričom svoj podpis pripojil k prehláseniu, že dohoda vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu. Dohodou o skončení pracovného pomeru mal pritom k dispozícii niekoľko dní a mal možnosť sa s ňou podrobne oboznámiť. Zároveň podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru bola žalovanému odovzdaná až potom ako boli dividendy pripísané na účet žalobcu, pričom žalobcovi nič nebránilo dohodu o skončení pracovného pomeru žalovanému neodovzdať ak nemal vôľu ukončiť pracovná pomer dohodou. Z vyhlásenia žalobcu, že keď

mal finančné prostriedky už nechcel mať so žalovaným nič spoločné, možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalobcov prejav ukončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou o skončení pracovného pomeru bol v súlade s jeho prejavom.

9. Žalovaný je tiež toho názoru, že celé konanie žalobcu spočívajúce v podaní návrhu o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru je len pokusom žalobcu dostať takýmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky od žalovaného. O nekalých úmysloch žalobcu svedčí aj ďalšie chovanie žalobcu voči žalovanému kedy po skončení pracovného pomeru u žalovaného žalobca zadržiaval majetok patriaci žalovanému, pričom k jeho vydaniu ho musel žalovaný dokonca písomne vyzvať.

10. Napriek vykonanému dokazovania na pojednávaní dňa 09.12.2014 na ktorom bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovou vôľou bolo ukončiť pracovný pomer u žalovaného dohodou, bol súd prvého stupňa toho názoru, že bez ohľadu na v ten deň vykonané dokazovanie a vyjadrenia žalobcu i žalovaného je podľa ustanovenia § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a teda nemôže inak rozhodnúť ako vyhlásiť dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú pre rozpor žalobcovej vôle s jeho prejavom. Žalovaný je však toho právneho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 226 OSP, nakoľko viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí len pre ten skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa a z ktorého nakoniec vychádzal i odvolací súd, keď dal súdu prvého stupňa príslušné pokyny k ďalšiemu postupu. Doplnením dokazovania, a to výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 09.12.2014 vyšli najavo nové skutkové zistenia, a to v časti zhody žalobcovej vôle s jeho prejavom a teda súd prvého stupňa nebol právnym názorom Krajského súdu v Prešove viazaný a mohol rozhodnúť na základe doplneného dokazovania.

11. Zároveň je žalovaný toho právneho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď potom čo po doplnení dokazovania výsluchom žalobcu, súd prvého stupňa ustálil, že doplnením dokazovania nevyšli najavo nové skutočnosti na základe čoho rozhodol tak ako je uvedené v rozsudku. Žalovaný je toho názoru, že doplneným dokazovaním bolo samotnou výpoveďou žalobcu, ktorý jednoznačne potvrdil, že keď mal už vyplatené peniaze z dividend nechcel už pre žalovaného ďalej pracovať, preukázané, že Žalobcov prejav skončiť pracovný pomeru u žalovaného dohodou o skončení pracovného pomeru bol v zhode s jeho vôľou, ktorá bola zároveň slobodná a vážna. Súd prvého stupňa tento svoj vyššie spomenutý právny záver zároveň riadne neodôvodnil, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným. Z rozsudku nie je vôbec zrejmé akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri rozhodovaní, že prejav žalobcu skončiť pracovný pomer dohodou nie je v súlade s jeho vôľou. V tomto smere žalovaný poukazuje na odbornú literatúru, ktorá podčiarkuje význam odôvodnenia rozsudku ako prostriedku zákonnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodovania. „Pokiaľ výrok rozsudku vyjadruje stručné a presné formulácie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, úlohou odôvodnenia je vylomiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je dosiahnutie presvedčivosti rozsudku a tiež aj prehĺbenie jeho výchovného účinku. Odôvodnenie rozsudku má sanačný význam aj z hľadiska jeho preskúmateľnosti. " (Ficová, S., Stevček, M. a kol. Občianske súdne konanie. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Prešove v súlade s ustanovením § 220 OSP rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2014, č.k. -209 zmenil tak, že žalobu žalobcu o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.03.2012 zamietne.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu je vecne správny a správne odôvodnený. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav a vec správne právne posúdil.

14. S dôvodmi uvádzanými žalovanou sa správne a dostatočne vysporiadal odvolací súd ; v uznesení zo dňa 28.8.2014, sp.zn. . Odvolací súd jasne a zrozumiteľne vyložil právny názor na predmet konania. Jeho názorom je súd prvého stupňa viazaný.

15. V ďalšom konaní nedošlo k takej zmene poznatkov o skutkovom deji prejednávanej veci, že by právny názor odvolacieho súdu nemohol byť aplikovaný. Za takú zmenu nie je možné považovať ani vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 9.12.2014 (str. 6 zápisnice z pojednávania) o tom, že dal

inštrukciu manželke, aby odovzdala dohody o skončení pracovného pomeru žalovanej po pripísaní peňažných prostriedkov na 2alobcu, nakoľko už s týmito ľuďmi nechceli mať nič spoločné.

16. Hoci sa žalobca možno menej obratne vyjadril, že s „týmito ľuďmi nechcel mať nič spoločné", toto jeho vyjadrenie nie je možné spájať s osobou žalovanej. „Týmito ľuďmi" skôr myslel PhDr. C. W. a V.. M. H.. Rozhodne nimi nemyslel žalovanú, inak by sa nebol domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navyše žalobca naďalej ostal akcionárom žalovanej. Aj z hľadiska gramatického výkladu nie je možné žalobcom použité slovné spojenie „týmito ľuďmi" stotožňovať s právnickou osobou, ktorou je žalovaná. Skutočnou vôľou žalobcu bolo pokračovať v práci a dokončiť vedeckú prácu na projekte, čo pred žalovanou i v tomto konaní opakovane prezentoval.

17. Odvolaciemu súdu bol známy skutkový stav aj ohľadne pokynu žalobcu daného manželke, aby odovzdala dohody o skončení pracovného pomeru, a z tohto stavu vychádzal pri svojom rozhodovaní. Žalobca a aj svedkyňa Božena M. vo svojich výpovediach dostatočne objasnili okolnosti odovzdania dohôd zamestnankyni žalovanej. Nijakým spôsobom im nenapadlo konať inak ako odovzdať dohody; konali, ako im bolo vlastné. Zároveň boli vystavení situácii mimoriadneho stresu. Neodovzdanie dohôd manželkou žalobcu nebolo možné ani fyzicky vzhľadom na veľkosť jej postavy, miesto odovzdania a prítomnosť viacerých osôb za žalovanú. Boli si tiež vedomí, že k skončeniu pracovného pomeru by došlo aj bez odovzdania dohôd a to už doručenými výpoveďami. Opätovne zdôrazňujeme, že úkon podpísania dohody a úkon jej odovzdania nie sú totožné. Samotný úkon odovzdania dohody svedkyňou H. M. žalovanej nemôže zhojiť absenciu zhody vôle a prejavu u žalobcu pri jej podpisovaní.

18. Žalobca považuje za potrebné doplniť jeho vyjadrenie o tom, že pôžičku a ani úver nežiadal - bol si vedomý, že banka by mu pôžičku neposkytla vzhľadom na jeho vek (v tom čase 68 rokov) a stratu zamestnania. Uplatnil si aj náhradu trov konania.

19. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanoveniami § 378 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel aj k správnemu právnemu záveru vo veci. Na takýchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

20. Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

21. Podľa § 60 ods. 2 dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, v dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

22. Podľa § 63 ods. 1 písmena hl zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

23. Podľa § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Podľa § 18 zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

25. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len prejav vôle sa môže urobiť konaním opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

26. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.1.2009 na dobu neurčitú. Žalobca pracoval u žalovaného na pozícii manažéra energetickej údržby a vývoja. Dňa 24.3.2012 doručil žalovaný žalobcovi list z 23.3.2012 označený ako výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bez ďalšieho odôvodnenia. Súčasne vo výpovedi navrhol žalobcovi možnosť skončiť pracovný pomer dohodou a návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce doručil žalobcovi spolu s výpoveďou. Žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru a dňa 5.4.2012 a túto doručil žalovanému tým, že pracovný pomer končí k 31.3.2012. Žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňoval aj základný výskum, kde boli získané aj granty v podobe rozhodnutí Ministerstva školstva Slovenskej republiky a garantom riešenia týchto úloh bol práve žalobca. Žalobca, ako akcionár žalovaného evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 95.398,5 eur. Opakovane žalobca žiadal žalovaného o výplatu tejto čiastky, k úhrade dividend došlo 5.4.2012, kedy došlo k súčasnému odovzdaniu dohody o skončení pracovného pomeru podpísanú žalobcom. Žalobca uzavrel spolu s Michalom I. a J. I. zmluvu o pôžičke s veriteľom M. U. z 24.6.2005 a následne uzavrel dohodu o urovnaní, na základe ktorej pre žalobcu pripadlo vrátiť veriteľovi 71.666,67 eur, prvú splátku pri 10 dní po podpise dohody, čiže po 14.2.2012 a druhú splátku do 30.4.2012. Dňa 21.3.2012 bol vyzvaný k úhrade dlhu dobrovoľne.

29. Odvolateľ v rozsiahlom odvolaní sa v podstate sústredil na dve námietky. Prvou bola okolnosť prejavu vôle žalobcu skončiť pracovný pomer so žalovaným dohodou a druhou potrebou zachovania právnej istoty s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach ( a ).

30. Konania prebiehajúce vo veciach, kde žalobcami bola manželka a syn žalobcu proti žalované proti rovnakému žalovanému však súdy vychádzali z iného skutkového stavu. Tento spočíval hlavne v tom, že ani manželka a ani syn žalovaného neboli v postavení dlžníka vo vzťahu k veriteľovi a postúpený dlh v stanovenej lehote neboli povinní vrátiť. Preto nemožno princíp právnej istoty povýšiť bezpodmienečne na veci síce totožných účastníkov konania a totožný predmet sporu, ak skutkový stav vecí nie je totožný.

31. K zhode vôle a je prejavu u žalobcu odvolací súd opakovane uvádza: Okolnosť vedomosti, či nevedomosti žalovaného ako zamestnávateľa o tom, že žalobca má povinnosť vrátiť pôžičku v stanovený termín a finančné prostriedky, na ktoré mu vznikol nárok s jeho účasti na spoločnosti, ako akcionára, nie je rozhodujúca. Potreba žalobcu disponovať finančnými prostriedkami, ktoré potreboval použiť na vrátenie tejto pôžičky nasvedčuje tomu, že žalobca túto dohodu o skončení pracovného pomeru neuzavrel slobodne. Prejav, ktorý urobil navonok sa nezhoduje s jeho vôľou, keďže aj v rámci prebiehajúceho konania sa opakovane vyjadril, že nebol by podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru nebyť toho, že má pôžičku, ktorú potrebuje vyrovnať a je to pre neho vážna a rozhodujúca otázka, ktorá môže ovplyvniť život celej jeho rodiny. Práve táto okolnosť podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne svedčí o nezhode prejavu a vôle účastníka konania a to bez ohľadu na to, či druhý subjekt tohto právneho úkonu, čiže navrhovateľ dohody o skončení pracovného pomeru by vedel o tomto záväzku alebo nie. Okolnosť vrátenia pôžičky nie malej sumy povinnosti žalobcu voči tretiemu subjektu, kde lehota na plnenie končila o 25 dní po podpise tejto dohody je tak vážnou okolnosťou a argumentom, že je potrebné, aby súd prvého stupňa sa týmto momentom zaoberal.

32. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmu vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

33. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené

s recesiou a pod.. Nemusí pritom ísť len o fyzické násilie a bezprávnu vyhrážku. Môže ísť aj o zdanlivý prejav vôle, ktorý v skutočnosti neexistuje.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 262 ods. 1 a nasl. CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .