Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/316/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., B. XXXX/X, 2. N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 5.225,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. septembra 2015 č. k. -124 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť priznanú sumu spoločne a nerozdielne a splatnosti tejto sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.225,22 eura, úroky z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 03. 2010 do 10. 05. 2011 vo výške 92,91 eura s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.225,22 eura od 11. 05. 2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.574,09 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktoré pozostávajú z iných trov - súdneho poplatku vo výške 313,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.260,59 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0242277002 uzavretej s veriteľom U., a. s. a žalovanými v 1. a v 2. rade zo dňa 31. 08. 2006 bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eura, ktorý mali splácať v mesačných splátkach vo výške 124,41 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci, po dobu 84 mesiacov, splatnosť prvej splátky 20. 09. 2006, konečná splatnosť úveru 20. 08. 2013, úroky vo výške 13,40 % ročne a RPMN 15,87 % ročne. Veriteľ ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 24. 03. 2011, predmetom ktorej podľa čl. V zmluvy bolo odplatné postúpenie pohľadávok. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej mal súd preukázané, že úverová zmluva bola uzavretá 31. 08. 2006, splatnosť 20. 08. 2013, zostatok pohľadávky 10.443,02 eura, úroky celkom 876,09 eura, výška omeškanej splátky 5.067,18 eura. Postupca žalovaným oznámil postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0242277002 zo dňa 31. 08. 2006, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eura, ktorý mali splácať v mesačných splátkach vo výške

124,41 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci, po dobu 84 mesiacov, splatnosť prvej splátky 20. 09. 2006, konečná splatnosť úveru 20. 08. 2013. Úroky vo výške 13,40 % ročne a RPMN 15,87 % ročne, zmluvu uzavreli podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že imanentnou zložkou práva je ochrana práv spotrebiteľa, t.j. slabšieho, s poukazom na ustálenú judikatúru, súd uvedenú zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, vzhľadom na účastníkov zmluvy, t. j. veriteľa, ktorým bol peňažný ústav a dlžníkov, t.j. občanov. Žalovaní vo svojich výpovediach potvrdili, že uzavreli predmetnú zmluvu, bol im poskytnutý úver, ktorý riadne čerpali, avšak obaja zhodne uviedli, že porušili zmluvné povinnosti tým, že úver riadne a včas nesplácali. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že v období od 07. 07. 2008 do 04. 04. 2015 bol vo výkone trestu a žalovaná v 2. rade úver splácala do februára 2008, pokiaľ bola zamestnaná. Následne už úver nesplácala z toho dôvodu, že sa zmenila jej finančná situácia, rozviedla sa so žalovaným v 1. rade, bolo jej zverené do osobnej starostlivosti maloleté dieťa, ktorému sama zabezpečovala okrem každodennej starostlivosti a opatery všetky výdavky, pretože otec maloletého, t. j. žalovaný v 1. rade jej počas výkonu trestu zaplatil len minimálne výživné. Žalovaná v 2. rade podniká na základe živnostenského listu, avšak jej príjem podľa vlastného vyhlásenia je okolo 550 eur a vzhľadom na nepriaznivú situáciu uznala, že úver nesplácala. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, keďže žalovaní uznali a nepopreli, že porušili zmluvné povinnosti, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011, kedy zostatok pohľadávky žalovaných bol 10.443,02 eura, úroky celkom 876,09 eura, výška omeškanej splátky 5.067,18 eura. Žalovaní boli o postúpení pohľadávky riadne informovaní oznámením postupcu. Žalobca vyzval žalovaných pred podaním žaloby pokusom o zmier na zaplatenie žalovanej pohľadávky, ktorá pozostávala zo sumy 9.566,93 eura, neuhradený úver, zmluvný úrok 4.296,16 eura, úrok z omeškania 866,09 eura s tým, že žalovaní mali dlh uhradiť najneskôr do 31. 01. 2014. K zosplatneniu úveru došlo dňa 10. 05. 2011, kedy boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie zostatku úveru v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy. Žalobca si v tomto konaní uplatnil zaplatenie nesplatených splátok od zosplatnenia úveru, 20. 05. 2011 do 20. 08. 2013, t. j. do konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky a mal jednoznačne preukázané porušenie zmluvných povinností žalovanými tým, že nesplácali úver riadne a včas, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 5.225,22 eura, úroky z omeškania zo splátok do zosplatnenia úveru za obdobie od 21. 03. 2010 do 10. 05. 2011 vo výške 92,91 eura. Keďže sa jedná o peňažné plnenie, priznal žalobcovi i úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení nasledujúci deň od splatnosti úveru, t. j. 11. 05. 2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal ich účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, t.j. žalobcovi a žalovaní sú povinní zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 1.574,09 eura, ktoré pozostávajú z iných trov

- súdneho poplatku vo výške 313,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.260,59 eura. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa § 10 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, kde jeden úkon právnej pomoci je 180,93 eura (prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 27. 07. 2015, 16. 09. 2015), 2 x režijný paušál 8,04 eura, 2 x režijný paušál 8,39 eura + 20 % DPH vo výške 151,31 eura. Cestovné a náhrada za stratu času vo výške 177,38 eura spolu s DPH, ktorá pozostáva z účasti na pojednávaní dňa 27. 07. 2015 motorovým vozidlom Bratislava - Nové Zámky a späť vo výške 76,73 eura (110 km x 2, 7,844 l x 1,372 eura = 23,68 eura, 0,183 x 220 km = 40,26 eura) a náhrady za stratu času vo výške 100,66 (6 x 13,98 eura). Cestovné a náhrada za stratu času vo výške 175,32 eura spolu s DPH, ktorá pozostáva z účasti na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 motorovým vozidlom Bratislava - Nové Zámky a späť vo výške 74,66 eura (110 km x 2, 7,844 l x 1,273 eura = 21,96 eura, 0,183 x 220 km = 40,26 eura) a náhrady za stratu času vo výške 100,66 eura (6 x 13,98 eura). Žalovaní sú povinní zaplatiť trovy konania podľa § 149 ods. 1 OSP a lehotu splatnosti súd určil podľa § 160 ods. 1 OSP. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za spísanie pokusu o zmier zo dňa 24. 01. 2014, pretože je toho názoru, že trovy konania je potrebné chápať ako trovy vzniknuté v súvislosti s konaním, v ktorom je právna pomoc poskytovaná. Vzhľadom na to, že sporové konanie začína podaním žaloby, súd by mal z hľadiska priznania odmeny za jednotlivé úkony právnej služby brať do úvahy len úkony poskytnuté klientovi preukázateľne v tomto konaní, a teda nie v čase pred začatím konania. Žaloba bola podaná dňa 21. 02. 2014. Navyše vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov je ohodnotený úkon "prevzatia a prípravy veci" samostatne oddelene od iných úkonov tak, že tu nie je dôvod na náhradu trov za úkony poskytnuté pred podaním žaloby na začatie konania.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že nesúhlasí s tým, že by mala zaplatiť celú sumu nezaplatenej pôžičky, ako aj celú sumu úrokov z omeškania, ako aj celú sumu trov súdneho konania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Túto pôžičku mali s bývalým manželom spoločne, preto je ochotná zaplatiť len polovicu úhrnnej sumy zameškanej pôžičky, úrokov z omeškania, trov súdneho konania na mesačné splátky, primerané jej príjmu, ktorý bol v konaní chybne stanovený na výške 550 eur mesačne, pričom jej príjem sa pohybuje od 286 - 500 eur pred odrátaním odvodov a ostatných nákladov spojených s podnikaním a tiež treba vziať do úvahy, že má maloletého syna, ktorého musí živiť a ktorý chodí na SPŠ, s čím sú spojené náklady 150 eur mesačne. Na syna poberá prídavky 23,52 eura a výživné vo výške 24 eur, čo nepokrýva ani cestovné náklady do školy. Nevyhnutné náklady pri podnikaní má 190 eur a náklady na tovar 100 eur mesačne. Príjem jej manžela je 500 eur, z ktorého platí výživné na maloleté deti 130 eur, náklady na život a bývanie 130 eur, 28 internet, pôžičku 405 eur a stravu a ošatenie. Z uvedených dôvodov žiadala splátkový kalendár a určenie splátky primeranej jej finančným možnostiam.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť priznanú sumu spoločne a nerozdielne a splatnosti tejto sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5225,22 eura, úroky z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 03. 2010 do 10. 05. 2011 vo výške 92,91 eura, s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5225,22 eura od 11. 05. 2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovanými vyplývajúcimi im zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0242277002 zo dňa 31. 08. 2006. Súd o žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovanej v 2. rade je predmetom odvolacieho konania len posúdenie povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť túto sumu spoločne a nerozdielne a možnosť povolenia priznanú sumu žalovanej v 2. rade splácať. Čo do výšky priznanej sumy odvolanie podané nebolo, preto je výška priznanej sumy už právoplatná.

5. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) Ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov, c) Určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0242277002 zo dňa 31. 08. 2006 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura) s tým, že ho mali splácať v 84 mesačných splátkach po 3.748,-Sk (124,41 eura) počnúc od 20. 09. 2006 do 20. 08. 2013. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanú sumu uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne, a nie ako delený záväzok, teda každému zo žalovaných v 1 priznanej sumy, ako navrhovala v odvolaní žalovaná v 2. rade.

9. Predmetom konania bol záväzkový vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Keďže dlžníkmi v zmysle zmluvy o splátkovom úvere boli obaja žalovaní, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaných v 1. a 2. rade

zaviazal zaplatiť priznanú sumu žalobcovi spoločne a nerozdielne, pretože išlo o ich spoločný záväzok, vyplýva to z povahy tohto plnenia, pričom v prípade, ak má viac dlžníkov tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť priznanú sumu spoločne a nerozdielne podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a zaoberal sa tiež tým, či umožní žalovaným priznanú sumu s príslušenstvom a trovy konania splácať.

10. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

14. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 .

15. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v danej veci, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 písm. a) zaoberal splatnosťou pohľadávky zo strany oboch žalovaných, pretože aj keď odvolanie podala len žalovaná v 2. rade, na ich zaplatenie boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne. Následne sa odvolací súd zaoberal možnosťou žalovaných v 1. a 2. rade priznanú sumu splácať, pričom okrem majetkových pomerov žalovaných zohľadňoval aj výšku pohľadávky žalobcu. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu priznaná suma predstavuje sumu 9.327,31 eura (5.225,22 eura + 92,91 eura + 2.435,09 eura úrok z omeškania ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu + 1.574,09 eura). Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplýva, že poberá dôchodok vo výške 212 eur mesačne s tým, že mu je strhávaná splátka exekúcie vo výške 10,60 eura a má vyživovaciu povinnosť voči mal. Sebastiánovi vo výške 33,19 eura mesačne. Žalovaná v 2. rade v odvolaní uviedla, že jej príjem bol stanovený chybne v sume 550 eur, pričom jej mesačný príjem je 286 - 500 eur mesačne. Uviedla tiež jej výdavky, pričom výšku splátky, v akej by jej mal odvolací súd povoliť priznanú sumu splácať, neuviedla. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom k výške príjmov žalovaných, ako aj výške pohľadávky žalobcu nie je možné povoliť splácať priznanú sumu s príslušenstvom, ako aj trovy konania v splátkach, pretože pri splátkach v sume rovnajúcej sa splátkam dohodnutým v zmluve je už teraz splatnosť pohľadávky viac ako 6 rokov (9.327,31 : 124,41 = 74,97 : 12 mesiacov = 6,2 roka) a splátky vo vyššej sume, vzhľadom k príjmom žalovaných, neprichádzali do úvahy. Splátky v nižšej sume, ako boli v zmluve, by lehotu na splatenie pohľadávky predĺžili do takej miery, že by sa poprel samotný účel súdneho konania a neviedli by k odstráneniu právnej neistoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako ja trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .