Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: M.. M. O., O.., M., nar. XX. XX. XXXX, G. 4, G. J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 31. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovanej č. 37424-2/2017 -BA zo dňa 18. mája 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že Slovenská lekárska komora dňa 24. 08. 2005 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0468/05. Nitriansky samosprávny kraj povolil žalobkyni rozhodnutím č. NI: 2005/105469 zo dňa 14. 12. 2005 prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulancia všeobecného lekára, Obchodná 42, Bátorové Kosihy v odbore všeobecné lekárstvo na dobu neurčitú. Súčasne uvedeným rozhodnutím bolo žalobkyni zrušené povolenie č. 2000/02594 zo dňa 22. 03. 2000 vydané Krajským úradom Nitra, ktorým jej bolo povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo.

2. Na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 10. 12. 2008 Nitriansky samosprávny kraj v Nitre vydal rozhodnutie č. NI : CS 21/2009 zo dňa 16. 01. 2009, ktorým dňom 31. 01. 2009 zrušil povolenie č. NI : 2005/105469 zo dňa 14. 12. 2005, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníkom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti z dôvodu pretransformovania sa z fyzickej osoby na právnickú osobu.

3. Súčasťou administratívneho spisu je i registračný list FO - odhláška, podľa ktorej oznámila žalobkyňa ukončenie podnikania dňa 31. 01. 2009, pričom podľa prezentačnej pečiatky je zrejmé, že odhláška bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 28. 01. 2009. Podľa analytického listu daňového subjektu - základné údaje z registra - žalobkyňa bola registrovaná na daň z príjmov fyzickej osoby od 31. 03. 2000 do 31. 01. 2009 a v tomto období bola registrovaná i na dani z príjmov zo závislej činnosti. V zozname odvádzateľov poistenia je podľa pripojenej tabuľky u žalobkyne od 01. 02. 2009 uvedená spoločnosť Medires, s.r.o.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky výzvou zo dňa 23. augusta 2016 žiadala žalobkyňu o predloženie rozhodnutia o vydaní licencie č. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a v prípade, ak bola zrušená, i rozhodnutie o jej zrušení. Zároveň bola vyzvaná na osobnú návštevu pobočky za účelom riešenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

5. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vydala dňa 19. októbra 2016 rozhodnutie číslo: 37307-1/2016-NZ, ktorým podľa , prvý bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. januára 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010 z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako príslušný odvolací orgán v súlade s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 18. mája 2017 pod č.: 37424-2/2017-BA rozhodla podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 37307-1/2016-NZ zo dňa 19. októbra 2016 zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané správne a v súlade so zákonom. Citovala pritom príslušné ustanovenia (účinné v čase od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010), , , ( v znení od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010), , bol prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako i ust. , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uviedla, že žalobkyňa bola v registri daňových subjektov Slovenskej republiky registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou od 31. marca 2000 do 31. januára 2009. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že príjem žalobkyne z podnikania za roky 2007, 2008 a 2009 bol vyšší, ako zákonom ustanovená hranica príjmu 97.200.- Sk (za rok 2007) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009, zákonom ustanovená hranica príjmu 3.546,- eur (za rok 2008) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 a zákonom ustanovená hranica 3.948,72 eur (za rok 2009) potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia v období od 1. júla 2010.

S poukazom na ust. , v znení (účinného do 31. decembra 2010), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja NI: CS 21/2009 zo dňa 16. januára 2009 bolo žalobkyni dňom 31. 01. 2009 zrušené rozhodnutie č. NI: 2005/105469 zo dňa 14. decembra 2005 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo.

Následne žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky 28. 01. 2009 registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, v ktorom uviedla dátum zániku povinného poistenia 31. január 2009.

Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0468/05 dňa 24. 08. 2005. V prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva), a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uvedená licencia oprávňovala žalobkyňu aj po 31. 01. 2009 naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba.

Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa je od 1. februára 2009 zamestnancom zamestnávateľa Medires, s. r. o., ktorej predmetom činnosti, je okrem iného, aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancia všeobecného lekárstva. Oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré účastníčke konania zakladalo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (licencia L1A/NR/0468/05) nebolo odo dňa vzniku pracovného pomeru účastnícky konania potrebné na výkon činnosti účastníčky konania ako zamestnanca. Zákon nevylučuje súčasné trvanie viacerých poistných vzťahov. Licenciu L1A využije lekár, ak nemá vlastné zdravotnícke zariadenie a poskytuje zdravotnú starostlivosť ako podnikateľ u iných poskytovateľov, alebo ju bude poskytovať na inom mieste, ako je zdravotnícke zariadenie.

Z uvedených dôvodov žalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia SZČO, ktoré stanovoval , v znení do 31. 12. 2010. Podmienku zániku povinného sociálneho poistenia splnila až 31. 12. 2010, pretože nebola registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so SZČO uvedenou v , , , zákona, na základe čoho nebola od 1. januára 2011 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle zákona v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. 12. 2013.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

7. Predmetné rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 31. 07. 2017 a žiadala o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 18. 05. 2017, ktoré zároveň žiadala zrušiť a zároveň žiadala zrušiť i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 19. 10. 2016.

V dôvodoch žaloby poukázala žalobkyňa na to, že rozhodnutie žalovanej je založené na úvahe, že žalobkyňa ako fyzická osoba disponujúca licenciou podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na citovaného zákona je dôchodkovo a nemocensky poistená počas trvania tejto licencie resp. do účinnosti (novely č. ) o sociálnom poistení, ktorou sa zmenila definícia povinne dôchodkovo a nemocensky poistenej osoby. Výkon povolania žalobkyne na základe tzv. licencie L1A je viazaný na splnenie rôznych podmienok, a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR, ako aj povolením na prevádzkovanie ambulancie vydaného príslušným vyšším územným celkom. Bez splnenia týchto náležitostí nemôže žalobkyňa samostatne vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet.

V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom žalobkyňa preukázala, že Nitriansky samosprávny kraj dňom 31. 01. 2009 zrušil povolenie žalobkyne na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Rovnako žalobkyňa požiadala o odňatie kódov pôvodne pridelených Úradom verejného zdravotníctva SR. Žalobkyňa nemala v rozhodnom období účinné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko neboli naplnené podmienky špeciálnych predpisov.

Žalovaná pri svojej právnej úvahe nezohľadnila materiálnu podstatu ust. § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení účinného do 31. 12. 2010, a to, že žalobkyňa činnosť, na ktorú sa licencia vťahovala, nemohla

od 31. 01. 2009 reálne vykonávať, resp. ju ani nevykonávala. Žalobkyňa začala poskytovať zdravotnú starostlivo na základe , , a prestala súčasne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba. Pri tomto akte došlo aj k vydaniu novej licencie L1C pre odborného zástupu, a tým aj povinnému vzniku pracovného pomeru k novému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

V žalobe poukázala žalobkyňa i na výklad § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, ktorý poskytol Ústavný súd SR v obdobných prípadoch, kedy žalovaná považovala zápis v zozname advokátov za oprávnenie na podnikanie v zmysle citovaného ustanovenia, a to aj v prípade, ak advokát nevykonával prax samostatne, ale prostredníctvom právnickej osoby. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR č. 17/2013 (sp. zn. II. ÚS SR 426/2012 zo dňa 21. 02. 2013). Túto úvahu ústavný súd argumentačne podporil aj ďalším konaním zákonodarcu, keď novelou upravil znenie zákona tak, aby k týmto prípadom zjavnej nespravodlivosti už nedochádzalo a upresnil sporné ustanovenie v záujme zvýraznenia jeho pôvodného účelu s cieľom zabránenia zjavnému šikanóznemu výkonu práva zo strany žalovanej. Ak nezostal žalobkyni zachovaný materiálny obsah oprávnenia, t. j. prax nevykonáva ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale už prostredníctvom vlastnej právnickej osoby, tak nie je zachovaný ani status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení.

V žalobe poukázala tiež na zjavnú nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia žalovanej. Žalovaná uviedla, či už v prvostupňovom alebo druhostupňovo rozhodnutí, že žalobkyni vznikla povinnosť platiť poistné, okrem iného aj z dôvodu, že jej príjem bol v sledovanom období vyšší, ako bola zákonom stanovená hranica v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nikde v rozhodnutí ale neuvádza, z akých príjmov žalovaná vychádzala, a ako dospela k záveru, že žalobkyňa svojim príjmom prekročila túto hranicu. Z rozhodnutia žalovanej nevyplýva ani skutočnosť, z akého podnetu bolo konanie začaté.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 20. 10. 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázala na to, že za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c/). Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami (ďalej len „“).

Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 31. 01. 2009 rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 21/2009 zo dňa 16. januára 2009. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa č. L1A/NR/0468/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 24. 08. 2005, ktoré ňou bolo zrušené až 14. novembra 2016.

Vychádzajúc zo , je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste, ako v

zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o daní z príjmov v znení neskorších predpisov.

Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobité podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

Podľa platnej právnej úpravy, vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa , , alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb vzniká takýmto osobám povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007, vzniklo jej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla za rok 2008 (1.670.178,- Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júna 2009 do 30. júna 2010 a následne, na základe príjmu z podnikania, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2009 (9.992,- eur ) jej vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2010. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádzala výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období podľa . Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada, keďže príjem zo závislej činnosti nie je príjmom, ktorý zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

K námietke žalobkyne, že nie je zrejmé, z akého podnetu bolo konanie začaté, poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2011, v ktorom súd vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. V závere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. júna 2017, z ktorého vyplýva, že vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalobkyňa podala stanovisko zo dňa 22. 11. 2017 k vyjadreniu žalovanej a poukázala na nepresnosti uvádzané žalovanou vo vzťahu k nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré uvádzala. Poukázala na novelizované ust. § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý spresnil podmienky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, pričom postupoval tak, že výslovne stanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, zákonodarca tak nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru ústavného súdu posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu.

Žalobkyňa nebola spôsobilá vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, nakoľko nemala kód pre ambulanciu všeobecného lekára, ktorej platnosť bola ukončená dňa 31. 01. 2009 na základe rozhodnutia

Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie ambulancie podľa , . Listinnými dôkazmi je preukázané, že žalobkyňa po dátume 31. 01. 2009 nemala platný kód poskytovateľa samostatnej zdravotníckej starostlivosti a bolo jej zrušené i povolenie na prevádzkovanie ambulancie. Preto nemohla vykonávať samostatnú činnosť, samostatnú zdravotnícku prax, aj keď bola naďalej držiteľkou licencie na výkon takejto činnosti. Na výkon povolania lekára ako samostatnej zárobkovo činnej osoby nestačí len licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou, ale aj s tým súvisiace pridelenie kódu Úradom pre dohľad na zdravotníckou starostlivosťou SR. Bez tohto kódu nie je poskytovateľ v systéme identifikovaný, a teda nemôže reálne vykonávať prax. Žalobkyňa po 31. 01. 2009 nemala postavenie samostatnej zárobkovo činnej osoby, lebo nespĺňala dve z troch podmienok na jej výkon. Žalobkyni tak zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom odhlásenia z dôvodu zániku dvoch oprávnení z troch, ktoré sú podmienkou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Pri podávaní odhlášky z poistenia vysvetlila žalobkyňa pracovníčke žalovaného dôvod, prečo ju podáva a uviedla jej, že bude naďalej vykonávať činnosť ako zamestnanec a nebude podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba. Toto jej vysvetlenie možno považovať za vyhlásenie v zmysle zákonného ustanovenia, ktoré nepredpisuje písomnú formu vyhlásenia. Účinky zániku poistenia v takom prípade nastávajú odo dňa vzniku pracovného pomeru, čo v prípade žalobkyne nastalo dňa 01. 02. 2009. Skutočnosť, že žalobkyňa vstúpila do zamestnaneckého pomeru v nadväznosti na odhlásenie z poistenia, nie je medzi stranami sporná.

Žalovaná v podanom vyjadrení neodstránila rozpor ohľadom uvedenia príjmov žalobkyne, z ktorých mala byť určená povinnosť zaplatiť príslušné poistné. Vysvetlenie podané v súdnom konaní nemôže nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a obdobne ani súd nie je oprávnený v správnom súdnictve nahrádzať hmotnoprávnu úvahu, ktorá v zmysle zákona patrí správnemu orgánu.

K stanovisku pripojila žalobkyňa vyhlásenie samostatnej zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu zo dňa 01. 02. 2009, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 22. 11. 2017.

10. Žalovaná podala vyjadrenie zo dňa 28. 12. 2017 k stanovisku žalobkyne, v ktorom zotrvala na právnom názore prezentovanom v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18. 05. 2017, ako i na vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20. 10. 2017. Poukázala na to, že vo vzťahu k bodu III stanoviska, v ktorom žalobkyňa namieta zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa , o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, došlo zo strany žalobkyne k rozšíreniu žaloby, ktoré je možné podľa len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

11. Žalobkyňa zaslala súdu aj ďalšie stanovisko k vyjadreniu žalovanej zo dňa 02. 02. 2018, ktoré bolo doručené žalovanej na vedomie.

12. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. -83 zo dňa 20. 02. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 37424-2/2017-BA zo dňa 18. mája 2017 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 37307-1/2016-NZ zo dňa 19. októbra 2016 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky na ďalšie konanie. Okrem toho priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná.

13. O kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 30. 03. 2022 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -83 zo dňa 20. februára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi zostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 31. augusta 2008. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.

Poukázal pritom na to, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. z 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom SR uznesením č.k. -22 z 30. novembra 2021.

Záverom zhrnul, že skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni k 31. januáru 2009 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie bola aj naďalej držiteľkou licencie č. L1A/NR/0468/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo z 24. augusta 2005 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Vychádzajúc z uvedeného Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so , keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie 31. januára 2009, ale až 31. decembra 2010, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

Najvyšší správny súd SR následne uložil správnemu súdu povinnosť opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť.

14. Súd následne vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, ako ani žalovaný, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa .

Právny zástupca žalobkyne sa pridržal doterajších tvrdení a poukázal na vyhlásenie samostatnej zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu zo dňa 01. 02. 2009, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 22. 11. 2017, namietajúc, že týmto vyhlásením sa Najvyšší správny súd SR nezaoberal.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. a (ďalej len „“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. 03. 2022, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 05. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa .

16. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť

alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (, ). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy ( ).

Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností správny súd bol toho názoru, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovanej vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. 01. 2009, ale zániku dňa 31. 12. 2010 u žalobkyne, riadiac sa pritom právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 03. 2022, ktorým je správny súd viazaný v danej veci.

18. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov, v znení účinnom k 31. 12. 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je a) na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená,

Podľa § 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)

Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistení sú

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 172 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 172 ods. 5 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 vyššie citovaného zákona, účinného v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

Podľa § 209 ods. 3 vyššie citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

Podľa (ďalej len ), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Úlohou súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. 05. 2017 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. 10. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo dňa 31. 01. 2009, ale zaniklo dňa 31. 12. 2010.

20. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri určení dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Vychádzal pritom z toho, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázkou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo podľa jej názoru stratila status SZČO, pričom bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár a v odbore všeobecné lekárstvo, na základe licencie L1A/NR/0486/05 zo dňa 24. 08. 2005, pričom žalovaná má za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia.

21. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. z 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 z 30. novembra 2021.

22. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc v znení platnom do 31. decembra 2010, , , , a , , konštatoval: ...„Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)]. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ]. Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.“

23. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa, či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa možno považovať za oprávnenie na výkon činnosti predpokladanej v v znení účinnom do 31. decembra 2010, najvyšší súd ustálil, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registrácia a pod.) nie je potrebný. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnícku starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti). V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár

- držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon

zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle “

24. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc , a , , , , a , , konštatoval: ...“Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia , je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná uvedená v , , až f) Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie Podľa v znení , účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v . Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru ,t. j. „od ...“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť

Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

25. Vo vzťahu k skúmaniu pôvodu príjmov poistencov - lekárov, najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že takúto povinnosť žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Žalovaná v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa , resp. z výpisu z daňového priznania podľa a tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nezveril takúto právomoc Sociálnej poisťovni, a preto nemôže prešetrovať príjmy poistencov, a pri svojej činnosti vychádza výlučne z podkladov, ktoré zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu v rozsudku pod sp. zn. dodal, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie ., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Záverom považoval za potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010.“

26. Vzhľadom na to, že správny súd je viazaný jednak rozhodnutím Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR v predmetnej veci, po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách záverov Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni k 31. 01. 2009 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola aj naďalej držiteľkou licencie č. L1A/NR/0468/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo z 24. 08. 2005 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Z tohto dôvodu bolo potrebné ustáliť, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 01. 2009, ale zaniklo dňa 31. 12. 2010. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A tak bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zárobkovú prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

27. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobkyne uvedenú v publikovanom náleze Ústavného súdu SR č. 17/2013, k uvedenému správny súd uvádza, že predmetný právny názor sa netýkal priamo danej skutkovej a právnej problematiky, a preto ho nebolo možné ani aplikovať tak, ako to žalobkyňa žiadala. Na uvedenú problematiku je potrebné aplikovať uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -22 z 30. 11. 2021, ktorým bola ústavná sťažnosť proti rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu odmietnutá.

28. Zároveň správny súd dodáva, že žalobkyňa bola výzvou zo dňa 23. augusta 2016 zo strany žalovanej požiadaná o predloženie rozhodnutia o vydaní licencie č. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a v prípade, ak bola zrušená, i rozhodnutie o jej zrušení. Zároveň bola vyzvaná na osobnú návštevu pobočky za účelom riešenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V tejto súvislosti k ďalším námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež neukladá povinnosť sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi

konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. 02. 2011).

Rovnako tak nie je možné v predmetnom súdnom konaní prihliadať na vyhlásenie samostatnej zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu zo dňa 01. 02. 2009, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky dňa 22. 11. 2017, teda nielen po vydaní napadnutého rozhodnutia, ale aj po podaní správnej žaloby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a v administratívnom spise sa žiadne vyhlásenie doručené dňa 22. 11. 2017 nenachádzalo, a preto nemohlo byť ani súčasťou skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.

29. Súd je toho názoru, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupovala a jej žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobkyne a nemožno hovoriť o jej svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlila podstatu podmienok nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 31. 01. 2009 u žalobkyne a jeho zániku dňa 31. 12. 2010.

30. Záverom správny súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v , a preto neobstála ani námietka žalobkyne, že vždy konala v súlade so zákonmi SR.

31. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. 05. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.