Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.08.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní poškodeného Obce Ľubica proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 17.12.2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie poškodeného C. D..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, uznal vinným z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona a pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 30.09.2005 podal na Obecnom úrade v D. žiadosť o prijatie do pracovného pomeru na miesto technického zamestnanca skládky v D., ako doklad o ukončení stredoškolského vzdelania, čo bola podmienka pre obsadenie miesta technického zamestnanca, predložil falošné maturitné vysvedčenie, v ktorom je uvedené, že A. B. 19.06.1996 vykonal maturitnú skúšku na Strednom odbornom učilišti spoločného stravovania Horný Smokovec, následne dňa 1.10.2005 bol prijatý obcou D. do pracovného pomeru na miesto technického zamestnanca skládky v D. a v dobe od 1.10.2005 do 15.11.2010 poberal počas pracovného pomeru zatriedenia vo funkcii technického zamestnanca skládky neoprávnene vyššiu mzdu od obce D., čím spôsobil obci D. škodu určenú v zmysle ustanovení o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov spočívajúcu v rozdiele medzi vyplatenou cenou práce a cenou práce, ktorá mala byť priznaná obžalovanému v prípade nepreukázania ukončenia úplného stredoškolského vzdelania na pozícií technický zamestnanec skládky najmenej vo výške 718,79 €.

Za to obžalovanému uložil podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci, a to listiny označenej ako maturitné vysvedčenie vydané Stredným odborným učilišťom spoločného stravovania, Horný Smokovec na meno A. B., nar. XX.XX.XXXX, dňa 19.06.1996. Podľa obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, súd určil povinnosť nahradiť poškodenej C. D., so sídlom E. F. XXX/XXX, Ľubica, IČO: XXXXXXXX náhradu škody vo výške 718,79 eur a podľa poškodenú obec D., so sídlom E. F. XXX/XXX, D., IČO: XXXXXXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote avšak len vo výroku o náhrade škody v zákonom stanovenej lehote odvolanie poškodený Obec D., ktoré prostredníctvom splnomocnenca písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom okresného súdu bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Obci D. náhradu škody vo výške 718,79 € a podľa bola Obec D. so zvyškom nároku odkázaná na civilný proces. Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 19.497,84 €. Tento nárok predstavuje rozdiel medzi mzdou zatriedenou medzi stredoškoláka s praxou a mzdou zamestnanca s nedosiahnutým požadovaným vzdelaním. Tento nárok na náhradu škody vyplýva z vykonaného dokazovania tak, ako bolo predložené súdu pri podaní obžaloby. Odvolateľ má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom výšky náhrady škody. Súd prvého stupňa určil výšku náhrady škody v nesprávnej výške a nezohľadnil listinné dôkazy uvedené v priebehu dokazovania. Navrhol preto, aby odvolací súd v tejto časti zrušil napadnuté výroky rozsudku a rozhodol na podklade vykonaných dôkazov o náhrade škody tak, že podľa ods. obvinený A. B. je povinný zaplatiť poškodenej obci D., so sídlom E. F. XXX/XXX, D., IČO: XXXXXXXX náhradu škody vo výške 19.497,84 €.

K odvolaniu poškodeného sa vyjadril prostredníctvom obhajkyne obžalovaný, pričom v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s odvolaním poškodeného v celom rozsahu, nakoľko suma, ktorú poškodený požaduje nebola žiadnym spôsobom , ktorá vo svojom závere uvádza dve varianty vyčíslenia škody, a to variant A a variant B. Prvostupňový súd sa rozhodol podľa názoru obžalovaného bez akéhokoľvek odôvodnenia pre variant B, a to, že obžalovaný A. B. je povinný nahradiť poškodenej obci D. náhradu škody vo výške 718,79 €. Znalkyňa však uvádza 2 varianty a variantom A sa súd absolútne nezaoberal hoci uvedený variant je v prospech obžalovaného a tento variant určuje cenu za predpokladu, že neodoberá zamestnancovi priznané odmeny starostom a zároveň mu priznáva všetky zákonné zložky mzdy a príplatky, ktoré mu prináležali podľa počtu odpracovaných hodín bez ohľadu na rozsah povolených nadčasových hodín zákonom. Záver pre variant A: Vyplatená cena práce A. B., pri ponechaní všetkých odmien tak ako mu boli priznané obcou Ľubica v rozhodnom období, t.j. od 01.10.2005 do 15.11.2010, bola za uvedené obdobie o 5.659,12 € nižšia ako mu prináležala podľa výpočtu mzdy v tomto znaleckom posudku. Podľa variantu B: Vyplatená cena práce zamestnávateľom A. B., pri odobratí odmien priznaných obcou D. v rozhodnom období, t.j. od 01.10.2005 do 15.11.2010, ktoré preukázateľne nahrádzali mzdu a príplatky mzdy pri práci nadčas menovaného, bola za uvedené obdobie o 718,79 € vyššia ako mu prináležala podľa výpočtu mzdy v tomto znaleckom posudku. Pre spravodlivý proces mal prvostupňový súd jednoznačne zohľadniť aj variant A a priznať obžalovanému túto škodu, ktorá mu vznikla. Odvolanie poškodeného považuje za neopodstatnené a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť v zmysle ust. , nakoľko nie je dôvodné. Ďalej obžalovaný namietal procesné vady a to, že obžalovaný nebol dostatočne poučený o práve podať odvolanie, nakoľko už na samotnom hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2020 požiadal o primeraný a dostatočný čas nahliadnuť do spisu a pripraviť si svoju obhajobu. Nerozumel ani poučeniu o tom, že má právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku na Krajský súd v Prešove. V čase keď oslovil advokátsku kanceláriu, uviedol, že mu po 3 mesiacoch, t.j. dňa 16.03.2021 bol vyššie citovaný rozsudok doručený a požiadal ich o vypracovanie odvolania. Až po vysvetlení advokátskej kancelárie pochopil, čo to znamená „od vyhlásenia rozsudku“. Ďalej poukázal na procesné vady a nedostatky v tom zmysle, že súd sa vôbec nezaoberal procesnými podmienkami konania, nakoľko je toho názoru, že trestný čin - prečin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu bol premlčaný. V zmysle ust. cit.: „ Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 rokov. “ Poukázali na skutkový stav, o ktorom sa v trestnom konaní rozhodovalo, a to, že obžalovaný predložil maturitné vysvedčenie dňa 01.10.2005 a jeho pracovný pomer trval až do 15.11.2010. „Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu.“ Trestné stíhanie v samotnej veci začalo dňa 15.04.2011 až po skončení jeho pracovného pomeru. vyslovili názor, že premlčacia doba uplynula dňom 01.10.2010 a nebola ničím prerušená a nebol ani dôvod na predĺženie premlčacej doby. Ďalej poukázali na podľa nich vážny nedostatok posúdenia a vyhodnotenia trestného stíhania a následne súdneho konania u obžalovaného A. B.. Celý proces v tejto trestnej veci prebiehal až 10 rokov, a to od roku 2011 až do roku 2021. Obžaloba v uvedenej právnej veci bola podaná na Okresný súd Kežmarok prokurátorom Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 03.08.2011. Len samotný súdny proces trval viac ako 10 rokov. Na základe týchto skutočností poukázali nato, že v zmysle ust.

s použitím a a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd mal prvostupňový súd zastaviť trestné stíhanie, pretože: a) je trestné stíhanie premlčané, g) tak ustanovuje medzinárodná zmluvy.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení prostredníctvom obhajkyne poukázal aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti. Podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd (pozn. Európsky súd pre ľudské práva) môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom alebo jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú že nebudú žiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu tohto práva.

Poukázal ďalej na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení -13 zo dňa 16.06.2011 k problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv garantovaných článkom 48 ods. 2 a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že: „Najvyšší súd však disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré vyplývajú zo samotného ústavného poriadku a nie z podústavných trestnoprávnych noriem a podobne) na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe), avšak za predpokladu, že sťažovateľ túto kompenzáciu v prebiehajúcom trestnom konaní uplatní, a že súd tieto prieťahy zistí“. Aj relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) takú formu kompenzácie považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (rozh. Eckle v. SRN z 15.07.1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z Dohovoru s tým dôsledkom, že sťažovateľ stráca postavenie poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, a tým aj legitimáciu na podanie sťažnosti. V rozsudku z 26. júna 2001 vo veci Beck v. Nórsko formuloval ESĽP vzťah medzi porušením práva na vybavenie veci v primeranej dobe a jeho kompenzáciu v podobe stanovenia výšky trestu ešte presnejšie, keď uviedol, že zmiernenie trestu nezbavuje jednotlivca postavenia poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, avšak z toho všeobecného pravidla existuje výnimka v prípade, pokiaľ národné orgány dostatočne priehľadným spôsobom konštatovali porušenie pravidla primeranej dĺžky konania, a toto pochybenie už kompenzovali zmiernením trestu, a to výslovným a merateľným spôsobom. Ak je taká podmienka splnená, dospieva ESĽP k záveru, že článok 6 ods. 1 Dohovoru nebol porušený. Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré garantuje a článok 6 ods. 1 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia, môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným spôsobom. Takto naznačený postup trestných sudcov (senátov) všeobecných súdov je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácií vo finančnom vyjadrení.“

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia , príslušné články , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale i ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom nato, že žalovaný skutok sa stal ešte v dobe 01.10.2005, že k vzneseniu obvinenia obžalovaného A. B. došlo na základe uznesenia povereného príslušníka ORPZ - OKP Kežmarok, ČVS: ORP-115/KP- KK-2011 zo dňa 15.04.2011 a že po vydanie Rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 17.12.2020 uplynula doba viac ako 15 rokov, počas ktorých nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu konajúceho súdu o vine obžalovaného A. B. bez toho, aby obžalovaný zavinil

subjektívnymi prieťahmi v trestnom konaní obžalovaný navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle ust. a trestné stíhanie zastavil. Zároveň navrhol, aby sa odvolací súd zaoberal uvedenými námietkami a sám odstránil procesné vady a nedostatky, prípadne rozsudok zrušil ex offo a vrátil vec prvostupňovému súdu na správne a zákonné rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

K námietke obžalovaného uvedenej v písomnom vyjadrení obhajkyňou obžalovaného v tom, že došlo k premlčaniu trestného stíhania je treba uviesť, že je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky. Obžalovaný je stíhaný pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 352 ods.1 Tr. zák., kde je možné uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na tri roky. Správne obhajkyňa uviedla, že obžalovaný sa mal skutku dopustiť dňa 30.09.2005, a preto pokiaľ by bol obžalovaný stíhaný len pre tento prečin, uplynula by mu premlčacia doba 01.10.2010. Obžalovaný A. B. je však stíhaný aj pre prečin podvodu podľa Tr. zákona, ktorého sa dopustil v období od 01.10.2005 do 15.11.2010. Podľa Tr. zákona, ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje a podľa prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Krajský súd sa zaoberal aj námietku obhajoby v tom, že obžalovaný mal byť okresným súdom nesprávne poučený o možnosti podať odvolanie do 15 dní po vyhlásení rozsudku. V tomto smere krajský súd uvádza, že okresný súd nesprávne obžalovaného poučil o možnosti podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Nepoučil však už obžalovaného v súlade s ustanovením o tom, že oznámenie rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 17.12.2020 plynie aj to, že obžalovaný po tomto poučení uviedol, že po doručení rozsudku sa vyjadrí, čo však nebolo v zápisnici o hlavnom pojednávaní zaprotokolované, sudca zaprotokoloval vyjadrenie, že si obžalovaný ponecháva lehotu. Teda z vyjadrenia obžalovaného jednoznačne vyplývalo, že tento poučenie súdu o odvolaní pochopil tak, že lehota na podanie odvolania mu plynie až od doručenia rozsudku. Za takejto situácie potom by krajský súd postupoval podľa a považoval by odvolanie za podané včas, ak by toto bolo obžalovaným podané do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, nie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku na hlavnom pojednávaní. Rozsudok okresného súdu bol obžalovanému doručený dňa 16.03.2021, vyjadrenie obžalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť podľa jeho obsahu ako odvolanie bolo na pošte podané až dňa 26.04.2021, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia rozsudku okresného súdu.

Krajský súd sa po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, teda výroku o náhrade škody stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý bol zákonným spôsobom pomerne rozsiahlo odôvodnený, keď tento výrok vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, nie zo záverov kontrolórky Obce D.. Okresný súd pri určení výšky škody napravil nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní, keď do konania pribral za účelom určenia výšky škody znalkyňu z príslušného odboru.

Následne okresný súd správne uviedol, že poškodená obec si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za vyplácanie mzdy obžalovanému v nesprávnej výške za obdobie od 01.10.2005 do 15.11.2010 v sume 19.497,84 eur, pričom ako vyplýva z výsluchu hlavnej kontrolórky obce D. A. J., škoda, ktorú mal obžalovaný spôsobiť obci nesprávnym zaradením na pracovnú pozíciu, bola vyčíslená porovnávacím spôsobom, keď táto svedkyňa porovnala zárobky strážnikov, keďže túto funkciu mohol obžalovaný vykonávať a pre porovnanie zobrala tie hodnoty, ktoré boli pre obžalovaného najvýhodnejšie.

Porovnanie bolo aj vrátane odmien a takýmto spôsobom svedkyňa vypočítala, o akú sumu sa obžalovaný mal neoprávnene obohatiť. Takýto spôsob výpočtu výšky škody však nemá žiaden zákonný podklad, pretože odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme musí vychádzať zo o odmeňovaní zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Podľa predloženej dochádzky obžalovaného znalkyňa zistila, že obžalovaný ako zamestnanec vykonával nadčasové práce v rozsahu presahujúcom zákonom stanovený limit. Takýto vysoký počet nadčasových hodín nemohla obec vykazovať v mzdovej agende, keďže išlo o porušenie , a preto namiesto riadne vystavenej mzdy za nadčasové hodiny zamestnancovi priznávala odmeny za práce naviac. Preto okresný súd postupoval správne, pokiaľ vychádzal z variantu B vypracovaného znalkyňou, teda podľa variantu, kde odmeny, u ktorých je zrejmé, že išlo o kompenzáciu nadčasových hodín boli zamestnancovi odobraté a boli mu priznané len zákonné zložky mzdy a príplatky, ktoré mu patrili podľa počtu odpracovaných hodín s ohľadom na zákonný limit rozsahu povolených hodín nadčas. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, škoda, ktorú obžalovaný spôsobil obci tým, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy ju uviedol do omylu ohľadom splnenia podmienky na miesto technického zamestnanca skládky v obci, konkrétne podmienky úplného stredoškolského vzdelania ukončeného maturitnou skúškou, bola vo výške 718,79 eur.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol o odvolaní poškodenej tak, že toto ako nedôvodné zamietol, pretože okresný súd správne rozhodol o výške obžalovaným spôsobenej škody, pričom veľmi podrobne a zrozumiteľným spôsobom a logicky vyhodnotil obe varianty znaleckého posudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.