Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoZm-2-2022.pdf
PDF · 109.94 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoZm/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: 1. MPS KOVO, s. r. o., so sídlom 908 63 Radošovce 101, IČO: 46 218 891, zastúpenému advokátom: JUDr. Igor Horanský, so sídlom Staničná 1, Piešťany, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX C. XXX a 3. D. B., nar. XX.X.XXXX, adresa XXX XX C. XXX, o zaplatenie 6.971,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 26CbZm/1/2021-74 zo dňa 10.2.2022 – voči zastavujúcemu výroku I. a výroku II. o trovách konania, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného 1. voči výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .
Výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol, že žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 342,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 251 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako i ust. § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1. až 3. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 6.971,20 eura s príslušenstvom, pričom súd vydal dňa 10.3.2021 platobný rozkaz č. k. 26CbZm/1/2021-34, ktorým žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný 1. podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2021, zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalovaný 1. uhradil žalobcovi celý uplatnený nárok. Súd konštatoval, že nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, k zastaveniu konania nebol potrebný súhlas žalovaného. Súd preto konanie zastavil. Na rozhodnutie o náhrade trov konania, aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, pričom mal za to, že zastavenie daného konania nesporne zavinil žalovaný, ktorý po podaní žaloby plnil to, čo bolo predmetom žaloby, avšak súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a v spore mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi.
Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho výrokov I. a II., ktorými súd rozhodol zastavení konania a o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný 1. dôvodiac, že v napadnutých častiach je uznesenie vecne a právne nesprávne, diskriminačné, nespravodlivé a nezákonné. Súd sa totiž nezaoberal náležite, ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a to predovšetkým ust. § 159, § 230 v spojení s § 161 ods. 1, 2 CSP, za ktorých bolo možné konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie. Poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36CbZm/1/2021 zo dňa 10.9.2021 vyplýva, že na tom istom súde sa prejednávalo a konalo o tej istej veci, nakoľko v tomto konaní boli totožní účastníci konania tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaných a taktiež bol totožný uplatňovaný nárok, teda istina v sume 6.971,20 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 6.971,20 eura od 19.12.2020 do zaplatenia, zmenková odmena vo výške 23,23 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj tie isté trovy konania. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 36CbZm/1/2021 vyplýva, že žalobca podal dňa 15.2.2021 totožný návrh o zaplatenie zmenkovej sumy 6.971,20 eura s príslušenstvom tak, ako si ho uplatnil v tomto konaní sp. zn. 26CbZm/1/2021 návrhom zo dňa 12.2.2021. Preto vzhľadom na ust. § 159 CSP, malo byť konanie sp. zn. 36CbZm/1/2021 zastavené. Súd však napriek tomu nezákonne pokračoval v konaní, uviedol žalovaných do omylu, títo sa dôvodne domnievali, že ide o konanie, v ktorom podali odpor (26CbZm/1/2021) a nereagovali na uznesenie sp. zn. 36CbZm/1/2021 zo dňa 15.4.2021, pričom v dôsledku tejto skutočnosti súd vydal rozsudok sp. zn. 36CbZm/1/2021 zo dňa 10.9.2021 postupom a s poukazom na § 273 CSP, ktorým ich zaviazal k zaplateniu celého požadovaného nároku, vrátane trov konania. Žalobca až dňa 27.10.2021 doručil súdu písomné podanie (teda po právoplatnosti rozsudku 36CbZm/1/2021 zo dňa 10.9.2021), ktorým zobral žalobu v konaní sp. zn. 26CbZm/1/2021 späť a navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalovaný 1. uhradil celý uplatnený nárok. S poukazom na ust. § 230 v spojení s § 161 CSP však malo byť konanie sp. zn. 26CbZm/1/2021 (keď už súd nezákonne postupoval v rozpore s § 159 CSP) zastavené už skôr, a to pre prekážku rozhodnutej veci. Z ust. § 230 CSP vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Žalovaný 1. poukazuje tiež na to, že podstatná časť istiny bola zaplatená už dňa 1.4.2021, napriek čomu žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď naďalej trval na podaní vo veci sp. zn. 26CbZm/1/2021, pričom k tomu, aby obe konania prebiehali, hoci išlo o totožné konania, prispel aj samotný konajúci súd, keď neskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci, a to ani v jednom z vyššie uvedených konaní. Podľa žalovaného 1., je teda napadnuté uznesenie nezákonné, pričom zastavenie konania sp. zn. 26CbZm/1/2021 (ktoré malo byť minimálne zastavené podľa § 230 CSP, keď už súd neuplatnil § 159 CSP) je jednoznačne zapríčinené žalobcom (ktorému navyše bolo známe, že v tej istej veci pod iným číslom konania už bolo právoplatne rozhodnuté), a teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP súd mal žalovaným priznať náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaný 1. preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie zastaví a žalovaným prizná náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% a žalovanému 1. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného 1. podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne v celom rozsahu, pričom s tvrdeniami žalovaného sa nestotožňuje. Žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie zo zmenky, pričom ide o zabezpečovací inštitút v zmysle zmenkového a šekového zákona. Je na žalobcovi ako veriteľovi, akým spôsobom a voči komu si uplatní svoje nároky v prípade neuhradenia dlžnej sumy riadne a včas po zosplatnení pohľadávky. Žalovaným v konaní nevznikli žiadne trovy, na ktorých náhradu by mali zákonný nárok. Zároveň nie je možné konštatovať, že by v danej veci išlo o res iudicata, nakoľko žalobca si neuplatňoval žiadne zhodné nároky voči zhodným stranám sporu. Žalovaní sú tými subjektami, ktoré zavinili zastavenie konania, nakoľko pokiaľ by v prospech žalobcu plnili riadne a včas, t. j. pred uplatnením nároku žalobcu súdnou cestou, stranám sporu by nevznikli žiadne trovy. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany nepodali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), v prvom rade dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. voči výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil, bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného 1. proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý výrok bol v celom rozsahu v prospech žalovaného 1., keďže ním bolo konanie proti nemu v celom rozsahu zastavené, žalovaný 1. nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči nemu. Žalovaný 1. sa v odvolacom konaní vo vzťahu k napadnutému výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie nedomáha iného spôsobu rozhodnutia, ako len zastavenia daného konania, nedomáha sa teda odchylného rozhodnutia súdu vo svoj prospech. Domáha sa toho, že predmetné konanie nemalo byť zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 145 ods. 1 CSP, ale malo byť súdom ex offo zastavené v prvom rade pre prekážku začatého konania (§ 159 CSP), resp. po vydaní rozhodnutia vo veci sp. zn. 36CbZm/1/2021 pre prekážku veci rozhodnutej (§ 230 CSP). Tieto odvolacie dôvody žalovaného 1. však smerujú nie voči výroku I. napadnutého rozhodnutia, ale voči jeho odôvodneniu, čo je rovnako neprípustné v zmysle § 358 CSP. Otázka, či bolo predmetné sporové konanie správne zastavené podľa § 145 ods. 1 CSP, prípadne či malo byť zastavené podľa iného ustanovenia CSP, je otázkou predbežnou pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, o ktorej bolo rozhodnuté výrokom II. daného uznesenia, rovnako napadnutým odvolaním žalovaného 1., teda bude predmetom posudzovania odvolacieho súdu pri rozhodovaní o tejto časti odvolania žalovaného 1. Keďže však vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, nedošlo k rozhodnutiu v neprospech žalovaného 1., odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného 1. voči výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalobcu, t. j. jeho odvolanie voči výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, krajský súd po zistení, že odvolanie žalovaného 1. bolo v tejto časti podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v tejto časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. je nedôvodné, preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovaným 1. uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim rozhodnutie o trovách konania tak, že sa žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať
len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 26CbZm/1/2021 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému 1. MPS KOVO, s. r. o., žalovanej 2. A. B. a žalovanému 3. D. B., aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 6.971,20 eura, zmenkové úroky vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 6.971,20 eura od 19.12.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 23,23 eura a nahradili mu trovy konania. Ako právny titul vo vzťahu k žalovanému 1. uviedol zmluvu o úvere č. 410 257 zo dňa 5.10.2011 a vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným vlastnú blankozmenku zo dňa 5.10.2011, ktorú žalovaný 1. podpísal ako vystaviteľ na zabezpečenie predmetného úveru a žalovaní 2. a 3. ju podpísali ako zmenkoví ručitelia (avalisti). Zároveň žalobca uzavrel so žalovanými dohodu o vyplnení predmetnej blankozmenky. Ako dôkaz predložil v origináli predmetnú vlastnú zmenku, podpísanú žalovaným 1. ako vystaviteľom a žalovanými 2. a 3. ako avalistami. Podľa zmenky bol tretím avalistom tiež E. F.. V predmetnej veci vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č. k. 26CbZm/1/2021-34 zo dňa 10.3.2021, ktorým žalobe vyhovel, voči ktorému však podal odpor iba žalovaný 1., čo znamená, že predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanej 2. a žalovanému 3. dňom 2.4.2021. Vo vzťahu k žalovanému 1. bol predmetný platobný rozkaz zrušený uznesením č. k. 26CbZm/1/2021-49 zo dňa 10.6.2021. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že po podaní žaloby (dňa 15.2.2021) žalovaný 1. uhradil dňa 3.3.2021 sumu 191,38 eura, dňa 29.3.2021 sumu 4.000 eur, dňa 2.4.2021 sumu 1.709,69 eura (č. l. 45 – 46). Žalobca následne v konaní preto trval už len na zaplatení sumy 1.070,13 eura s príslušenstvom (č. l. 56). Podaním zo dňa 27.10.2021 zobral žalobca podanú žalobu späť, nakoľko žalovaný 1. uhradil žalobcovi celý uplatnený nárok. Súd prvej inštancie potom napadnutým uznesením konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože zastavenie konania zavinil žalovaný 1. uhradením pohľadávky po podaní žaloby, avšak nakoľko žalobcovi v spore trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Žalovaný dôvodí, že náhradu trov konania mal súd priznať jemu, nakoľko v danej veci konanie nemalo byť zastavené pre späťvzatie žaloby v dôsledku úhrady pohľadávky žalovaným 1., ale najskôr malo byť zastavené pre prekážku litispendencie (§ 159 CSP), a neskôr pre prekážku res iudicata (§ 230 CSP). Mal za to, že toto konanie je totožným s konaním, ktoré prebiehalo rovnako na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36CbZm/1/2021 a v ktorom súd rozhodol rozsudkom.
Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 36CbZm/1/2021 odvolací súd zistil, že v tom konaní sa žalobca – rovnako Prima banka Slovensko, a.s., domáhala voči žalovaným 1. MPS KOVO, s. r. o., 2. G. B. a 3. H. F. vydania platobného rozkazu, ktorým by súd týchto žalovaných 1. až 3. zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 6.971,20 eura, zmenkové úroky vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 6.971,20 eura od 19.12.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 23,23 eura a nahradiť mu trovy konania. Ako právny titul vo vzťahu k žalovanému 1. uviedol zmluvu o úvere č. 410 257 zo dňa 5.10.2011 a vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným vlastnú blankozmenku zo dňa 5.10.2011, ktorú žalovaný 1. podpísal ako vystaviteľ na zabezpečenie predmetného úveru a žalovaní 2. a 3. ju podpísali ako zmenkoví ručitelia (avalisti). Zároveň žalobca uzavrel so žalovanými dohodu o vyplnení predmetnej blankozmenky. Ako dôkaz predložil v origináli predmetnú vlastnú zmenku, podpísanú žalovaným 1. ako vystaviteľom a žalovanými 2. a 3. ako avalistami. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalovaných 1. až 3. zaviazal na zaplatenie sumy 6.971,20 eura s príslušenstvom. Rozsudok pre zmeškanie nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2021. Rovnako v tejto veci vzal následne žalobca podanú žalobu späť pre uhradenie pohľadávky žalovaným 1., avšak nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo až po právoplatnosti daného rozsudku, súd naň nemohol prihliadať.
Porovnaním oboch konaní odvolací súd nezistil, že by sa v danom prípade jednalo o prekážku litispendencie, alebo prekážku res iudicata.
Prekážka litispendencie, resp. prekážka začatého konania (§ 159 CSP) vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku pritom nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu, o ktorý žalobca svoj nárok opiera.
Vo veciach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36CbZm/1/2021 a 26CbZm/1/2021 nešlo o prekážku začatej veci, nakoľko jednak nebola v daných veciach daná totožnosť sporových strán, keď hoci žalobcom v oboch sporoch bola Prima banka Slovensko, a.s. a žalovaným 1. bolo MPS KOVO s. r. o., avšak kým v spore sp. zn. 26CbZm/1/2021 boli žalovanými 2. A. B. a 3. D. B.; boli v spore sp. zn. 36CbZm/1/2021 žalovanými 2. G. B. a 3. H. F.. Hoci v oboch sporoch sa jednalo o zaplatenie totožnej sumy 6.971,20 eura plus zmenkové úroky vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 6.971,20 eura od 19.12.2020 do zaplatenia a zmenková odmena vo výške 23,23 eura, v konaní sp. zn. 26CbZm/1/2021 titulom na zaplatenie predmetnej sumy nebola len zmluva o úvere č. 410 257 zo dňa 5.10.2011, ktorou bol žalovanému 1. poskytnutý úverový rámec vo výške 72.582,- eura, ale titulom bola aj v origináli predložená vlastná zmenka vystavená žalovaným 1. ako vystaviteľom a podpísaná žalovanými 2. A. B. a žalovaným 3. D. B., ako avalistami (č. l. 32). V konaní sp. zn. 36CbZm/1/2021 bola rovnako titulom na zaplatenie predmetnej sumy vo vzťahu k žalovanému 1. zmluva o úvere č. 410 257 zo dňa 5.10.2011, ale titulom bola aj v origináli predložená ďalšia vlastná zmenka vystavená žalovaným 1. ako vystaviteľom a podpísaná žalovaným 2. G. B. a žalovanou 3. H. F., ako avalistami (č. l. 34 spisu sp. zn. 36CbZm/1/2021). Odvolací súd má tak za to, že vo veciach sp. zn. 36CbZm/1/2021 a sp. zn. 26CbZm/1/2021 boli predložené dve rôzne zmenky, podpísané vystaviteľom – žalovaným 1. na sumu 6.971,20 eura, pričom v jednej zmenke sú avalistami A. B. a D. B. a v druhej zmenke sú avalistami G. B. a H. F..
Z charakteru zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky (žalobca) preukáže svoje právo len samotným predložením zmenky. V samotnej listine je totiž inkorporované právo. Majiteľ zmenky teda nemusí ďalej preukazovať, že mu zmenkový dlžník (žalovaný) zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka je právom sama o sebe, právne relevantným legitimačným prostriedkom. Z hľadiska právneho dôvodu vzniku právneho vzťahu z cenného papiera, zmenka stelesňuje abstraktný záväzkový vzťah, tzn. že na vznik záväzkového vzťahu zo zmenky je potrebné splniť len zákonné formálne náležitosti zmenky. Zmenkový záväzok teda vznikne a existuje bez ohľadu na to, aby sa preukazovala kauza vzniku záväzku. Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky povinný preukazovať nič iné, len to, že je oprávnený majiteľ zmenky. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 4 Obo 21/2012).
Žalobca teda predložil dve rôzne zmenky, jednu v spore vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36CbZm/1/2021 na zaplatenie sumy 6.971,20 eura s vystaviteľom – žalovaným 1. a ručiteľmi G. B. a H. F.. Druhú zmenku rovnako na sumu 6.971,20 eura predložil v spore sp. zn. 26CbZm/1/2021 voči vystaviteľovi – žalovanému 1. a ručiteľom 2. A. B. a 3. D. B.. Žalobca teda disponoval dvomi samostatnými zabezpečovacími zmenkami, čo potvrdzuje aj bod 7.4. a bod 7.5. Zmluvy o úvere č. 410 257 zo dňa 5.10.2011, v zmysle ktorého mali byť vystavené dve vlastné blankozmenky žalovaným 1. na rad veriteľa, s tým, že v jednej boli avalistami G. B. a H. F. a v druhej boli avalistami A. B. a D. B..
Vo veciach vedených pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 26CbZm/1/2021 a sp. zn. 36CbZm/1/2021, teda nemožno hovoriť nielen o totožnom okruhu sporových strán vzhľadom na iné osoby v žalovaných 2. a 3., ako ani o totožnom predmete konania, pretože hoci žalobný návrh bol totožný – zaplatenie sumy 6.971,20 eura s príslušenstvom, v každom spore sa tento návrh opieral o odlišný žalobný nárok podložený dvomi rôznymi zmenkami.
Z uvedených dôvodov preto vo veciach sp. zn. 26CbZm/1/2021 a sp. zn. 36CbZm/1/2021 nebola daná nielen prekážka začatej veci podľa § 159 CSP, ale po rozhodnutí súdu vo veci sp. zn. 36CbZm/1/2021 rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. 36CbZm/1/2021-48 zo dňa 10.9.2021 ani prekážka rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, ktorá prekážka je vymedzená rovnakými dvoma kritériami – totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania, teda že by sa rozhodovalo o totožnom nároku uplatnenom z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
Preto ak žalobca zobral žalobu vo veci vedenej pod sp. zn. 26CbZm/1/2021 späť pre uhradenie pohľadávky žalovaným 1. v celom rozsahu, súd prvej inštancie správne zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP a v tom prípade správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania vychádzajúc zo zavinenia zastavenia konania žalovaným 1., ktorý pohľadávku žalobcu uhradil v celom rozsahu po začatí konania. Nakoľko potom žalobcovi žiadne trovy v spore nevznikli, bolo správne a v súlade s princípom hospodárnosti konania, ak súd rozhodol priamo tak, že ich žalobcovi nepriznal.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaného 1., odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolanie voči výroku II. napadnutého uznesenia je v danom prípade nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku II. o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému 1. (keď dôvod postupu podľa § 257 CSP nezistil). Žalobca bol v danom prípade úspešný tak čo do odmietnutia odvolania žalovaného 1. voči výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení konania, nakoľko v tejto časti v podstate žalovaný 1. zavinil následky obdobné zastaveniu odvolacieho konania, avšak vo výsledku možno hovoriť o úspechu žalobcu v tejto časti a žalobca bol tiež úspešný čo do potvrdenia výroku II. napadnutého uznesenia v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).