Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1345-2013.pdf
PDF · 130.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/1345/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Albín Božek, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Mieru 7, 908 51 Holíč, v prospech oprávneného: Martin Michálik- LTCnet, so sídlom Bernolákova 1, 908 51 Holíč, IČO: 40 480 321, zast.: JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti povinnému: L. N., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/ XX, XXX XX V., občan SR, pre vymoženie istiny 173,33 € s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii, námietkach povinného proti trovám exekúcie a návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
II. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
III. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje .
odôvodnenie:
Dňa 11.12.2013 oprávnený podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka, Exekútorský úrad so sídlom v Holíči, Námestie mieru 7 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky proti povinnému vo výške 173,33 € s príslušenstvom vyplývajúcej z exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/51/2010 - 76 zo dňa 23.9.2010 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 - 119 zo dňa 27.5.2013. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 173,33 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 34,85 € od 12.10.2008 do zaplatenia, vo výške 10,50 % ročne zo sumy 34,86 € od 15.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 34,62 € od 14.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 34,50 € od 10.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 34,50 € od 9.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 515,58 €. Rozsudkom odvolacieho súdu bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený a bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,47 €. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.8.2013 a vykonateľným sa stal dňa 20.8.2013. Podľa odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, prvostupňový súd v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie a výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a zároveň vec v celom rozsahu i správne právne posúdil, keď na vec aplikoval všetky dohodnuté právne normy, ktoré zároveň i správne vyložil.
Poverením č. 5206 035922 zo dňa 17.1.2014 bol súdny exekútor JUDr. Albín Božek v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie.
Dňa 24.1.2014 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný osobne prevzal dňa 25.1.2014. Podľa poučenia k upovedomeniu o začatí exekúcie povinný je oprávnený vzniesť u
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Zároveň bol povinný poučený, že v rovnakej lehote môže vzniesť u súdneho exekútora námietky proti trovám exekúcie.
Povinný v zákonnej lehote podal u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, z obsahu ktorých vyplýva, že povinný namieta aj proti trovám exekúcie. Povinný uviedol, že exekúcia je neprípustná. Oprávnený predložil ako podklad k vykonaniu exekúcie rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 2C 51/2010 -76 zo dňa 23.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 - 119 zo dňa 27.5.2013. Predmetné rozsudky ako exekučné tituly sú však vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa ako aj súd druhého stupňa mali totiž na predmetnú právnu vec aplikovať ustanovenia zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník o spotrebiteľských zmluvách. Povinný v námietkach citoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní dátových a telekomunikačných služieb zo dňa 14.11.2005, ďalej poukázal, že novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. bolo zmenené znenie ust. § 52 ods. 1 OZ tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ zavedeného citovanou novelou, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku novely OZ sa zmluva uzatvorená medzi povinným a oprávneným stala zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvého a druhého stupňa však pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, a tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Keďže zmluva o poskytovaní dátových telekomunikačných služieb zo dňa 14.11.2005 bola uzatvorená ústne, oprávnený mal v súdnom konaní preukázať, že jej obsahom bolo, že cena za poskytovanie služieb je dohodnutá bez ohľadu na skutočné užívanie poskytovaných služieb, teda je dohodnutá paušálne. Túto skutočnosť však oprávnený ako navrhovateľ v konaní nepreukázal. Povinný uviedol, že prestal využívať poskytovanie služby v čase, keď už nehradil cenu za ich poskytovanie. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle novely OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Povinný sa vyjadril, že ako spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami, že má povinnosť platiť cenu za služby aj v prípade, ak službu skutočne nevyužíva. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalované sumy sú za príslušné obdobia vyčíslené zakaždým v inej výške, čo povinnému nie je zrejmé z akého dôvodu, keďže služby pripojenia nevyužíval. Z vyššie uvedených dôvodov sú rozsudky okresného a krajského súdu vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok nesprávne zaviazanie povinného na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom oprávnenému vrátane trov konania. Povinný namietol tiež sumy uvedené v upovedomení o začatí exekúcie označené ako trovy súdneho konania vo výške 650,03 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 589,82 €. Trovy konania pred súdom prvého stupňa boli priznané vo výške 515,58 €, z ktorých suma 16,50 € pripadá na súdny poplatok a suma 499,08 € na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa. Pokiaľ v sume 589,82 € majú byť aj trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, pri výške pohľadávky 173,33 € predstavuje hodnota 1 úkonu právnej služby sumu 18,26 €, pričom prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie je v exekučnom konaní z hľadiska odmeny advokáta posudzované každé z nich ako 1 úkonu právnej služby (§13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 644/2004 Z.z.), hodnota režijného paušálu za rok 2013 predstavovala sumu 7,81 €. V dôsledku vyššie uvedených skutočností povinný navrhol vyhovieť námietkam v celom rozsahu a následne exekúciu zastaviť. Povinný záverom svojho podania uviedol, že podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e Občianskeho súdneho poriadku, fotokópiu priložil k námietkam.
Dňa 10.2.2014 povinný podal na tunajšom súde žiadosť o odklad exekúcie z dôvodu, že súdnemu exekútorovi podal námietky proti exekúcii, pretože má za to, že exekučné tituly sú vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdy mali na predmetnú vec aplikovať ustanovenia zák. č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách. K žiadosti o odklad exekúcie povinný doložil podnet na podanie mimoriadneho dovolania v predmetnej veci a uviedol, že možno dôvodne očakávať, že
exekúcia bude zastavená. Z podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania (doloženého súdu bez odtlačku prijímacej pečiatky kancelárie generálneho prokurátora, resp. bez potvrdenia o jeho prijatí) vyplýva, že povinný sa uvedeným podnetom domáhal, aby generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/51/2010 - 76 zo dňa 23.9.2010 a rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 - 119 zo dňa 27.5.2013 s tým, aby dovolací súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil súde prvého stupňa na nové prejednanie. V podnete povinný uvádzal obsahovo totožné skutočnosti a argumenty, ktorými odôvodňoval námietky proti exekúcii.
Súd zastúpený vyššou súdnou úradníčkou rozhodol o podaniach povinného uznesením č.k. 2Er/1345/2013 -49 zo dňa 15.1.2015, ktorým námietky povinného proti exekúcii v celom rozsahu zamietol, námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Pred rozhodnutím o námietkach súd dopytoval generálnu prokuratúru SR, či bol generálnemu prokurátorovi podaný podnet povinného na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/51/2010 -76 zo dňa 23.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 -119 zo dňa 27.5.2013. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR, netrestný odbor zo dňa 27.11.2014 mal súd preukázané, že povinný doručil podnet na podanie mimoriadneho dovolania dňa 10.2.2014, tento bol vybavený bez podania mimoriadneho dovolania. Súd vo svojom rozhodnutí citoval § 41 ods. 1, § 50 ods. 1, § 56 ods. 1, § 56 ods. 2, § 200 ods. 1, § 201 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a vecne potom svoje rozhodnutie dôvodil tým, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné, nakoľko povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiadne okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (t.j. po vydaní rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/51/2010 - 76 zo dňa 23.9.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 - 119 zo dňa 27.5.2013) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku (najmä splnenie dlhu po vzniku exekučného titulu, t.j. po dni jeho vydania) alebo bránili jeho vymáhateľnosti (napr. premlčanie judikovaného práva), pričom neuviedol ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súdna úradníčka poukázala, že inštitút námietok slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene. Ustanovenie § 50 Exekučného poriadku zakotvuje dôvody, pre ktoré možno podať námietky proti exekúcii a týmito dôvodmi sú: 1. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, 2. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a bránia jeho vymáhateľnosti, 3. iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z obsahu námietok povinného vyplýva, že tento namieta neprípustnosť exekúcie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, keď namietal, že prvostupňový aj odvolací súd vydali rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa povinného mali byť aplikované pri meritórnom rozhodovaní v základnom konaní ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách. Povinný poukázal na skutkové okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a na to, že oprávnený (v základnom konaní navrhovateľ) neuniesol dôkazné bremeno. K vyššie uvedenému súd zaujal záver, že skutočnosti uvádzané povinným exekučný súd nepreskúmava v rámci exekučného konania, nakoľko sa jedná o okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Právomoc súdu v nachádzacom konaní a v exekučnom konaní sa líši. Ak zákonodarca priznal rozsudku ako vykonateľnému rozhodnutiu súdu, ktoré zaväzuje k povinnosti, silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom, čo by znamenalo prekročenie právomoci exekučného súdu. Otázka preskúmania súladnosti právoplatného a vykonateľného exekučného titulu so zákonom neprislúcha exekučnému súdu, ale orgánu na to splnomocnenému zákonom na základe podania mimoriadnych opravných prostriedkov, a to buď dovolaciemu súdu po podaní dovolania alebo mimoriadneho dovolania alebo prvostupňovému súdu, ktorý môže povoliť obnovu konania na základe návrhu účastníka, pričom po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Povinný sa vo svojich námietkach teda dovoláva skutočností, ktoré svojím obsahom môžu byť len predmetom skúmania v opravnom konaní vedenom na základe podania mimoriadneho opravného prostriedku. Exekučné konanie nemôže suplovať nachádzacie konanie, preskúmavanie skutočností predchádzajúcich vydaniu exekučného titulu nepatrí do právomoci exekučného súdu. Exekučný poriadok neumožňuje súdu v exekučnom konaní po vydaní právoplatného a vykonateľného exekučného titulu preskúmavať skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v základnom konaní, ani spochybňovať právne závery orgánu, ktorý vydal exekučný titul. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietky proti exekúcii zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie odôvodnila vyššia súdna úradníčka tým, že neboli splnené podmienky na povolenie odkladu. V konaní povinný síce preukázal, že sa domáhal zrušenia exekučného titulu formou mimoriadneho opravného prostriedku podaním podnetu generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania, avšak z oznámenia Generálnej
prokuratúry SR vyplýva, že na základe podnetu povinného nebolo podané mimoriadne dovolanie. Za daných okolností teda nemožno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Ďalším právnym dôvodom povolenia odkladu exekúcie môže byť nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky a súčasne oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Keďže povinný vo svojej žiadosti o odklad exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť jeho prechodné nepriaznivé postavenie, odklad exekúcie nebol dôvodný. Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým súdna úradníčka vyhovela námietkam povinného proti trovám exekúcie, uviedla, že podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.1.2014, súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie jednotnou sumou 179,40 € a upozornil povinného, že ak pohľadávku, jej príslušenstvo ako aj trovy exekúcie nezaplatí v plnom rozsahu do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, trovy exekúcie budú vo výške 358,20 €. Pri vyčíslení vymáhanej pohľadávky oprávneného súdny exekútor v rámci príslušenstva pohľadávky vyčíslil trovy súdneho konania sumou 650,03 € a trovy právneho zastúpenia sumou 589,82 €. Súd po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie a vyčíslenia predbežných trov exekúcie dospel k záveru, že námietkam povinného v tejto časti je potrebné vyhovieť, pretože z upovedomenia o začatí exekúcie vôbec nevyplýva, čo zahŕňa suma predbežných trov exekúcie, ich výpočet nebol žiadnym spôsobom špecifikovaný, ani nebola zvlášť uvedená odmena a hotové výdavky súdneho exekútora (trovy exekúcie súdneho exekútora) a trovy exekúcie oprávneného. Je potrebné, aby súdny exekútor správnym spôsobom vyčíslil predbežné trovy exekúcie, z ktorých musí byť zrejmé z čoho pozostávajú, teda koľko z predbežných trov pripadá na odmenu exekútora, aká je výška náhrady výdavkov a náhrady za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie a koľko sú predpokladané trovy exekúcie v prípade, že povinný dlh nesplní. Trovami exekúcie sú aj trovy oprávneného, ktoré musel vynaložiť v exekučnom konaní (§ 200 ods. 1 EP). Z dikcie ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor musí vyčísliť zvlášť odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, a to v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia. Uvedenú povinnosť si exekútor nesplnil, pretože vyčíslil len celkovú sumu predbežných trov, pričom neuviedol z akých konkrétnych položiek pozostávajú. Uvedenie iba výslednej sumy trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie nezodpovedá citovanej požiadavke zákona. V tomto je upovedomenie o trovách exekúcie nepreskúmateľné. Už z upovedomenia o začatí exekúcie musí byť povinnému bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, z čoho pozostávajú predbežné trovy exekúcie a umožniť mu tak preveriť vyčíslenie trov a ich súladnosť s právnymi predpismi. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k upovedomeniu exekútora o trovách exekúcie, keď upovedomenie je rozhodnutím exekútora sui generis. Nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie je v časti trov exekúcie nepreskúmateľné, súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Záverom súd poukázal, že nespokojnosť povinného s vyčíslením príslušenstva vymáhanej pohľadávky je na mieste, nakoľko uvedenie zvlášť sumy trov zmätočné a vôbec z takéhoto vyčíslenia pohľadávky nevyplýva, ako boli tieto čiastky vypočítané a z čoho pozostávajú. Zo základného konania oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania v celkovej výške 541,05 €. Aj v poverení súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 173,33 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 541,05 € a trov exekúcie. Exekútor má v exekučnom konaní vymôcť istinu s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania v celkovej výške 541,05 € a trovy exekúcie, a to trovy exekúcie súdneho exekútora (odmena, hotové výdavky, príp. náhrada za stratu času) a trovy exekúcie oprávneného, ktoré boli oprávneným uplatnené v sume 108,98 €.
Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti exekúcii povinný podal v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že plnenie, ktoré sa od neho vymáha, má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino) súd už pri vydávaní platobného rozkazu musí poskytnúť z úradnej povinnosti ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 2C/51/2010 -76 zo dňa 23.9.2010 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/238/2012 -119 zo dňa 27.5.2013 sú nezákonné, pretože súd porušil § 172 ods. 9 O.s.p.. Súdy mali na predmetnú vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Povinný citoval ust. § 52 ods. 1 a § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní dátových telekomunikačných služieb zo dňa 14.11.2005 a podotkol, že zmluva uzatvorená medzi ním a oprávneným je zmluvou spotrebiteľskou. Rozsudky vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky nikdy nemali byť vydané, súd porušil európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Všeobecný súd je povinný poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný ex offo skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súčasne sa povinný odvolal aj proti výroku rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, nakoľko podáva návrh na obnovu konania. Povinný žiadal námietkam v celom rozsahu vyhovieť a po právoplatnosti tohto rozhodnutia exekúciu zastaviť.
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie, podal včas odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že súd námietkam povinného vyhovel z dôvodu nekompletného vyčíslenia predbežných trov exekúcie. Súdny exekútor na základe uvedeného zaslal súdu kompletné vyčíslenie predbežných trov exekúcie, t.j. z čoho trovy exekúcie pozostávajú, pričom z tohto vyčíslenia vyplýva, že odmena bola vypočítaná v zmysle § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. ako 10 % z istiny s príslušenstvom vo výške 149,50 €, k tomu 20 % DPH v sume 29,90 €, 1/2 trovy exekúcie celkom 179,40 €, celé trovy exekúcie 179,40 € x 2 = 358,80 €. Súdny exekútor žiadal o „opravu“ výroku uznesenia o trovách exekúcie. Z obsahu tohto podania vyplýva, že súdny exekútor žiadal jeho odvolaniu vyhovieť a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuť.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
V zmysle Exekučného poriadku (§ 50, § 56) je odvolanie prípustné len proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii alebo ktorým bol povolený odklad exekúcie. V tomto prípade bolo odvolanie podané proti výrokom rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekúcii i návrh na odklad exekúcie, teda proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, a preto sa rozhodnutie podaním odvolania zrušilo a o podaných námietkach povinného proti exekúcii a návrhu na odklad exekúcie opätovne rozhoduje sudca v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku. To isté platí aj o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, kde zákon výslovne ustanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu (pozitívnemu aj negatívnemu) odvolanie nepripúšťa. Teda o námietkach povinného proti trovám exekúcie taktiež opätovne rozhoduje sudca.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku účinného ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Súd zastúpený zákonnou sudkyňou po preskúmaní spisu, obsahu námietok povinného proti exekúcii a trovám exekúcie, návrhu povinného na odklad exekúcie, rozhodnutia o námietkach a odklade vydaného vyššou súdnou úradníčkou a následného odvolania povinného proti uvedeným rozhodnutiam konštatuje, že sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia vydaného vyššou súdnou úradníčkou a na toto rozhodnutie v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie zákonná sudkyňa uvádza, že žiadna zo skutočností tvrdených povinným v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky nie je spôsobilá privodiť záver o potrebe zmeny rozhodnutia o námietkach proti exekúcii v podobe vyhovenia týmto námietkam. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia sudkyňa uvádza nasledovné:
V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok proti exekúcii nemôže zaoberať okolnosťami, ktoré jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Podľa obsahu podaných námietok proti exekúcii a odvolania povinného proti rozhodnutiu o námietkach, povinný namieta nesprávnosť exekučného titulu - rozsudku vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/51/2010 , ktorý bol potvrdený i odvolacím súdom, a to z dôvodu, že súdy podľa povinného nerešpektovali právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a neaplikovali na zistený skutkový stav ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím došlo k porušeniu práv povinného ako spotrebiteľa. Povinný sa teda vo svojich námietkach odvoláva práve na tie skutočnosti, ktoré mali nastať pred tým, ako sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným, tzn. že spochybňuje dôvodnosť nároku a tým exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť a preskúmavať ho po vecnej stránke. Ak povinný poukazuje na skutočnosť, že súd musí skúmať súlad exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 EP), rozsah prieskumnej činnosti súdu v tomto smere sa obmedzuje na skúmanie formálnych a materiálnych náležitostí exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (t.j. po jeho vydaní) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti, prípadne pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte
pred jeho vznikom. Prípadné nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie irelevantné a účastník konania ich môže namietať podaním riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Exekučný súd nemôže vykonávať dokazovanie v rozsahu ako súdy v základnom konaní, nemôže opätovne zisťovať na vec dopadajúci skutkový stav a tento znovu právne posúdiť, a to aj odlišne od súdu (alebo iného orgánu), ktorý vydal exekučný titul. Na takéto rozhodovanie exekučný súd nemá zákonné zmocnenie, uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Exekučný súd iba skúma, či ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Námietky podľa § 50 nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul, exekučné konanie nenahrádza základné konanie, z ktorého vzišiel exekučný titul. Súd na základe podanej námietky povinného proti exekúcii vykonáva dokazovanie len v rozsahu zistenia, či je naplnená niektorá z okolností uvedených v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a ak tomu tak nie je, nemá inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii zamietnuť. Keďže v danom exekučnom konaní povinný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (t.j. po dni jeho vydania) a ktoré 1. spôsobili zánik vymáhaného nároku (najmä splnenie dlhu po vzniku exekučného titulu, 2. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (napr. premlčanie judikovaného práva) alebo 3. spôsobujú neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, ani tu nebolo zistené splnenie zákonných predpokladov pre povolenie odkladu exekúcie. V danom prípade povinný žiadal odložiť exekúciu z dôvodu podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, teda že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). K tomuto záveru povinný dospel na základe tvrdení uvedených v námietkach proti exekúcii, ktoré podľa povinného zakladajú neprípustnosť vedenia exekúcie a teda sú dôvodom na jej zastavenie. Súd však námietky povinného proti exekúcii zamietol v celom rozsahu dôvodiac, že dôvody zastavenia exekúcie spočívajúce vo vecnej nesprávnosti exekučného titulu nemôžu byť predmetom preskúmavania exekučným súdom, nakoľko tieto môže povinný namietať len podaním mimoriadnych opravných prostriedkov proti exekučnému titulu. Povinný k žiadosti o odklad exekúcie doložil podnet na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný generálnemu prokurátorovi. Tento bol súdu doložený bez odtlačku prijímacej pečiatky kancelárie generálneho prokurátora, resp. bez potvrdenia o jeho prijatí, avšak súd zistil dopytom na Generálnu prokuratúru SR, že skutočne bol takýto podnet zo strany povinného generálnemu prokurátorovi podaný (doručený dňa 10.2.2014), avšak bol vybavený bez podania mimoriadneho dovolania. V odvolaní proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na odklad povinný zase uviedol, že podáva návrh na obnovu konania. Toto tvrdenie povinný jednak nedoložil potvrdením príslušného súdu o prijatí tohto návrhu a nebolo preukázané ani lustráciou v súdnom manažmente Okresného súdu Skalica (pozn. podľa § 232 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni). Zároveň súd konštatuje, že povinný nepreukázal (a ani netvrdil) splnenie podmienok pre povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 EP. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že právnym dôvodom návrhu na odklad exekúcie môže byť len také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky a súčasne oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd teda posudzuje, či povinný zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, čo v danom prípade nebolo povinným preukázané. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
O trovách exekúcie súd opätovne rozhoduje na základe odvolania podaného súdnym exekútorom. Z obsahu zdôvodnenia rozhodnutia vydaného vyššou súdnou úradníčkou vyplýva, že námietkam povinného proti trovám exekúcie bolo vyhovené z dôvodu, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie trovy exekúcie žiadnym spôsobom nešpecifikoval, nie je zrejmý ich výpočet, uviedol len jedinú sumu a rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Súdny exekútor v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu doložil špecifikáciu trov exekúcie, takéto ich dodatočné vyčíslenie však nemôže privodiť iné rozhodnutie o námietkach proti trovám exekúcie. Jednak z dôvodu, že skladba jednotlivých položiek
trov exekúcie musí byť známa povinnému už z upovedomenia o začatí exekúcie a tiež z dôvodu, že ani doplnené vyčíslenie trov nie je zrozumiteľné a preskúmateľné. Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie jednotnou sumou 179,40 € a upozornil povinného, že ak pohľadávku, jej príslušenstvo ako aj trovy exekúcie nezaplatí v plnom rozsahu do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, trovy exekúcie budú vo výške 358,20 €. Pri vyčíslení vymáhanej pohľadávky oprávneného súdny exekútor v rámci príslušenstva pohľadávky vyčíslil trovy súdneho konania sumou 650,03 € a trovy právneho zastúpenia sumou 589,82 €. Ako istinu uviedol sumu 173,33 € a úroky z omeškania vypočítané v zmysle exekučného titulu do 26.11.2013 a vyčíslené čiastkami 15,20 €, 13,63 €, 12,85 €, 14,82 € a 17,83 €. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 200 ods. 1 EP). Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 199 EP) Podľa § 201 ods. 1 EP, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, čo zahŕňa pojem trovy exekúcie, je to teda odmena exekútora a náhrady za hotové výdavky a stratu času. Jedná sa o kvalitatívne odlišné nároky. Súdny exekútor prvýkrát vyčísľuje trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako predbežné trovy exekúcie. Pri tomto vyčíslení musí rešpektovať ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor vyčísliť predbežné trovy exekúcie tak, že odmena bude najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie a náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že exekútor musí vyčísliť zvlášť odmenu, zvlášť náhradu hotových výdavkov a osobitne náhradu za stratu času. Súdny exekútor je povinný vyčísliť trovy exekúcie tak, aby umožnil povinnému účinnú obranu, čoho nevyhnutným predpokladom je, že upovedomenie o začatí exekúcie bude v tejto časti dostatočne odôvodnené, a to preskúmateľným spôsobom. Okrem toho, že súdny exekútor uvedie výšku svojej odmeny, vrátane spôsobu jej výpočtu, musí tiež vypísať aké konkrétne hotové výdavky a v akej konkrétnej výške mu v exekučnom konaní doposiaľ (t.j. do vydania upovedomenia o začatí exekúcie) vznikli, a to v ich skutočnej výške. Exekučný poriadok ani vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nedovoľujú súdnym exekútorom uplatňovať si paušálnu náhradu niektorých hotových výdavkov, ako je tomu napr. u advokátov (§ 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Naopak tu je stanovená povinnosť vyčísliť hotové výdavky v rozsahu ich skutočnej výšky. Avšak súdny exekútor si trovy exekúcie vyčíslil súhrnne jednou sumou vo výške 179,40 €, a to bez uvedenia a ohodnotenia jednotlivých položiek, ktoré sú v tejto sume zahrnuté, teda vôbec nie je zrejmé, koľko z tejto sumy pripadá na odmenu, aké zahŕňa hotové výdavky a koľko z nej predstavuje náhrada za stratu času. Hotové výdavky by mali byť vyčíslené tak, aby bolo možné posúdiť aj účelnosť ich vynaloženia v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a rešpektovanie zásady hospodárnosti konania, teda aby boli preskúmateľné. Každý nárok a exekútorom uplatnená položka trov exekúcie musí byť preukázateľná zo strany súdneho exekútora, nemožno si voči povinným subjektom uplatňovať zaplatenie neodôvodnených súm a spoliehať sa, že sa voči trovám exekúcie nebudú brániť (a možno práve aj z toho dôvodu, že nevedia ako, keď im nie je známe vyčíslenie jednotlivých položiek trov exekúcie). To potom ale znamená zvýšené nároky na zdôvodnenie upovedomenia o začatí exekúcie, v časti predbežných trov exekúcie v takom rozsahu, aby povinný bol jednoznačne a nespochybniteľne uzrozumený už z obsahu samotného upovedomenia, z čoho vymáhaná pohľadávka a trovy exekúcie pozostávajú, akým titulom a v akej výške mieni súdny exekútor vymáhať jednotlivé peňažné plnenia, teda aj svoje trovy exekúcie. Povinný má právo na presné vymedzenie trov exekúcie a musí poznať spôsob ich výpočtu, len takéto vyčíslenie môže zodpovedať právu účastníka exekučného konania na súdnu a inú právnu ochranu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k upovedomeniu exekútora o začatí exekúcie, pretože výkon rozhodnutia (exekúcia) je súčasťou práva na súdnu ochranu, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a upovedomenie je
rozhodnutím exekútora sui generis. Právom povinného ako účastníka exekučného konania je právo nielen poznať výšku trov exekúcie, ale aj to, z čoho pozostávajú. Tento nedostatok nemožno odstrániť dodatočným uvedením výpočtu trov. Okrem toho ani z odvolania súdneho exekútora nie je zrejmé, ako dospel k odmene vo výške 149,50 € bez DPH. Keďže táto má predstavovať 10 % z vymáhanej sumy, jedná sa o čiastku 1.495,- €, takáto celková suma na vymoženie však z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva, a to ani sčítaním jednotlivých položiek vymáhanej pohľadávky uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Súd tiež poukazuje, že nespokojnosť povinného s vyčíslením príslušenstva vymáhanej pohľadávky je na mieste, nakoľko uvedenie zvlášť sumy trov súdneho konania vo výške 650,03 € a trov právneho zastúpenia vo výške 589,82 € je zmätočné a vôbec z takéhoto vyčíslenia pohľadávky nevyplýva, ako boli tieto čiastky vypočítané a z čoho pozostávajú. Povinný správne podotkol, že pred súdom prvého stupňa boli priznané trovy vo výške 515,58 €, z čoho na trovy právneho zastúpenia pripadá suma 499,08 € a trovy súdneho konania boli oprávnenému priznané vo výške 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku. Následne v odvolacom konaní bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému aj trovy odvolacieho konania vo výške 25,47 €, celkom teda trovy konania, na náhradu ktorých vznikol oprávnenému nárok z exekučných titulov, predstavujú sumu 541,05 €. V poverení č. 5206 035922 zo dňa 17.1.2014 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 173,33 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 541,05 eura a trov exekúcie. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil vymoženie priznanej istiny s príslušnými úrokmi z omeškania, ďalej žiadal vymôcť trovy konania vo výške 515,58 € (pozn. trovy základného konania), trovy odvolacieho konania vo výške 25,47 € a trovy oprávneného v exekučnom konaní 108,98 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia v sume 16,50 €, z poplatku za overenie exekučného titulu v sume 12,- a z trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 80,48 €. Pre účely určenia odmeny advokáta pri vyčíslení trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnený vychádzal z celkovej hodnoty predmetu sporu 714,38 €, t.j. z istiny aj trov konania priznaných v exekučnom titule (istina 173,33 € + trovy základného konania 515,58 € + trovy odvolacieho konania 25,47 €). V exekučnom konaní pohľadávku oprávneného predstavujú aj trovy predchádzajúceho konania, na ktoré vznikol oprávnenému nárok na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, preto nie je vylúčené, aby predmetom exekučného konania bolo len vymoženie neuhradených trov súdneho konania, pričom aj v takomto exekučnom konaní by oprávnenému vznikol nárok na právne zastúpenie advokátom a teda tarifnou hodnotou by v takom prípade bola suma trov predchádzajúceho konania. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní je v súlade so zákonom (odmena 51,45 €, dva režijné paušály á 7,81 €, 20 % DPH v sume 13,41 €). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že exekútor má v exekučnom konaní vymôcť istinu s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania v celkovej výške 541,05 € a trovy exekúcie, a to trovy exekúcie súdneho exekútora (odmena, hotové výdavky, príp. náhrada za stratu času) a trovy exekúcie oprávneného, ktoré boli oprávneným uplatnené v sume 108,98 €. Každá z uvedených položiek však musí byť presne špecifikovaná tak, aby bolo povinnému jasné, aká pohľadávka sa od neho vymáha titulom trov exekúcie. Keďže uvedenú povinnosť si exekútor nesplnil, upovedomenie o začatí exekúcie je v časti trov exekúcie nepreskúmateľné, a preto súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie. /§ 50 Exekučného poriadku, § 202 ods. 2 O.s.p./