Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/70/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: ARKAS, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica (do 07.07.2022 sídlo: Osloboditeľov 2655/48, 962 21 Lieskovec), IČO: XX XXX XXX, právne zast.: Ulianko & Partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101637428/2021, č. 101635434/2021 a č. 101634956/2021, všetky zo dňa 06. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101637428/2021 zo dňa 06. septembra 2021 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101635434/2021 zo dňa 06. septembra 2021 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101634956/2021 zo dňa 06. septembra 2021 z a m i e t a.

IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U žalobcu, ako daňového subjektu, bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia október 2018, november 2018 a december 2018, ktorá bola ukončená doručením protokolu č. 100003938/2021 zo dňa 04.01.2021 dňa 08.01.2021.

Prvostupňové administratívne rozhodnutia

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100724526/2021 zo dňa 30.04.2021, podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 442,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100724725/2021 zo dňa 30.04.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 152,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018.

4. Správca dane rozhodnutím č. 100724944/2021 zo dňa 30.04.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 278,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018.

5. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RUFPRAK s. r. o., IČO: XX XXX XX, so sídlom Ľuda Ondrejova 4007/33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX (ďalej len „RUFPRAK s. r. o.“), spolu v sume 4 442,00 Eur, a to z dodávateľských faktúr:

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania 31.10.2018, základ dane 4 800 Eur, DPH 20% 960,00 Eur, spolu 5 760,00 Eur; predmet fakturácie: Logistické služby - plánovanie trás SR, množstvo: 640 hod.;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania 31.10.2018, základ dane 10 450,00 Eur, DPH 20% 2 090,00 Eur, spolu 12 540,00 Eur; predmet fakturácie: umývanie a čistenie exteriéru osobného vozidla

- 10 ks, čistenie interiéru a exteriéru os. vozidla - 10 ks, čistenie a dezinfekcia kabín a úložného priestoru

- 40 ks, údržba nákladných vozidiel - kontrola osvetlenia, prev. kvapalín, tlaku v pneu., vzduchového rozvodu a bŕzd a chladiaceho zariadenia - 20 ks, náklady na dopravu;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania 31.10.2018, základ dane 5 810 Eur, DPH 20% 1 162,00 Eur, spolu 6 972,00 Eur; predmet fakturácie: Pomocné a manipulačné práce pri nakládke a vykládke tovaru, množstvo: 830 hod.;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania 31.10.2018, základ dane 1 150,00 Eur, DPH 20% 230,00 Eur, spolu 1 380,00 Eur; predmet fakturácie: Administratívne práce v mesiaci október 2018.

6. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RUFPRAK s. r. o., spolu v sume 5 152,00 Eur, a to z nasledujúcich faktúr:

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 30.11.2018, základ dane: 6 860,00 Eur, DPH 20%: 1 372,00 Eur, spolu: 8 232,00 Eur; predmet fakturácie: Pomocné a manipulačné práce pri nakládke a vykládke tovaru, množstvo: 980 hod.;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 30.11.2018, základ dane: 11 450,00 Eur, DPH 20%: 2 290,00 Eur, spolu: 13 740,00 Eur; predmet fakturácie: umývanie a čistenie exteriéru os. vozidla - 20 ks, čistenie interiéru a exteriéru os. vozidla - 20 ks, čistenie a dezinfekcia kabín a úložného priestoru - 40 ks, údržba nákladných vozidiel - kontrola osvetlenia, prev. kvapalín, tlaku v pneu., vzduch. rozvodu a bŕzd a chladiaceho zariadenia - 20 ks, náklady na dopravu;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 30.11.2018, základ dane: 6 300,00 Eur, DPH 20%: 1 260,00 Eur, spolu: 7 560,00 Eur; predmet fakturácie: Logistické služby - plánovanie trás SR, množstvo: 840 hod.;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 30.11.2018, základ dane: 1 150,00 Eur, DPH 20%: 230,00 Eur, spolu: 1 380,00 Eur,; predmet fakturácie: Administratívne práce v mesiaci november 2018.

7. V daňovom priznaní k dani z priznanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa RUFPRAK s. r. o., spolu v sume 3 278,00 Eur, a to z nasledujúcich faktúr:

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 31.12.2018, základ dane: 3 450,00 Eur, DPH 20%: 690,00 Eur, spolu 4 140,00 Eur; predmet fakturácie: Logistické služby, množstvo: 3 ks;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 31.12.2018, základ dane: 3 640,00 Eur, DPH 20%: 728,00 Eur, spolu 368,00 Eur; predmet fakturácie: Pomocné a manipulačné práce pri nakládke a vykládke tovaru, množstvo: 520 hod.;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 31.12.2018, základ dane: 8 150,00 Eur, DPH 20%: 1 630,00 Eur, spolu 9 780,00 Eur; predmet fakturácie: umývanie a čistenie exteriéru os. vozidla - 10 ks , čistenie interiéru a exteriéru os. vozidla - 10 ks, čistenie a dezinfekcia kabín a úložného priestoru - 20 ks, údržba nákladných vozidiel - kontrola osvetlenia, prev. kvapalín, tlaku v pneu., vzduch. rozvodu a bŕzd a chladiaceho zariadenia - 20 ks, náklady na dopravu;

- č. XXXXXXXXX, int. č. XXXXXXX, dátum dodania: 31.12.2018, základ dane: 1 150 Eur, DPH 20%: 230,00 Eur, spolu 1 380,00 Eur; predmet fakturácie: Administratívne práce v mesiaci október 2018.

8. Nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa RUFPRAK s. r. o. správca dane odôvodnil vo všetkých rozhodnutiach za kontrolované zdaňovacie obdobia október 2018, november 2018 a december 2018 rovnako tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že platiteľ sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH na stupni subdodávateľov, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka a hospodárska činnosť. Platiteľ sa zúčastnil na obchodovaní v rámci spoločností: 1. CARPATHIA CAPITAL, s.r.o., IČO: XX XXX XXX; J&G STAVING, s.r.o., IČO: XX XXX XXX - 2. RUFPRAK s. r. o. - 3. ARKAS, s.r.o. Správca dane zistil, že prví dodávatelia v reťazci dodaní (spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a spoločnosť J&G STAVING, s.r.o.) vystavili faktúry pre odberateľa RUFPRAK s. r. o., avšak už neboli platiteľmi DPH, nepodali daňové priznanie, ani kontrolný výkaz, neodviedli daň uvedenú na faktúrach do štátneho rozpočtu. Týmto popreli dodávky pre spoločnosť RUFPRAK s. r. o., ktorá následne v kontrolnom výkaze za mesiace október 2018, november 2018 a december 2018 neuviedla žiadne zdaniteľné plnenie. U spoločností CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o. vznikol daňový únik, ktorý je priamo spojený s daňovým podvodom (nepodanie daňového priznania, nezaplatenie dane, nepodanie kontrolného výkazu, nepredloženie účtovníctva). Od apríla 2017 podávala spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. negatívne daňové priznania; posledné podala za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a dňom 30.11.2018 jej bola ukončená registrácia na DPH ex offo. Spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018; dňom 31.10.2018 jej bola ukončená registrácia na DPH ex offo. Ďalej bolo zistené, že dodávateľ fakturoval administratívne práce v mesiaci október 2018 duplicitne, a to faktúrou č. XXXXXXXXX a faktúrou XXXXXXXXX. Podľa správcu dane bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt/platiteľ mohol vedieť o svojom zapojení do daňového podvodu, pretože nepreukázal, že prijal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode.

Druhostupňové administratívne rozhodnutia

9. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100724526/2021 zo dňa 30.04.2021 (zdaňovacie obdobie október 2018) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101637428/2021 zo dňa 06.09.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté správnou žalobou pod sp. zn. .

10. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100724725/2021 zo dňa 30.04.2021 (zdaňovacie obdobie november 2018) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101635434/2021 zo dňa 06.09.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté správnou žalobou pod sp. zn. .

11. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100724944/2021 zo dňa 30.04.2021 (zdaňovacie obdobie december 2018) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101634956/2021 zo dňa 06.09.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté správnou žalobou pod sp. zn. .

12. Žalovaný zhodne v odôvodnení rozhodnutí v reakcii na odvolacie námietky konštatoval, že praktická rovina preukázala, že daňový subjekt skutočne dostatočne neoveril dodávateľa RUFPRAK s. r. o. a nevyužil všetky voľne dostupné informácie o podnikateľských subjektoch. Konateľ žalobcu E. G. potvrdil, že nepozná F. M., konateľa spoločnosti RUFPRAK s. r. o. a uviedol, že z tejto spoločnosti komunikoval výlučne s Y. F.. Neoveril si osobu konateľa z voľne dostupného Obchodného registra, podľa ktorého konateľom dodávateľa bol od 30.01.2018 do 29.05.2019 F. M. a Y. F. bol konateľom od 29.05.2019 do 02.02.2021. Ak sa konateľ žalobcu domnieval, že Y. F. je konateľom (pretože tak vystupoval) konal rizikovo nielen z obchodného hľadiska, ale konal v rozpore s povinnosťami, ktoré konateľovi spoločnosti ukladá v ustanovení . Poukázal tiež na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Z vyjadrenia konateľa žalobcu vyplynulo, že nemal vedomosť o existencii Plnej moci zo dňa 01.02.2018, ktorú spoločnosť RUFPRAK s. r. o. vystavila pre Y. F. na zastupovanie spoločnosti a na podpisovanie a vydávanie dokladov. Plná moc bola správcovi dane doručená 20.11.2018, ktorým dňom bola voči správcovi dane v zmysle Daňového poriadku účinná. Uviedol, že verejnosti je prístupná aj webová stránka www.registeruz.sk, kde obchodné spoločnosti ukladajú do registra účtovné závierky, ktoré sú zdrojom ekonomických informácií o spoločnosti, z ktorej je možné vydedukovať veľa informácií, napríklad, či obchodný partner vykazuje mzdové náklady, či zamestnáva zamestnancov a pod. Pokiaľ by tak bol daňový subjekt urobil, dozvedel

by sa, že ani spoločnosti CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o. nemali kapacity na výkon ústne dohodnutých prác. Zistil by tiež, že jeho obchodný partner - dodávateľ nevlastní žiadny majetok (okrem pohľadávok), čo by zakladalo otázku, ako konkrétne (s čím) bude tento partner práce vykonávať. Žalobca si neoveril jednoducho prístupnú informáciu o obchodnom partnerovi, a to, kde v akých priestoroch podniká, ak konateľ vo výpovedi uviedol, že nebol na adrese spoločnosti RUFPRAK s. r. o. Účtovníčka daňového subjektu vykonala len softwarové preverenie obchodného partnera, ale nepreverila informácie zverejnené v registri účtovných závierok, preto žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré je uskutočnené, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

13. Žalovaný v odôvodnení žalobami napadnutých rozhodnutí ďalej uviedol, že ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, musí si byť vedomý, že doklady (faktúry, objednávky) nepostačujú. Obsah uvedený na dokumentoch správca dane preveruje v rámci daňovej kontroly. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. HLÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, teda na žalobcovi, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), preto je jeho povinnosťou aj preukázať, že nárok si uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Žalovaný poukázal na závery ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-255/02 Halifax), v zmysle ktorého právo na odpočet dane stanovené v šiestej Smernici (teraz nahradená Smernicou 2006/112/EÚ) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, ale iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti zdaniteľného plnenia.

14. K odvolacej námietke, že zo žiadnych skutočností, ktoré zistil správca dane pri kontrole, nevyplýva vedomosť daňového subjektu o podrobnostiach dodávok medzi spoločnosťou RUFPRAK s. r. o. a jeho dodávateľmi, žalovaný konštatoval, že správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol všetky procesné kroky, kontrolné zistenia a ich vyhodnotenie. Správca dane vychádzal zo zistenia účasti daňového subjektu na daňovom podvode, pričom na to, aby odoprel nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, zodpovedal v zmysle judikatúry ESD ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. - kladne na všetky štyri tam uvedené kumulatívne otázky.

15. Správca dane jednoznačne zodpovedal otázku, kde v reťazci spoločností vznikol únik na dani a zároveň preukázal, že kontrolný daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo súčasťou podvodu. Konateľ daňového subjektu si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z a neprijal žiadne opatrenia, či kontrolný mechanizmus v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti so zámerom zamedziť účasti v reťazci spoločností. Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré je uskutočnené, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04 vo veci Teleos).

16. Žalovaný uznal ako opodstatnenú odvolaciu námietku, že žalobca nemal ako reálne preveriť, či dodávatelia spoločnosti RUFPRAK s. r. o. podali za mesiac október 2018 a za mesiac november 2018 daňové priznania, pretože sa jednalo o okolnosti, ktoré nastali neskôr, a teda v týchto mesiacoch o nich daňový subjekt nemohol vedieť. Túto námietku žalovaný vyhodnotil v rozhodnutiach za zdaňovacie obdobia október 2018 a november 2018 za opodstatnenú, avšak nie ako relevantnú vzhľadom na celý proces a výsledok kontrolných zistení.

17. Žalovaný uviedol, že ani jedna zúčastnená strana nevedela presne interpretovať predmet fakturácie. Žalobca okrem toho, že sa nevedel vyjadriť, kto predmetné práce vykonal, nevedel sa vyjadriť, či tieto osoby boli zamestnancami dodávateľa alebo boli zabezpečované subdodávateľsky, resp. ich vykonali živnostníci. Nedisponoval ani výkazmi napríklad o údržbe konkrétnych vozidiel, záznamami s menným zoznamom osôb, ktoré vykonali fakturované práce. Y. F. nevedel bližšie konkretizovať predmety fakturácie a len všeobecné vysvetlenie, že v podstate sa jednalo o zefektívnenie rozvozov a že v podstate je to uvedené na faktúrach a že nevie, čo má k tomu viac dodať, označil žalovaný za nepostačujúce z daňového hľadiska. Ani zamestnanci žalobcu X. G. a Z. B. nevedeli uviesť mená osôb, ktoré predmetné služby vykonali. Žalovaný konštatoval aj rozpor v tvrdeniach vo veci miesta vykonania sporných služieb, keď Y. F. uviedol, že boli poskytnuté v sídle spoločnosti ARKAS, s.r.o. E. G. ako aj svedkovia X. G.

a Z. B. uviedli, že boli poskytnuté v sklade na ulici J. Jesenského 1486 Zvolen, ktorý patrí spoločnosti INMEDIA spol. s r.o.

18. V rozhodnutí za zdaňovacie obdobie november 2018 žalovaný tiež konštatoval, že RUFPRAK s. r. o. podala síce dňa 26.11.2018 kontrolný výkaz DPH za toto zdaňovacie obdobie, ale neuviedla v ňom žiadne zdaniteľné plnenia (uviedla len odpočítanie od CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o.). Dodávateľ spoločnosti RUFPRAK s. r. o., spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. nebola v mesiaci november 2018 platiteľom DPH (dňom 31.10.2018 jej bola ukončená registrácia na DPH z úradnej moci), ktorá skutočnosť je ďalším identifikátorom podvodného konania, čo má dopad na ďalšie subjekty v reťazci. Rozhodnutie za zdaňovacie obdobie december 2018 žalovaný odôvodnil tiež tým, že daňový subjekt RUFPRAK s. r. o. v kontrolnom výkaze DPH za zdaňovacie obdobie december 2018 neuviedol žiadne zdaniteľné plnenia. Dodávatelia spoločnosti RUFPRAK s. r. o., spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o. neboli v mesiaci december 2018 platiteľmi DPH, keď spoločnosti CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. bola ukončená registrácia z úradnej moci dňom 30.11.2018, spoločnosti J&G STAVING, s.r.o. dňom 31.10.2018, čo je identifikátorom podvodného konania majúcim dopad na ďalšie subjekty v reťazci. Taktiež konštatoval duplicitné fakturovanie administratívnych prác poskytnutých v mesiaci október 2018, v mesiaci október 2018 aj december 2018.

19. Vo všetkých žalobami napadnutých rozhodnutiach žalovaný zhrnul, že daňovou kontrolou zistené skutočnosti a rozpory preukazujú, že správca dane zistil dostatočne skutkový stav a napadnuté veci správne právne posúdil. Správca dane zistený skutkový stav vyhodnotil v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Odvolací orgán preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutí správcu dane a preskúmaním námietok uvedených v odvolaniach nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť prvostupňové rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie, čo navrhol daňový subjekt v odvolaniach.

Žaloby, žalobné body a argumentácia žalobcu

20. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101637428/2021, č. 101635434/2021 a č. 101634956/2021, všetky zo dňa 06.09.2021, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie.

22. Žalobca tvrdil ukrátenie na jeho právach z dôvodu nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pričom nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a nesprávny postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vidí žalobca v tom, že: 1. napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; 2. napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; 3. zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; 4. skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi; 5. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Žalobca zhodne vo všetkých žalobách namietal nesprávnosť záveru daňových orgánov, že žalobca nedostatočným spôsobom preveril svojho dodávateľa RUFPRAK s. r. o. a neprijal dostatočné opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere vyžadovať, pričom keby tak urobil, mohol zabrániť svojmu zapojeniu sa do podvodu. Nesúhlasil so záverom, že vedel, alebo mal vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa RUFPRAK s. r. o. sa bude podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom.

23. Žalobca tvrdil, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných ustanovení , „Správneho“ poriadku a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mu umožňujú odpočítať DPH z faktúr vystavených spoločnosťou RUFPRAK s. r. o. Faktúry boli žalobcom riadne zaúčtované a uhradené.

24. Tvrdil, že správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy o existencii obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou RUFPRAK s. r. o., pričom z uvedených podkladov, z výpovede konateľa žalobcu, ako aj výpovede Y. F. jednoznačne vyplýva, že spoločnosť RUFPRAK s. r. o. žalobcovi dodala fakturované

služby, resp. práce uvedené v predmetných faktúrach. Vykonanie zdaniteľných plnení potvrdili aj svedkovia X. G. a Z. B..

25. Z rozhodnutí žalovaného ako aj správcu dane vyplýva, že nedošlo k spochybneniu reálneho dodania služieb a tovaru, ale podľa daňových orgánov preverované dodávky nesú prvky podvodu na stupni subdodávateľov. Pochybnosti smerujú teda výlučne k spoločnostiam CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., teda k subdodávateľom spoločnosti RUFPRAK s. r. o., s ktorými žalobca nemal zmluvný vzťah.

26. Podľa žalobcu z voľne dostupných registrov nemožno získať informácie, tak ako to uviedol žalovaný. Navyše správca dane nepreveroval len spoločnosť RUFPRAK s. r. o., ale aj jej dodávateľov, a to pomerne precíznym spôsobom, vrátane vyžiadania si súčinnosti príslušných orgánov štátnej správy, využitia informačného systému Finančnej správy SR, súčinnosti zo Sociálnej poisťovne. Takúto rozsiahlu možnosť preverovania dodávateľa a jeho subdodávateľov žalobca nemá. Tiež nemá možnosť preskúmavať činnosť a plnenie si zákonných povinností iných podnikateľských subjektov, s ktorými nie je v obchodnoprávnom vzťahu (CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o.), u ktorých daňové orgány tvrdia, že došlo k podvodnému konaniu.

27. Podľa žalobcu žalobca preukázal, že si preveril svojho dodávateľa dostatočným spôsobom, čo potvrdila aj svedkyňa U.. W. M. vykonávajúca v kontrolovanom období účtovnícke služby. Preverenie vykonala cez software KROS OMEGA, pričom nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností vo vzťahu k spoločnosti RUFPRAK s. r. o.

28. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane tvrdia, že žalobca mal preukazovať, že nevedel alebo nemusel (nemal) vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ spoločnosť RUFPRAK s. r. o. dopustil podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovými únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane. Tvrdil, že žiadne zo skutočností, ktoré zistil správca dane pri daňovej kontrole, nepreukázali vedomosť žalobcu o podrobnostiach dodávok medzi spoločnosťou RUFPRAK s. r. o. a jeho dodávateľmi, ktoré tvoria základný predpoklad pre vyrubenie rozdielu dane. žalovaný, ani správca dane nepodložili svoj záver o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa prijatým plnením zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním žiadnym riadnym dôkazom. Vychádzali len z vlastných domnienok, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia na preverenie svojho obchodného partnera. Žalobca však vykonal všetky dostatočné kroky k prevereniu spoločnosti RUFPRAK s. r. o. ako aj osoby, ktorá za ňu koná. V obchodnej praxi je bežné, že za spoločnosti vystupujú a konajú aj iné osoby ako konatelia (splnomocnené osoby, zamestnanci a pod.). Dochádza k objednávaniu tovarov a služieb len na základe telefonátov, mailov a nie je nevyhnutné, aby v sídle spoločnosti reálne dochádzalo aj k výkonu podnikateľskej činnosti.

29. Okolnosti, že subdodávatelia CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., ktoré boli dodávateľom pre spoločnosť RUFPRAK s. r. o. nepodali daňové priznania za kontrolované zdaňovacie obdobia, daň z faktúr vystavených pre spoločnosť RUFPRAK s. r. o. nepriznali a neodviedli a nepredložili správcovi dane v rámci daňovej kontroly požadované daňové a účtovné doklady, si žalobca nemal ako reálne preveriť, navyše sa jednalo o okolnosti, ktoré nastali neskôr, a teda daňový subjekt ani nemohol o nich vedieť. Konštatoval, že túto odvolaciu námietku vyhodnotil žalovaný v napadnutých rozhodnutiach za opodstatnenú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.

30. Ďalej žalobca poukázal na ustálenú judikatúru ESD, závery vyplývajúce z rozhodnutí (napr. rozsudok ESD z 21.06.2012 vo veci C-80/11 Mahagében a Dávid, rozsudok ESD zo dňa 06.12.2020 vo veci C-285/11 Bonic EOOD).

Vyjadrenia žalovaného k žalobám

31. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám trval na zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a žaloby navrhol zamietnuť. Poukázal na ustálenú judikatúru ESD (napr. C-18/13 vo veci Maks Pen EOOD), podľa ktorej právo na odpočítanie dane z nadobudnutých tovarov a prijatých služieb je základnou zásadou a

neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Na využitie práva na odpočítanie dane musia byť splnené podmienky: dodávateľ a príjemca sú zdaniteľné osoby a príjemca použije nakúpené tovary alebo služby na výstupe pre potreby svojich vlastných dodaní. Avšak Súdny dvor v tejto súvislosti pripomína aj úlohu boja proti daňovým podvodom: boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný DPH Smernicou; osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať práva únie; prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom; tak je to v prípade, ak daňový podvod spáchala samotná zdaniteľná osoba; ako aj v prípade, keď daňový podvod zdaniteľná osoba síce nespáchala, ale vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V takomto prípade sa zdaniteľná osoba pre účely DPH považuje za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci svojich uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.

32. Žalovaný uviedol, že aplikoval závery Súdneho dvora EÚ uvedené v rozsudku vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel. V zmysle judikatúry Súdneho dvora daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH. Pre daňové subjekty to znamená venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania obchodných partnerov nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.

33. Preverené obchodné transakcie boli spojené s podvodom s daňou z pridanej hodnoty, čo je kategória používaná v daňovom práve, označujúca situácie, kedy konaním nejakého subjektu alebo skupiny subjektov dochádza k nedovolenému úniku na dani. V zmysle judikatúry ESD k podvodu s daňou z pridanej hodnoty dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník transakcie (platiteľ DPH) si túto daň odpočíta. Takáto situácia v preverovanom obchodnom reťazci preukázateľne nastala, preto žalovaný opodstatnene identifikoval podvod.

34. Podľa žalovaného žalobca konal vedome rizikovo, keď jeho obchodné aktivity s deklarovaným dodávateľom nemali ani zmluvné zázemie, ani osobné zázemie. Ak obchodný vzťah nie je podložený riadnou písomnou zmluvou podľa , nemožno tvrdiť, že tento bol riadne uzatvorený. Žalobca si obchodného partnera overil len na internete, avšak veľmi povrchne. Žalobca nevykonal ani taký krok, že by sa oboznámil s verejne prístupnou internetovou databázou ohľadom účtovnej závierky spoločnosti RUFPRAK s. r. o. Neoveril ani to, či komunikuje s konateľom dodávateľa, teda zapísanom v obchodnom registri, čo je tiež verejne prístupným zdrojom informácií o podnikateľských subjektoch. Žalobca nepoznal konateľa dodávateľa, osobne sa s ním nestretol. Nemal dôvod overiť si fyzicky jeho sídlo a nedisponoval žiadnymi referenciami o dodávateľovi. Pokiaľ žalobca namietal, že preverením spoločnosti RUFPRAK s. r. o. cez software KROS OMEGA nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností vo vzťahu k uvedenej spoločnosti, žalovaný uviedol, že preukázal, že softwarové overenie bolo nedostačujúce a tiež preukázal nenáležitý postoj žalobcu k otázku bezproblémovosti obchodných partnerov, keď žalobca opakovane vstupoval do rizikových transakcií a opakovane bol zapojený do reťazca spoločností zapojených do podvodu na DPH. Žalobca neprikladá žiadnu váhu písomnej obchodnej zmluve, ak by však dodržal obchodné zvyklosti - osobné jednanie s dodávateľom, odberateľom, uzavretie písomnej zmluvy, zápisy z rokovaní, informácie o pôvode tovaru, informácie o priestoroch obchodného partnera a podobne - existoval by predpoklad, že by v priebehu takejto obchodnej spolupráce získal dostatočné náznaky, ktoré by ho viedli k úvahám (možno aj k poznaniu) o prípadnej účasti v podvodnom reťazci obchodovania. Všetky zistené skutočnosti v komplexnom súhrne a vo vzájomných súvislostiach preukázali, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné požadovať, aby zabránil vlastnej účasti na podvode a aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedel, alebo vedieť mohol.

35. Uzavrel, že žalovaný postupoval v zmysle ustanovení § 24 Daňového poriadku a v súlade so základnými zásadami správy daní vymedzenými v ustanovení § 3 Daňového poriadku. Vyhodnotil

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Vyjadrenia žalobcu v vyjadreniam žalovaného (repliky)

36. Žalobca v reakcii na doručenie vyjadrení žalovaného k žalobám uviedol, že v celom rozsahu trvá na podaných žalobách a na všetkých skutočnostiach v nich uvedených. K vyjadreniam žalovaného neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti.

Posúdenie vecí správnym súdom

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37. Správny súd uznesením č. k. -51 zo dňa 25.01.2022, uznesením č. k. -55 zo dňa 25.01.2022 a uznesením č. k. -52 zo dňa 25.01.2022 zamietol návrhy žalobcu na priznanie odkladného účinku správnym žalobám, ktoré návrhy boli podané zároveň v jednotlivých žalobách, a to aplikujúc ustanovenie , pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v .

38. Správny súd spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. veci, ktoré začali na tunajšom súde pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. uznesením č. k. -63 zo dňa 27.05.2022 podľa , a to v záujme hospodárnosti konania, nakoľko veci spolu skutkovo a právne súvisia.

39. Keďže žiaden z účastníkov konania nenavrhol na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť v zmysle , prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa a meritórne rozhodol postupom podľa , . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.08.2022, za prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný ( ) a miestne príslušný ( ) preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia správcu dane, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, výlučne v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb ( ) a po preskúmaní vecí dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné, preto žaloby zamietol podľa .

41. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (, ).

42. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, v opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

43. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. Súdny prieskum v daňových veciach nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v zmysle v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Správny súd, teda posudzoval, či daňové orgány splnili povinnosti stanovené im zákonom, a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby.

45. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti troch rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane o dovyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2018, november 2018 a december 2018 v dôsledku neuznania uplatneného odpočítania dane. Rozhodnutia boli založené na tom právom posúdení, že v reťazci podnikateľov bol identifikovaný daňový únik vo forme daňového podvodu s tým, že žalobcovi bolo objektívnymi okolnosťami preukázané, že o tomto mal vedieť, a to za predpokladu, že by urobil nevyhnutné, resp. také opatrenia, ktoré možno od neho rozumne v reálnej miere očakávať, aby sa uistil, či sa nezúčastňuje na takomto podvodnom konaní, teda na daňovom úniku. Úlohou správneho súdu, bolo v zásade zodpovedať spornú otázku, či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný podklad pre záver, že žalobca, s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou daňového podvodu ohľadom plnení od dodávateľa RUFPRAK s. r .o.

46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom v zásade v

obidvoch prípadoch je účelom takéhoto konania nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 49) pojem daňový podvod sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.

47. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017 (bod 50, bod 51) stanovil v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL sp. zn. C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom subjekte (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce štyri kumulatívne položené otázky: a) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

48. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že tento vykonal test v zmysle vyššie uvedených otázok. Výsledkom bol záver, že žalobca sa nevedome zapojil do podvodu, o ktorom ale mal alebo mohol vedieť vzhľadom na okolnosti kontrolovaných obchodov, pokiaľ by bol vykonal opatrenia za účelom uistenia sa, že sa svojím plnením nezúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.

49. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti RUFPRAK s. r. o. žalobca namietal, že preverované dodávky nesú prvky podvodu na stupni subdodávateľov spoločnosti RUFPRAK s. r. o., keď pochybnosti smerujú výlučne k subdodávateľom spoločnosti RUFPRAK s. r. o. - spoločnostiam CARPATHIA CAPITAL, s.r.o., a J&G STAVING, s.r.o., s ktorými však žalobca nemal zmluvný vzťah. V tejto súvislosti tiež namietal, že nemá možnosť preskúmavať a overovať činnosť a plnenie si zákonných povinností iných podnikateľských subjektov, s ktorými nie je v obchodnoprávnom vzťahu. Zástupca konateľa dodávateľa spoločnosti RUFPRAK s. r. o. pritom potvrdil reálne dodanie fakturovaných plnení žalobcovi.

50. Správny súd k uvedenému uvádza, že správca dane, ani žalovaný nespochybňovali, že žalobca si splnil povinnosti v zmysle , že by k dodaniu fakturovaných plnení nedošlo, ale tvrdili, že žalobca neprijal všetky opatrenia, aby sa nestal súčasťou daňového podvodného konania. Aj keď v danom prípade nedošlo k porušeniu žiadneho konkrétneho ustanovenia zákona , boli v zmysle judikatúry daňové orgány oprávnené nepriznať žalobcovi uplatnené odpočítanie dane. Bolo preukázané, že dodávky boli uskutočnené pre platiteľa, ktorý mohol a mal vedieť, že sa kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, preto prináležalo odmietnuť právo na odpočítanie dane z titulu účasti na podvode aj keď nepriamej, čo judikatúra Súdneho dvora pripúšťa v zmysle rozsudkov C-439/04, C-440/04 vo veci Axel Kittel, Recolta Recykling SPRL.

51. Z obsahu administratívneho spisu, z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že daňový únik vznikol tým, že spoločnosti CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., ktorých konateľom je L. T., a ktoré boli dodávateľom pre spoločnosť RUFPRAK s. r. o. nepodali daňové priznania za zdaňovacie obdobia október 2018, november 2018 a december 2018, daň z predmetných faktúr vystavených pre spoločnosť RUFPRAK s. r. o. nepriznali a neodviedli. Predmetný tovar a služby boli následne fakturované žalobcovi v zdaňovacom období október 2018, november 2018 a december 2018. Subdodávatelia nepredložili správcovi dane požadované daňové a účtovné doklady a konateľ spoločností sa na výsluch nedostavil. Konaním spoločností CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. a J&G STAVING, s.r.o., tým, že nepodali daňové priznanie k DPH a dodanie tovaru a služieb nepriznali, došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH. Obom týmto spoločnostiam bola ukončená registrácia na DPH z úradnej moci, pričom posledné daňové priznanie podala spoločnosť CARPATHIA CAPITAL, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a spoločnosť J&G STAVING, s.r.o. za marec 2018. Správca dane správne identifikoval, na ktorom stupni v reťazci došlo k vzniku daňového úniku a že sa tak stalo

dôsledkom podvodného konania u spoločností, ktoré boli dodávateľom dodávateľa žalobcu. Zdaniteľné obchody žalobcu boli s týmto konaním spojené, keďže daňové plnenia boli reálne žalobcovi dodané. Zároveň však bolo zistené, že preverované dodávky nesú prvky podvodu na dani z pridanej hodnoty na predchádzajúcom stupni v reťazci medzi subdodávateľmi a dodávateľom žalobcu.

52. Správny súd nepovažuje za problematické z hľadiska dôkaznej situácie vysporiadanie sa s prvými tromi otázkami v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 50). Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považuje správny súd zodpovedanie na štvrtú otázku, pričom len v prípade kladných odpovedí na všetky štyri otázky, môže byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že správca dane uniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol a mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.

53. Zo žaloby vyplýva, že žalobcovi je zrejmá skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, respektíve s daňovým podvodom, je na správcovi dane. Spochybňoval však neunesenie tohto dôkazného bremena. Tvrdil, že správca dane pri daňovej kontrole nepreukázal vedomosť žalobcu o podrobnostiach dodávok medzi spoločnosťou RUFPRAK s. r. o. a jeho dodávateľmi, ktoré tvoria základný predpoklad pre vyrubenie rozdielu dane. Správny súd k tomu uvádza, že toto správca dane nemusel žalobcovi preukazovať, stačí ak žalobcovi preukázal (v tomto uniesol dôkazné bremeno), že si nedostatočne overil obchodného partnera - dodávateľa RUFPRAK s. r. o., a nevykonal úkony, resp. neprijal také kontrolné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojou účasťou na plnení nezapojí do daňového podvodu v reťazci. Pokiaľ by tieto opatrenia prijal, takúto vedomosť by evidentne získal. Inak povedané, stačí, ak daňové orgány preukázali, že neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho v rozumnej miere požadovať a ktoré mohol prijať, aby túto vedomosť o daňovom úniku v dodávateľskom reťazci mal, resp. musel by ju mať.

54. Postup správcu dane bol správny, keď sa zameral na hodnotenie skutkovej otázky, či žalobca mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zapojil do reťazca spoločností, poznačeného daňovým podvodom, keď zisťoval preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil hoci aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (bod 45 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Správny súd považuje obranu žalobcu, resp. tvrdenia o nemožnosti (vzhľadom na obmedzené možnosti napr. v porovnaní s daňovými orgánmi) preveriť si dodávateľa RUFPRAK s. r. o., ako aj tvrdenia, že urobil potrebné opatrenia, z ktorých nezistil žiadne pochybnosti vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi, za účelovú. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane) aj správny súd zastáva názor, že zistenia daňových orgánov dávajú dostatočné východiská pre právne posúdenie veci, že žalobca sa stal nevedome, nedbanlivostným konaním účastný na daňovom podvode v reťazci, a že pokiaľ by bol urobil všetky tie opatrenia (majúce najmä preventívnu povahu), ktoré možno od neho rozumne požadovať, musel by o tom vedieť.

55. Nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o daňovom úniku v reťazci a nemal by prečo, ani ako nadobudnúť takúto vedomosť, pretože, keby bol vykonal elementárne úkony, a to overenie si zápisov v obchodnom registri zistil by, že fyzická osoba s ktorou konal s pánom Y. F., že táto v relevantnom období nebola zapísaná ako konateľ obchodnej spoločnosť a že konateľom bol zapísaný F. M.. Ďalej by bol zistil, keby nahliadol minimálne na webstránku www.registeuz.sk, kde sú vložené účtovné závierky daňových subjektov, že dodávateľ nevykazuje mzdové náklady a teda nikoho nezamestnáva, čo by malo u neho evokovať otázku, kto bude služby vykonávať. Treba tiež pripomenúť, že v danom prípade išlo o fakturované služby vo faktúrach pomerne vágne identifikované, nedostatočne konkretizované. Tak isto by zistil, že subdodávatelia nemali žiadne kapacity na výkon ústne dohodnutých prác, že tieto obchodné spoločnosti nevlastnia žiadny majetok, čo by zase u neho malo evokovať otázku s čím budú tieto služby vykonané. V tejto veci bolo podstatné len to, a súd mal úlohu preveriť, tak ako mu to ukladá judikatúra Súdneho dvora EÚ, či daňový subjekt/žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo možné v rozumnej miere od neho vyžadovať, aby sa uistil, že prijatím plnení sa nezapojí do daňového podvodu. Súd dospel k záveru, že takéto opatrenia neurobil, a keby ich urobil, mal by potom vedieť, že sa zúčastňuje na tomto identifikovanom daňovom podvode. Preto súd odobril závery daňových orgánov, ako vecne správne.

56. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré je od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V zmysle judikatúry Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).

57. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. To však nie je prípad žalobcu, ktorý preukázateľne neprijal žiadne takéto opatrenia. Oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie opatrení, ktoré možno od neho v rozumnej miere požadovať, musia byť splnené súčasne. Pokiaľ by súd aj uznal tvrdenia žalobcu, že konal v dobrej viere, ak uveril (nadobudol presvedčenie), že jeho dodávateľ je spoľahlivým obchodným partnerom, keďže navonok sa nedalo rozpoznať podvodné konanie na predchádzajúcom stupni v reťazci pri transakciách medzi jeho dodávateľom RUFPRAK s. r. o., a spoločnosťami, ktoré boli dodávateľmi pre RUFPRAK s. r. o., určite nebola splnená druhá podmienka, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

58. Uvedené opakovane aktuálne konštatoval Súdny dvor aj v uznesení C-610/19 zo dňa 03.09.2020 vo veci Vigingo, kde výrok rozhodnutia znie (posledná časť) „...Takéto zamietnutie (teda uplatnené odpočítanie DPH) je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

59. Otázka vedomosti zdaniteľnej osoby, „či vedela alebo mala vedieť...“, nemôže stáť na subjektívnom presvedčení, či tvrdení daňového subjektu, že on nevedel a za žiadnych okolností nemal ako vedieť, teda nemohol vedieť, že uvedené transakcie v reťazci sú súčasťou daňového podvodu..., čo by logicky žalobca tvrdil vždy, ale na základe objektívnych okolností, ktorými sa preukáže, že o tom vedel alebo mal vedieť, ak by prijal opatrenia, ktoré možno od neho v rozumnej miere žiadať, aby sa uistil, že prijatím plnení sa nezúčastní na daňovom podvode. Ide pritom o alternatívne podmienky, t. j. stačí preukázanie len jednej z nich. Teda pre zamietnutie odpočítania DPH sa nevyžaduje aktívne podieľanie sa zdaniteľnej osoby na daňovom úniku, stačí ak vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu. Tiež sa nevyžaduje, že o tom vedela, ale postačuje preukázanie, že o tom mala vedieť. Vyplýva to aj z bodu 53 tohto rozhodnutia Súdneho dvora (Vikingo), podľa ktorého „Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchala samotná zdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane je možné zamietnuť len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zakladajúcimi právo na odpočítanie dane zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou tohto podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt na vstupe alebo na výstupe v tomto dodávateľskom reťazci...“. V bode 54 je zase rozvinutý rozsah miery zodpovednosti požadovanej od zdaniteľnej osoby, ktorá chce uplatniť právo na odpočítanie dane, a tu Súdny dvor uviedol, že „...Súdny dvor už viackrát rozhodol, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej...“ Správny súd dospel k záveru, že rozsah tých opatrení, ktoré žalobca prijal bol nedostačujúci okolnostiam veci, a preto boli

daňové orgány oprávnené postupovať tak, ako postupovali. To, že sa daňový subjekt sám vedome rozhodne, hoci aj z nedbanlivosti, vlastného nezáujmu postarať sa o svoje veci, nevykonať všetky opatrenia v reálnej miere, ktorými by sa mohol uvedené dozvedieť, nemožno vyhodnotiť v prospech žalobcu. Bolo by to v rozpore s cieľom uznaným a podporovaným DPH Smernicou, ktorým je aj boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam systému DPH.

60. V danom prípade bol rozsah opatrení, prijatých žalobcom nepostačujúci okolnostiam tejto konkrétnej veci. Žalobca sa spoľahol len na účtovníčku, ktorá mala preveriť dodávateľa. Pokiaľ žalobca namietal, že preverenie účtovníckou U.. W. M. bolo dostatočným, pričom jej preverením nedošlo k zisteniu žiadnych pochybností vo vzťahu k spoločnosti RUFPRAK s. r. o., správny súd sa s takýmto konštatovaním nestotožňuje. Žalobca si sám osobne nikoho nepreveroval, keby tak konal, zistil by skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri daňovej kontrole, resp. dokazovaním v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Žalobca sa mal prirodzene zaujímať, prečo koná za dodávateľa niekto iný ako je konateľ zapísaný v obchodnom registri, keďže ako sám konateľ žalobcu E. G. uvádzal, jednal výlučne s Y. F., a nie so F. M., ktorý bol v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach zapísaným konateľom, a nie Y. F., ktorý sa stal ním až neskôr. Správny súd pritom ale netvrdí, že by konateľ žalobcu nemohol poveriť zastupovaním na konanie v mene spoločnosti inú osobu ( ), avšak v takom prípade by si mal overiť rozsah oprávnenia poverenej osoby, či nedochádza k prekročeniu jej právomoci. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že o Plnej moci nevedel. Rovnako prirodzene sa mal žalobca zaujímať, či dodávateľ disponuje materiálnym a personálnym vybavením na dodanie fakturovaných plnení. Nijako, okrem tvrdeného preverenia účtovníčkou, žiadnym iným spôsobom nezisťoval žalobca informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľal nadobudnúť tovar/služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Nepostačuje pritom samotné oboznámenie sa so zápisom v obchodnom registri, ak tieto zápisy nie sú porovnané so skutočnosťou. Pokiaľ by k tomu tak došlo, musel by žalobca zistiť, že konateľ zapísaný v obchodnom registri v zásade neplní osobne funkciu konateľa, čo ho malo priviesť k zvýšenej opatrnosti, obozretnosti, k intenzívnejšiemu záujmu o dodávateľa, preveriť si jeho pozíciu, preveriť si jeho podnikateľské aktivity ako sú realizované, prostredníctvom koho, mal sa kontaktovať so zapísaným konateľom v obchodnom registri. Zistil by, že dodávateľ nemá žiadnych zamestnancov, nemá materiálne vybavenie, čo by viedlo k ďalším zisteniam, že dodávateľ plnenia nebude schopný poskytnúť sám, ale poskytne ich prostredníctvom subdodávateľov. Rovnako by zistil tieto údaje nahliadnutím do webovej stánky, na ktorej sa zverejňujú účtovné závierky spoločností. Správny súd pritom súhlasí, že žalobca nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať subdodávateľov svojho dodávateľa, avšak rozhodne má právo pýtať sa svojho dodávateľa na jeho subdodávateľov, na pôvod tovaru, resp. kto a akým spôsobom poskytne služby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , bod 62).

61. Zvolený kontrolný mechanizmus nebol dostatočne účinný, ak ho vôbec možno označiť za uplatnený kontrolný mechanizmus, ktorý predpokladá judikatúra Súdneho dvora EÚ. To, že by ho nebolo potrebné vôbec prijať, ak sa žalobcovi javil jeho dodávateľ ako „bezproblémový“ (bol mu dodaný tovar/služby a disponoval faktúrami), nepovažuje správny súd za adekvátne, súladné s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a cieľom boja proti zneužívaniu jednotného systému DPH. Ako už bolo vyššie uvedené, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správny súd má za to, že za také opatrenia, ktoré bolo možné od žalobcu v predmetnej veci rozumne požadovať, je potrebné považovať aj overenia/kontrolné opatrenia ohľadom subdodávateľov jeho dodávateľa vzhľadom na okolnosti veci, t. j. v prípade zistenia, že jeho priamy dodávateľ spoločnosť RUFPRAK s. r. o. nedisponuje personálnym ani materiálnym vybavením, aby mu mohol dodať tovar, či poskytnúť fakturované služby.

62. Judikatúra Súdneho dvora predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH. Správny súd považuje postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom konaní v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania, aj z výpovede samotného konateľa žalobcu vyplýva, že žalobca neprijal žiadne účinné preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Tie, ktoré boli realizované prostredníctvom účtovníčky sa ukázali ako nepostačujúce.

63. Preskúmaním veci, správny súd dospel k záveru, že žalovaný (aj správca dane) vec správne právne posúdili, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a opierajúc sa o judikatúru Súdneho dvora EÚ, ak dospeli k záveru, že správca dane uniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo mohol vedieť, že ide u spoločností v reťazci na stupni subdodávateľov o podvodné konanie vo vzťahu k DPH.

64. Keďže záver, ktorý bol vyvodený daňovými orgánmi bol správny, súladný s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou súdov vyššej autority, správny súd žaloby ako nedôvodné podľa zamietol.

65. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.