Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/159/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, Radvanská 21, 811 01 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Pavol Michalec, advokát, IČO: 53 423 003, Radvanská 21, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Limbová 2, 837 52 Bratislava, proti rozhodnutiu o rozklade zo dňa 29.03.2021 podaného voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.06.2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „správny súd“) dňa 15.06.2021, sa žalobca domáha voči žalovanému 1. - Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, preskúmania rozhodnutia o rozklade podaného voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021. 2. Žalobca v záhlaví žaloby označil ako žalovaného 1.: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Limbová 2, 837 52 Bratislava a ako žalovaného 2.: Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35 937 874 Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava. Správny súd v tomto rozhodnutí označuje ako žalovaného Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Limbová 2, 837 52 Bratislava (ďalej len ako „žalovaný“).

3. Žalobca v petite žaloby navrhol, aby správny súd vydal nasledujúci rozsudok:

„Žalovaná Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., je povinná sprístupniť žalobcovi informácie požadované žiadosťou z 03.03.2021 v lehote 8 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %;”.

alternatívne navrhuje, aby správny súd vydal nasledujúci rozsudok: „Žalovaný Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinný sprístupniť žalobcovi informácie požadované žiadosťou z 03.03.2021 v lehote 8 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %;”

alternatívne navrhuje, aby správny súd vydal nasledujúci rozsudok: „Fiktívne rozhodnutie žalovaného Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.”

4. Žalobca zastával názor, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. bola žalobcovi povinná sprístupniť požadované informácie a že fiktívne rozhodnutie vydané žalovaným - Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky je nezákonné.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.10.2021, v ktorom podrobne opísal daný skutkový stav a jednotlivé dôvody pre ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyhovela žiadosti žalobcu ako žiadateľovi len z časti, keď mu sprístupnila len informácie požadované v bode 1 jeho žiadosti. Zastával názor, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a navrhol, aby správny súd po preskúmaní rozhodnutia po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým by zamietol žalobu v celom jej rozsahu s tým, že žalobcovi neprizná náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.10.2021 (replike), sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.10.2021, ktorý poukázal na aktuálne nové skutočnosti a to, že rozhodnutie žalovaného - Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021, bolo zrušené ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky na základe podaného rozkladu žalobcom dňa 29.03.2021 a to rozhodnutím č. S17470-20210ddNAPP-2 zo dňa 16.07.2021 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. S13251-2021-6 zo dňa 04.10.2021 opätovne rozhodol o bode 2 jeho žiadosti a to tak, že jeho žiadosti nevyhovel s tým že zároveň uviedol, že voči rozhodnutiu č. S13251-2021-6 zo dňa 04.10.2021 podal dňa 26.10.2021 rozklad, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca ešte podaním zo dňa 10.09.2021 navrhol, aby bol zo správnej žaloby vypustený tretí žalobný návrh (petit) týkajúci sa fiktívneho rozhodnutia žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. 8. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. listom zo dňa 03.03.2021 o poskytnutie informácií na základe o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o slobode informácií“), konkrétne:

„1. Informácie o počte schválených žiadostí na úhradu nekategorizovaného lieku Keytruda podľa v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020, pri nádorovom ochorení pľúc.

2. Informácie o výške tumorového proporčného skóre (TPS) pri expresii PD-L1 v nádore v prípadoch úspešných žiadateľov na úhradu nekategorizovaného lieku Keytruda podľa , pri nádorovom ochorení pľúc v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020. Informácia môže byť sprístupnená aj ako (nie však výlučne) anonymizovaná časť dokumentácie viažuca sa k úspešnému žiadateľovi.“

Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu zistené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. sprístupnila žalobcovi ako žiadateľovi informácie požadované v bode 1 jeho žiadosti. Zároveň mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodnutím č. SI2498-202l- KO-2 zo dňa 17.03.2021 podľa ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 15 ods. 1 a ust. § 11 ods. 1 písm. g) a podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, žiadosti o sprístupnenie informácií žalobcu zo dňa 03.03.2021 týkajúcej sa informácií podľa bodu 2. nevyhovel a že bolo doručené žalobcovi dňa 23.03.2021. Žalobca dňa 29.03.2021 podal proti rozhodnutiu č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021 rozklad podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií o nevyhovení celej jeho žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie zo dňa 03.03.2021 a v ktorom uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a žiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby uložil Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. povinnosť sprístupniť informácie spôsobom a v rozsahu uvedenom v danej žiadosti. Minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán, oprávnený rozhodnúť o rozklade zo dňa 29.03.2021 voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021 podľa ust. zákona o slobode informácií, rozhodol rozhodnutím č. S17470-20210ddNAPP-2 zo dňa 16.07.2021 v súlade s ust. a v spojení s ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) tak, že rozhodnutie č. S12498-202l-KO-2 zo dňa 17.03.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom mu uložil napraviť procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne vady konania.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S13251-2021-KO-6 zo dňa 04.10.2021 opätovne rozhodol o bode 2 žiadosti žalobcu ako žiadateľa tak, že jeho žiadosti nevyhovel. Zároveň poučil žalobcu, že proti predmetnému rozhodnutiu je možné podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií podať rozklad v lehote 15 dní od jeho doručenia. Správny súd ďalej zistil zo súdneho spisu - z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.10.2021 (č. l. 250 - 253 s. sp.), že žalobca podal proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky - č. S13251-2021- KO-6 zo dňa 04.10.2021, dňa 26.10.2021 rozklad (č. l. - 256). Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise a ani v súdnom spise sa nenachádza rozhodnutie o rozklade proti rozhodnutiu žalovaného č. S13251-2021-KO-6 zo dňa 04.10.2021.

V súlade s ust. , správny súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi v súdnom spise.

9. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa písm. a), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

11. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.

12. Správny súd preto skúmal, či sú v danej veci splnené procesné podmienky podľa ust. v zmysle ktorého, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy a to z hľadiska ust. písm. , ktoré negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú a ktoré nadväzuje na pozitívne vymedzenie právomoci, obsiahnutej v ust. .

13. S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07.08.2019, sp. zn. , uverejnené pod č. 23 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2021).

14. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

15. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že musí dôjsť k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.

16. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom, týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy.

Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty, či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánov verejnej správy a adresátom daného aktu. Práve z uvedenej axiómy možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať, napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone trestného dozoru, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR, atď. (komentár , JUDr. Jana Baricová, JUDr. Marián Fečík, prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a JUDr. Anita Filová a kol., 2018).

17. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.11.2014: „Primárnym účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ust. , ). Priamy dotyk na týchto právach je u fyzických a právnických osôb procesnou podmienkou spojenou s existenciou ich aktívnej žalobnej legitimácie. O priamom dotyku na subjektívnych právach však možno hovoriť v zásade len pri individuálnych správnych aktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta...“.

18. Správne súdnictvo predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a je právnym inštitútom umožňujúcim každej osobe, ktorá sa cíti poškodená vo svojich právach rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy, aby sa dovolala súdu alebo nezávislého orgánu, ktorý rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo postupu, a to v konaní, v ktorom orgán verejnej správy už nemá autoritatívne postavenie, ale má postavenie účastníka konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V tomto konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania, ktorí majú rovnaké postavenie.

19. Právomoc súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy je originárne ústavná, založená priamo ustanovením čl. 142 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou bez toho, aby na to bol potrebný zákon. Právomoc preskúmavať zákonnosť opatrení alebo iných zásahov akýchkoľvek orgánov verejnej moci nie je originárne ústavná, ale vyžaduje si výslovné zákonné ustanovenie, ktoré takúto právomoc súdom zverí. Ustanovenie vyslovene zaručuje len právo na prieskum zákonnosti „rozhodnutí“, čím sa zreteľne odlišuje od . Preto nie je zrejmé, prečo by malo byť na základe tohto ustanovenia nevyhnutné pripustiť preskúmanie aj aktu typu „opatrenie všeobecnej povahy“, ktorý v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je pozitívne upravený (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 17.06.2015).

20. V konaní mal správny súd preukázané, že v čase podania žaloby, t.j. dňa 15.06.2021, predmetom súdneho prieskumu podľa správnej žaloby bolo fiktívne rozhodnutie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o rozklade zo dňa 29.03.2021 voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021. Z podania žalobcu zo dňa 10.09.2021 (č.l. 220-221 s.sp.) mal Správny súd ďalej preukázané, že žalobcovi bolo dňa 19.08.2021 doručené rozhodnutie č. S17470-2021-OddNAPP-2 zo dňa 16.07.2021 ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnuté o rozklade podaného žalobcom zo dňa 29.03.2021 voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S12498-2021-KO-2 zo dňa 17.03.2021 s tým, že toto rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z dôvodu, že o uvedenom rozklade bolo už rozhodnuté orgánom verejnej správy, žalobca upravil petit žaloby podaním zo dňa 10.09.2021 (č. l. 220 - 221 s. sp.) a to tak, že navrhol, aby bol vypustený tretí žalobný návrh týkajúci sa fiktívneho rozhodnutia žalovaného - Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Správny súd sa z vyššie uvedeného dôvodu preto stotožnil s názorom žalovaného, pretože neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom (arg. a minori ad maius).

21. Zároveň mal správny súd v konaní preukázané, že žalovaný po zrušení rozhodnutia č. S17470-2021- OddNAPP-2 zo dňa 16.07.2021, následne rozhodol rozhodnutím č. S13251-2021-KO-6 zo dňa 04.10.2021 o bode 2 žiadosti žalobcu ako žiadateľa tak, že jeho žiadosti nevyhovel, pričom podľa poučenia bolo možné podať voči tomuto rozhodnutiu rozklad. Ďalej mal správny súd preukázané zo súdneho spisu, že voči rozhodnutiu č. S13251-2021-KO-6 zo dňa 04.10.2021, podal žalobca dňa

26.10.2021 rozklad, pričom z predloženého administratív-eho spisu nevyplýva, že by bolo o tomto rozklade rozhodnuté. 22. Správny súd dospel k záveru, že v čase podania žaloby, t.j. dňa 15.06.2021, ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu v predmetnej veci a teda ešte nebolo zrejmé, že či už boli porušené alebo priamo dotknuté práva žalobcu alebo jeho právom chránené záujmy rozhodnutím orgánu verejnej správy práva v zmysle ust. a preto nemohli mať v tom čase za následok ujmu na jeho subjektívnych právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ust. a na základe ktorého, by bolo možné rozhodnúť o navrhovanom petite správnej žaloby. Uvedenú skutočnosť nakoniec potvrdzuje aj samotný žalobca v svojom podaní zo dňa 14.06.2021 (č. l. 220 - 221 s. sp. str. 2 - 3), v ktorom sa uvádza že: „Na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva máme za to, že prvostupňový orgán, ktorému bola vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie a ktorý je viazaný právnym názorom orgánu rozhodujúceho o rozklade, nemá inú možnosť, iba rozhodnúť o nesprístupnení požadovanej informácie, ale na základe iných dôvodov, než o tom rozhodol dňa 17.03.2021. Preto sa domnievame (s odkazom na „pokyny“ ministra zdravotníctva ako orgánu rozhodujúceho o rozklade pre prvostupňový správny orgán uvedené v bode 20 rozhodnutia ministra zdravotníctva), že naša správna žaloba je naďalej dôvodná, a to v časti, v ktorej súd žiadame, aby žalovanému alebo žalovanej uložil povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. ... Ku dňu podania tohto vyjadrenia nám neboli požadované informácie sprístupnené, resp. nám nebolo doručené rozhodnutie o ich nesprístupnení.“ Z vyššie citovaného podania žalobcu taktiež vyplýva, že žalobca si túto skutočnosť uvedomuje, nakoľko v ňom uviedol, že ak si súd neosvojí jeho argumentáciu v otázke, prečo pokračovať v konaní o správnej žalobe a rozhodne sa konanie zastaviť, mal by mu priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia, keďže o podanom rozklade bolo ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnuté neskoro. 23. Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaného správneho aktu ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti . 24. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.11.2017, z ktorého vyplýva že: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesnej, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“. 25. Zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.07.2018, v ktorom sa uvádza že: „Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení , ktoré obsahujú taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.“. 26. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že v danej veci neboli splnené procesné podmienky podľa ust. a to z dôvodu, že správna žaloba bola žalobcom podaná predčasne. Preto správny súd správnu žalobu žalobcu odmietol ako predčasne podanú podľa ust. .

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v nadväznosti na ust. písm. a) , tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.