Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: ARIES TRUSTEE, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 732 727, zn. správcu S 2074, správca úpadcu: FARMSERVIS, s.r.o. Odbojárov 301/25, 955 01 Tovarníky, IČO: 46 141 081, zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanej v 1. rade: J. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. N. XXX/XX E., XXX XX K., zast. Mgr. Juraj Šimuny, advokát, Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, žalovanému v 2. rade: K. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. Z.. K. XXXX/X, XXX XX L., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -387 zo dňa 04. mája 2023, v spojení s opravným uznesením č.k. -417 zo dňa 10. augusta 2023, opravným uznesením č.k. -438 zo dňa 21. decembra 2023 a opravným uznesením č.k. -442 zo dňa 21. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -387 zo dňa 04. mája 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -417 zo dňa 10. augusta 2023, opravným uznesením č.k. -438 zo dňa 21. decembra 2023 a opravným uznesením č.k. -442 zo dňa 21. decembra 2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému v 2. rade a žalovanej v 1. rade sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu, druhým výrokom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému v 1. a 2. rade voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , ods. 1, a (ďalej len „“), , a , a , -4, -3, -3, , , a , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), (ďalej len „“).

2. V rozhodnutí uviedol, že pôvodný žalobca (JUDr. Mgr. Radoslav Baran), sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu FARMSERVIS, s.r.o. so sídlom Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081 (ďalej len „úpadca“), domáhal žalobou určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2016, uzavretá medzi úpadcom a žalovanou v 1. rade, ako aj Kúpna zmluva zo dňa 05.12.2018, uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, sú právne neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 7.000,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle a . Uviedol, že účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 24.05.2018 a účinky vyhlásenia konkurzu dňa 01.09.2018. Žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov bola na súd doručená dňa 30.08.2019, teda v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu ( ). Právne úkony, ktoré odporoval správca úpadcu boli vykonané v dňoch 07.12.2016 a .12.2018, teda v období piatich rokov pred začatím konkurzného konania ( ).

4. Následne súd skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu. Aktívna legitimácia žalobcu vyplývala z ustanovenia . Pasívna legitimácia žalovanej v 1. rade vyplývala z ustanovenia a bola preukázaná Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2016. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade vyplývala z ustanovenia a bola preukázaná Kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2018.

5. Žalobca vo svojom návrhu tvrdil, že na základe plnenia úpadcu v prospech žalovanej v 1. rade sa úpadca fakticky zbavil v prospech žalovanej v 1. rade majetku, z ktorého by pri obvyklom predaji za obvyklú cenu mohli byť uspokojení aj ostatní veritelia úpadcu. Ďalej tvrdil, že úpadca ani v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a ani po vyhlásení konkurzu nemal dostatok iného majetku na uspokojenie svojich existujúcich veriteľov. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam poukázal na súpis všeobecnej podstaty zo dňa 31.10.2018 (zverejnený v OV č. 210/2018) a Hlavnú knihu úpadcu za rok 2018.

6. Žalobca uviedol, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili prihláškami svoje pohľadávky. Žalobca konkretizoval prihlásené pohľadávky veriteľov: -. A. C., A..C.. - I. G. G.R. XXX.XXX,XX H., -. Jozef Bartek - pohľadávka vo výške 4.276,84 eur,

- Československá obchodná banka, a.s. - pohľadávka vo výške 47.471,33 eur, -. Q.. K. Z. - pohľadávka vo výške 21.517,75 eur, -. V. Z. - pohľadávka vo výške 49.416,30 eur,

- OK + SK spol. s r.o. - pohľadávka vo výške 2.890,90 eur, a

- Advokátska kancelária Slávik a partneri, s.r.o. - pohľadávka vo výške 2.298,49 eur.

7. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejneného v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016 pod č. 33 - rozsudok KS Banská Bystrica č.k. z 21.07.2014 - predpokladom odporovateľnosti, podľa ako aj () je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.

8. Súd zároveň pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého, správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z , a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Súd ďalej pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého, k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z , nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.

9. Žalobca neexistenciu majetku úpadcu v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 odôvodňoval iba súpisom všeobecnej podstaty zo dňa 31.10.2018 (zverejnený v OV č. 210/2018) a Hlavnou knihou úpadcu za rok 2018, tieto sa ale vzťahujú na časové obdobie, ktoré sa netýka uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016. Na strane druhej, žalovaná v 1. rade tvrdenia žalobcu o neexistencii majetku poprela a uviedla vlastné tvrdenia, ktoré podložila účtovnou závierkou úpadcu za

rok 2015, ktorá bola zostavená dňa 27.06.2016 a z ktorej vyplynulo, že úpadca disponoval majetkom a dôkazné bremeno o skutočnosti, že by uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz o hodnote majetku úpadcu pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 a po jej uzavretí (resp. pred prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a po jeho prevode).

10. S poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tak súd uvedené právne úkony označené žalobcom nepovažoval za ukracujúce právne úkony v zmysle ust. , pričom dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach bolo na správcovi.

11. Rešpektujúc vyššie uvedené bol, podľa názoru súdu, žalobca pre úspešnosť žaloby povinný preukázať hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Išlo o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. (rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016)

12. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že nakoľko žalobca nepreukázal rozsah majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, nemal za preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z , na základe čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný.

13. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

14. Zamietnutie žaloby žalobcu znamenalo úspech žalovaného v konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , pretože mal žalovaný v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa , a .

16. Mal rovnako ako pri spísaní odvolania zo dňa 23.07.2020 za to, že súd nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a odňal žalobcovi právo na prístup k súdu a spravodlivý proces. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca bol nositeľom dôkaznej povinnosti o tom, aby preukázal také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka/úpadcu v dôsledku odporovaného právneho úkonu, pre ktoré nebolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa buď vôbec, alebo len sčasti. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal ukrátenie veriteľov, keďže nepreukázal pomer celkového majetku dlžníka pred a po účinnosti napadnutého úkonu a výšku jeho záväzkov pred a po účinnosti tohto úkonu, a to napriek tomu, že preukázanie tejto skutočnosti v konaní nebolo sporné, v zmysle konštatovania súdu prvej inštancie (viď. záver bodu 38. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08.06.2020, č.k. -270). Voči vyššie uvedenému rozsudku č.k. -270 bolo žalobcom podané odvolanie zo dňa 23.07.2020. Na základe uvedeného odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 27.05.2021, sp. zn. rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 08.06.2020, č.k. -270 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie poukázal na bod 22. a 23. uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.05.2021, sp. zn. .

17. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd v odvolaním napadnutom rozsudku opätovne obmedzil na konštatovanie nenaplnenia základnej hmotnoprávnej podmienky zmysle , napriek skutočnosti, že tvrdenie žalobcu o jej naplnení v konaní nebolo sporné, a to bez bližšieho zdôvodnenia, prečo mal súd pochybnosť o pravdivosti predmetného nesporného žalobcovho tvrdenia. Navyše žalobca preukázal ním tvrdenú skutočnosť niekoľkými dôkazmi - kúpne zmluvy, súpis majetku, hlavná kniha úpadcu a naopak žalovaný do konania nedoložil nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval opak, takým dôkazom poľa názoru žalobcu nie je ani účtovná závierka z roku 2015, nakoľko táto odzrkadľuje skutočnosti o účtovnej jednotke za obdobie január až december 2015, bez ohľadu na to, ku ktorému

dátumu bola zostavená, teda za obdobie, ktoré časovo nesúvisí s obdobím, kedy došlo k uzatvoreniu predmetných kúpnych zmlúv. Okrem toho samotný súd, citujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu SR poukázal na skutočnosť, že k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku. Argumentácia súdu bola teda v rozpore so samotnou judikatúrou, z ktorej súd pri rozhodovaní vychádzal, nakoľko nemôže zároveň tvrdiť, že účtovná dokumentácia na preukázanie základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle nestačí, pokiaľ na túto poukázal žalobca (za predloženia aj iných dôkazov) a na druhej strane tvrdiť, že je pre súd postačujúca, pre vyvodenie dôvodnej pochybnosti o nespornom tvrdení žalobcu len skutočnosť, že žalovaná v 1. rade predložila účtovnú závierku úpadcu za rok 2015. (viď bod 82. a 83. odvolaním napadnutého rozsudku).

18. Napriek skutočnosti, že odvolací súd v uznesení zo dňa 27.05.2021, sp. zn. konštatoval, že súd prvej inštancie mal skutkové tvrdenia žalobcu o naplnení hmotnoprávnej podmienky v zmysle považovať za nesporné a tieto si osvojiť, prvoinštančný súd túto otázku opätovne otvoril a prejednával, ako keby sa jednalo o skutočnosť spornú. Žalovaná v 1. rade ukrátenie veriteľov prvýkrát rozporovala až na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.03.2022, kedy predložila prostredníctvom svojho právneho zástupcu ako dôkaz účtovnú závierku úpadcu za rok 2015, a to po štyroch rokoch od podania žaloby po tom, čo odvolací súd vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie vo veci, práve s argumentáciou, že súd prvej inštancie mal skutkové tvrdenia žalobcu o naplnení hmotnoprávnej podmienky v zmysle považovať za nesporné. Z uvedeného je zrejmé, že túto skutočnosť žalovaná v 1. rade rozporovala neskoro, a to po štyroch rokoch. Žalobca v tomto smere súdu navrhoval, aby k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uplatnil sudcovskú koncentráciu, avšak súd sa s touto otázkou nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalovaný v 2. rade predmetné nerozporoval počas celého konania.

19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku je nedostatočné, súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s otázkou sudcovskej koncentrácie, bez vysvetlenia v rozpore s judikatúrou citovanou v rozsudku prihliadal na dôkaz predložený žalovanou v 1. rade (účtovnú závierku 2015), rovnako prihliadal na oneskorené tvrdenia žalovanej v 1. rade o ukrátení veriteľov, ktorá bola počas celého konania v súlade s zastúpená advokátom, a teda jej bolo zrejmé, že skutočnosti, ktoré nerozporuje sa považujú za nesporné, rovnako ako skutočnosť, že na oneskorené tvrdenia a dôkazy súd nemusí prihliadať.

20. Namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade počas celého konania skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval. Súd v rozpore s názorom odvolacieho súdu opätovne prejednával nespornú otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle a zároveň sa opätovne nijako nevysporiadal s otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci, ktoré boli stranami uplatnené v rámci procesného útoku a obrany (spriaznenosť, ekvivalentnosť, negatívna dôkazná teória).

21. Vydaním odvolaním napadnutého rozsudku bolo teda zo strany súdu opätovne odňaté právo na spravodlivý proces, pričom uvedené odôvodňuje aj nesprávne právne posúdenie veci podľa a nesprávne skutkové zistenia podľa ako odvolací dôvod.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -387 zo dňa 04.05.2023 zmenil tak, že vydá rozsudok, ktorým určí, že Kúpna zmluva zo dňa 07.12.2016 uzavretá medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu - FARMSERVIS, s.r.o., so sídlom Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081, ktorý je vedený Okresným súdom Nitra, pod sp. zn. . Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 05.12.2018 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu - FARMSERVIS, s.r.o., so sídlom Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081, ktorý je vedený Okresným súdom Nitra, pod sp. zn. . Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 7.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o trovách, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -387 zo dňa 04.05.2023 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že by súd rozhodol nesprávne. Podľa jeho názoru súd rozhodol vecne správne a stotožňuje sa s výrokmi súdneho rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnením. Súhlasil s názorom súdu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov.

24. K námietke žalobcu ohľadom neuplatnenia sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedol, že súd nebol povinný uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, tak ako to uviedol žalobca. Doplnil, že jej využitie je v diskrečnej právomoci súdu. Principiálne vyjadrenie skutočnosti, že sankcionovanie úkonov strán sporu, ktoré môžu neodôvodnene predlžovať súdny proces, je v diskrečnej právomoci súdu, ktorý vychádza z . Dôležitý aspekt sudcovskej koncentrácie konania videl v skutočnosti, že nie je na úvahe súdu, či sudcovskú koncentráciu konania v konkrétnom prípade uplatní alebo nie, pretože ide o oprávnenie súdu, nie povinnosť jej aplikovania. Mal preto za to, že súd vec správne posúdil, rozsudok je riadne odôvodnený a obsahuje správne poučenia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec skutočností uvedených v odvolaní doplnil, že žalovaný v 2. rade nebol počas celého konania zastúpený advokátom, a preto v súlade s ust. žiada, aby sa na jeho tvrdenia neprihliadalo. Ďalej uviedol, že aj napriek tejto skutočnosti sa vyjadrí aj k obsahu vyjadrenia.

26. Namietal, že súd bez vysvetlenia v rozpore s judikatúrou citovanou v rozsudku č.k. -387 zo dňa 04.05.2023 prihliadal na dôkaz predložený žalovanou v 1. rade (účtovnú závierku 2015), rovnako prihliadal na oneskorené tvrdenia žalovanej v 1. rade o ukrátení veriteľov, ktorá bola počas celého konania v súlade s zastúpená advokátom, a teda jej bolo zrejmé, že skutočnosti, ktoré nerozporuje sa považujú za nesporné, rovnako ako skutočnosť, že na oneskorené tvrdenia a dôkazy súd nemusí prihliadať. Absolútne sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade počas celého konania skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval. Prvoinštančný súd v rozpore s názorom odvolacieho súdu opätovne prejednával nespornú otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle a zároveň sa opätovne nijako nevysporiadal s otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci, ktoré boli stranami uplatnené v rámci procesného útoku a obrany (spriaznenosť, ekvivalentnosť, negatívna dôkazná teória).

27. Vydaním odvolaním napadnutého rozsudku bolo teda zo strany súdu opätovne odňaté právo na spravodlivý proces, pričom uvedené odôvodňuje aj nesprávne právne posúdenie veci podľa a nesprávne skutkové zistenia podľa ako odvolací dôvod.

28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý okrem už uvedeného vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v zmysle súdnej praxe však ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byt' preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. Považoval za dôležité teda poukázať na to, že jednoznačne dôkazné bremeno je povinný uniesť žalobca, a teda žalobca by musel uniesť dôkazné bremeno o existencii hmotnoprávnej podmienky v zmysle , aby bol v spore úspešný. Žalovaný uniesť vecné bremeno v tomto zmysle nemusí.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

30. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

31. Podľa , strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo

neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

32. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Podľa , právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

34. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

35. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

36. Podľa , odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

37. Podľa , právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

38. Podľa , právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 39. Podľa , odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

40. Podľa , odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

41. Podľa , ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

42. Podľa , odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

43. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

44. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo

c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

45. Podľa , ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až k predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

46. Podľa , právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

47. Podľa , ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

48. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

49. Odvolací súd považuje za potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade nebol počas celého konania právne zastúpený a rovnako tak nepreukázal dosiahnuté vzdelanie v súlade s ust. . Z čísla listu 254 spisového materiálu je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade boli poučení na zvolenie si právneho zástupcu v súlade s ust. , ak nemajú sami vysokoškolské vzdelanie, pretože sú fyzickými osobami (chýba doručenka k žalovanému v 1. rade). Žalovanému v 2. rade bola táto výzva doručená dňa 16.12.2019. Podaním zo dňa 31.12.2019 si zvolil právneho zástupcu žaloba v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že na podania žalovaného v 2. rade, ktorý sa vyjadroval k odvolaniu žalobcu, sa nebude prihliadať.

50. Žalobca v odvolaní namietal, že nie je správne tvrdenie súdu, že nepreukázal ukrátenie veriteľov, pretože preukázanie tejto skutočnosti považoval za nesporné v zmysle konštatovania súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku č.k. -270. Odvolací súd zastáva právny názor, že táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -270 zo dňa 08.06.2020, v bode 38. odôvodnenia, súd skúmal, či došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov a uviedol, že v konaní neboli preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016. Súd ďalej uviedol, že z dôkazov predložených žalobcom musí konštatovať, že nemá za preukázané, že by uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, keďže zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz o hodnote majetku úpadcu pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2016 a po jej uzavretí, preto súd nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, že týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov a naplneniu zákonnej podmienky odporovateľnosti v zmysle . Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v tomto zrušenom rozhodnutí správne uviedol, že sa jedná o zákonnú podmienku predpokladov odporovateľnosti, preto nestačí len argumentácia žalobcu o tom, že otázka predpokladov odporovateľnosti nebola žalovaným v konaní rozporovaná. Odvolací súd zastáva právny názor, že uznesením č.k. -296 zo dňa 27. mája 2021 Krajský súd v Nitre neuviedol, že myšlienky súdu prvej inštancie sú nesprávne, ale len nedostatočne odôvodnené a v dôsledku toho nepreskúmateľné.

51. Odvolací súd zastáva právny názor, že v posudzovanej veci je dôležité vysporiadať sa s tým, či súd prvej inštancie dal relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. . Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v , napr. ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia ( ) ako zvýhodňujúcich právnych úkonov ( ), právnych úkonov ukracujúcich ( ), urobených po zrušení konkurzu (), atď. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ).

52. K výkladu uvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 511).

53. Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na žalobcovi, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska úpravy v ust. je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

54. Aplikujúc uvedené na posudzovanú právnu vec, odvolací súd zastáva právny názor, že súd prvej inštancie v rozhodnutí č.k. -387 zo dňa 04. mája 2023 bol viazaný názorom odvolacieho súdu, a týmito sa aj v rozhodnutí spravoval. Súd prvej inštancie jasne uviedol ustálenú prax najvyšších súdnych autorít, s ktorou sa v plnej miere stotožnil, pretože bola aplikovateľná na posudzovanú právnu vec. Odvolací súd považuje za riadne odôvodnené, ak súd uviedol, že žalobca nepreukázal rozsah majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho majetku a nerozporoval stav jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. Z uvedeného nebolo preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky, vyplývajúcej z ust. , na základe čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný.

55. Odvolací súd dopĺňa, že súd postupoval správne, ak primárne preskúmaval, či sú splnené podmienky všeobecnej generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle ust. . Práve všeobecná generálna klauzula uvedená v , podľa ktorej odporovať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno iba takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, vymedzuje základný predpoklad, ktorý musí

byť splnený, aby súd mohol odporovateľnej žalobe vyhovieť. Uvedené platí aj v tých konaniach, kde sa žalobca domáha odporovateľnosti na základe jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti.

56. Osobitne, pokiaľ sa žalobca v zmysle žaloby domáha neúčinnosti právnych úkonov dlžníka na základe ust. (odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu), nevyhnutne musí predložiť také skutkové tvrdenia a také dôkazy podporujúce jeho skutkové tvrdenia, z ktorých vyplynie, že je splnená podmienka, že daný právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka.

57. V konkurznom konaní je úprava odporovateľnosti právnych úkonov upravená v ust. a nasl. . V zásade je rozdelená na všeobecnú generálnu klauzulu odporovateľnosti, ktorá je uvedená v a následne sú upravené jednotlivé skutkové podstaty odporovateľnosti, ako je odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu a odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu.

58. Ako bolo uvedené vyššie, pre všetky skutkové podstaty platí, že žalobca musí uviesť také skutkové tvrdenia a dôkazy, z ktorých vyplýva, že je splnená základná všeobecná podmienka obsiahnutá v generálnej klauzule odporovateľnosti, a teda že právny úkon, ktorého neúčinnosti sa žalobou domáha, ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka a až následne potom súd preskúmava skutkové tvrdenia a predložené dôkazy smerujúce k tomu, či bola naplnená konkrétna skutková podstata, či už išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon, alebo ukracujúci právny úkon, resp. právny úkon urobený po zrušení konkurzu. Keďže žalobca v tomto prípade sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa (odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu), bol povinný preukázať, že právne úkony dlžníka, ktorým odporoval, teda, že na základe plnenia úpadcu v prospech žalovanej v 1. rade, sa úpadca fakticky zbavil v prospech žalovanej v 1. rade majetku, z ktorého by pri obvyklom predaji za obvyklú cenu mohli byť uspokojení aj ostatní veritelia úpadcu, čím ukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

59. V danom prípade žalobcom je správca, ktorý má k dispozícii údaje o majetku úpadcu, rovnako ako údaje o jeho pohľadávkach voči dlžníkom úpadcu a údaje o záväzkoch úpadcu voči vlastným veriteľom. Disponuje tak všetkými podstatnými informáciami potrebnými na to, aby vedel vyhodnotiť, či právne úkony úpadcu boli ukracujúcimi právnymi úkonmi v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo nie. Za ukracujúci právny úkon sa v konkurznom práve považuje taký právny úkon, ktorý bol vykonaný úpadcom, pričom viedol k zníženiu hodnoty majetku úpadcu, ktorá spôsobila, že zostávajúci majetok úpadcu po ukracujúcom právnom úkone už nestačí na uspokojenie tých pohľadávok rôznych veriteľov dlžníka, ktoré existovali v čase ukracujúceho právneho úkonu, pričom ide o veriteľov dlžníka, ktorí svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu.

60. V konaniach, kedy sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu dlžníka vzhľadom na ukracujúci právny úkon podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, musí žalobca na to, aby mohol v konaní uspieť, uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník vykonal v sledovanom období právny úkon, na základe ktorého došlo k takému zníženiu majetku, že už nebolo možné v plnej miere uspokojiť veriteľov tých pohľadávok, ktoré existovali ku dňu účinnosti tohto právneho úkonu a zároveň ktoré boli prihlásené v konkurze. Z uvedeného vyplýva, že je nevyhnutné uviesť skutkové tvrdenia o výške majetku, ktorým disponoval dlžník v čase vykonania tvrdeného ukracujúceho právneho úkonu a zároveň výškou splatných pohľadávok veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Porovnaním týchto dvoch veličín je možné ustáliť, či je splnená základná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to že ukracujúcim právnym úkonom došlo k relevantnému zmenšeniu masy majetku dlžníka.

61. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačí na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Nebolo tak možné skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa .

62. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ nevyhovel žalobe, z ktorej nevyplývali skutkové tvrdenia súvisiace s výškou majetku dlžníka, pretože bez uvedenia a preukázania výšky majetku dlžníka nie je možné vyhodnotiť, či právny úkon bol alebo nebol ukracujúci.

63. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát výslovne uviedol, že aj keď dôjde k odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. Toto je všeobecný záver, ktorý predstavuje vodítko v prípade ďalších sporov o odporovateľnosť a v zmysle naznačenej úvahy rozhoduje Krajský súd v Banskej Bystrici dlhodobo aj v ostatných odporovateľných konaniach (rovnako rozhodujú všetky odvolacie senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici, napr. rozhodnutia , , ). Ako bolo uvedené vyššie, na to, aby žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu bola úspešná, primárne musí byť preukázané, že napadnutý právny úkon mal ukracujúci charakter, teda vzhľadom na hodnotu majetku v čase vykonania právneho úkonu a vzhľadom na hodnotu úkonu by už po účinnosti tohto úkonu nemohol dlžník v plnom rozsahu uspokojiť veriteľov tých pohľadávok, ktoré existovali ku dňu vykonania úkonu, a ktoré boli neskôr prihlásené do konkurzu. Pokiaľ táto podmienka nebola splnená, nebolo možné žalobe vyhovieť bez ohľadu na to, aký bol rozdiel medzi poskytnutým plnením žalovanému a reálnou hodnotou tohto plnenia.

64. S poukazom na vyššie uvedené, neobstojí právny názor žalobcu, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie nenaplnenia hmotnoprávnej podmienky v zmysle .

65. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nemôže zároveň tvrdiť, že účtovná dokumentácia na preukázanie základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle nestačí, a na druhej strane tvrdiť, že je pre súd postačujúca pre vyvodenie dôvodnej pochybnosti o nespornom tvrdení žalobcu len skutočnosť, že žalovaný v 1. rade predložil účtovnú závierku úpadcu za rok 2015. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej teórie, žalovaný (v tomto prípade žalovaný v 1. rade), mal možnosť spochybniť tvrdenie žalobcu, ktorý nesie dôkazné bremeno. Žalovaný v 1. rade tak aj urobil účtovnou závierkou za rok 2015. V prípade, ak sa žalobca s týmto dôkazom nestotožnil, s poukazom na skutočnosť, že všetky potrebné doklady pre ukracujúceho právneho úkonu mal a má v rukách žalobca, bolo na ňom nie len poukazovať, že súd na jednej strane akceptuje určitú právnu skutočnosť, a na druhej strane ju považuje za nedostatočnú. V prípade, ak mal žalobca za to, že dôkaz produkovaný žalovaným, ktorého povinnosťou bolo namietať spornosť tvrdení žalobcu a aj ich preukázať, mal žalobca vyvrátiť, resp. určiť, že dôkaz produkovaný žalovaným v 1. rade je nedostatočný na preukázanie (ne)ukracujúceho právneho úkonu. Odvolací súd zastáva právny názor, že nie je na súde, aby suploval unesenie dôkazného bremena jednou zo strán sporu tak, ako to naznačil vo svojom odvolaní žalobca.

66. Ak žalobca namietal, že súd neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania v tejto odvolacej námietke, odvolací súd uvádza, že je na úvahe súdu, ako posúdi včasnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, a ktorým dôvodom omeškania s týmito procesnými úkonmi prizná charakter ospravedlniteľných dôvodov, prípadne, aké okolnosti na strane žalobcu či žalovaného posúdi ako akceptovateľné pre účely pripustenia oneskorených úkonov do konania. Úpravou povinnosti súdu uplatniť sudcovskú koncentráciu konania na návrh strany by, podľa názoru odvolacieho súdu, došlo k oslabeniu pozície tzv. silného sudcu, činnosť súdu by bola do veľkej miery automatizovaná, a formálna pravda by bez ďalšieho prevyšovala nad potrebou posúdiť dôvody a okolnosti oneskoreného uplatnenia procesných úkonov, pričom takýmto postupom hrozí, že skutkový základ budúceho rozhodnutia by mohol byť neprimerane zúžený. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje pozitívne nóvum rekodifikovaného civilného sporového procesu, pričom jej aktuálna koncepcia je podľa názoru odvolacieho súdu postačujúca pre dosiahnutie cieľa vytýčeného novou právnou úpravou v , ktorým je zrýchliť a zefektívniť sporové konanie. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd hodnotí námietku žalobcu, že súd neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, a to ani na námietku žalobcu, za irelevantnú.

67. S poukazom na skutočnosť, že súd správne ustálil (ne)existenciu hmotnoprávnej podmienky v súlade s ust. , nebolo potrebné sa vysporiadať s otázkami rozhodujúcimi pre posúdenie veci, ktoré boli stranami uplatnené v rámci procesného útoku a obrany. Vydaním rozsudku preto nebolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd riadne odôvodnil svoje myšlienky a podporil ich s poukazom na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, správne právne posúdil vec a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správnych skutkových zistení, preto odvolací súd posúdil odvolacie

dôvody podľa , a ako nepreukázané. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

68. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v nadväznosti na a tak, že síce boli v konaní úspešní žalovaní, avšak im nepriznal nárok na náhradu trov konania - žalovanému v 2 rade, pretože nebol povinne právne zastúpený v konaní, preto sa na jeho vyjadrenia neprihliadalo, a žalovanej v 1. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, pretože nebola v odvolacom konaní aktívna.

70. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).