Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoKR/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD., členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miroslava Klátika v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správcu úpadcu HOVIS & DILTA, s. r. o. „v konkurze", Mostárenská 9, Brezno, IČO: 36 021 296, proti žalovanému G.. P. X., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený: advokátkou JUDr. Sabinou Ištókovou, A. XX, O., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. - 99 z 29. novembra 2011 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. - 61 z 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 64,41 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Sabiny Ištókovej, A. XX, O..

odôvodnenie:

Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č.k. - 61 z 29. novembra 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žalobu o neúčinnosť právneho úkonu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali 19. februára 2011. Žalobca bol povinný podľa o konkurze a o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uplatniť odporovacie právo v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu, t.j. v lehote od 19. februára 2011. Odvoláva sa na , podľa ktorého šesť mesačná lehota končí 19. augusta 2011, pretože tento deň sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. 19. februára 2011. Konkurzný súd neakceptoval právny názor žalobcu, podľa ktorého je potrebné aplikovať Podľa tohto ustanovenia sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Toto ustanovenie je použiteľné, podľa názoru konkurzného súdu vtedy, ak je lehota určená podľa dní.

Pokiaľ ide o trovy konania konkurzný súd konštatoval, že žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v spore úspešný vzniklo právo na náhradu trov konania podľa . Vzhľadom na to, že žalovaný si v lehote 3 dní nevyčíslil trovy konania, súd mu právo na ich náhradu podľa nepriznal.

Proti rozsudku konkurzného súdu podal žalobca odvolanie v lehote stanovenej v , v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V odvolaní vytýka konkurznému súdu, že tento neskúmal závažné otázky plynutia času na uplatnenie práva, a to či ide o lehotu hmotnoprávnu alebo

lehotu procesnoprávnu. Žalobca sa odvolával vo svojom odvolaní na právnu doktrínu a poukazuje na to, že za deň vyhlásenia konkurzu je potrebné považovať sobotu, teda 19. februára 2011. Podľa právneho názoru žalobcu šesť mesačná lehota pre uplatnenie práva začala plynúť od 20. februára 2011 a skončila 20. augusta 2011. Vzhľadom na to, že posledný deň lehoty (20. augusta 2011) pripadol na sobotu, je posledným dňom lehoty podľa § 122 ods. 3 O.z. najbližší pracovný deň, t.j. 22. augusta 2011, kedy bola žaloba podaná na miestne a vecne príslušný súd.

Proti rozsudku konkurzného súdu v časti trov konania podal odvolanie v lehote stanovenej v aj žalovaný a poukazuje na to, že pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní ktoré sa konalo 29. novembra 2011, sudkyňa vyhlásila rozsudok, ktorý je v časti trov konania odlišný od doručeného písomného vyhotovenia rozsudku. Pri vyhlásení rozsudku bolo rozhodnuté tak, že súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa zápisnice z pojednávania z 29. novembra 2011 bol vyhlásený rozsudok, ktorým konkurzný súd zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia. Znenie zápisnice z pojednávania v časti trov konania je podľa názoru žalovaného v rozpore s vyhláseným znením rozsudku na pojednávaní dňa 29. novembra 2011. Z týchto dôvodov žalovaný písomne požiadal o opravu zápisnice v súlade s vyhláseným znením rozsudku v časti trov konania. Vzhľadom na to, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok v časti trov konania tak, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, prichádza žalovaný k záveru, že lehota na vyčíslenie trov konania vrátane trov právneho zastúpenia plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z týchto dôvodov právna zástupkyňa žalovaného nevyčíslila trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, ale postupovala podľa Zároveň žalovaný predkladá súdu vyčíslenie trov prvostupňového konania vo výške 505, Eur. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd zmenil napadnutý rozsudok v časti trov konania tak, že súd bude rozhodovať o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a poukazuje na , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisúdi náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa právneho názoru žalobcu je aplikovateľný iba v zložitých prípadoch, pričom v tomto konaní nejde ani o väčší počet účastníkov, ani o viac uplatnených nárokov, a preto si mohol žalovaný vyčísliť trovy v trojdňovej lehote.

Žalovaný sa podaním z 30. januára 2012 vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd zamietol návrh žalobcu na určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 570,38 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný v tomto vyjadrení nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 122 ods. 3 O.z., ktorý vykonal žalobca v odvolaní, pretože v danom prípade ide o lehotu určenú podľa mesiacov a teda platí, že koniec lehoty na určenie podľa mesiacov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhodujú s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Základnou otázkou podľa žalovaného je teda tá skutočnosť, na ktorý deň pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína a tou je podľa jeho názoru vyhlásenie konkurzu a prichádza k záveru, že lehota plynie od 19. februára 2011 a koniec lehoty pripadol na 19. augusta 2011. V prípade, že odvolací súd posúdi preklúziu práva inak, poukazuje na to, že správca napadol neexistujúci právny úkon, pričom ani skutočne uzatvorené právne úkony, na základe ktorých žalovaný nadobudol sporný majetok do svojho vlastníctva, nie je možné definovať ako právne úkony bez primeraného protiplnenia. Zároveň konštatuje, že nebola naplnená podstata ukracujúceho právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného, správca napadol neexistujúci právny úkon, a to kúpnu zmluvu, pretože žalovaný uzavrel s úpadcom zmluvu o prevode leasingovej zmluvy a tento právny úkon nebol v stanovenej lehote odporovaný. Pokiaľ ide o hodnotu celkového plnenia žalovaného za osobné motorové vozidlo vo výške 112.922,-- Sk (3.748,32 Eur), táto zodpovedá obvyklej cene za nepojazdné a havarované vozidlo. Z týchto dôvodov právnym úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu veriteľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal napadnuté rozhodnutie v rozsahu stanovenom v O.s.p, bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd v konaní zistil, že žalobca v právnej pozícii správcu si uplatnil žalobou podanou 22. augusta 2011 na konkurznom súde právo na určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu. Odvolací súd ďalej v konaní zistil, že konkurz na majetok dlžníka HOVIS & DILTA, s. r. o., Brezno bol vyhlásený uznesením č. k. 5/2011-35 zo 14. februára 2011. Uznesením č. k. -206 z 13. mája 2011 bola do funkcie správcu ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k. s., Horná 23, Banská Bystrica.

Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné určiť koniec lehoty na podanie odporovacej žaloby.

V “ “ v znení účinnom do 1. januára 2012 je stanovená šesťmesačná prekluzívna lehota pre uplatnenie odporovacieho práva, a to od vyhlásenia konkurzu. Z teda vyplýva, že právne relevantnou skutočnosťou, ktorá určuje začiatok a aj koniec premlčacej doby je vyhlásenie konkurzu. Podľa sa konkurz považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Medzi účastníkmi je nesporné, že uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. zo dňa 18. februára 2011. Podľa písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Z týchto dôvodov k zverejneniu uznesenia o vyhlásení konkurzu a teda k vyhláseniu konkurzu došlo v súlade s 19. februára 2011. K tomuto dňu nastali účinky vyhlásenia konkurzu stanovené v , poprípade v iných právnych predpisoch.

Pre plynutie prekluzívnej doby -pre určenie začiatku a konca lehoty- je primárne potrebné vyriešiť tú právnu otázku, či ide o lehotu hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu. Procesnoprávne lehoty sú stanovené v ako vo všeobecnom procesnom poriadku a aj v procesných ustanovenia „ZoKR“. Tieto lehoty sú lehotami určenými na vykonanie procesných úkonov a stanovuje ich buď procesný predpis alebo je ich oprávnený stanoviť súd, ak ho na to procesný predpis zmocňuje. Pre procesné lehoty platia predovšetkým ustanovenia až 58a) . Prípadné zmeškanie procesných lehôt môže súd odpustiť (. )

Lehota pre uplatnenie odporovacieho práva je nesporne lehotou hmotnoprávnou, pretože ustanovenia, ktoré upravujú právo na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu sú ustanoveniami hmotnoprávnymi tak v „ZoKR“, ako aj v § 42a) O.z. Na základe odporovacej žaloby môže súd vysloviť neúčinnosť právnych úkonov urobených podľa predpisov hmotného práva, teda hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávne lehoty nemôže súd predĺžiť a ich zmeškanie nie je možné ani odpustiť, pričom právo musí byť uplatnené najneskôr v posledný deň prekluzívnej doby na súde.

Túto otázku mal konkurzný súd primárne vyriešiť a až potom aplikovať na plynutie prekluzívnej doby ustanovenia správneho právneho predpisu. Vzhľadom na to, že „ZoKR“ v znení účinnom do 1. januára 2012 nemal žiadne ustanovenia o plynutí lehôt, bolo potrebné aplikovať na plynutie lehôt na uplatnenie odporovacieho práva ustanovenia , ktorý je všeobecným predpisom upravujúcim medzi iným aj odporovateľnosť právnych úkonov. „ZoKR“ stanovuje len dĺžku lehoty a táto je podľa v znení účinnom do 1. januára 2012 šesť mesiacov. Z týchto dôvodov začiatok plynutia prekluzívnej doby, ako aj skončenie lehoty musíme stanoviť podľa O.z. Ako to vyplýva z O.z, tieto ustanovenia, ktoré upravujú počítanie času, rozlišujú, či je lehota určená podľa dní () kedy neupravujú koniec lehoty (tento sa určí odpočítaním stanoveného počtu dní), ale len začiatok jej plynutia alebo podľa týždňov, mesiacov alebo rokov. V posudzovanom prípade je v „ZoKR“ prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva určená podľa mesiacov, a preto koniec lehoty sa určuje podľa O.z.. Podľa tohto ustanovenia O.z., koniec lehoty určený podľa mesiacov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť od ktorej lehota začína. Tu teda na koniec lehoty nemá vplyv ten deň, ktorý je prvým dňom na uplatnenie práva.

V danom prípade lehota začína plynúť od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo 19. februára 2011 a teda prvým dňom lehoty na podanie žaloby je 20. február. Koniec lehoty však nie je určený podľa jej prvého dňa, ale podľa skutočnosti, ktorá určuje začiatok plynutia prekluzívnej doby, a tou je vyhlásenie konkurzu. Z týchto dôvodov koniec šesť mesačnej lehoty pripadol na 19. augusta 2011 (piatok), a preto žaloba, ktorá bola podaná 22. augusta 2011, bola podaná po uplynutí stanovenej prekluzívnej doby. (K plynutiu premlčacej doby porovnaj napr.: Eliáš, K. a kol: Občanský zákonník. Velký akademický komentář. 1. Svazek, § 1-487. Linde Praha 2008, s. 507 alebo Drápal, L, Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. Vydání. Praha: C.H.Beck, 2009, s.401). Konkurzný súd preto správne žalobu zamietol i napriek tomu, že aplikoval na posudzovaný prípad nesprávny právny predpis. Aplikácia nesprávneho právneho predpisu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože aj plynutie procesných lehôt na vykonanie procesných úkonov podľa mesiacov je upravená v totožne, ako je v . Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. (Pri lehote určenej podľa dní, napr. pre podanie prihlášky 45 dňová lehota tiež začína tiež plynúť 20. februára, avšak končí uplynutím štyridsiateho piateho dňa.).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti trov konania, odvolací súd zistil, že podľa zápisnice z pojednávania, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 60, bol vyhlásený rozsudok v časti trov konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia. Ďalej odvolací súd zistil, že žalovaný v podaní, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 11. januára 2012 žiadal o opravu zápisnice z pojednávania, a to pokiaľ ide o znenie rozsudku v časti trov konania, pretože podľa jeho stanoviska pri vyhlásení rozsudku súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z rozsudku, ktorý mu bol doručený 3. januára 2011 zistil, že konkurzný súd mu nepriznal náhradu trov konania, pretože neboli vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Konkurzný súd o návrhu žalovaného na opravu zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok rozhodol uznesením č. k. - 95 zo 14. februára 2012 tak, že nevykonáva opravu zápisnice z pojednávania z 29. novembra 2011. Toto rozhodnutie bolo doručené žalovanému 28. februára 2012 a právoplatnosť nadobudlo 15. marca 2012.

Podľa len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Rozhodnutie o trovách i keď sa nachádza v rozsudku, má právnu povahu uznesenia. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlási, ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že súd je viazaný rozsudkom momentom jeho vyhlásenia rovnako aj uznesením, ak zákon nestanovuje inak, a preto písomné vyhotovenie rozsudku a uznesenia musí byť identické s tým, ktoré boli vyhlásené. Vzhľadom na tom, že nedošlo k oprave zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a iné znenie rozsudku pokiaľ ide o trovy konania žalovaný v odvolaní nepreukázal, odvolací súd vychádzal zo zápisnice z pojednávania a z písomného vyhotovenia rozsudku, ktorý sa nachádza v spise.

Z nesporne vyplýva, že konanie o trovách je konaním návrhovým, a preto o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh účastníka. Rovnako je nesporné, že žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania na súde prvého stupňa vo vyjadrení z 9. októbra 2011. umožňuje súdu rozhodnúť o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za podmienok stanovených v V posudzovanom prípade, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, konkurzný súd rozhodol o náhrade trov konania na pojednávaní a to tak, že právo na ich náhradu priznal podľa O.s.p žalovanému,

ktorý mal vo veci úspech. Súčasne uviedol, že výška trov bude určená v písomnom vyhotovení rozsudku. Zo zápisnice z pojednávania a z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že trovy konania neboli vyčíslené do vyhlásenia rozhodnutia a ani v lehote stanovenej v veta in fine O.s.p, podľa ktorého účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná právo na náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznáva a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že o trovách konania bolo rozhodnuté na pojednávaní, na ktorom sa rozhodlo vo veci samej, bol žalovaný povinný vyčísliť výšku trov konania do troch pracovných dní od vynesenia tohto rozhodnutia. Pretože žalovaný si trovy konania nevyčíslil, konkurzný súd nebol viazaný rozhodnutím ktorý vyhlásil na pojednávaní (žiadne iné trovy tohto účastníka konania zo spisu nevyplývajú), a správne v súlade s mu náhradu trov konania nepriznal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil aj v časti trov konania.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, právo na ich náhradu má žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešný. Žalovaný si uplatnil odmenu za zastupovanie, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) a režijný paušál. Odvolací súd súčasne konštatuje, že trovy konania sú vylúčené z uspokojenia [ ].

Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.