Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-84-2021.pdf
PDF · 143.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudcov JUDr. Anton Jaček a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1/ C. D. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. XXXX/XD, Y., 2/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX Y. - E., 3/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, adresa X. G. XXXX/XXA, Y., 4/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX Y. - E., 5/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX Y. - E., všetci žalobcovia právne zastúpení: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa J. XXX/XB, Y., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. S. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa J. XXX/XB, Y., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02. júna 2021, č.k. 29C/6/2017-158, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1. až 5. n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 29C/6/2017-168 zo dňa 11.08.2021 súd prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok tak, že konanie v časti o určenie žalobkyňa 1. a právna predchodkyňa žalobcov 2. až 5. R. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, Y., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodná žalobkyňa 2.“) sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz.: J., zastavil. Voči dopĺňaciemu rozsudku strany odvolanie nepodali.
3. Napadnuté rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) , ust. čl. 8, § 3, § 132 ods. 1 a 3, § 137, § 149 a § 153 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že žalobkyňa 1. a pôvodná žalobkyňa 2. ako predávajúce a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 24.11.2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod Nehnuteľností za kúpnu cenu 1.700,- eur. V rovnakom období uzatvorili pôvodné žalobkyne zmluvy na predaj pozemkov aj s K. C. a JUDr. S. E.. Uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania, dojednával brat žalovaného JUDr. S. E.. Podľa výpisu z listu vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX zo dňa 10.05.2017 boli k dátumu vyhotovenia výpisu z LV vlastníkmi predmetných nehnuteľností pôvodné žalobkyne s vyznačenou plombou na základe V-623/2017 a v časti Iné údaje je uvedené: Hodnovernosť údajov o vlastn. práve
k nehn. p.č. 2012/2, 2013/2, 2014/2, 2015/2 v KN bola vyvrátená, duplic. vlastn. viď LV č. XXXX p.č. 2013/3. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva (verejne dostupného na internete) vyplývajú rovnakí vlastníci s vyznačenou plombou na základe V 1078/2017, s rovnakým zápisom o duplicitnom vlastníctve. Žalobcovia žiadali určiť (po čiastočnom späťvzatí v časti určenia, že žalobkyňa 1. a právna pôvodná žalobkyňa 2. sú podielové spoluvlastníčky Nehnuteľností), že kúpna zmluva je neplatná, keď tvrdili, že pôvodné žalobkyne nemali v úmysle previesť pozemky, ktoré sú predmetom zmluvy, kúpna cena je neprimerane nízka, pôvodné žalobkyne s ohľadom na svoj vek a zdravotný stav nevedeli posúdiť nevýhodnosť zmluvy a žalovaný ich pri uzatváraní zmluvy uviedol do omylu. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby, sporom o platnosť kúpnej zmluvy sú tak pôvodní žalobcovia, ako aj žalovaní v právnej neistote, ktorá bráni stranám podnikať ďalšie kroky k odstráneniu duplicitného vlastníctva a realizácii svojho vlastníckeho práva. Keďže vklad vlastníckeho práva nemôže byť povolený pre duplicitné vlastníctvo, žalobcovia nemajú inú možnosť odstránenia tejto právnej neistoty. Zároveň nie je dôvodné požadovať od žalobcov, aby čakali na žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia vlastníckeho práva žalovaný, keď medzi uzavretím zmluvy a podaním žaloby uplynulo takmer 6 mesiacov. Súd pritom vychádzal z § 3 CSP v spojení s § 137 CSP, ktorý uvádza druhy žalôb demonštratívnym spôsobom (ktorý sa v jazykovom vyjadrení prejavuje slovom „najmä“), a ktorý z toho dôvodu pripúšťa aj prejednanie inej žaloby, ako tej, ktorá je uvedená v písmenách a) až d) § 137 CSP.
5. Napriek uvedenému súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by kúpna zmluva bola neplatná. V konaní nebola preukázaná, ani tvrdená skutočnosť, že by pôvodné žalobkyne neboli spôsobilé uzavrieť kúpnu zmluvu. Čo sa týka neplatnosti úkonov podľa § 39a OZ (úžera), k tomu, aby bol právny úkon neplatný, je potrebné naplnenie objektívnej stránky tohto ustanovenia - hrubý nepomer medzi hodnotou vzájomných plnení, ako aj subjektívnej stránky - tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky, pričom objektívne aj subjektívne kritériá musia byť splnené súčasne. Súd v konaní nemal za preukázanú neprimeranosť kúpnej ceny. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení o neprimeranosti kúpnej ceny predložili inzeráty na predaj ornej pôdy v obci T. a v Y.. Súd nie je odborne spôsobilý na posúdenie, či sú všeobecné ceny nehnuteľností v týchto lokalitách porovnateľné s cenami nehnuteľností v k.ú. J., z inzerátov nie sú zrejmé špecifiká pozemkov, ktoré vplývajú na cenu nehnuteľnosti, ide iba o ponukové ceny, pričom všeobecná cena týchto pozemkov nemusí byť zhodná s cenou pozemkov uvedenou v inzerátoch. Zároveň súd poukázal na duplicitné vlastníctvo na nehnuteľnostiach, ktoré môže značným spôsobom znižovať cenu pozemkov. Súd rovnako nemal za preukázaný hrubý nepomer ceny ani z predloženej kúpnej zmluvy na predaj pozemkov - zastavané plochy a nádvoria v k.ú. J., keď je všeobecne známou skutočnosťou, že cena stavebného pozemku je podstatne vyššia, ako cena ornej pôdy v extraviláne. Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázanú neprimeranosť kúpnej ceny, keď táto z listinných dôkazov predložených žalobcom nijako nevyplýva a zároveň žalobcovia nenavrhovali žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Súd rovnako nemal za preukázané, že by pôvodné žalobkyne pri uzatváraní zmluvy konali pod vplyvom tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti, ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky. V konaní nebolo sporné, že pôvodné žalobkyne mali pri uzatváraní zmluvy vyšší vek a pôvodná žalobkyňa 2. mala v období pred uzatvorením zmluvy a po nej zhoršený zdravotný stav (hoci bol sporný jej zdravotný stav v období uzatvárania zmluvy). Žalobcovia nijako nepreukázali, že by vek pôvodných žalobkýň alebo ich zdravotný stav mal akýkoľvek vplyv na posúdenie kúpnej zmluvy. Žalobcovia na preukázanie tejto skutočnosti navrhli vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.01.2021 (až po duplike žalovaného), aby súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu pôvodných žalobkýň od ich všeobecných lekárov. Súd na pojednávaní žalobcom oznámil, že predmetný dôkaz nevykoná, keď súd nie je odborne spôsobilý posúdiť akúkoľvek zdravotnú dokumentáciu a vyvodiť z nej záver o schopnosti pôvodných žalobkýň posúdiť dôsledky uzatvorenia kúpnej zmluvy, navyše žalobcovia navrhli vykonanie tohto dôkazu neskoro, keď tento dôkaz mohli označiť, ako aj doložiť už k žalobe. Pôvodní žalobcovia mali prístup k svojej zdravotnej dokumentácií a nič im nebránilo relevantné časti zdravotnej dokumentácie súdu predložiť. Žalobcovia na pojednávaní navrhli vykonanie dôkazu odborným vyjadrením lekára, ktoré predložia súdu, avšak zástupca žalobcov nevedel s istotou uviesť ani to, či odborné vyjadrenie skutočne predložia, pričom žalobcovia mali možnosť takéto vyjadrenie predložiť kedykoľvek od začiatku konania. Navyše súd mal za to, že na posúdenie tejto otázky nie je postačujúce odborné vyjadrenie lekára, keď pre zložitosť posudzovanej otázky je potrebné uvedené preukázať znaleckým dokazovaním, ktoré však žiadna zo strán sporu nenavrhovala. Čo sa týka námietky žalobcov, že pôvodné žalobkyne boli uvedené do omylu, keď chceli predať len pozemok pod stavbou domu vo vlastníctve tretej osoby, tieto skutkové
tvrdenia žalobcovia nijako nepreukázali. Nehnuteľnosti sú v kúpnej zmluve riadne označené, jej znenie je jasné, určité a zrozumiteľné, pôvodným žalobkyniam teda muselo byť aj z jednoduchého prečítania zmluvy zrejmé, čo je predmetom prevodu. K námietke žalobcov o nezaplatení kúpnej ceny súd prvej inštancie uviedol, že zaplatenie kúpnej ceny nie je predmetom tohto konania a ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny by nemalo za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by bola kúpna zmluva neplatná, keď zmluva je dostatočne jasná, určitá, nebolo preukázané, že by žalovaný alebo sprostredkovateľ uviedli pôvodné žalobkyne do omylu, neboli preukázané subjektívne znaky neplatnosti právneho úkonu z dôvodu úžery ani neprimeranosť kúpnej ceny, a súd nezistil ani rozpor so zákonom či dobrými mravmi.
6. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 a čl. 17 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane v konaní vznikol, keď sa žalovaný vyjadril tak, že si trovy konania neuplatňuje, nakoľko trovy, ktoré mu vznikli, nevie preukázať.
7. Voči napadnutému rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
8. V odvolaní žalobcovia namietajú, že od počiatku poukazovali na to, že žalobkyňa v 1. a pôvodná žalobkyňa 2. nemali záujem predať rozsiahle pozemky, ale predmetom kúpy mal byť iba jeden pozemok
- smetisko. V konaní podľa ich názoru nebolo sporné, že za predávajúcimi chodieval iba p. JUDr. S. E., ktorý mal záujem kúpiť jeden pozemok, a to už spomínané smetisko. Tento pozemok mali záujem predávajúce predať, avšak uvedením do omylu, ktorý omyl bol vyvolaný zo strany p. JUDr. E., žalobkyňa 1. a pôvodná žalobkyňa 2. predali rozsiahle pozemky o rozlohe niekoľko desaťtisíc metrov štvorcových. Nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosti sú v kúpnej zmluve riadne označené, jej znenie je jasné, určité a zrozumiteľné a teda predávajúcim muselo byť zrejmé, čo je predmetom prevodu, pretože z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu žalobcu 2., vyplýval opak. Žalobca 2. okrem iného uviedol, že celý proces predaja pozemku dojednával JUDr. S. E., pričom predmetom predaja mal byť iba jeden pozemok - smetisko. Pán JUDr. E. mal prísť na rokovania trikrát, pričom nikdy sa nemali preberať iné pozemky, než spomínané smetisko. Namiesto toho boli žalobkyniam postupne predložené tri kúpne zmluvy, pričom predmetom každej z kúpnych zmlúv boli iné pozemky a kupujúcim bola vždy iná osoba. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že predávajúce mali poznať aj p. C. a p. C. E., pretože tí predávajúce nikdy nenavštívili. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca 2., ktorý žil v jednej domácnosti s pôvodnou predávajúcou. Kúpne zmluvy pritom neboli uzatvorené v jeden deň, ako to súd uvádza v bode 14 odôvodnenia rozsudku, ale tieto boli uzatvárané postupne (so žalovaným a JUDr. E. dňa 24.11.2016 a s K. C. dňa 10.10.2016). O uvedenom vypovedal aj žalobca 2., ktorý potvrdil, že p. JUDr. E. prišiel asi trikrát. Je preto veľmi pravdepodobné, že na každom stretnutí predložil predávajúcim iné zmluvy, kde bol iný kupujúci. Predávajúce pritom nemali záujem predať iné pozemky, ako samotné smetisko. Z výpovede žalobcu 2. totiž vyplynulo, že o pozemky (ornú pôdu) malo záujem aj družstvo, ktoré najmä pôvodná žalobkyňa 2. odmietala predať. Ak potom predávajúce odmietali predať ornú pôdu družstvám, potom neexistuje logický dôvod tvrdiť, že mali záujem tieto pozemky predať p. JUDr. E.. Skutočnosť, že predávajúce boli oklamané v otázke predmetu prevodu, vyplýva aj zo samotného konania žalovaného a jeho brata JUDr. S. E.. Od počiatku celý proces predaja dojednával JUDr. E., čo v konaní ani nebolo sporné. Sám žalovaný za predávajúcimi nikdy neprišiel, čo potvrdil aj žalobca 2.. Práve z toho dôvodu predávajúce rokovali s dôverou s JUDr. E., ktorý sa pritom prezentoval ako právnik, ktorý má záujem o jeden pozemok a v domnení, že sa jedná o smetisko, podpísali viacero zmlúv. Žalovaný pritom neprišiel ani na pojednávanie a nechal sa zastúpiť jeho bratom JUDr. E., nakoľko je zjavné, že žalovaný by sa o veci nevedel vôbec vyjadriť, pretože prevod pozemkov bol od počiatku v „réžii“ JUDr. S. E.. Vôľa predávajúcich predať pozemky nebola slobodná ani vážna. Kúpna zmluva z týchto dôvodov nemôže byť platná a súladná s právnym poriadkom. Dôkazom je pritom aj výpoveď strany sporu (ustanovenie § 195 CSP), teda výpoveď žalobcu 2. na pojednávaní nemožno považovať iba za skutkové tvrdenia v zmysle ustanovenia § 150 alebo ustanovenia § 167 CSP, ale za dôkaz, ktorým sa skutkové tvrdenia preukazujú. Žalobcovia sa preto domnievajú, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Ďalej odvolatelia namietajú, že záver súdu o tom, že nie je odborne spôsobilý na posúdenie ceny nehnuteľností, nemôže obstáť. Žalobcovia v súvislosti s neprimeranosťou kúpnej ceny predložili inzeráty
týkajúce sa predaja ornej pôdy. Na tomto nemôže nič meniť ani fakt, že sa jednalo o inú obec v rovnakom okrese (Y.). Orná pôda v obci J. (okres Y.) sa jej cena sa predsa nemôže zásadne líšiť od ceny za rovnaký druh pôdy - ornej pôdy, nachádzajúcej sa v inej obci (T.) v rovnakom okrese (Y.). Poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2012, sp. zn. III. ÚS 117/2012. Hodnotenie dôkazov patrí do kompetencie súdu, preto súd nemôže nevyhodnotiť dôkazy a vyvodiť z nich záver iba preto, že nemal k dispozícii znalecký posudok. Následná argumentácia súdu o tom, že nie je odborne spôsobilý na takéto posúdenie, znamená pre žalobcov odmietnutie spravodlivosti a právo na prístup k súdu, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (t. j. súd sa odmietal zaoberať dôkazmi, hoci má zákonnú povinnosť a právo hodnotiť dôkazy). Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka úžery, čo vyplynulo z dokazovania vykonaného na pojednávaní. Žalobca 2. vypovedal, že p. JUDr. S. E. sa prezentoval ako právnik, čo vzbudzovalo dôveru pri rokovaní s predávajúcimi. Tie konali v domnení, že právnik ich predsa podviesť a oklamať nemôže. Dôverčivosť je stav vôle uveriť v existenciu určitých skutočností bez toho, aby bola preukázaná ich existencia alebo aspoň znalosť o ich existencii. Ako vyplynulo aj z výsledkov vykonaného dokazovania, p. JUDr. E. mal záujem o kúpu jedného pozemku. Aj žalobca 2. na pojednávaní na otázku JUDr. E., či má žalobca pocit, že ho oklamal, uviedol, že „nevie to posúdiť, jednalo sa o to smetisko, a že ste si privlastnili aj ďalšie pozemky“. Ďalej treba prihliadať na vek predávajúcich a ich zdravotný stav, kedy bolo výpoveďou žalobcu 2. preukázané, že jeho manželka (predávajúca) mala v čase rokovania rakovinu a nevedela zabezpečovať ani bežné domáce práce. Možno preto sotva uvažovať o tom, že by bola schopná posúdiť to, že predáva pozemky o rozlohe 30.000 m2 za neprimerane nízku kúpnu cenu, ktorá nebola ani len zaplatená. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani záver súdu, že zdravotný stav pôvodnej žalobkyne 2. v čase uzatvorenia zmluvy bol sporný. Žalobca 2. pri svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka vyliečená nebola, len ju „učičíkali“, ale stále sa cítila zle. Ide pritom o jej manžela, ktorý s ňou trávil každý deň, preto nemožno mať o tejto výpovedi pochybnosti. Opak v konaní preukázaný nebol. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov môže byť kúpna zmluva aj neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko kúpna cena bola neprimerane nízka. Platné právo neobsahuje právny inštitút neúmerného skrátenia resp. poškodenia (laesio enormis) riešiaci prípady, kedy došlo k dohodnutiu príliš nízkej kúpnej ceny, pokiaľ taká cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno však vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného prípadu (nie však sama o sebe) už napĺňať znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 30 Cdo 1653/2009). Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn.: 2MCdo/9/2014. Ak by súd zohľadnil všetky skutočnosti jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach (vysoký vek žalobkýň, zlý zdravotný stav, záujem o predaj len jedného pozemku a následne uzatvorenie troch kúpnych zmlúv s tromi rôznymi osobami, vybavovanie bežných záležitostí predávajúcich ich rodinnými príslušníkmi atď.), potom je záver o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka dôvodný. Súd aj v tomto prípade dospel k nesprávnym právnym záverom.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.09.2021 a uviedol, že všetky jeho doterajšie vyjadrenia neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátené žiadnym dôkazom. Žalobcovia v celom konaní ignorujú existenciu duplicitných vlastníctiev, pričom to je taktiež dôkaz o reálnej hodnote sporovaných pozemkov. Chce uviesť do pozornosti odvolaciemu súdu, že preukázanie, že žalobkyne o duplicitných vlastníctvach vedeli, bolo už aj listinnými dôkazmi (napr. v listinných dôkazoch - oznámenie zo správy katastra Y., adresované žalobkyniam). K otázke vyplatenia kúpnej ceny žalobcovia uvádzajú v žalobe, že nebola zaplatená celá suma, avšak z obsahu sporovanej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena má byť vyplatená do 3 dní od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, pričom však k tejto skutočnosti zatiaľ neprišlo, keďže stále neprišlo z dôvodu súčasnej pasivity žalobcov k odstráneniu duplicitných vlastníctiev na nehnuteľnostiach, ktoré sú sporované. K otázke zlého zdravotného stavu žalobkýň, ktorý by mohol ovplyvniť posúdenie kúpnej zmluvy, žalobcovia ani len neosvedčili žiaden dôkaz. Pričom je notoricky známou skutočnosťou, že zdravotná dokumentácia neobsahuje znalecký posudok na duševný stav alebo iné odborné vyjadrenia. Mimochodom dokonca aj vo výsluchu žalobcu v 2. rade - manželom pôvodnej žalobkyne, tento uviedol, že nevie to posúdiť. A už vôbec nebol v konaní riešený zdravotný stav žalobkyne 1. K otázke neskúsenosti, bolo predložené súdu veľké penzum listinných dôkazov o právnej problematike pôvodných žalobkýň s nehnuteľnosťami v k.ú. J.. Pri oboznámení sa s týmito materiálmi, je dostatočne vyvrátené, že by nemali dostatočné skúsenosti a že by nepoznali stav svojich nehnuteľností v k.ú.: J.. K otázke neprimeranej nízkej ceny nebol predložený žiaden dôkaz, boli predložené len neporovnateľné inzeráty nehnuteľností realitných
kancelárii, iný dôkaz ako napr. znalecký posudok predložený nebol, mimochodom súdny znalec by však aj tak nemohol posúdiť problematiku duplicitných vlastníctiev. Považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné, šikanózne, priam cynické, keďže do dnešného dňa nie je stále uvedený ako vlastník na liste vlastníctva, čo je ovplyvnené najmä osobnými majetkovými záujmami tretích osôb (vrátane súrodenca právneho zástupcu) a aj samotného právneho zástupcu žalobkýň. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne, preto žiada Krajský súd Trnava, aby predmetné odvolanie zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a aby stanovil, že táto žaloba je zjavne šikanózna a taktiež aplikoval do svojej rozhodovacej činnosti aj čl. 5 CSP.
11. Žalobcovia sa k doručenému vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by kúpna zmluva, neplatnosti ktorej sa domáhali, bola neplatná v dôsledku jej rozporu s dobrými mravmi a absencie slobodnej a vážnej vôle predávajúcich, v dôsledku čoho mal byť daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
14. Žalobcovia v odvolaní namietali, že predávajúce mali záujem predať iba pozemok „smetisko“, avšak uvedením do omylu zo strany p. JUDr. E., žalobkyňa 1. a pôvodná žalobkyňa 2. predali rozsiahle pozemky o rozlohe niekoľko desaťtisíc metrov štvorcových. Uviedli, že za predávajúcimi chodieval iba p. JUDr. S. E., ktorý mal záujem kúpiť jeden pozemok, a to už spomínané smetisko. Nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosti sú v kúpnej zmluve riadne označené, jej znenie je jasné, určité a zrozumiteľné a teda predávajúcim muselo byť zrejmé, čo je predmetom prevodu, pretože z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu žalobcu 2., vyplýval opak. Vôľa predávajúcich predať pozemky nebola slobodná, ani vážna. Kúpna zmluva z týchto dôvodov nemôže byť platná a súladná s právnym poriadkom. Dôkazom je pritom aj výpoveď strany sporu (ustanovenie § 195 CSP), teda výpoveď žalobcu 2. na pojednávaní nemožno považovať iba za skutkové tvrdenia v zmysle ustanovenia § 150 alebo ustanovenia § 167 CSP, ale za dôkaz, ktorým sa skutkové tvrdenia preukazujú. Žalobcovia sa preto domnievajú, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. S odvolacou námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil nespornú skutočnosť, že predávajúce nechceli predať žalovanému iný pozemok než „smetisko“, sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie správne uzavrel v bode 13. a 14. napadnutého rozsudku, že žalobcovia nepreukázali, že by predávajúce boli uvedené do omylu JUDr. E. a že chceli predať iba jeden pozemok. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi).
Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Skutkové tvrdenie strany sa považuje za nesporné vtedy, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie, alebo, ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. V danom prípade je však nepochybné, že žalovaný sa už vo vyjadrení k žalobe obsiahlejšie vyjadril a uviedol vlastné skutkové tvrdenia opisom priebehu kontraktačného procesu, pričom uviedol aj to, že rokovania o predaji pozemkov prebiehali od augusta 2016 a zúčastňoval sa ich v jeho mene JUDr. E. (brat žalovaného), pričom predávajúce mali návrh kúpnej zmluvy k dispozícii vopred, a to od 01.10.2016, teda mali vedomosť ktoré pozemky sú predmetom prevodu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná a výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá existenciou týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil z vykonaného dokazovania, že žalobcovia nepodložili svoje tvrdenia dôkazmi o tom, že by vôľa predávajúcich pri uzatváraní zmluvy bola predať iba jeden pozemok. V konaní navrhli vypočuť žalobcu 2. (vdovca po pôvodnej žalobkyni 2.), ktorý však pri svojej výpovedi uviedol, že „ja som nebol nikdy prítomný, oni debatovali (pozn. predávajúce a JUDr. E.), mňa to nezaujímalo“, ďalej „prišiel p. E., povedal, že by si zobral to smetisko, ona mu to dala. Dohodli sa. Mňa to nezaujímalo, neboli to moje pozemky. .... Reč bola iba o smetisku, či tam bolo aj voľačo inšie, neviem.“ Neobstojí tak odvolacia námietka žalobcov, že by z výpovede žalobcu 2. jednoznačne vyplynulo, že predmetom prevodu mal byť len jeden pozemok, keď tento uviedol že sa o prevod nezaujímal, lebo jeho pozemky to neboli a prítomný pri rokovaniach vždy nebol. Pokiaľ ide o výsluch žalobkyne 1., právny zástupca na jej výsluchu netrval. Výsluch svedka p. P. súd nevykonal, čo náležite odôvodnil v bode 16. rozsudku, pričom uvedené žalobcovia v odvolaní nenamietajú. Iných svedkov žalobcovia nenavrhli, ani nepredložili súdu žiaden ďalší dôkaz, z ktorého by mali vyplynúť nimi tvrdené skutočnosti o neplatnosti zmluvy. Navyše, pokiaľ ide o špecifikáciu predmetu prevodu, odvolací súd hodnotí tvrdenia žalobcov ako neurčité a účelové. Na jednej strane žalobcovia tvrdia, že predmetom prevodu mal byť len jeden pozemok - „smetisko“, avšak počas celého konania (a to ani v podanom odvolaní) neuviedli, o ktorý konkrétny pozemok malo ísť, na strane druhej, tvrdenia žalovaného o tom, že predávajúce mali vedomosť o tom, ktoré pozemky predávajú sú podložené písomným znením samotnej kúpnej zmluvy, kde v bode I. a II. zmluvy sú pozemky riadne špecifikované označením č. parcely, výmery, katastrálnym územím aj číslom LV.
18. Žalobcovia ďalej v odvolaní namietali, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že predávajúce mali poznať aj p. C. a p. C. E., pretože tí predávajúce nikdy nenavštívili. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca 2., ktorý žil v jednej domácnosti s pôvodnou predávajúcou. Kúpne zmluvy pritom neboli uzatvorené v jeden deň, ako to súd uvádza v bode 14 odôvodnenia rozsudku, ale tieto boli uzatvárané postupne (so žalovaným a JUDr. E. dňa 24.11.2016 a s K. C. dňa 10.10.2016). O uvedenom vypovedal aj žalobca 2., ktorý potvrdil, že p. JUDr. E. prišiel asi trikrát. Je preto veľmi pravdepodobné, že na každom stretnutí predložil predávajúcim iné zmluvy, kde bol iný kupujúci. Ďalej poukázali na to, že p. JUDr. S. E. sa prezentoval ako právnik, čo vzbudzovalo dôveru pri rokovaní s predávajúcimi. Tie konali v domnení, že právnik ich predsa podviesť a oklamať nemôže.
19. Pokiaľ ide o skutočnosť, či predávajúce poznali p. C., prípadne aké boli okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, kde na strane kupujúcej vystupuje p. C., samotní odvolatelia uviedli, že neplatnosti uvedenej zmluvy sa domáhajú v inom konaní a podľa odvolacieho súdu okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy s p. C. nie sú pre prejednávanú vec právne ani skutkovo významné. Takisto je bez významu odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol v bode 14. odôvodnenia, že kúpne zmluvy so žalovaným, JUDr. E. a p. C. boli uzavreté v jeden deň. Tu odvolací súd uvádza, že z bodu 14. napadnutého rozhodnutia uvedené nevyplýva („samotní žalobcovia tvrdili, že boli uzatvorené naraz tri kúpne zmluvy“) a navyše, samotná skutočnosť - v akom časovom odstupe a poradí predávajúce uzavreli napadnutú kúpnu zmluvu a ďalšie kúpne zmluvy s tretími osobami nemá nijaký vplyv na to, či predávajúce mali vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným a či bola ich skutočná vôľa tak učiniť.
20. Odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že nebola preukázaná skutočnosť, že by sa predávajúce počas rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným stretli, hoci žalovaný tak tvrdil. V
rozpore s uvedeným však následne sami zdôraznili, že bolo nesporné, že predávajúce sa so žalovaným nestretli. Uvedené odvolatelia uviedli na podporu svojho tvrdenia o neplatnosti kúpnej zmluvy. Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že okrem toho, že tieto tvrdenia žalobcov obsiahnuté v odvolaní sú vo vzájomnom rozpore, žalovaný už vo vyjadrení k žalobe výslovne potvrdil, že so žalobkyňou 1. a pôvodnou žalobkyňou 2. sa nikdy nestretol a kúpu pozemkov pre neho sprostredkoval jeho brat - JUDr. E.. Táto nesporná skutočnosť však sama o sebe nemá nijaký vplyv na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy, lebo nie je podstatné, či sa žalovaný ako kupujúci osobne zúčastnil predzmluvných rokovaní, alebo sa dal zastúpiť treťou osobou. Významná je len tá skutočnosť, či vôľa predávajúcich pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola slobodná a vážna a či si boli plne vedomé obsahu zmluvy, rozsahu predmetu prevodu a následkov svojho konania. Súd prvej inštancie však z vykonaného dokazovania nezistil, že by tomu tak nebolo a je na mieste skonštatovať, že dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a správne právne vec posúdil. Pokiaľ ide dôverčivosť predávajúcich, ktorá podľa žalobcov mala by zneužitá JUDr. E. tým, že sa prezentoval ako právnik so záujmom odkúpiť jeden pozemok, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcovia nijako nepreukázali, že by vek, zdravotný stav alebo rozumová vyspelosť žalobkyne 1. a pôvodnej žalobkyne 2. boli zapríčinili, že by nevedeli posúdiť následky svojho konania, alebo neboli schopné pochopiť význam a obsah predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobcovia v konaní nenavrhli taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že by JUDr. E. konal s úmyslom uviesť predávajúce do omylu ohľadom predmetu prevodu, pričom z výpovede žalobcu 2. takáto skutočnosť nevyplynula, ani nebola preukázaná (bod 17). Odvolací súd zdôrazňuje, že ani v samotnom odvolaní žalobcovia nešpecifikovali, kedy a akým konkrétnym spôsobom mali byť predávajúce uvedené do omylu, uviedli len hypotézu - „je veľmi pravdepodobné, že na každom stretnutí predložil predávajúcim iné zmluvy, kde bol iný kupujúci“. Na domnienke je založené aj tvrdenie odvolateľov, že keď predávajúce odmietali predať ornú pôdu družstvám (čo vyplynulo z výpovede žalobcu 2.), potom neexistuje logický dôvod tvrdiť, že mali záujem tieto pozemky predať p. JUDr. E..
21. Ďalej odvolatelia majú za to, že nemôže obstáť záver súdu, že zdravotný stav pôvodnej žalobkyne 2. v čase uzatvorenia zmluvy bol sporný. Žalobca 2. pri svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka vyliečená nebola, len ju „učičíkali“, ale stále sa cítila zle. Ide pritom o jej manžela, ktorý s ňou trávil každý deň, preto nemožno mať o tejto výpovedi pochybnosti. Opak v konaní preukázaný nebol. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne posúdil.
22. Ako odvolací súd uviedol vyššie (bod 15. až 17.), pokiaľ žalobcovia mali za to, že pôvodná žalobkyňa 2. mala natoľko zlý zdravotný stav (trpela rakovinou), že nebola schopná v dôsledku tejto choroby posúdiť následky svojho konania, bolo na strane žalobcov, aby túto skutočnosť nielen tvrdili, ale aj preukázali, čo sa nestalo. Výpoveď žalobcu 2. súd prvej inštancie správne podrobil kritériám hodnotenia dôkazov v tom zmysle, že žalobca 2. ako manžel pôvodnej žalobkyne 2. nie je spôsobilý posúdiť jej zdravotný stav, či schopnosť vnímať a posudzovať následky svojho konania. Zo zhrnutia skutkových tvrdení strán sporu súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný nemal žiadnu informáciu o tom, že by pôvodná žalobkyňa 2. mala v dôsledku svojej choroby zníženú schopnosť posúdiť význam a obsah kúpnej zmluvy. Odvolatelia sa nesprávne domnievajú, že dôkazné bremeno preukázania, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že pôvodná žalobkyňa 2. bola zdravotne a psychicky nespôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu, leží na žalovanom. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6Cdo/81/2010)
23. Ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy podľa žalobcov je jej rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko kúpna cena bola neprimerane nízka. Žalobcovia v súvislosti s neprimeranosťou kúpnej ceny predložili inzeráty týkajúce sa predaja ornej pôdy. Poukázali na nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2012, sp. zn. III. ÚS 117/2012. Hodnotenie dôkazov patrí do kompetencie súdu, preto súd nemôže nevyhodnotiť dôkazy a vyvodiť z nich záver iba preto, že nemal k dispozícii znalecký posudok. Následná argumentácia súdu o tom, že nie je odborne spôsobilý na takéto posúdenie, znamená pre žalobcov odmietnutie spravodlivosti a právo na prístup k súdu, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.
24. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. V ďalšom konaní sa bude zaujímať len o tie dôkazy, ktoré sú pre posúdenie veci dôležité. Toto posudzovanie vykonaných dôkazov je v podstate ich hodnotením z hľadiska dôležitosti.
26. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
27. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
28. Odborné znalosti môžeme charakterizovať ako také vedomosti, na získanie ktorých je potrebná určitá znalosť (najčastejšie získaná štúdiom) alebo odborná skúsenosť. Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pokiaľ ide ohodnotenie nehnuteľnosti, táto činnosť patrí do kompetencie znalca v odvetví - odhad hodnoty nehnuteľností. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2012, sp. zn. III. ÚS 117/2012, na ktoré odvolatelia poukazovali, odvolací súd má za to, že v danej veci nie je možné z neho vychádzať. Z odôvodnenia nálezu je zrejmé, že súd prvej a druhej inštancie pochybili, keď sa pri posudzovaní primeranosti protiplnenia (vo veci samej išlo odporovaciu žalobu) zohľadnili len znalecký posudok, ktorý bol zo strany sťažovateľa spochybnený a nevysporiadali sa dôkazmi, z ktorých mali vyplynúť okolnosti skutočného predaja nehnuteľnosti a stanovenia výšky kúpnej ceny. Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej veci nielenže žalobcovia nepredložili, ani nenavrhli vykonanie znaleckého dokazovania, ale nepredložili také dôkazy, z ktorých by malo vyplynúť, že hodnota predaných pozemkov je neprimerane nízka. Predložené inzeráty týkajúce nehnuteľností, ktoré sú umiestnením a druhom pozemku odlišné, pričom nie sú zaťažené duplicitným vlastníctvom, nemajú k predmetu sporu žiadnu výpovednú hodnotu a súd prvej inštancie postupoval správne, keď uzavrel, že z nich nemožno vychádzať. Je vylúčené, aby súd prvej inštancie bol po odbornej stránke spôsobilý sám si urobiť záver o primeranosti kúpnej ceny vychádzajúc len predložených inzerátov, nevynímajúc značný vplyv údajov vyznačených na LV spočívajúcich v spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve spôsobenom duplicitným vlastníctvom k pozemkom. Z pohľadu odvolacieho súdu preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k tomu, že by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
29. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP). Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že uvedené požiadavky na odôvodnenie boli náležite splnené, odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania (voči ktorému žalobcovia neuplatnili žiadne odvolacie námietky). (výrok I.)
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
34. Hoci úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, tento si náhradu trov konania neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Súd preto postupoval v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu a rozhodol priamo tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. (výrok II.)
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).