Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/6/2020

Potvrdené rozhodnutím 5Co/2/2023
„Identifikačné číslo spisu: 5020200438 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5020200438.2 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu #APAGE SATANAS, Kysucké Nové Mesto, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51428148, zastúpeného H. T., proti žalovanej obchodnej spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislava, Bratislavská 1/a, IČO: 31444873, právne zastúpenou advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 35906464 a advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Bratislava, Špitálska 43, IČO: 36855995, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14C/6/2020, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. februára 2023 sp. zn. 14C/6/2020, takto rozhodol: Odvolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, občianske združenie, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 18.11.2020, v znení jej opravy podaním doručeným súdu dňa 18.11.2020, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.12.2020, domáhal určenia, že konanie žalovaného, bližšie špecifikované v žalobnom návrhu, predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky v neprospech spotrebiteľov. Žiadal, aby súd právoplatnosťou rozhodnutia pro futuro zakázal žalovanému v obchodnom spotrebiteľskom styku, používať špecifikované a súdom ex offo zistené diskriminačné praktiky, žalované diskriminačné neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľov. Taktiež žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcu.

2. Dňa 12.01.2021 Krajský súd v Žiline postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenia , v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“). Dňa 24.05.2021 Krajský súd v Bratislave vyslovil nesúhlas s postúpením veci z Krajského súdu v Žiline a postupom podľa predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci. Krajský súd v Bratislave mal za to, že v danej veci nejde o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach definovanej v , pretože žalovaný nie je dodávateľ tak, ako to vyžaduje ust. , žaloba žalobcu vecne nesúvisí so spotrebiteľskou problematikou a z obsahu žaloby nevyplýva, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo nekalú obchodnú praktiku v zmysle .

3. O nesúhlase s postúpením veci vyslovenej krajským súdom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 28. apríla 2021 a vyslovil, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave sp. zn. s postúpením sporu Krajským súdom v Žiline sp. zn. nie je dôvodný.

4. Uznesením zo dňa 11.01.2022 Krajský súd v Bratislave pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 10.11.2021.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žaloba je pomerne rozsiahla čo do rozsahu, no obsahovo je vágna, zmätočná a čiastočne aj nezrozumiteľná. Poukázal na to, že celkový obsah žaloby pôsobí chaoticky a do značnej miery ani nesúvisí s nárokmi uplatňovanými žalobcom v žalobnom petite. Uviedol, že jednotlivé, žalobcom navrhované výroky návrhu, sú vo väčšej miere neurčité a bez reálnej opory v hmotnom práve. Žalovaný preto považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, zmätočnú a celkovo nemajúcu oporu v právnych predpisoch.

Namietal tiež, že súd v tomto konaní nedisponuje dostatočnou právomocou na prejednanie a rozhodnutie minimálne o časti žalobných nárokov.

Namietal nedostatok právomoci súdu v tomto konaní vo vzťahu k možnosti určenia, či relácia je, alebo nie je hazardnou hrou. Poukázal na o hazardných hrách (ďalej len „“), v zmysle ktorého vykonáva dozor nad hazardnými hrami a propagačnými súťažami Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý je oprávnený, v prípade zistenia porušenia ust. , ukladať sankcie. zároveň neobsahuje ustanovenie, ktoré by vymedzovalo právomoc súdu vykonávať dozor nad hazardnými hrami, či propagačnými súťažami. Podľa názoru žalovaného, preto v tejto časti konania, súd nedisponuje právomocou na posúdenie relácie z hľadiska toho, či sa jedná alebo nejedná o hazardnú hru.

Zároveň namietal právomoc súdu vo vzťahu k možnosti určenia, či praktiky a podmienky relácie napĺňajú skutkovú podstatu trestných činov. Skutočnosť, či určité konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, je možné posúdiť a rozhodnúť výhradne v rámci trestného konania. V danom prípade neboli praktiky a podmienky relácie predmetom preverovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a teda nemohlo dôjsť ani k podaniu obžaloby, či k návrhu na dohodu o vine a treste zo strany prokurátora.

Poukázal na to, že súd je v oboch prípadoch namietaného nedostatku právomoci viazaný v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu (správneho a trestného súdu) a nemôže si túto právomoc atrahovať do civilného konania.

Žalovaný ďalej namietal, že žalobca pri väčšine žalobných nárokov nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v zmysle ktorého súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj bez návrhu.

Zastáva názor, že žalobca nepožíva aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k domáhaniu sa súdneho určenia, či praktiky a podmienky relácie napĺňajú, alebo nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu.

Dal do pozornosti súdu o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, že právo domáhať sa práva na rovnaké zaobchádzanie, patrí právnickej osobe, akou je žalobca, len v prípade, že by cieľom takej žaloby bola ochrana pred nerovnakým zaobchádzaním a diskrimináciou určitej väčšej masy ľudí, resp. by muselo byť preukázané, že namietaným porušením zásad rovnakého zaobchádzania, by bol vážne ohrozený verejný záujem. Namietal, že v rámci relácie neprišlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania tak, ako toto vymedzuje . Žalovaný namietal, že nie sú splnené podmienky, za ktorých by mohla mať právnická osoba podľa , a teda aj žalobca, aktívnu legitimáciu na podanie antidiskriminačnej žaloby.

Žalovaný zároveň odmieta tvrdenia žalobcu, že by relácia, SMS hlasovanie, či SMS súťaž, boli hazardnými hrami. Mal za to, že relácia svojimi pravidlami, podmienkami a priebehom, vôbec nezodpovedá definícii hazardnej hry.

Zdôraznil, že ani SMS hlasovanie nenapĺňa pravidlami, podmienkami a priebehom základné definičné znaky hazardnej hry v zmysle . Hlasujúci v rámci SMS hlasovania nehrali o žiadnu výhru, hlasujúcim za zaslanie SMS správy do SMS hlasovania neprislúchala nijaká protihodnota, a to ani len v teoretickej rovine. Mal za to, že SMS súťaž v celom rozsahu spĺňa definičné znaky propagačnej súťaže podľa . Poukázal na SMS štatút súťaže a predovšetkým na bod 3.1, .3., . a .9.

Zhrnul, že SMS súťaž bola marketingovou aktivitou slúžiacou k propagácii televíznych programových služieb žalovaného, ako aj k podpore predaja a sprostredkovania tovaru a služieb partnera SMS súťaže. Súťaž s možnosťou finančnej výhry, pri ktorej sa nevyžaduje vklad do súťaže, ani vloženie stávky, a ktorej cieľom je zvýšenie motivácie spotrebiteľa k nákupu služieb a tovaru určitého podnikateľského subjektu, či propagácia určitej služby, je propagačnou súťažou podľa .

Mal za to, že účinkujúcich nemožno považovať za spotrebiteľov. Od žalovaného nenakupovali tovar, ani im neboli zo strany žalovaného poskytované služby. Účinkujúci sa relácie zúčastnili ako výkonní umelci. Za daných okolností je úplne vylúčená možnosť aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa na zmluvné vzťahy medzi žalovaným a účinkujúcimi v relácii, vrátane skúmania neprijateľných zmluvných podmienok, či nekalých obchodných praktík, v rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

Vyslovil názor, že žalobca, ani v prípade tvrdenia o nekalej obchodnej praktike žalovaného, neuviedol argument, či dôkaz, podporujúci jeho tvrdenie. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu o nekalých obchodných praktikách za absolútne svojvoľné a ničím nepodložené.

Žalovaný rozporuje tvrdenie, že relácia, SMS hlasovanie alebo SMS súťaž, akýmkoľvek spôsobom porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, a že by počas ich priebehu dochádzalo k akejkoľvek diskriminácii účinkujúcich/hlasujúcich/súťažiacich. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe prakticky neuviedol čokoľvek konkrétne.

K dôkazom, ktoré navrhol žalobca vykonať v konaní, uviedol, že ich považuje za špekulácie o priebehu, pravidlách relácie, SMS hlasovania, ako aj SMS súťaže. Námietky žalobcu sú formálne, bez toho, aby svoje tvrdenia podložil akýmkoľvek dôkazom. Žalobca neuviedol, čo konkrétne by sa na základe zabezpečenia a vykonania navrhovaných dôkazov malo zistiť a objasniť, či akým spôsobom by dôkazy mali prispieť k bližšiemu objasneniu skutkového stavu. Má za to, že na pravidlá, priebeh relácie, a s tým súvisiace štatúty starších SMS hlasovaní a SMS súťaží, viazaných k starším sériám relácie Farma, nijako nesúvisia so žalobnými nárokmi, ani s popisom skutkového stavu prezentovaným v žalobe.

Záverom navrhol vydať rozsudok, ktorým by Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Podaním zo dňa 10.11.2021 žalobca žalobu spresnil a doplnil o žalované nekalé praktiky. Žaluje nelegálny: a) predaj, organizovanie a realizovanie verejného vysielania a prevádzkovanie hry „Farma č. 12, Mesto vs. Dedina“, v roku 2020 do súčasnosti; b) neoprávnené a nezákonné všetky spotrebiteľské ustanovenia spotrebiteľských všeobecných podmienok alebo všeobecných podmienok alebo osobitných podmienok žalovaného v spojení s relevantnými ustanoveniami pravidiel hry a v spojení s ustanoveniami zmlúv hráčov v hre; c) neoprávnené a nezákonné zvýhodnenie právoplatne vyradených hráčov z hlavnej hry a navrátenie troch tzv. „chalupárov“ späť do hlavnej hry; d) žalovaná „Farma č. 12, Mesto vs. Dedina“ v roku 2020 bola a je diskriminačnou hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky, vrátane možnosti výhry, bola a je hazardnou hrou a je nepredvídateľnou hrou; e) vyvolávanie falošného dojmu, že súťažiaci spotrebitelia v hre reálne súťažia, alebo že spotrebitelia môžu legálne prostredníctvom audio-textových vysoko-tarifných SMS ovplyvniť výsledok v hre alebo súťaže; f) neoprávnené nekalé praktiky, neprijateľné zmluvné podmienky, žalované právne úkony a žalované praktiky napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát trestných činov; g) neoprávnené a nezákonné udržiavanie vyvolaného protiprávneho stavu a neobnovenie stavu pred porušením práv spotrebiteľov.

Zároveň uviedol aj návrhy na dokazovanie, a to vyzvať žalovaného na riadne preukázanie kompletných pravidiel hier, predložiť databázu hráčov zapojených do oboch SMS súťaží, osobné údaje hráčov v hre, vyzvať hráčov na stanovisko o priebehu hry, podmienkam hry a výhry, k problémom vzniknutým počas hry, zmenám pravidiel, spôsobu vylúčenia P. M. z hry. Požiadal súd o zameranie sa na ekonomické pozadie týchto SMS súťaží.

K námietkam žalovaného uviedol, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, účelové, bez relevancie a má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k predmetným skutočnostiam.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že replika a doplnenie žaloby je obsahovo vágne a miestami zmätočné a nezrozumiteľné. Objektívne tak v replike nedošlo k spresneniu, či doplneniu žalobcových tvrdení. S poukazom na to, že vo vyjadrení žalovaného absentuje vecná argumentácia, žalovaný sa naďalej pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

K návrhom na dokazovanie uviedol, že žalobca neoznačil ním navrhované dôkazy a ani v replike jasne a určito neuviedol, čo konkrétne by sa na základe ním navrhovaných dôkazov malo v tomto konaní preukázať, čím by mali ním navrhnuté dôkazy prispieť k bližšiemu objasneniu relevantného skutkového stavu. Mal za to, že žalobcom navrhnuté dôkazy nesúvisia s predmetom tohto konania a poukázal na rozpor dokazovania s ust. .

Žalobca s replikou predložil množstvo listín, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Žalovaný mal za to, že listiny nesúvisia s reláciou a SMS hlasovaním a rovnako tak žalobca neuviedol, čo by sa listinami malo v tomto konaní objasniť.

Záverom uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, zmätočnú, neurčitú a celkovo odporujúcu platným právnym predpisom.

8. Podľa , na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

9. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

10. Podľa , konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

11. Podľa , žalobu podľa môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa , a , na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

14. Podľa , súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

15. Krajský súd, ako súd prvej inštancie / /, zistil výpisom z Registra mimovládnych neziskových organizácií, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, že žalobca - EuroSpotrebiteľ, je vedený registrovým orgánom - MV SR s právnou formou Občianske združenie, prideleným IČO: 51 428 148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto a s registračným číslom: VVS/1-900/90-53198, s dátumom vzniku registrácie: 23.02.2018, pričom predmet jeho činnosti má registrované charitatívne činnosti, činnosti v oblasti životného prostredia a spotrebiteľské činnosti. Ide tak o subjekt spôsobilý byť aktívne legitimovaným subjektom podľa na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

16. V zmysle petitu zmenenej žaloby zo dňa 11.01.2022 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že nekalé obchodné praktiky vo forme hier Všeobecné pravidlá „Farma č. 12, Mesto vs. Dedina“ z roku 2020; pravidlá SMS hlasovania v rámci televíznej relácie „Farma 12 FINÁLE“ z 10.12.2020; pravidlá súťaže propagačno - vedomostná súťaž o traktor s Farmou 12 z 11.11.2020, boli a sú ilegálnou hazardnou hrou, samostatne, ako aj v spojení s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, diskriminačné a neprijateľné relevantné zmluvné podmienky, diskriminačné a nekalé obchodné praktiky žalovaného, v neprospech spotrebiteľov.

17. V nadväznosti na predmet žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a v zmysle navrhovaných petitov žaloby, je potom právne relevantné zodpovedanie otázky, či popísané konanie, resp. „diskriminačné nekalé praktiky“, sú nekalé obchodné praktiky, ako sa ich určenia žalobca žalobou domáha.

18. S poukazom na dikciu ustanovenia , podľa a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „“), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas, aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

19. Podľa , za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa a agresívna obchodná praktika podľa . Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

20. Podľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k: a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod, alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny, alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách, alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva, alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

21. Podľa , obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil a zahŕňa: a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje

nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom, alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

22. Podľa , obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

23. Podľa , za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Príloha č. 1 uvedeného zákona, potom definuje obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

25. Konajúci krajský súd predovšetkým všeobecne uvádza, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Právna úprava sporov s ochranou slabšej strany ( a nasl. ), vrátane konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ( ), predstavuje implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Procesná legitimácia na podanie takejto žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha a) právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské ochranné združenie, ktorého prvoradou úlohou je zo svojej činnosti indikovať existenciu takej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky, ktoré môžu vykazovať vady spočívajúce v neprijateľnosti, resp. nekalosti. Ďalej procesná legitimácia na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha b) orgánom dohľadu podľa osobitných predpisov, napr. Národná banka Slovenska alebo Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia prevažne verejnoprávna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu súdneho konania. Výsledkom právneho posúdenia definovanej konkrétnej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky je záver o ich rozpore s objektívnym spotrebiteľským právom. Preto i výrok rozsudku znie, resp. označuje konkrétnu zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, určujúcu ako neprijateľnú, alebo ako nekalú obchodnú podmienku. Znenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, alebo nekalej obchodnej praktiky, musí byť v prípade kondemnačného (odsudzujúceho) rozsudku výslovne vo výroku uvedené.

26. Predmetom preskúmania v uvedenom druhu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa ust. až 306 môže byť len spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky.

27. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) v ustanoveniach a nasl. Vychádzajúc z ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a väčšinou nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

28. Aplikujúc ustanovenie a nasl. , krajský súd zdôrazňuje, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach skúma neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. K vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky, teda nedochádza v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého stranami

sú dodávateľ a spotrebiteľ. Právna úprava abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach predstavuje implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.04.2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku.

29. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k propagovaniu a realizovaniu verejného vysielania a prevádzkovania hry Farma č. 12 „Mesto vs. Dedina“ v roku 2020 do súčasnosti.

30. Špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ako vyplýva z označenia tohto procesného inštitútu („abstraktný“), je, že na rozdiel od „klasického“ spotrebiteľského sporu s ochranou slabšej strany sporu (v ktorom sú procesnými sporovými stranami dodávateľ a spotrebiteľ), prebieha mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Ako uvádza Slovník cudzích slov (akademický), abstraktum je niečo neživotné, vzdialené od skutočnosti, nejestvujúce, fikcia; opakom je konkrétum (in Kol. Slovník cudzích slov (akademický), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o., druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005, 1054 strán, str. 21). Ide teda o abstraktnú kontrolu v pravom slova zmysle, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1042).

31. Súd považuje za potrebné poznamenať, že žaloba žalobcu je pomerne rozsiahla - 28 z 35 strán žaloby obsahuje množstvo ustanovení právnych predpisov. Skutkový stav je rozpísaný na takmer 3 stranách. V tejto súvislosti súd poukazuje na rímsko-právnu zásadu iura novit curia (lat. "súd pozná právo"), je to zásada rímskeho práva (ktorá je ale platná dodnes), podľa ktorej počas (občianskeho súdneho) konania, právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Dokazovať sa musia len relevantné skutočnosti. Táto veľmi dôležitá zásada sa nevzťahuje len na predmet dokazovania zákonných noriem, ale určuje aj zodpovednosť súdu za jeho konanie a úradný postup - teda aj prípadné pochybenia. Jednoducho povedané, súd si musí byť vedomý toho, aký účinok a dopad majú jeho jednotlivé rozhodnutia, resp. úradný postup na hmotnoprávne a procesnoprávne postavenie účastníka konania. Nie je preto potrebné citovať zákonné ustanovenia tak, ako to urobil v tomto prípade žalobca.

32. Žalobca žiadal, aby súd určil, či relácia je, alebo nie je hazardnou hrou. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že ak by súd pristúpil k posudzovaniu otázky, či relácia je hazardnou hrou, alebo nie, išlo by v konečnom dôsledku aj o zásah do práv žalovaného na spravodlivý súdny proces. V konaniach podľa majú dozorované subjekty iný, širší rozsah procesných oprávnení, ako aj opravných prostriedkov, než je tomu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa . Civilný súd by meritórnym prejednaním veci v rozsahu patriacej do právomoci úradu, zasiahol, bez náležitého zákonného podkladu, do právomoci iného orgánu verejnej správy, ktorého rozhodnutia sú následne preskúmavané v rámci systému správneho súdnictva. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. . Právomoc rozhodovať o tom, či je relácia hazardnou hrou, má výlučne Úrad pre reguláciu hazardných hier. Prevádzkovanie hazardnej hry je, podľa , správnym deliktom. Či bol spáchaný správny delikt, má výlučné právo posúdiť úrad. V prípade, ak chcel byť žalobca v tejto časti žaloby úspešný, mal súdu preukázať v súlade s ust. , že Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodol o tom, že žalovaný sa dopustil správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry bez licencie. Súd konštatuje, že nie je možné presunúť z úradu na súd právomoc určiť, či je relácia Farma hazardnou hrou, alebo nie.

33. Žalobca tvrdil, že praktiky a podmienky relácie napĺňajú objektívnu stránku viacerých trestných činov. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že právomoc iniciovať posúdenie trestnosti konania má v súlade ust. prokurátor v rámci trestného konania. Žalobca, ktorý vystupuje ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľov, takúto právomoc nemá. Žalobca tiež namietal, že pravidlá a podmienky relácie sú porušením zásady rovnakého zaobchádzania a že relácia je diskriminačná. Súd poukazuje na ust. , podľa ktorého právo domôcť sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie patrí právnickej osobe, ako je žalobca, len v prípade, ak by cieľom žaloby bola ochrana pred nerovnakým zaobchádzaním a diskrimináciou väčšieho počtu ľudí, prípadne, že by porušením zásad rovnakého

zaobchádzania bol vážne ohrozený verejný záujem. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani jednu z vyššie uvedených skutočností. Súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa , je už z podstaty tohto konania vylúčené, aby súd posudzoval, či určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, definovaného (ďalej ako „“).

34. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že relácia bola televíznou show, kde celkovo účinkovalo 20 účinkujúcich. Každý z nich vopred a samostatne uzatvoril so žalovaným zmluvu o umeleckom výkone a licenčnú zmluvu podľa Autorský zákon (ďalej len „“) a podľa (ďalej len „“). Prílohou zmlúv účinkujúcich boli okrem iného aj podrobné podmienky a pravidlá relácie, ktoré boli pre všetkých účinkujúcich rovnaké. Každý z účinkujúcich teda bol vopred oboznámený s podmienkami a pravidlami relácie a výslovne s nimi súhlasil. Dĺžka účasti v relácii a prípadný úspech účinkujúcich nezávisel od náhody, ale od ich fyzických schopností a vedomostí.

V posudzovanom prípade sa podľa názoru súdu jedná o licencovaný formát relácie, ktorej podmienky, pravidlá a priebeh boli všetkým účinkujúcim vopred známe. Po preskúmaní spisu nemá súd za preukázané, že účinkujúci uhradili vklad, alebo do nej vložili stávku. Relácie sa zúčastnili dobrovoľne, na základe zmluvy, ako výkonní umelci.

35. Žalobca tvrdil a chcel preukázať, že minimálne v 12. sérii hry Farma, došlo k porušeniu zákona, pravidiel, nezákonnému zvýhodňovaniu časti hráčov (chalupárov), že aplikovateľné pravidlá hry sú nepredvídateľné, antidiskriminačné, čiastočne v rozpore s dobrými mravmi, čiastočne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech hráčov, ale aj v neprospech divákov ako hlasujúcich a tiež hráčov v sekundárnych SMS hrách realizovaných v priebehu hlavnej hry v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca neoznačil akékoľvek konkrétne ustanovenie zmlúv, uzatvorených medzi žalovaným a jednotlivými účinkujúcimi v relácii, ako ani akékoľvek ustanovenie Štatútu SMS hlasovania, či Štatútu SMS súťaže, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd preto zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ani v tejto časti žaloby.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý k návratom vyradených účinkujúcich k spolutvorbe relácie uviedol, že zmluvné vyhradenie si možnosti žalovaného rozhodnúť o ponuke návrhu k spolutvorbe relácie vyradeným účinkujúcim, bolo súčasťou pravidiel a podmienok relácie, s ktorými sa vopred oboznámili všetci účinkujúci, a ktoré sa zmluvne zaviazali rešpektovať. Nemožno preto označiť ponuku návratu vyradeným účinkujúcim do relácie zo strany žalovaného za poskytnutie neprimeranej výhody, resp. za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

36. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že záujemcovia o účasť v SMS súťaži sa do tejto zapojili v zmysle čl. 3 bod 1 Štatútu SMS súťaže tak, že zaslali spoplatnenú SMS správu na určené telefónne číslo, pričom v texte SMS správy museli uviesť správnu odpoveď na vedomostnú otázku týkajúcu sa relácie. Samotná vedomostná súťažná otázka pritom bola pravidelne zverejňovaná v rámci vysielania televíznych programových služieb žalovaného, ako aj v rámci internetového vysielania na webovej stránke žalovaného. Hlavnou a jedinou cenou v SMS súťaži bol v zmysle čl. 4 Štatútu SMS súťaže, traktor Branson K78 s čelným nakladačom, poskytnutý do SMS súťaže zo strany partnera SMS súťaže.

37. V prípade relácie platí, že účinkujúci boli vopred oboznámení s podrobnými pravidlami relácie, pričom tieto boli pre všetkých účinkujúcich rovnaké a účinkujúci sa vopred zaviazali k ich rešpektovaniu a dodržiavaniu. Za spolupodieľanie sa na tvorbe relácie boli tiež účinkujúci žalovaným odmeňovaní v zmysle príslušných zmluvných ustanovení.

38. Žalobca tvrdil a chcel preukázať, že minimálne v 12. sérii hry Farma, došlo k porušeniu zákona, pravidiel, nezákonnému zvýhodňovaniu časti hráčov (chalupárov), že aplikovateľné pravidlá hry sú nepredvídateľné, antidiskriminačné, čiastočne v rozpore s dobrými mravmi, čiastočne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech hráčov, ale aj v neprospech divákov ako hlasujúcich a tiež hráčov v sekundárnych SMS hrách realizovaných v priebehu hlavnej hry v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov. Súd k tejto časti žaloby považuje za potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože

žiadne z vyššie uvedených tvrdení nepreukázal a nedoložil do konania žiadne relevantné dokumenty, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali.

39. Žalobca navrhol zabezpečiť, pred rozhodnutím, od žalovaného, kompletne všetky pravidlá hry Farma č. 10 - 12, vrátane zmlúv hráčov do hry, kópie audio a videozáznamov Farmy č. 10 až 12 a castingové záznamy o výbere hráčov. Navrhol súdu zistiť všetky osobné údaje hráčov vo Farme 2020 a následne hráčov vypočuť ako svedkov.

Súd dospel k záveru, že požiadavky žalobcu sú nadbytočné a zároveň nesúvisiace s predmetom konania. Žalobca neuviedol, ako konkrétne by prípadné zabezpečenie vykonania dôkazov mohlo bližšie prispieť k objasneniu relevantného skutkového stavu v konaní.

40. Súd dopĺňa, že účelom edičnej povinnosti má byť prípadná podpora už existujúcej a relevantnej právnej argumentácie niektorej zo sporových strán. Nemôže ísť len o pátranie po dôkazoch za účelom vybudovania samotnej kauzy (prípadu). Návrhy na dokazovanie musia jednoznačne a určito smerovať k overeniu tvrdení žalobcu, resp. k významnému podporeniu prostriedkov jeho procesného útoku. Spôsob žalobcom navrhovaných dôkazov je v rozpore s povinnosťou žalobcu v súlade s ust. . V zmysle nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť len odkazom na označené dôkazy. Nie je úlohou a ani povinnosťou súdu skúmať, čo konkrétne mal žalobca v úmysle poukázať ním predloženými listinami. Súd preto nemôže na takéto dôkazné návrhy prihliadať.

41. Súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V odseku 2 dopĺňa, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

42. Žalobca namietal, že hra a jej kompletné pravidlá sú hodné abstraktnej kontroly, pretože je sporné, či hráči majú postavenie spotrebiteľov, či komplexná ochrana spotrebiteľa dopadá na pravidlá hry, obsah zmlúv hráčov, či nejde o hazardnú hru, či ne/bol požadovaný finančný alebo iný majetkový vklad do hry, či bezdôvodné obohacovanie sa organizátorom a vysielateľom hry v neprospech hráčov ako spotrebiteľov, je vkladom do hry. Či menené alebo nepredvídateľné pravidlá hry, ako aj vopred čiastočne známe pravidlá hry sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákonov. Súd zastáva názor, že pokiaľ sa žalobca, ako špecificky legitimovaný subjekt na podanie žaloby v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalých obchodných praktík, okolnosti týkajúce sa neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalých obchodných praktík, musia vyplývať zo zmlúv alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, alebo z konania v rámci uplatňovania nekalých obchodných praktík vo vzťahu k ich používaniu, vo vzťahu k vopred určenému okruhu spotrebiteľov, nie v závislosti od okolností individuálneho, konkrétneho prípadu. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, súd žalobu zamietol v súlade s ust. .

43. Podľa názoru žalobcu, žalované praktiky napĺňajú objektívnu stránku skutkových podstát trestných činov. V tejto súvislosti súd vo všeobecnosti uvádza, že procesný kódex pri výkone civilnej právomoci, rozlišuje právo súdu samostatne posudzovať určité otázky a právo vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie; toto právo je obmedzené len na veci patriace do civilnej právomoci súdov. Je vecou súdu, pre aký postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má na účely konania posúdiť otázky, o ktorých rozhodnúť patrí inému orgánu (správnemu alebo trestnému). Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv. prejudiciálne otázky, ktorými sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej. Zákon stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Inými slovami, súd môže takto posudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci. V prejednávanej veci ide o potrebu zvážiť, či naplnenie skutkových podstát trestných činov tak, ako to opísal žalobca, je spôsobilé zmeniť názor súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd zastáva názor, že samotné tvrdenie žalobcu je neopodstatnené z dôvodu, že žalobcom stroho, neurčito a zmätočne opísané domnelé

trestné činy, nepredstavujú zásadné otázky, zodpovedanie ktorých by bolo spôsobilé zmeniť posúdenie abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach inak, než zamietnutím žaloby z dôvodu neunesenia bremena svojich tvrdení.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k jednoznačnému záveru o skutkovej a právnej irelevantnosti predmetnej žaloby o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach a z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

45. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

46. O nároku na náhradu trov prvoištančného konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovanému, ako procesne plne úspešnej strane v konaní, vznikol nárok na náhradu trov konania, s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.