Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-115-2016.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu R. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I., L. XX, proti žalovanému Y. V., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, o určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku I. súdu Kežmarok č.k. 2C 242/2014-30 zo dňa 25.6.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že počnúc dňom 8.9.2014 sa stanovuje vyživovacia povinnosť žalovanému v prospech žalobcu v sume 50 eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám žalobcu počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť žalovaného pre žalobcu počnúc dňom 8.9.2014 určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2C1089/1998 zo dňa 4.3.2012, zmeneným rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 5Co/129/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2013 zo sumy 26,56 eur na sumu 50 eur mesačne, ktoré výživné je žalovaný povinný poukazovať k rukám žalobcu počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 8.9.2014 do 25.6.2015 vo výške 228,95 eur je žalovaný povinný splácať popri bežnom výživnom v 10 eurových mesačných splátkach až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Rozhodol, že trovy konania účastníkom nepriznáva.
Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý žiadal stanoviť vyživovaciu povinnosť, pretože je študentom vysokej školy a žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a invalidný dôchodok je jediným zdrojom ich príjmu.
Na pojednávaní žalobca žiadal určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne s tým, že jeho matka v priebehu konania zomrela.
Žalovaný v priebehu konania s určením výživného na sumu 50 eur súhlasil.
Prvostupňový súd zistil, že žalobca skutočne je študentom vysokej školy, študuje na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na Filozofickej fakulte študijný odbor učiteľstvo telesnej výchovy. Žalovaný je otcom žalobcu, doposiaľ platil na jeho výživu sumou 26,56 eur. Touto sumou prispieval otec aj na výživu
sestry žalobcu. V súčasnej dobe, v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, žalovaný mal ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči deťom z predchádzajúceho manželstva, ktorá výška výživného predstavuje 150 eur. Spláca hypotekárny úver v Tatra banke 150 eur mesačne a spoločnosti Consumer finance holding spláca 100 eur mesačne. Rodičom za bývanie prispieva sumou 100 eur mesačne a na cestovné do práce potrebuje 100 až 150 eur. Jeho príjem predstavuje 820 eur.
Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikovať ust. § 62 Zákona o rodine, § 65 ods. 3 Zákona o rodine a § 160 O.s.p. Zistil, že výška výživného na sumu 50 eur je primeraná možnostiam a schopnostiam žalovaného, ale nemusí postačovať na pokrytie potrieb žalobcu.
Trovy konania účastníkom konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že z rozsudku nie je jasné, či táto vyživovacia povinnosť platí len počas doby trvania štúdia žalobcu a nie je jasne určené, ako je to s platením výživného počas prázdnin. Nesúhlasil s určením dlžného výživného, pretože ide o nejasné obdobie splácania splátok. Uviedol, že počas odvolacieho konania sa mu narodilo ďalšie dieťa, takže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že čiastočne sú dané dôvody na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť žalovaného voči žalobcovi na sumu 50 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný tak, ako to vyplýva nakoniec z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, študuje na vysokej škole, teda v súlade s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine nie je schopný sám sa živiť. Pripravuje sa na budúce povolanie a preto má vo vzťahu k svojim rodičom právo na výživné. Keďže konanie vo vzťahu k určeniu výživného začína tak, ako je to uvedené v § 65 ods. 3 Zákona o rodine len na návrh, správne postupoval prvostupňový súd, keď odstraňoval vady podania návrhu na začatie konania v priebehu prvostupňového konania a zistil, že žalobca žiada určiť výživné na sumu 50 eur mesačne. K takto stanovenej žiadosti sa ústne na pojednávaní po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu vyjadril aj žalovaný, ktorý so stanovením výšky výživného súhlasil. Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť otca na žalobcu vo výške 50 eur mesačne. Prvostupňový súd si však pri určovaní výšky výživného neuvedomil okolnosť, že v danom prípade vyživovacia povinnosť stanovená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C1089/1998-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/129, 179/2013-180 zo dňa 22.10.2013 bola určená len do dátumu plnoletosti žalobcu, teda do 2.1.2012. Od 2.1.2012 do dňa 8.9.2014, kedy bol podaná návrh na určenie výživného, vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému nebola daná. Táto vyživovacia povinnosť opäť vznikla až od 8.9.2014, preto v týchto intenciách odvolací súd upresnil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného na sumu 50 eur mesačne.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť žalovaného voči žalobcovi trvá do doby, pokiaľ žalobca nie je schopný sám sa živiť, teda do doby, keď žalobca ukončí prípravu na budúce povolanie absolvovaním štúdia. Ak žalobca sa so žalovaným v ďalšom období nedohodnú, žalovanému nebude nič brániť v tom, aby v ďalšom období v čase, keď žalobca ukončí riadne prípravu vysokoškolským vzdelaním, požiada o zrušenie vyživovacej povinnosti príslušný okresný súd.
Časť školských prázdnin aj počas vysokoškolského štúdia je obdobím prípravy žalobcu na budúce povolanie, patrí do študijného obdobia, aj keď v tom čase napríklad žalobca má možnosť si zlepšiť svoj príjem napríklad aj brigádnickou alebo inou zárobkovou činnosťou. Takéto príjmy žalobcu nie je možné považovať za príjmy odôvodňujúce zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi a ani časť školských prázdnin ako súčasť študijného programu nie je možné vylúčiť z vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdil.
Prvostupňový súd rozhodol o dlžnom výživnom. Tento výrok je nepreskúmateľný už aj s poukazom na upresnenie rozhodnutia odvolacím súdom a aj s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne odôvodnenie, z ktorého by mohol odvolací súd stanoviť nedoplatok na výživnom a zistiť dôvody, prečo tak prvostupňový súd rozhodol (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a súvisiaci výrok o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude zistiť, akým spôsobom a v akej výške žalovaný plnil vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi od 8.9.2014 a tak stanoviť nedoplatok na výživnom a podmienky úhrady tohto nedoplatku.
Prvostupňový súd rozhodne v konečnom rozhodnutí aj o trovách celého konania podľa § 224 ods. 3 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.