Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. ul. č.XX, G., občan SR 2/ R. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom P. ul. č.XX, G., občan SR, proti odporcovi: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, okr. B., občan SR o určenie otcovstva s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Kežamrku č.k. -142 zo dňa 09.10.2012 a o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu v Kežmarku č.k. -59 zo dňa 04.03.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na zaplatenie sumy 331,94 Eur na polovicu nákladov na výbavičku, v tejto časti z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a konanie z a s t a v u j e .

M e n í rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o určení, že L. B. je otcom T. a R. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že odporca L. B. j e p o v i n n ý platiť výživné na navrhovateľov v 1.a 2.rade T. a R. P. počnúc od 23.09.1995 do dátumu ich plnoletosti, teda do 02.01.2012 na každého z nich v sume 26,56 Eur mesačne, čo u Jána predstavuje sumu 5.179,20 Eur a Dominiky tiež 5.179,20 Eur a to v splátkach po 50,- Eur mesačne v prospech každého z navrhovateľov počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa v 1.rade T. P. a navrhovateľky v 2.rade R. P..

Návrh na výživné za čas od 02.01.1994 do 23.09.1995 z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 508,80 Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a - c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie č.k. -59 zo dňa 04.03.2012 vo výroku o povinnosti navrhovateľov v 1.a a 2.rade zložiť zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 400,- Eur.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. určil, že L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. č. XX je otcom T. a R. P. narodených XX.XX.XXXX z matky Y. P., nar. XX.XX.XXXX.

II. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť výživné na deti T. a R. P. počnúc dňom ich narodenia teda dňom XX.XX.XXXX do dátumu ich plnoletosti, teda do XX.XX.XXXX mesačne na každé dieťa po 26,56 Eur, čo za 18 rokov činí na syna Jána sumu 5736,96 Eur a na dcéru R. sumu 5736,96 Eur a to v mesačných splátkach po 200,- Eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok k rukám matky detí Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XX, G. s tým, že splátky sú splatné vždy k 20. dňu v tom ktorom mesiaci.

III. Odporcovi uložil povinnosť prispieť sumou 331,94 Eur na polovicu nákladov výbavičky, ktorú matka zakúpila pri narodení detí a síce sumou 331,94 Eur a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 33,20 Eur k rukám matky detí Y. P., nar. XX.XX.XXXX vždy do každého 20 dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Vyslovil, že trovy konania súd účastníkom nepriznáva.

V. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Kežmarku č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX trovy štátu vo výške 508,80 Eur a to v mesačných splátkach po 10,- Eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia vždy ku každému 20 dňu v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok.

Právne rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením , zákona o rodine platnom v rozhodnom čase, ustanovením a zákona o rodine. Výrok o trovách štátu odôvodnil ustanovením (ďalej ) a výrok o splátkach ustanovením

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z rodných listov T. a R. P., nar. XXXX, z výpovedí účastníkov, z dokladov o príjmoch matky detí, otca detí, zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že 1-krát v roku XXXX mali rodičia T. a R. P. pohlavný styk a zo znaleckého posudku vyplýva, že pri tomto pohlavnom styku došlo k oplodneniu matky detí a že otcom je práve p. B.. Táto skutočnosť je evidentná zo znaleckého posudku vypracovaného Prof. RNDr. I. Q. DrSc. A zo záveru tohto posudku vyplýva, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo L. B.. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov našej populácii má číselnú hodnotu W=99,999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol tam uvádzané hodnoty a otcovstvo L. B., nar. XX.XX.XXXX k T. a R. P., nar. XX.XX.XXXX matke Y. P., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané. Znalec zdôvodnil aj záver vo svojom posudku uviedol, že pri porovnávaní genetických znakov detí, matky a otca bola zistená zhoda vo všetkých 15 testovaných genetických systémoch, čim bolo otcovstvo L. B. k T. a R. P. potvrdené.

V čase podania návrhu matka maloletých detí bola nezamestnaná a je invalidnou dôchodkyňou, ktorý jediným príjmom je invalidný dôchodok. Otec mal. detí bol súkromným podnikateľom a to do r. 2008 alebo 2009. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti Oktan a.s., predtým pracoval v spoločnosti CHEDOS a.s., vo P.. Každý z rodičov má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec k 2 mal. deťom R., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX a matka k mal. J. F., nar. XX.XX.XXXX. Výživné, ktoré súd v zmysle návrhu určil pre T. a R. P. za obdobie od ich narodenia do plnoletosti je prakticky výživným minimálnym a po celé to obdobie starostlivosť o výživu a výchovu mal. detí bola výlučne na ich matke.

Súd prvého stupňa priznal matke aj polovicu sumy, ktorú vynaložila na výbavu pre deti po ich narodení. Je pravdou, že vzhľadom na príjem otca, jeho výdavky a ďalšie vyživovacie povinnosti mu mesačne neostane zvyšná suma a ako tvrdil pomáhajú mu finančne aj rodičia, avšak vyživovacia povinnosť rodičia voči deťom je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi rozhodnúť iným spôsobom.

Vzhľadom na finančnú situáciu otca mu súd v súlade s povolil uhrádzať sumy, ku ktorým bol zaviazaný v splátkach.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil tak, že trovy účastníkov nepriznal. V priebehu konaniu im ani trovy nevznikli.

Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvého stupňa tak, že v zmysle ustanovenia zaviazal odporcu tiež v splátkach uhradiť trovy štátu, ktoré predstavujú znalečné, ktoré bolo vyplatené znalcovi Prof. RNDr. Q. za vypracovaný znalecký posudok.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ustanovením písmeno b),,, a v spojitosti s písmeno b) . S rozsudkom nesúhlasí, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Na základe znaleckého posudku je preukázané, že je odporca otcom maloletých detí. Túto skutočnosť vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania ani nepoprel. Poukázal však nato, že súd vo viacerých dôležitých skutočnostiach pochybil. Nevenoval preverovaniu a preskúmaniu skutočnosti a informácii, ktorá je rozhodujúca pre samotné konanie a rozhodnutie vo veci, náležitú pozornosť. V rodných listoch oboch detí, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu bola vykonaná zmena ex offo a to z dôvodu, že pôvodne v rodom liste u oboch detí bol od r. 1994 ako otec zapísaný pán U.. Tento zrejme podal návrh na zapretie otcovstva a na základe tohto konania bolo otcovstvo zapreté. Zrejme preto sa v matričnom zázname matričného obvodu C. L. zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod poradovým č. X a X dala poznámka ex offo. Podľa názoru otca sa súd s touto skutočnosťou nevysporiadal ani sa s ňou nikdy nezaoberal, nakoľko pokiaľ by jej venoval pozornosť neurčil by výživné spätným dátumom narodenia ale k okamihu, ktorým došlo v matričnom zázname k zapísaniu poznámky ex offo. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v prílohách znaleckého posudku, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu sú fotokópie obč. preukazov navrhovateľov, kde sú ako rodné priezviská uvádzané U., U.. Dňa 19.11.2012 navštívil Matričný úrad v C. L. za účelom vyžiadania rodných listov navrhovateľov. Vzhľadom k tomu, že vydaný rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. -142 zo dňa 09.10.2012 nenadobudol právoplatnosť Matričný úrad v C. L. mu odmietol tieto rodné listy vydať s odpoveďou, že tieto záznamy môže vydať len na základe vyžiadania súdu. V prítomnosti odporcu a jeho družky vykonal zmenu v rodnom liste v kolónke meno otca a to takým spôsobom, že v rodných listoch rodné priezvisko U. a U. pred odporcom vymazal z dôvodu, že je to tam nejaký omyl.

Odporca poukázal na ustanovenie s tým, že súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli. Napriek tejto skutočnosti Okresný súd Kežmarok takéto dôkazy ako odporca uviedol nevykonal hoci na nich mal prihliadať z úradnej povinnosti a vykonať ich aj bez návrhu. To znamená, že mal preveriť respektíve zistiť, prečo v obč. preukazoch sú uvedené priezviska U., U..

Odporca mal za to, že samotná matka konala zavádzajúco a účelovo, keď návrh na určenie otcovstva s prísl. podala až v roku 1998 a predovšetkým účelovo neuviedla veľmi dôležitú skutočnosť a síce, že do októbra 1994 bol v rodných listoch pôvodne ako otec detí T. a R. uvedený pán U.. Aj napriek tejto skutočnosti si žiada určenie výživného spätne ku dňu narodenia detí a náhradu polovice nákladov výbavičky pri narodení detí. Tieto náklady matka detí ani riadne nezdokladovala.

Odporca namietal aj tretí výrok rozsudku, ktorý považuje za právne nesprávny, keď ho súd zaviazal na plnenie vo výške 331,94 Eur. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené otcom detí T. a R. v čase narodenia bol pán U. a ten znášal aj náklady na nákup výbavičky. Matka nemôže dvakrát uplatňovať náklady na zakúpenie výbavičky pre svoje maloleté deti, keď ich v tom čase znášal už niekto iný. Neprináleží jej duplicitné plnenie. Zároveň namietal, že právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa pôrodu. Podľa názoru odporcu bolo v čase podania návrhu toto právo v plnom rozsahu premlčané.

Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia nadobudli plnoletosť dňa 02.01.2012. Z toho dôvodu považuje odporca za nesprávny druhý výrok rozsudku a to, že výživné sa má poukazovať v pravidelných mesačných splátkach priamo k rukám matky navrhovateľov Y. P., nakoľko ide o plnenie, ktoré patrí deťom a v prípade, že deti nadobudli plnoletosť, má sa plniť priamo im. Z toho dôvodu mal byť odporca zaviazaný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť priamo deťom.

Odporca zároveň nesúhlasil s výživným uloženým mu k úhrade za čas, keď ako otec maloletých bol zapísaný v rodnom liste navrhovateľov pán U..

Zároveň odporca poukázal aj na nečinnosť respektíve sporadickú činnosť Okresného súdu Kežmarok v predmetom spore, keď konanie trvalo viac ako 14 rokov. Konania týkajúce sa maloletých detí sa majú vyvíjať urýchlene a prednostne. Nemôže obstáť tvrdenie Okresného súdu Kežmarok, že sa snažil vypátrať miesto trvalého pobytu odporcu respektíve adresu, na ktorej mu mohli byť jednotlivé zásielky doručované. Neustále sa obracal s tou požiadavkou len na jednu inštitúciu a to na Obecný úrad v G.. Odporca poukázal na to, že sa neskrýval a ani nezatajoval a na všetky prípisy, ktoré mu Okresný súd Kežmarok doručil aj riadne reagoval. Okresný súd absolútne nevyučil svoje možnosti vylustrovať informácie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, resp. iných zložiek, napríklad polície a to aj napriek tomu, že odporca bol zamestnaný u slovenských firiem, ktoré majú sídlo v danom regióne.

Odporca sám mal záujem na tom, aby sa vykonalo znalecké dokazovanie, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že to sám navrhol okresnému súdu vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.02.1999. Napriek tomu súd nariadil uznesením vykonanie znaleckého dokazovania až v roku 2003, no i napriek tomu sa toto nevykonalo z dôvodu, že ani jeden z účastníkov nezložil zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Tieto trovy neboli zložené ani v roku 2012 a znalecké dokazovanie bolo vykonané a následne odporcu Okresný súd Kežmarok svojim rozsudkom zaviazal na ich úhradu.

Zároveň odporca uviedol, že keď bolo znalecké dokazovanie vykonané skôr v tejto veci, by sa rozhodlo už pred niekoľkými rokmi a nie v roku 2012, keď T. a R. majú dávno 18 rokov. Odporca mohol ako otec zariadiť veci iným spôsobom. Určite by sa snažil prispievať na výživu deti, kontaktovať sa s nimi a vytvárať k ním nejaký citový vzťah a to i napriek tomu, že by určite nebýval s nimi v spoločnej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť si plní aj vo vzťahu k dvom deťom z predchádzajúceho manželstva.

Namietal, že nie je schopný platiť výživné v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur, nakoľko ako uviedol na pojednávaní dňa 18.09.2012, plní si vyživovaciu povinnosť vo výške 150,-Eur a spláca úvery z predchádzajúceho manželstva. Preto aj navrhol súdu splácať výživné najviac po 50,- Eur za mesiac. Splácanie 200,- Eur mesačne by bolo pre neho likvidačné. Z druhého výroku rozsudku nevyplýva, či sú jednotlivé mesačné splátky vo výške 200,- Eur vykonávané pre každé dieťa osobitne alebo ide o jedno plnenie pre obe deti. Tento výrok považuje odporca za nepreskúmateľný.

Zároveň odporca nesúhlasí s tým, aby sám znášal náklady na znalecké dokazovanie, nakoľko v roku 1999 sám navrhol jeho vykonanie a nebránil sa tejto skutočnosti. Nikdy netvrdil, že nie je otcom a tiež si nemohol byť na 100 % istý, že otcom je, nakoľko matka v rozhodnom období mohla mať a zrejme aj mala vzťah s iným mužom.

Odporca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia. Uviedli, že v ich rodných listoch nebolo uvedené meno otca. V občianskych preukazoch je rodné priezvisko U. a U. z toho dôvodu, že p. U. si chcel deti osvojiť, ale dozvedel sa, že to nie sú jeho deti, ale p. B.. Odporca o deti nejavil záujem, popieral otcovstvo.

Z obsahu vyjadrenia i z podpisu na listine vyplýva, že k odvolaniu sa vyjadrila i matka navrhovateľov. Jednoznačne uviedla, že náklady na výbavičku v sume 331,93 Eur zakúpenú na maloleté deti si neuplatňuje. Zároveň uviedla, že výživné do plnoletosti patrí matke.

Z vyjadrenia vyplýva, že splácanie mesačného výživného v mesačných splátkach pre T. i R. môže byť stanovené po 75,- Eur mesačne s tým, že splátky žiadajú splácať k 20-temu dňu v mesiaci. Zároveň majú za to, že nemajú uhrádzať trovy znaleckého dokazovania.

Z predposledného odseku vyjadrenia na č.l. 158 spisu vyplýva, že navrhovateľ v 1.rade si uplatňuje aj výživné od 02.01.2012 v sume 26,- Eur mesačne až do ukončenia štúdia, t.j. do 30.05.2004.

Z obsahu tohto odseku vyplýva, že ide o návrh na určenie výživného vo vzťahu k odporcovi, ktorý však nebol prejednávaný súdom prvého stupňa. Preto bude potrebné v tejto časti vylúčiť súdom prvého stupňa návrh na samostatné konanie a o návrhu T. P. rozhodnúť.

Pre úplnosť bude potrebné vyzvať navrhovateľa v 1.rade na doplnenie návrhu a žiadať jeho podpis z dôvodu, že vo vyjadrení nie je T. P. podpísaný. Odvolací súd však nemal dôvod vyzývať navrhovateľa k podpisu vyjadrenia.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , nariadil vo veci odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie odporcu v napadnutej časti je z časti dôvodné a z časti dôvodné nie je.

Odporca výslovne súhlasil so späťvzatím návrhu zo strany matky čo do výbavičky v sume 331,94 Eur. Navrhol zrušiť v tejto časti rozsudok a konanie zastaviť (č.l. 174, druhá strana spisu) a to na zmarenom pojednávaní odvolacieho súdu dňa 17.09.2013.

Podľa ust. , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ. Tomuto späťvzatiu návrhu môže zabrániť iba odporca. V takom prípade musí odvolací súd pokračovať v konaní.

Keďže navrhovatelia výslovne zobrali návrh späť čo do polovice nákladov na výbavičku, odvolací súd postupom podľa ust. pripustil späťvzatie návrhu na zaplatenie sumy 331,94 Eur na polovicu nákladov na výbavičku, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Čo do určenia otcovstva, rozsudok odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť ( ) a odvolací súd rozsudok v tejto časti ani nepreskúmaval.

Predmetom konania na odvolacom súde teda bola povinnosť platiť výživné na navrhovateľov v 1.a 2.rade zo strany odporcu. Navrhovatelia si uplatnili prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne, teda matky výživné od času svojho narodenia, teda od 02.01.1994. Matka však návrh podala prostredníctvom Okresného úradu, oddelenie sociálnych vecí v Brezne na Okresný súd v Brezne dňa 23.09.1998. Otec namietal premlčanie nároku výslovne na pojednávaní na odvolacom súde dňa 22.10.2003, pričom námietka premlčania vyplýva i z jeho odvolania. Zároveň otec namietal, že za určitý čas bol ako otec zapísaný iný muž.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 22.10.213 oboznámil rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp.zn. zo dňa 08.09.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.1994, z ktorého vyplýva, že bolo určené, že navrhovateľ T. U. nie je otcom navrhovateľov v 1.a 2.rade R. U. a T. U..

Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ T. U. sa domáhal voči odporcom zapretia otcovstva, ktoré bolo založené súhlasným prejavom navrhovateľa s Y. P., matkou maloletých detí. Podstata omylu spočívala v tom, že podľa vyjadrenia Y. P. sa deti mali narodiť v 32 týždni tehotnosti a až neskôr sa T. U. dozvedel, že deti sa narodili v 37.týždni tehotenstva.

Z výroku rozsudku vyplýva, že T. U. bol zapísaný na základe súhlasného prehlásenia ako otec detí v matrike.

Podľa ust.§ 98 ods.1 Zákona o rodine účinného v čase podania návrhu, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie 3 rokov späť od tohto dňa.

Podľa ods.2 uvedeného ustanovenia, právo na jednotlivé opakujúce sa plnenie výživného, ako aj ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa však premlčujú.

Zákon o rodine neupravoval dĺžku premlčacej doby. Preto sa pre oblasť rodinnoprávnych vzťahov so zreteľom na ust., vtedy účinného Zákona o rodine (v roku 1994) používala všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa a to aj pri právach na jednotlivé opakujúce sa plnenia ().

Odporca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu výživného za čas pred 23.09.1995, teda 3 roky pred podaním návrhu. Preto neostávalo odvolaciemu súdu iba túto námietku akceptovať.

Vo vzťahu k námietke, že za odporcu mal plniť iný muž, teda p.U., odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa kryje obdobie, keď ako otec bol zapísaný v matrike p.U.. Rozsudok o zapretí otcovstva nadobudol právoplatnosť ešte pred 23.09.1995. Preto čo do námietky úhrady výživného zo strany p. U. touto sa nebolo potrebné v odvolacom konaní zaoberať.

Spornou nebola výška výživného, pričom odvolací súd konštatuje, že výživné bolo stanovené na hranici minimálneho výživného, tak ako to má na mysli ust. 62 ods.3 Zákona o rodine platného od 11.02.2005 ().

Z dôvodu, že výška výživného za čas od 23.09.1995 do dátumu plnoletosti, teda do 02.01.2012 nebola namietaná ani zo strany navrhovateľov, ani zo strany odporcu, pričom zo strany odporcu bola namietaná iba výška splátok, ktoré navrhoval žiadať uhrádzať vo výške 50,- Eur mesačne, odvolací súd podľa ust. zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o určení, že L. B. je otcom T. a R. P., nar. 02.01.1994 tak, že odporca L. B. je povinný platiť výživné na navrhovateľov v 1.a 2.rade T. a R. P. počnúc od 23.09.1995 do dátumu ich plnoletosti, teda do 02.01.2012 na každého z nich v sume 26,56 Eur mesačne, čo u T. predstavuje sumu 5.179,20 Eur a R. tiež 5.179,20 Eur a to v splátkach po 50,- Eur mesačne v prospech každého z navrhovateľov počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa v 1.rade T. P. a navrhovateľky v 2.rade R. P..

Uvedené znamená, že odvolací súd akceptoval odvolaciu námietku odporcu, že v čase plnoletosti je potrebné plniť k rukám plnoletých navrhovateľov, zároveň akceptoval námietku odporcu, že v rozsudku súdu prvého stupňa nebolo jasne uvedené komu a aké splátky majú byť uhrádzané. Odvolací súd teda určil, že odporca má platiť 50,- Eur mesačne v prospech navrhovateľa v 1.rade T. P. a 50,-Eur mesačne v prospech navrhovateľky v 2.rade R. P.. Ide o dlžné výživné, ktoré je potrebné uhrádzať od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania. Hrozba straty výhody splátok, pokiaľ odporca neuhradí dlžné výživné každému po 50,- Eur mesačne do 20-teho dňa v mesiaci znamená, že sa stane splatným celý dlh a navrhovatelia môžu podať návrh na exekúciu vo vzťahu k odporcovi a požadovať doplatok celého neuhradeného výživného.

Z dôvodu ako bolo uvedené vyššie odvolací súd akceptujúc námietku premlčania zo strany odporcu návrh na výživné za čas od 02.01.1994 do 23.09.1995 zamietol.

Podľa ust. , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Odporca namieta úhradu trov štátu, ktoré predstavuje znalečné, ktoré bolo vyplatené znalcovi Q. za vypracovaný znalecký posudok.

Odvolací súd vo vzťahu k výroku o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu konštatuje, že v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa riadne neodôvodnil prečo odporcu zaviazal k náhrade trov štátu. Preto odvolacia námietka odporcu vo vzťahu k týmto trovám je dôvodná.

Odvolací súd preto v tomto výroku rozsudok podľa ust. zrušil, teda o povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 508, Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur. Zároveň zrušil rozsudok i vo výroku o trovách konania, ktorý je súvisiacim výrokom a podľa ust. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude znova rozhodnúť o trovách štátu vo výške 508,80 Eur, ktoré vznikli zaplatením znalečného znalcovi Q. a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodniť ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.

Uznesením č.k. -59 zo dňa 07.03.2012 súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým dokazovaním poveril znalca I. Q.. Znalcovi uložil vypracovať v lehote 60 dní od doručenia právoplatného uznesenia v štyroch vyhotoveniach písomný znalecký posudok. Účastníkom uložil povinnosť riadiť sa pokynmi znalca. Navrhovateľom uložil povinnosť zložiť zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 400,- Eur na účet Okresného súdu v Kežmarku. Zároveň odvolal znalca I. B.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia návrhom podaným dňa 23.09.1998 žiadajú, aby súd určil, že navrhovateľ je ich otcom. Na základe uvedeného konštatoval, že je potrebné k rozhodnutiu vo veci samej mať k dispozícií posudok odborníka v danej oblasti, teda v oblasti genetiky, konkrétne analýzy DNA. Po citácií ust. a ust., a konštatoval, že za účelom dosiahnutia súčinnosti uložil účastníkom konania povinnosti v súlade s ust. , o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a súčasne účastníkov upozornil na možné sankcie v zmysle ,

Následne citoval súd prvého stupňa ust. s tým, že na zaplatenie preddavku zaviazal navrhovateľov v prospech ktorých je znalecký posudok nariadený. Výšku preddavku určil na 420,- Eur s tým, že je primeraná predpokladanej sume znalečného. Uviedol, že odmena znalca bude určená osobitným uznesením po predložení znaleckého posudku a po podaní vyúčtovania.

Proti tomuto uzneseniu včas podali odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Jej invalidný dôchodok je jediným príjmom pre rodinu. Navrhovateľ v 1.rade je študentom 3.ročníka na súkromnej strednej odbornej škole hutníckej v U.. Navrhovateľka v 2.rade prerušila štúdium na súkromnej Pedagogickej a sociálnej akadémií EBG, Školská 5, Q. od 11.01.2012. Bola sa prihlásiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, avšak pre chýbajúce doklady ju zatiaľ nezaevidovali. Po zaevidovaní doklady zašle. Z uvedených dôvodov nie sú schopní zložiť zálohu na znalecké dokazovanie, keďže nemajú vlastné príjmy. Rodina je v hmotnej núdzi.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa č.k. -59 zo dňa 04.03.2012 v zmysle zásad uvedených v ust. a zistil, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Tak ako bolo konštatované vyššie, súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom. Zároveň rozhodol i o trovách štátu potom, čo rozhodol o znalečnom. Trovy štátu uložil uhradiť odporcovi. Odvolací súd tento výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovatelia boli zo zákona oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Dožadovali sa určenia otcovstva a výživného. Návrh podali ešte ako maloletí. Navrhovateľ v 1.rade ešte v súčasnosti študuje. Navrhovateľka v 2.rade len dva mesiace pred podaním odvolania štúdium prerušila. V súčasnosti, ako to vyplýva z prednesu matky navrhovateľov na pojednávaní dňa 17.09.2013 je navrhovateľka v 2.rade na materskej dovolenke, má malé dieťa a býva v B. M. L..

Uznesenie, ktorým sa podľa ust. účastníkom ukladá povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu je podkladom pre súdny výkon rozhodnutia. Preddavok možno vymáhať do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. K tomuto okamihu musí súd urobiť zúčtovanie preddavkov, či už zložených dobrovoľne, alebo vymožených súdnym výkonom rozhodnutia a rozhodovať aj podľa ust.

V súčasnosti bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Preto uznesenie v časti, v ktorej súd uložil navrhovateľom v 1.a 2.rade zložiť preddavok na znalecké dokazovanie stratilo význam.

Odvolací súd preto postupom podľa ust. uznesenie č.k. -59 zo dňa 04.03.2012 vo výroku o povinnosti navrhovateľov v 1.a 2.rade zložiť zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 400,- Eur zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.