Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-23-2016.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Vladimíra Ferika a Jána Babiča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
X. Z. T. Z. Á. J. , nar. XX.X.XXXX v Trebišove, trvale bytom E., F. XXX/X, nezamestnaný,
je v i n n ý , ž e
- dňa 22.11.2014 okolo 16.30 hod. na ceste za železničným priecestím z obce F. smerom na obec E. dobehol poškodenú mladistvú L. G.., nar. X.X.XXXX, ktorú zozadu sotil oboma rukami tak, že spadla do priekopy pri ceste, rukami jej prikryl ústa, aby nekričala, zároveň ju chytil za bundu a ťahal ju z priekopy cez železničné koľaje, pričom ju slovne vyzýval, aby nekričala a nebránila sa a takto ju dotiahol až do trávy, kde ju sotil na zem s úmyslom vykonať na nej pohlavný styk, čomu sa poškodená aktívne a po celý čas bránila, preto ju viackrát udrel rukou do hlavy nad ľavým uchom a na zemi ju otočil na chrbát a sadol si na ňu, chytil jej obe ruky a svojimi nohami ich pritlačil k jej telu, aby sa nemohla brániť, potom jej jednou rukou držal tvár a druhou si rozopol nohavice, vyhrnul jej bundu povyše pása, ohmatával ju po prsiach, pričom sa jej snažil stiahnuť nohavice, čo sa mu však pre jej odpor nepodarilo a hovoril jej pritom, že teraz prišiel z basy a že už niekoho zabil a že zabije aj ju a vo vrecku vraj má nožík, nech mu dá aspoň pusu, pričom jej olizoval tvár a snažil sa ju pobozkať, kedy ho poškodená počas bránenia sa udrela do oblasti obličiek a kedy obžalovaný dobrovoľne upustil od svojho úmyslu a ďalšieho konania,
t e d a
dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol /sedem a pol/ roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 3 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.3.2016 sp. zn. 7T/194/2015, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, a výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp. zn. 7T/14/2016, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Z., poškodenej L. G., svedkov L. G., X. A., V. K. a F. F., čítaním výpovede obžalovaného a svedka F. F. z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný X. Z. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku, nebol doma, nakoľko šiel vlakom o 10.30 hod. spolu s F. F. zo stanice v E. do O., kde sa potom na železničnej stanici stretol so svojou vtedajšou priateľkou a terajšou manželkou V. K.. Keď sa vrátil z O. domov sám okolo deviatej večer, tak nikto nebol doma, pretože jeho mama s bratom Š. bola na policajnej stanici, keďže policajti najskôr tvrdili, že poškodenú sa mal pokúsiť znásilniť jeho brat Š. a potom to hodili na neho, on ale poškodenú nikdy nevidel.
Oproti tomu obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v O. bol za svojou priateľkou E., k čomu sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že sa jedná o tú istú osobu, ktorá sa mu najskôr predstavila ako E.. Preto si myslel, že sa jedná o E., v skutočnosti však šlo o V. (K.). O tom, ako sa v skutočnosti volá jeho vtedajšia priateľka a súčasná manželka, sa dozvedel až po ich spoločnej svadbe.
Z výpovede poškodenej L. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 23.11.2014 bola poobede u svojho priateľa v obci A.. Domov šla autobusom o 16.05 hod., ktorý chodí len do F.T.. V Michaľanoch vystúpila pri železničnej stanici a chcela ísť domov vlakom, avšak vlak už nestihla, a preto šla domov peši po ceste z F. do E.. Išla po ceste, čo vedie okolo železnice a okolo sila, ktoré je za F. pri závorách. Keď bola pri sile, tak cez bránu vyšiel vonku strážnik, ktorého pozná a vie, že sa volá X.. Porozprávali sa a potom pokračovala po ceste domov do E.. Prešla cez závory a keď bola za nimi asi tak 100 metrov, tak počula, ako za ňou niekto beží. Otočila sa a neďaleko od nej bol chlapec v tmavej vetrovke s kapucňou na hlave. Len tam stál, tak ona sa otočila a išla ďalej. Ako išla, tak zozadu pocítila, že ju niekto sotil do ramena, na čo spadla na zem a páchateľ spadol na ňu. Ona hneď začala kričať o pomoc. Keď ležala na zemi, tak sa páchateľ postavil, chytil ju za bundu, postavil ju na nohy a začal ju ťahať hore cez koľajnice. Ako ju ťahal, tak ona stále kričala a chcela sa mu vytrhnúť. Keď prešli cez koľajnice, tak ju sotil na zem, ona spadla na chrbát a páchateľ sa posadil na ňu. Ona neustále kričala, pričom on jej povedal, aby bola ticho a udrel ju rukou do hlavy. Páchateľ na nej sedel a ona sa snažila brániť, udierať ho rukami a odtláčať, popritom ho aj poškrabala niekde v oblasti pásu. On jej potom chytil ruky, sadol vyššie na hrudník a nohami jej zatlačil ruky k telu. Povedala mu, že má okuliare, nech jej ich nepoláme, na čo on jej uvoľnil ruku a ona si dala okuliare do vrecka bundy. Aj tak ho potom chcela zo seba zhodiť na zem, ale páchateľ bol silnejší a nedarilo sa jej to. Potom začula, ako keď sa rozopína pracka na opasku. Na to jej páchateľ začal vyhŕňať bundu smerom hore a sťahovať jej nohavice. Trochu jej ich stiahol, ale nedarilo sa mu to, lebo ona si jednou rukou nohavice držala. Na to jej páchateľ povedal, že nie je odtiaľ, že prišiel z basy a že má vo vrecku nožík. Ona ďalej kričala a bránila sa rukami. Taktiež sa ho spýtala, prečo to robí a povedala mu, že nech si nájde nejakú frajerku. Keďže sa mu nedarilo stiahnuť jej nohavice, tak páchateľ potom prestal a povedal jej, nech mu dá aspoň pusu. Ona sa od neho odťahovala a on jej olízal svojím jazykom líce. Keďže kričala, tak sa jej páchateľ snažil rukou zakryť ústa. Keď jej olízal líce, tak jej uvoľnil ruky, na čo mu povedala, že nech ju nechá. Vtedy sa páchateľ postavil, ona si vytiahla nohavice a opravila bundu, pričom stále ležala na zemi. Všimla si, že keď páchateľ stál nad ňou, tak si sťahoval šnúrku na kapucni. Povedal jej, že nech ide domov, na čo mu odpovedala, že nech ide preč. On povedal, že nech ide ona prvá, tak sa chcela postaviť. On jej na to dal ruku, aby sa postavila. Keď
vstala, tak cez koľaje zišla na cestu a bežala domov. Páchateľ tam ostal stáť a za ňou nebežal. Po celý čas bežala až do E., medzitým jej dvakrát volala mama, ktorej povedala, že o chvíľu je doma. Hneď ako došla domov, tak povedala mame, čo sa stalo. K opisu páchateľa uviedla, že mal na sebe tmavú šušťákovú bundu s kapucňou, ktorú mal stále na hlave, a tmavé nohavice. Bol od nej vyšší, mohol mať okolo 170 cm, pričom jeho výška mohla zodpovedať výške obžalovaného. Je si istá, že to bol Róm, a to podľa typického rómskeho pachu, navyše páchateľ rozprával s takým akcentom, z ktorého sa taktiež dá usúdiť, že išlo o Róma. Do tváre páchateľovi nevidela, lebo mal stále na hlave kapucňu.
Z výpovede svedkyne L. G., matky poškodenej, súd zistil, že jej dcéra bola v ten večer najskôr za priateľom a keďže nechcela čakať na vlak, tak jej telefonicky oznámila, že príde domov pešo. Dcéru najskôr čakala, potom jej zavolala, nakoľko sa jej zdalo, že ide dosť dlho, na čo jej dcéra povedala, že za chvíľočku je doma. Keďže sa jej následne opäť zdalo, že tá chvíľka trvá nejako dlho, zavolala dcére ešte raz a tá jej vtedy oznámila, že ju niekto prepadol a pokúsil sa ju znásilniť. Tým, že páchateľ mal na sebe kapucňu, mu dcéra nevidela do tváre, ale podľa pachu vedela, že sa jedná o Róma - fajčiara. Dcéra jej povedala, že páchateľ s ňou chvíľku zápasil a potom, keď nedosiahol to, čo chcel, ju pustil s tým, že nech ide domov. Dcéra prišla domov ubitá, poškriabaná, celá špinavá a s plačom, že ju prepadol nejaký Róm, ktorý ju chcel znásilniť.
Svedok X. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pracovníkom strážnej služby a že v ten deň strážil objekt sila K., ktorý sa nachádza za F.. V čase, ktorý už nevedel celkom presne konkretizovať, išiel k bráne, lebo počul brechať psa. Vyšiel pred bránu a po ceste z F. do E., ktorá ide okolo sila, zbadal ísť poškodenú, ktorú pozná z videnia, nakoľko po tejto ceste chodí skoro každý deň. Tak sa jej prihovoril a rozprávali sa spolu. Počas toho, ako spolu hovorili, tak asi 20 metrov stála na ceste jedna osoba, ktorá bola oblečená celá v tmavom oblečení - tmavá bunda s kapucňou na hlave a tmavé nohavice. Tá osoba tam len stála. Po tom, čo sa spolu dorozprávali, šiel cez bránu dnu do sila a poškodená šla k železničným závorám a potom po ceste do E.. Ako šiel do vnútra, tak si všimol, že sa pohla aj tá osoba v tmavom oblečení, a to tiež po ceste do E.. Po uplynutí určitého času sa mu zdalo, že počuje nejaký krik, pričom sa jednalo o ženský krik. Na to prišiel k bráne a začal kričať, že čo sa deje, ale keďže nepočul žiadnu spätnú väzbu, tak tomu ďalej nevenoval pozornosť. Neskôr za ním prišli príslušníci polície, ktorí sa pýtali, či niekoho nevidel, pretože niekto chcel znásilniť nejaké dievča.
Svedkyňa V. K., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným pozná približne 2 až 3 roky, pričom keď sa s obžalovaným spoznali, tak sa mu predstavila ako E.. To, aby sa predstavila vtedy obžalovanému ako E., jej poradili kamarátky a ani ona nechcela povedať obžalovanému, ako sa v skutočnosti volá. To, že sa volá V., povedala obžalovanému asi tak 2 až 3 dni po ich spoločnej svadbe, pričom obžalovaný si dovtedy stále myslel, že sa volá E.. Spolu s obžalovaným sa ešte pred svadbou stretávali v O. asi tak raz za týždeň. Obžalovaný za ňou chodil do O. obvykle sám, ale raz alebo dvakrát tam bol so svojim kamarátom F. F.. Kedy ju spolu s menovaným v O. navštívil si už presne nepamätá a nevie uviesť, či to bolo v lete alebo v zime, ale mohlo to byť asi niekedy minulého roku.
Svedok F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v posledných dvoch rokoch bol v O. celkovo raz, avšak nevie si presne spomenúť na to, kedy to bolo. Bol sa tam vtedy prejsť s obžalovaným, ktorý tam šiel za svojou priateľkou, on ich vtedy v O. nechal a sám sa vrátil domov. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že s obžalovaným sa naposledy stretol asi pred dvoma mesiacmi /t.j. asi v mesiaci apríl/, kedy obžalovaného navštívil v mieste jeho bydliska, pretože obžalovaný mu zavolal, aby za ním prišiel. Obžalovaný mu síce vtedy nepovedal, ako má na súde vypovedať, ale povedal mu, ako na súde vypovedal on, teda že obžalovaný vypovedal tak, že boli spolu vtedy v O..
Z prečítanej výpovede svedka F. F. urobenej v prípravnom konaní dňa 23.2.2016 zároveň vyplynulo, že menovaný pri výsluchu na polícii ako svedok vypovedal, že s obžalovaným nikdy v O. nebol a že ani nevie, že tam obžalovaný mal mať nejakú frajerku. Keď sa s obžalovaným stretával, tak s ním chodil vonku len do E. alebo do F.. Prečo vypovedal na hlavnom pojednávaní inak ako na polícii, sa vyjadriť nevedel.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia a porovnania DNA obžalovaného a materiálu, ktorý bol po skutku zaistený spod nechtov poškodenej, je zrejmé, že nositeľom DNA materiálu, ktorý bol zaistený
spod nechtov poškodenej, je obžalovaný X. Z.. Zistené výsledky DNA analýzy boli overené opätovnou DNA analýzou zaistenej stopy a porovnávacieho materiálu.
Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že v rámci vyšetrovania bola vykonaná rekognícia hlasových prejavov (z výpovede poškodenej L. G. v prípravnom konaní vyplynulo, že by páchateľa spoznala podľa hlasu) za prítomnosti poškodenej, v rámci ktorej celkovo päť opoznávaných osôb povedalo poškodenej vety, ktoré mal uviesť páchateľ, pričom poškodená jednoznačne a opakovane opoznala hlas patriaci obžalovanému X. Z..
Bližšie okolnosti súvisiace s miestom spáchania prejednávaného trestného činu sú zrejmé zo zápisnice o ohliadke miesta činu a súvisiacej fotodokumentácie.
Zistený skutkový stav je objektivizovaný aj hlásením o použití služobného psa, lekárskou správou a správami polície.
Zo spisov Okresného súdu Trebišov sp.zn. 7T/194/2015 a 7T/14/2016 súd okrem iného zistil, že obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti mal dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iné trestné činy, za ktoré už bol právoplatne odsúdený.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že páchateľom prejednávaného skutku je obžalovaný X. Z.. Obžalovaný bol spoľahlivo usvedčený predovšetkým závermi znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že z biologickej stopy - nečistôt spod nechtov zaistených z ľavej ruky poškodenej L. G. - bola vykonaná úspešná DNA analýza, pričom porovnaním s DNA profilom porovnávacej vzorky odobratej od obžalovaného bola zistená zhoda, čo nepochybne dokazuje, že pôvodcom tejto biologickej stopy je obžalovaný X. Z.. Závery znaleckého skúmania zapadajú aj do rámca výsledkov vykonanej rekognície hlasových prejavov a zodpovedajú i ďalším zisteným skutočnostiam, a to popisu páchateľa, ako ho uviedla poškodená na hlavnom pojednávaní, ako aj tvrdeniu poškodenej, že počas toho, ako na nej páchateľ sedel a ona sa snažila brániť, páchateľa poškrabala niekde v oblasti pásu.
V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že použitie DNA analýzy v kriminalistickej praxi umožňuje jednoznačné určenie pôvodcu spornej biologickej stopy, keďže pravdepodobnosť nájdenia dvoch osôb s rovnakým DNA profilom je vzhľadom na obrovskú variabilitu jednotlivých DNA profilov v ľudskej populácii prakticky nulová, výnimku tu tvoria iba jednovaječné dvojčatá, u ktorých súčasnými analytickými metódami nie je možné genetické profily rozlíšiť.
Uvedenými dôkazmi tak bola vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý sa v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní snažil preukázať, že poškodenú L. G. nikdy nevidel a že v čase, keď došlo k pokusu o jej znásilnenie, sa mal nachádzať v O.. Tvrdenia obžalovaného v tomto smere sú zjavne účelové a nezodpovedajúce skutočnosti aj z dôvodu, že obžalovaný nevedel presvedčivo vysvetliť, prečo v prípravnom konaní uvádzal, že v O. bol za priateľkou E. a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol za priateľkou V.. Podľa tvrdení obžalovaného sa síce má jednať o tú istú osobu (V. K.), čo na hlavnom pojednávaní potvrdila aj samotná V. K., ktorú súd vypočul ako svedka, je však potrebné poznamenať, že uvedená svedkyňa vypovedala až po tom, ako bola prítomná pri výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorého sa dovtedy zúčastňovala ako verejnosť. Tvrdenia oboch menovaných, že obžalovaný sa dozvedel o skutočnom mene svojej priateľky a neskôr svojej manželky až niekoľko dní po ich spoločnej svadbe sú evidentne vymyslené a bezpochyby nemajú žiaden reálny základ.
K výpovedi svedkyne V. K. možno uviesť aj to, že celá jej výpoveď na hlavnom pojednávaní vyznela zmätočne a nepresvedčivo, navyše si vôbec nevedela spomenúť, kedy ju mal obžalovaný v spoločnosti F. F. v O. navštíviť, a to ani približne (či to bolo v lete alebo v zime).
Uvedené platí rovnako aj pre výpoveď svedka F. F., ktorý síce na hlavnom pojednávaní potvrdil, že bol v O. raz spolu s obžalovaným, ktorý tam mal vtedy ísť za svojou priateľkou, avšak ani on si nevedel presne spomenúť na to, kedy to bolo. Taktiež nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že s obžalovaným nikdy v O. nebol a že ani nevie, že tam mal mať nejakú priateľku. Navyše súd zistil, že s obžalovaným sa stretol asi dva mesiace pred hlavným pojednávaním, a to na podnet obžalovaného, ktorý mu zavolal, aby za ním prišiel a povedal mu, ako na súde vypovedal, teda že vypovedal tak, že
obaja boli vtedy spolu v O.. Výpoveď svedka F. F. na hlavnom pojednávaní preto nie je možné hodnotiť inak ako nevierohodnú a účelovú, motivovanú snahou napomôcť obžalovanému a vytvoriť mu aliby, ktoré by potvrdzovali, že v čase, keď malo dôjsť k pokusu o znásilnenie poškodenej, sa mal obžalovaný nachádzať v O.. Konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku tak obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona, pričom je zrejmé, že obžalovaný od ďalšieho konania upustil a k dokonaniu trestného činu nakoniec nedošlo v dôsledku aktívnej obrany poškodenej. Subjektívna stránka trestného činu je daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Obžalovaný je bez pracovného pomeru a doposiaľ nikde nepracoval. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, v obci doposiaľ nebol riešený pre žiadnu priestupkovú činnosť. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.3.2016 sp.zn. 7T/194/2015, ktorým mu bol pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp.zn. 7T/14/2016, ktorým mu bol pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd prihliadol aj na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť spáchanú v súbehu (celkovo za štyri trestné činy). Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici, upravenej podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona (t.j. zvýšenej o jednu tretinu), keďže u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností. Nakoľko trest súd ukladal za súbeh zločinu a prečinu (prečinov), bolo potrebné zohľadniť aj zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovanému tak bol ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 6 rokov 8 mesiacov (dolná hranica) a 13 rokov 4 mesiace (horná hranica), a to ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol obžalovaný právoplatne odsúdený vo vyššie konkretizovaných konaniach vedených na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 7T/194/2015 a 7T/14/2016. Súd zároveň spolu s uložením súhrnného trestu obligatórne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.3.2016 sp.zn. 7T/194/2015 a právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 14.3.2016 sp.zn. 7T/14/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest zodpovedá kritériám účelu trestu z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a mal by byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti. dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.