Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-44-2022.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom B. XX, t. č. C. XX, D., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a .s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom P.O. Hviezd/oslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38Csp/88/2019-113 zo dňa 24.05.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu sa vo výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (II. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2019 domáhala ochrany práv spotrebiteľa, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vyplatenia finančného zadosťučinenia.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu s odôvodnením, že došlo k odpredaju pohľadávky zo strany žalovaného na inú osobu zobrala žalobkyňa žalobu späť, nakoľko žalovaný už nie je vlastníkom pohľadávky. Pre prípad priznania náhrady trov konania žalovanému žiadala, aby nebola priznaná žalovanému náhrada trov konania, nakoľko celú situáciu zapríčinil tým, že počas sporu odpredal pohľadávku. Vzhľadom na procesný úkon žalobkyne a to späťvzatie žaloby v celom rozsahu konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že ich priznal žalovanému voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Mal za nedôvodnú argumentáciu žalobkyne, že bola nútená vziať žalobu späť pre správanie sa žalovaného, ktorý postúpil pohľadávku (odpredal pohľadávku) na tretiu osobu, čo mu nemožno pričítať ako zavinenie na zastavenie konania, keďže žalovaný mal voči žalobkyni splatnú pohľadávku a bolo len v jeho kompetencii ako s ňou naloží. Len žalobkyňa nesie zavinenie za zastavení konania, keďže môže so žalobou disponovať, pričom správanie sa žalovaného, pre ktorého by bol žalobca nútený zobrať
žalobu späť je napr. plnenie zo strany žalovaného až po podaní žaloby. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie. V predmetnom spore sa žalobkyňa ňou uplatňovaného nároku nedomohla, preto nesie zavinenie na zastavení konania tým, že vzala žalobu späť. Zároveň nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, keď dané dôvody neboli medzi stranami tvrdené. Skutočnosť, že žalobkyňa je ako spotrebiteľka oslobodená od súdneho poplatku nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, pričom o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o trovách konania, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v II. výroku zrušil a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odvolaní namietala inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, čím došlo k ohrozeniu práva a právom chránených jej záujmov, pričom okresný súd svojvoľne uprednostnil rozhodnutie nehľadiac na vyjadrenie žalovaného a zásady spravodlivosti. Poukázal na podanie žaloby doručenej okresnému súdu dňa 30.09.2019, pričom späťvzatie žaloby doručené okresnému súdu dňa 26.04.2022 učinila a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že jej prišiel z okresného upomínacieho súdu platobný rozkaz pod sp. zn. 40Up/1422/2021, kde ju žaluje nový veriteľ spoločnosť Intrum Slovakia s. r.o. a až vtedy sa dozvedela o odpredaní pohľadávky žalovaného počas sporu tretej osobe. Spolu s platobným rozkazom jej boli doručené aj doklady a to zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou Intrum Slovakia, z ktorého dôvodu vzala žalobu späť, majúc za to, že na okresnom súde už nemohlo konanie pokračovať so žalovaným, ktorý už nebol veriteľom pohľadávky. Tiež poukázala na nefér konanie žalovaného, ktorý odpredal pohľadávku z dôvodu, aby jej nemusel vrátiť bezdôvodné obohatenie, pričom vie, že je úver bezúročný a bez poplatkov, ak by tak žalovaný neučinil, nemusela by vziať žalobu späť. Podľa nej sa okresný súd zle vysporiadal s posudzovaním náhrady trov konania, pretože žalovaný zapríčinil späťvzatie žaloby, strpel súdne konanie a počkal by na súdne rozhodnutie, ktoré by nemuselo riešiť späťvzatie žaloby. Nemôže sa preto súdiť so žalovaným, ktorý odpredal pohľadávku a nový veriteľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu proti nej, z ktorého dôvodu pre hospodárnosť a nevedeniu dvoch konaní na tom istom súde vzala žalobu späť, teda nezapríčinila zastavenie konania, ale bol to mám žalovaný. Tiež poukázala na charakter spotrebiteľského sporu.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom II. výroku vecne správne.
Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo nesprávne právne posúdenie veci ako aj iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K uvedenému odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania pre späťvzatie žaloby žalobkyňou postupoval správne, keď mal za to, že to bola žalobkyňa ktorá vzala žalobu späť, čo bol jej dispozitívny úkon, pretože žalobou disponuje výlučne žalobca. Žalovaný sa
k späťvzatiu žaloby žalobkyňou nevyjadril, pričom žalobkyňa preukázala v súvislosti so späťvzatím žaloby doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaného, doručené jej dňa 30.03.2021 s tým, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 23.03.2021 a pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. so sídlom Bratislava.
Podľa ustanovenia § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaním práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
Ako už bolo uvedené, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).
V prejednávanej veci okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalovaného na náhradu trov konania vychádzal zo zásady zavinenia zastavenia konania žalobkyňou.
Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby rovnako dospel k záveru, že to bola výlučne žalobkyňa, ktorá vzala žalobu späť, pričom samotné postúpenie pohľadávky žalovaným, čo bolo nepochybné z oznámenia o postúpení pohľadávky, ku ktorému navyše došlo až v marci 2021, nebolo takou okolnosťou, pre ktorú išlo o taký postoj žalovaného, ktorý by bolo možné pričítať ako jeho zavinené konanie, majúce za následok dôvodnosť späťvzatia žaloby a následné zastavenie konania. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s možnou aplikáciou § 257 CSP, keď nezistil dôvody pre aplikáciu daného ustanovenia.
Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o trovách konania, uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom II. výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.