Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-23-2016.pdf
PDF · 123.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: P. X., nar. X.XX.XXXX, bytom V. B. XX, B., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 202,64 Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 202,64 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny od 4.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2007, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13/ o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná,
žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 472,90 Eur a tieto zaplatiť priamo právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, na účet vedený vo VÚB Prešov, číslo účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: XXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 116 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 27.1.2016 doručila návrh, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 202,64 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2007 uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovania a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú. Svoj nárok odôvodňovala tým, že podľa úverovej zmluvy z 26.4.2007 jej bol poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk (165,97 Eur), za poplatok vo výške 4 000,- Sk (132,78 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 9 000,- Sk (298,75 Eur) mala zaplatiť v 10 splátkach po 900,- Sk (29,87 Eur). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 85,40 % navýšenie. Doposiaľ žalovanému zaplatila 368,61 Eur. Poplatok vo výške 4 000,- Sk (132,78 Eur), je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, podľa článku 13 VOP. Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Táto zmluvná podmienka o poplatku nebola individuálne dojednaná a svojou výškou na jednej strane, absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na druhej strane spôsobil značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe a nielen svojim obsahom ale aj výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je teda jasné z akých dôvodov žalovaný žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Poukazovala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 z 13.9.2013, ktorým súd rozhodol, že rovnaká zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou a tento rozsudok bol právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 z 21.8.2014. Sú tu aj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v ktorých rovnakú podmienku posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pod sp. zn. 1Co 2/2015 z 11.3.2015, 4Co 52/2015 z 21.10.2015, 17Co 50/2015 z 6.8.2015.
Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zákona 258/2001 Z. z. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný získal na jej úkor bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je daná rozdielom medzi ňou zaplatenými platbami vo výške 368,61 Eur a výškou poskytnutého úveru v sume 165,97 Eur, teda vo výške 202,64 Eur. O tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela v decembri 2015, kedy sa obrátila na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa a bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a že je úžerná. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehoty žalobkyňa poukázala na to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo ma za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. V tomto smere poukázala aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co 72/2014 z 19.3.2015. Obdobne je tu ďalší rozsudok 17Co 84/2011 z 12.12.2011, 2Co 9/2012 z 21.1.2013. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s10 ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom 8.3.2016 poukazoval na to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľský úveroch, ale v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobkyňa ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa takáto zmluva považuje za absolútny obchod a nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Právny poriadok SR je založený na princípe zákazu retroaktivity a žalobkyňa si mala byť vedomá, že ustanovenia článku 6 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa nevzťahujú na jej prípad. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ konal v dobrej viere a druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (rozhodnutie ESD, C-464/01 vo veci Q. X. proti Bay Wa AG). Obdobne pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom uvedie dodávateľa do omylu, je treba takú obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, lebo je potrebné chrániť dobrú vieru v dodávateľa. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je žalovaný toho názoru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaje o RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od 1.1.2008. Pokiaľ žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, v tomto smere znáša dôkazné bremeno sama a musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho priamo uvádza. Pokiaľ ide o samotnú jeho výšku v čase uzatvorenia zmluvy dlžníčke vyhovovala, keďže voči tejto výške nič nenamietala. Zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prevzala. Pokiaľ ide o výšku tohto poplatku, v zmluve je jasne a určite uvedený hneď vedľa sumy poskytnutého úveru, teda dlžníka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný odmieta, že z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej žalovaný vzniesol námietku res iudicata, keď poukazoval na to, že pred Stálym rozhodcovským súdom sa viedlo konanie ohľadne plnenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX a súd dňa 6.11.2006 v konaní pod sp. zn. SR 01570/08 vydal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a kde ohľadne tej istej zmluvy o úvere č. XXXXXXX žalovaná defakto potvrdila, že zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a takisto boli potvrdené aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovanú k zaplateniu 7 500,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne z tejto zmluvy od 23.11.2007 do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 3 475,- Sk. V tomto rozsudku sa jednalo o ten istý predmet konania. Vychádza z rovnakých skutkových tvrdení, týka sa rovnakých osôb a právny charakter rozhodcovského rozsudku ako res iudicata priznáva aj aktuálna slovenská judikatúra (uznesenie Krajského súdu Prešov z 31.5.2011 sp. zn. 7Cob 42/2010). V tomto konaní ide o spor o platnosť zmluvy o úvere, pričom v konaní rozhodcovského súdu bolo žalovanému prisúdené právo na zaplatenie z tejto zmluvy, pritom takýto právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorým sa rozhodlo o žalobe na plnenie, je prekážkou vecí rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka či tu právny vzťah je alebo nie je, bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Aj prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je irelevantná, aj v takom prípade naďalej existuje res iudicata, pritom by mal súd toto konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalovaný z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
Na ústne pojednávania sa žalovaný neustanovoval, svoju neúčasť ospravedlňoval, z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere z 26.4.2007, rozhodcovským spisom Slovenskej arbitrážnej sp. zn. SR 01570/08 a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa a žalovaný dňa 26.4.2007 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5 000,- Sk, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 4 000,- Sk tak, že celkovo mala zaplatiť 9 000,- Sk v 10 splátkach po 900,- Sk, počnúc dňom 25.5.2007.
Zo spisového materiálu Slovenskej arbitrážnej a. s. Bratislava sp. zn. SR 01570/08 mal súd preukázané, že žalovaný doručil návrh 11.2.2008 na začatie rozhodcovského konania, v ktorom sa domáhal plnenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX od žalobkyni vo výške 7 500,- Sk s 0,25 % denným úrokom z omeškania z istiny 7 200,- Sk od 23.11.2007. Rozsudkom sp. zn. SR 01570/08 zo dňa 7.8.2008 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 7 500,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 7 200,- Sk od 23.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trov konania v sume 3 475,- Sk, všetko do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. marca 2008.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu vypovedala, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný s ňou neprešiel jednotlivé zložky zmluvných podmienok. Najprv platila splátky. Potom, keď jednu vynechala, hneď začal exekúciu, resp. nevie koho poslal, tejto osobe zaplatila 70 Eur s tým, že jej nebudú rásť úroky. Následne stratila prácu, nemala z čoho platiť a keď sa zamestnala, jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky z jej mzdy. Nevie koľko jej presne bolo zrazené zo mzdy, to zistila až potom keď sa obrátila na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa. Celkove žalovanému zaplatila 368,61 Eur. Nepozná obsah rozhodcovského rozsudku. Nevie či jej bol doručený, len jej prišlo oznámenie, že jej budú vykonávané zrážky zo mzdy.
Právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, neurčitý administratívny poplatok vo výške 132,78 Eur a neobsahuje ani predpokladanú RPMN, čo vyžadoval vtedy zákon. Argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu. Rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva žalovaný by boli aplikovateľné, avšak tu ide o nulitné rozhodcovské rozsudky a pokiaľ ide o rozsudok rozhodcovského súdu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejneného pod č. 77 Zbierky ročník 2015 neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci, teda nejde o res iudicata. Súdy vydali niekoľko
rozhodnutí, ktorými bola táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú a je preto nepochopiteľný postoj žalovaného, že ju naďalej užíva ako zmluvnú podmienku.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 4 ods. 2 a 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu 26.4.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=26.04.2007> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=26.04.2007>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=26.04.2007>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=26.04.2007>.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zmluvu o úvere, ktorú účastníci uzatvorili 26.4.2007 súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu, pretože vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Ide o formulárovú zmluvu so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými žalovaným ako dodávateľom, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľ môže buď všetky prijať alebo neprijať. Spotrebiteľ sa v takýchto zmluvách ocitá v horšej situácii ako zmluvný partner a práve ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských zmluvách č. 258/2001 Z. z. a Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 z. z. má zabezpečiť zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako zmluvnej strany a tiež zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach. Zmluva o úvere je obchodnou zmluvou, ale zároveň vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka a nie je možné aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenia. V čase uzatvárania zmluvy platil Zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3, ktoré upravovalo náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a už v tej dobe platilo, že spotrebiteľská zmluva musí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pod hrozbou (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona 258/2001 Z. z.), že jej neuvedením sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. To isté platí aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. v § 4 ods. 2.
Predmetná zmluva o úvere zo dňa 26.4.2007 tento údaj o úrokovej sadzbe nemá uvedený. Z tohto dôvodu je takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ako poskytovateľ nebankových úverov musel vedieť, že neuvedením výšky úrokov z úveru nastáva v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom predpokladaná sankcia, t. j., že nebude môcť od dlžníka žiadať úrok za úver ani iné poplatky a teda bol uzrozumený s týmto, preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získaní bezdôvodného obohatenie bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Takáto línia posudzovanie úmyslu dodávateľa vyplýva aj rozsudkov Krajského súdu v Prešove 7Co 84/2011, 2Co 9/2012, 1Co 293/2014, či Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co 301/2011, Krajského súdu v Žiline 9Co 648/2013.
Žalovaný tým, že prijal plnenie, ktoré mu nepatrí sa bezdôvodne obohatil a to plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 456 Občianskeho zákonníka je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni, na úkor ktorej sa takto obohatil. Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 202,64 Eur, keď túto výšku tvorí rozdiel medzi zaplatenými platbami žalobkyňou vo výške 368,61 Eur a poskytnutou výškou úveru 165,97 Eur.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa má nárok na úrok za omeškanie, ktorého výška je stanovená Nariadením vlády SR 87/95 Z. z. v § 3 ods. 1, teda zákonný výrok je tvorený úrokovou sadzbou ECB k 1. dňu omeškania plus 8 % bodov. Žalovaný sa dostal do omeškania prijatím takéhoto plnenia ku dňu 8.11.2012. Úroková sadzba k tomuto dátumu bola vo výške 0,5 % plus 8 % bodov, teda vo výške 8,05 % ročne.
Pokiaľ ide o ďalší nárok a to o určenie neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2007, ktorá je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd v tomto smere poukazuje na právoplatné rozhodnutia, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 19.3.2013 spojený s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 5Co 219/2013, ktorým bolo určené, že v rovnakom znení zmluvná podmienka v úverovej zmluve spoločnosti Pohotovosť s. r. o., ako dodávateľa, teda totožnej spoločnosti so žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa zaplatenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu v Karzlove sp. zn. AZ 17Ú 192/2010 zo dňa 3.5.2010 v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru sú neprijateľné a preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorými banka zdôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru v súčinnosti, ktoré vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme, minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok a spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku táto zmluvná podmienka predstavuje neprijateľne zaťaženie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.
V zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný je povinný zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný napriek tomuto zákazu porušuje svoju zákonnú povinnosť, čím porušuje aj Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa § 4 ods. 2, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo jej neprijateľnosť vyplýva zo samotného rozhodnutia. Neprijateľnosť rovnakej zmluvnej podmienky bola vyslovená aj v rozsudkoch Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 2/2015, 4Co 52/2015, 17Co 50/2015. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. súd je povinný aj bez návrhu uviesť v rozsudku, ak neprijateľnosť zmluvnej podmienky, pokiaľ ju zistí v spotrebiteľskej zmluve. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd vyhovel návrhu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania. Žalobkyňa si túto náhradu uplatnila a to vo výške trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval nasledovné trovy konania, ktoré pozostávajú:
- z trov právneho zastúpenia, pri spojení dvoch vecí, a to jednej veci s neurčitou hodnotou, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len AT) za jeden úkon právnej služby odmenu 64,54 eura a druhej veci s hodnotou 202,64 eura, čo predstavuje podľa AT za jeden úkon právnej služby odmenu 19,92 eura, pričom zo spojenej veci účtuje podľa § 13 ods. 3 AT 1/3, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu 6,64 eura (19,92 eura : 1/3 = 6,64 eura) a spolu odmena za jeden úkon právnej služby za spojené veci predstavuje 71,18 eura (64,54 eura + 6,64 eura = 71,18 eura) a 8,39 eura paušál; od 1.1.2016 podľa nového výpočtového základu AT (výpočtový základ 858,-- eur) pri takto spojenej veci odmenu 72,64 eura (66,-- eur + 6,64 eura = 72,64 eura) a 8,58 eura paušál pri vykonaných úkonoch:
- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou ...................................................................... 71,18 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT) paušál ............................................................................. 8,39 eura
- žaloba ............................................................................. 71,18 eura (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT) paušál ............................................................................. 8,39 eura
- zast. pri pojednávaní 23.5.2016 .................................... 72,64 eura (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT) paušál ............................................................................. 8,58 eura
- zast. pri pojednávaní 27.6.2016 .................................... 72,64 eura (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT) paušál ............................................................................. 8,58 eura
Odmena advokáta spolu (bez DPH) ............................... 321,58 eura
V súvislosti s vykonanými úkonmi účtuje hotové výdavky, a to cestovné vlastnými motorovými vozidlami môjho zástupcu, Škoda Fábia, EČ: B. XXX P. a Škoda Yeti, EČ: W. XXX F.:
- dňa 23.5.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,27 eura/km = 30,24 eura (účtuje 1/2) ................................................................... 15,12 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny á 14,30 eura = 57,20 eura {účtujem 1/2, (§ 17 ods. 1 AT)} ......................................................................................... 28,60 eura
- dňa 27.6.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,26 eura/km = 29,12 eura (účtuje 1/3) ................................................................... 9,71 eura k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny á 14,30 eura = 57,20 eura {účtujem 1/3, (§ 17 ods. 1 AT)} ......................................................................................... 19,07 eura
Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Fábia, EČ: B. XXX P.:
- dňa 23.5.2016
- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 23.5.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.) .................................................. 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (7,7 + 4,9 + 5,9 = 18,5 : 3 = 6,2 l/100 km) 0,062 l/1 km a pri cene benzínu 1,234 eura/l ...... 0,08 eura/km
Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,08 eura/km) ....... 0,263 eura/km a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,27 eura/km
D ô k a z : kópia technického preukazu potvrdenie o nákupe benzínu
Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Yeti, EČ: W. XXX F.:
- dňa 27.6.2016
- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 27.6.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.) ................................................. 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100 km) 0,063 l/1 km a pri cene nafty 1,089 eura/l .......... 0,07 eura/km
Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,07 eura/km) ....... 0,253 eura/km a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,26 eura/km
D ô k a z : kópia technického preukazu potvrdenie o nákupe nafty
Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 72,50 eura
Trovy konania spolu: (odmena 321,58 eura + hotové výdav- ky 72,50 eura) ........................................................................ 394,08 eura DPH 20 % .............................................................................. 78,82 eura Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 472,90 eura
Súd po preskúmaní týchto trov priznal právnemu zástupcovi žalobkyne ich náhradu vo výške 472,90 Eur, teda vo výške ako boli uplatnené a zaviazal žalovaného nahradiť ich žalobkyni a to ich zaplatením priamo na účet jej právnemu zástupcovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66 na jeho účet vedený vo VÚB Prešov, č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M. XXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 pís. z/a zákona č. 71/1992 Zb., preto poplatková povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 Zákona 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien prešla na žalovaného a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov pol. 1a, b vo výške 16,50 Eur a 99,50 Eur, t. j. spolu vo výške 116 Eur, ktorý zaplatí žalovaný priamo na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.