Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-3-2016.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
P. A., N.. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka D. F., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.. N. XX, XXX XX A. a otec Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. V.. A. XX/X, XXX XX S., o zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21P 107/2008-14 zo dňa 27.10.2008 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. A., N.. XX.XX.XXXX sumou 150 Eur mesačne od 1. 1. 2016, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, pričom nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016 predstavuje sumu 310 Eur.
Otec m ô ž e nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016 splácať v mesačných splátkach po 15,50 Eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného súd z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 25.05.2016 sa matka maloletej P. A., N.. XX.XX.XXXX, domáhala určenia výšenia výživného na maloletú dcéru, a to na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2016. Návrh odôvodnila tým, že maloletá dcéra začala 01.09.2015 navštevovať II. stupeň základnej školy, pričom sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium. Náklady na učebnice vyčíslila matka na 100,- eur ročne. Ďalej uviedla, že z dôvodu fyzického rastu stúpli náklady na jej ošatenie, obuv a hygienické potreby. Maloletá sa stravuje doma. Polročne sa jej hradí poplatok vo výške 15,- eur za ZRPŠ a 50,- eur prestavujú náklady novinárskeho a vedeckého krúžku. Výdavky na hygienu 30,- eur, kultúrne podujatia 5,- eur, telefón 10,- eur, stravovanie 210,- eur, cestovné 5,- eur, ročná poistka 240,- eur, školské potreby 20,- eur. Ohľadne príjmu otca maloletej uviedla, že má príjem minimálne 1.300,- eur mesačne, pričom príjem jej ako matky je 450,- eur mesačne, pričom v čase vydania pôvodného rozhodnutia bol príjem otca maloletej vo výške 497,91 eur až 663,88 eur.
Matka úvodom uviedla, že maloletá P. je v jej starostlivosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 21P/107/2008-14 zo dňa 27.10.2008, pričom otec maloletej bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 49,79 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca mal. P. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcich sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ZR
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR:
- Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 21P 107/2008-14 zo dňa 27.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2008, ktorým bola maloletá zverená na základe schválenej dohody rodičov do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 49,79 eur mesačne. Na strane maloletej došlo k zvýšeným výdavkov súvisiacich s jej prirodzeným vývojom a rastom, školskou dochádzkou ako aj s nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou, na strane matky a otca došlo k zmene príjmu a osobných pomerov.
Súd výsluchom zistil, že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do januára 2016, pričom otec dovtedy prispieval na výživné vo výške 50,- eur, avšak sa podieľal na výstavbe rodinného domu vo vlastníctve matky a tým zabezpečoval aj budúcu bytovú potrebu maloletej dcéry. Po odsťahovaní sa so spoločného bydliska otec prispieval na výživu maloletej mesačne vo výške 50,- eur v januári 2016, vo februári 2016 až apríli 2016 vo výške 100,- eur mesačne a od mája 2016 120,- eur mesačne.
Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na:
a/ odôvodnené potreby maloletého dieťaťa: Maloletá od septembra 2015 navštevuje druhý stupeň základnej školy. Venuje sa novinárskemu a vedeckému krúžku, s čím má náklady 5 € mesačne počas školského roka. Je vo vývoji, rastie, a preto potrebuje častejšie meniť oblečenie. Má zvýšené stravovacie potreby zodpovedajúce jej veku a vývoju. Súd konštatuje, že výdavky tvrdené matkou vo výške 210,- eur mesačne na stravu neboli potvrdené, avšak zo strany súdu boli akceptované výdavky vo výške 120,- mesačne na stravu (maloletá sa stravuje doma - matka varí). Ďalej má matka mesačné výdavky vo výške 40,- eur na školu (v tom zahrnuté ZRPŠ, pomôcky, záujmové krúžky, poistka v škole), 30,- eur mesačne ošatenie, 10,- eur vreckové, 10,- eur iné výdavky (kino, pas, kultúrne podujatia), poistka maloletej 20,- eur. Matka ďalej vyčíslila náklady spojené so zabezpečením bývania pre seba a maloletú, a to výdavky na elektrinu 11,- eur mesačne, plyn 82,- eur mesačne, telefón 25,- eur mesačne, úver na zabezpečenie bývania 159,43 eur, (výdavky celkom na bytovú potrebu rodiny 277,43 eur).
Celkové priemerné náklady na mal. dieťa matka vyčíslila v sume 230,- €, + čiastočne aj výdavky na bývanie. Súd vyhodnotil výdavky vo výške 220,- eur mesačne ako reálne vynakladané pre potreby maloletej dcéry, pričom ďalej súd zohľadnil aj výdavky vo výške 60,- eur z výdavkov vynakladaných matkou na zabezpečenie bytovej potreby maloletej. Súd konštatuje, že je potrebné si uvedomiť, že vyčíslené náklady sú vyššie (aj keď súd neuznal matke dieťaťa všetky výdavky tak ako tvrdila, resp. preukazovala), ale primerane ohľadom potrieb dieťaťa tak, ako sú súdu známe z jeho praxe. Preto pri určovaní výživného bola najdôležitejším faktorom skutočnosť, v akej výške sa otec na výdavkoch dieťaťa môže podieľať. Ďalej bude úlohou matky, aby priznanému výživnému prispôsobila potreby dieťaťa.
b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má hrubý príjem podľa predloženého daňového priznania vo výške 11.193,- eur, čistý príjem po odpočítaní odvodov a daní 8.656,50 eur ročne (721,38 eur mesačne). Otec si uplatňuje paušálne výdavky vo výške 4.477,20 eur a zaplatené poistné na zdravotné a sociálne zabezpečenie vo výške 2.448,31 eur. Ďalej otec zaplatil daň príjmu vo výške 88,19 eur. Súd konštatuje, že otec v zaslanom dotazníku nevyplnil svoje reálne príjmy žiadnym spôsobom, v kolónke príjem odkázal na daňové priznanie. Pri časti, kde mal byť uvedený hnuteľný a nehnuteľný majetok, neuviedol žiaden nehnuteľný majetok, len dve hnuteľné veci - motorové vozidlá v hodnote 2.800,- eur (z toho drahšie v hodnote 2.500,- eur užíva matka maloletej dcéry). Pri výdavkoch otec tvrdil (č.l.37 rub a zápisnica), že jeho výdavky sú mesačne 150,- eur domácnosť, 80,- eur bývanie, 200,- eur strava a ošatenie a 200,- eur nafta a poistka, telefón 30,- eur mesačne, celkovo náklady mesačne 660,- eur. Výdavok 40,- eur na naftu z dôvodu dochádzania za priateľkou. Ďalší výdavok, ktorý otec neuviedol, avšak nesporne ho vynakladal je výživné na maloletú, ktoré platí v poslednom období vo výške 120,- eur mesačne. Ďalej z výsluchu účastníkov bolo zistené, že otec maloletej má peňažné úspory na účte vo výške 500,- eur a úspory na účte stavebného sporenia vo výške 1.600,- eur (51 až 54 minúta zvukového záznamu z pojednávania). Otec je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností (pozemkov) v k.ú. Dolná Krupá evidovaných na LV č. XXXX, č.XXXX, č.XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č.XXX (čl. 5-12). Spoluvlastnícky podiel otca sa pohybuje od podielu 1/4 po 1/12. Súd konštatuje, že otec nadobudol uvedené pozemky dedením, a síce ide o pozemky vedené registri E, avšak aj tieto vzhľadom na výmeru a podiel otca majú svoju hodnotu (prepočítaná výmera na podiel 2.338 m2). Súd konštatuje, že otcom tvrdené výdavky považuje za nereálne, resp. deklarované pre účely tohto konania. Súd uvádza, že otec špecifikoval vlastné výdavky na sumu 660,- eur, pričom mimo toho vynakladá ešte výdavky na naftu z dôvodu dochádzania za priateľkou a výživné na maloletú, t.j. výdavky celkom 820,- eur mesačne. Súd konštatuje, že takto tvrdené a špecifikované výdavky ďaleko presahujú tvrdené a preukazované príjmové možnosti otca. T.j. súd mal možnosť vyhodnotiť buď, že výdavky nie sú v takej výške ako otec tvrdí, alebo že tají pred súdom svoje reálne príjmy. Súd po dôkladnom uvážení vyhodnotil, že otec nemá výdavky v tvrdenej výške. Súd napr. k výdavkom na naftu z dôvodu dochádzky na miesto výkonu pracovných činností, konštatuje, že tieto otec nie je schopný zdokladovať, pričom súd je toho názoru, že otec nevynakladá tieto výdavky v tejto výške aj s ohľadom na zistenú skutočnosť, že do miesta výkonu práce nedochádza vždy sám, ako aj na samotnú vzdialenosť miesta výkonu práce. Súd tieto výdavky vyhodnotil ako účelovo tvrdené, pričom ich zohľadnil vo výške 150,- eur mesačne, vrátane dochádzky za priateľkou. Rovnako súd vyhodnotil ako účelovo tvrdené aj výdavky 150,- eur na domácnosť, nakoľko ako vyplynulo z výpovede (viď zvuková nahrávka), v súčasnosti ich ešte nevynakladá, ale predpokladá ich vynaloženie v súvislosti so zabezpečením bytových podmienok
v garsónke vo vlastníctve matky (farba na maľovanie, práčka, vysávač atď.). Vo vzťahu k výdavkom na stravu, ošatenie 200,- eur a 80,- eur náklady na garsónku, súd nemal výhrady. Súd záverom k príjmovým možnostiam otca konštatuje, že v Trnavskom a Bratislavskom kraji, kde otec maloletej vykonáva prevažnú časť svojej činnosti sú všeobecne príjmy vyššie, a to aj v rámci stavebníctva, pričom ak otec, ktorý vykonáva špecializované činnosti (montáž sadrokartónu), ktorá vyžaduje vyššiu mieru odbornej zdatnosti a zároveň deklaruje, že za túto činnosť dostáva len 4,45 eur v čistom (721,- eur čistý príjem / 162 hodín, ktoré otec tvrdí, že odpracuje) a pritom ešte vynakladá náklady na palivo, ktoré mu ďalej znižujú čistý príjem, tak súd je toho názoru, že v takomto príjmovom stave otec zotrváva sám , pričom takéto osobné rozhodnutie nemôže prenášať na maloleté dieťa.
c/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloleté dieťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb: Matka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 528,47 € (prepočítané podľa č.l.17), poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, je vlastníčkou rozostavaného rodinného domu tesne pred dokončením, má úver na dom s mesačnou splátkou 159,43 eur. Žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, ktorá jej pomáha s platením výdavkov. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. V minulosti (pred troma rokmi) predala pozemok za sumu 21.000,- eur, ktoré spotrebovala na výstavbu domu a chod domácnosti. Vzhľadom na okolnosti uvedené vyššie súd má za to, že je možné od otca spravodlivo požadovať, aby 20,80 % percent zo svojho príjmu použil na plnenie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, t. j. vo výške 150,- € mesačne. Súd konštatuje, že otec maloletej dcéry má disponibilné prostriedky vo výške 2.100,- eur (stavebné sporenie, účet), ktoré môže použiť na zariadenie garsónky, pričom mu ešte zostanú prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti. Súd poukazuje tiež na to, že platenie takéhoto výživného je v možnostiach otca, keďže jeho príjem dosahuje 721,38 € mesačne a oprávnené výdavky 490,- € mesačne (strava a ošatenie 200,- eur, náklady na bývanie 80,- eur , nafta 150,- eur, mobil 30,- eur, výdavky na domácnosť 30,- eur). Súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 150,- eur mesačne vychádzajúc z celkových výdavkov na dieťa vo výške 260,- eur (vrátane výdavkov na zabezpečenie bytovej potreby maloletej), pričom vychádzal z toho, že matka zabezpečuje tak starostlivosť, ako aj bytovú potrebu, pričom vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemôže vykonávať reálne ďalšiu zárobkovú činnosť, a preto súd stanovil otcovu vyživovaciu povinnosť vo výške 57,69 % t.j. ako vyššiu a matkinu vyživovaciu povinnosť vo zvyšku. Súd zohľadnil starostlivosť o všetky potreby maloletej, ktoré sú kladené na matku, a ktoré nemusí vykonávať otec ako aj reálne zárobkové pomery otca, ale aj jeho možnosti, nakoľko otec by mohol zarábať podstatne viac v prípade väčšej snahy.
Súd priznal zvýšenie výživného spätne od momentu opustenia spoločnej domácnosti otcom, pričom pri určení sumy nedoplatku vychádzal z nasledovného: otec zaplatil za 6 mesiacov (590,- eur = 50 eur + 3 x 100 eur + 2 x 120 eur), pričom mal zaplatiť 900,- eur, tj.. nedoplatok na výživnom 310,- eur. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa súd vyhodnotil tú skutočnosť, že otec do januára 2016 býval v spoločnej domácnosti, pričom podľa výpovedi účastníkov sa podieľal na výstavbe domu matky, a tým zabezpečoval aj bytovú potrebu dieťaťa. Od momentu odsťahovania zo spoločnej domácnosti takto už otec uvedené činnosti nevykonáva, pričom zabezpečenie bytovej potreby maloletej je teraz výlučne na pleciach matky. Súd má za to, že zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane zabezpečenia bytovej potreby maloletej dostavbou domu sú dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie aj spätného výživného za obdobie od odsťahovania otca maloletej zo spoločnej domácnosti, až do momentu rozhodnutia súdu.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Keďže otec má nedoplatok na výživnom, pričom však momentálne zariaďuje svoje vlastné bývanie vzhľadom na príjmové a majetkové možnosti otca uvedené vyššie súd mu povolil splácanie uvedeného nedoplatku v mesačných splátkach po 15,50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrhu matky bolo vyhovené len v časti, súd vo zvyšku jej nárok na zvýšenie výživného zamietol.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O.s.p. k zmene ostatného rozsudku o výžive maloletého, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
Podľa § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhov; do kategórie týchto konaní spadá aj rozhodnutie o zmene úpravy rodičovských práv, povinností, preto žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.