Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-6-2015.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. č. 3, L., zastúpená advokátom: H.. Miroslav Gašparík, so sídlom Podzámska č. 66, Sereď, proti odporcovi: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska č. 1, Bratislava, o návrhu na určenie povinnosti vyplatiť zostatkovú hodnotu členského podielu takto
rozhodol:
Súd návrh z a mi e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2015 pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 122/2012, kde vystupuje v procesnom postavení vedľajšieho účastníka konania, domáhala určenia, že odporca je povinný vyplatiť jej sumu zodpovedajúcu podielu vo veľkosti 1 -ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu na trojizbovom družstevnom byte č. XX, nachádzajúcom sa na VI. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX v k. ú. J., ul. J. č. X v L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne si uplatnila náhradu trov konania.
Návrh bol odôvodnený tým, že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 6Co 215/2013-63 v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 122/2012 svedčí navrhovateľke ako vedľajšej účastníčke v konaní (o vypratanie bytu vedenom na návrh Bytového družstva Petržalka proti odporcovi E. F. - otcovi navrhovateľky B. F.) majetkové právo na výplatu 1-ice zostatkovej hodnoty bytu, pričom podľa vysloveného názoru odvolacieho súdu aj pri vyprataní je potrebné sa zaoberať otázkou súvisiacich nárokov vedľajšej účastníčky, pokiaľ ide o vyporiadanie zostatkovej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu. Mala za to, že podaním návrhu ako vzájomného v prebiehajúcom konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti bude naplnená hospodárnosť konania vzhľadom na zredukovanie jeho trov a tiež účelnosť konania, nakoľko tunajšiemu súdu je predmetný prípad a určité skutkové súvislosti už dostatočne známy a preto aj z časového hľadiska sa nimi nebude potrebné opätovne zaoberať, a súd sa tak môže zamerať na výlučne právnu stánku vo veci uplatňovaného nároku, najmä posúdenie, či je Bytové družstvo Petržalka vecne pasívne legitimované ohľadnom uplatňovaného nároku a ak áno, v akej výške. Napokon poukázala na to, že sa navrhovateľka domáha svojich práv po viacerých márnych pokusoch o dosiahnutie mimosúdnej dohody.
Čo sa týka skutkového základu uplatňovaného nároku navrhovateľka uviedla, že sa stala právoplatnou dedičkou po svojej nebohej matke A.. H. F., nar. XX.XX.XXXX a to na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12C 135/2010-115 zo dňa 13.09.2012, právoplatného dňa 21.02.2013 v právnej veci navrhovateľa E. Kapusta, preto odporkyni B. F. o určenie neplatnosti závetu a Osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 1D 675/2008-80, Dnot 87/2008 vydaného JUDr. Irenou Bošanskou, súdnou komisárkou poverenou tunajším súdom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2013. Ku dňu smrti poručiteľky s účinkami ex tunc dňa 17.07.2008 nadobudla uvedeným titulom majetkové právo na vyplatenie 1 - ice zostatkovej hodnoty X-izbového družstevného bytu na ul. J. č. X v L., v trhovej hodnote zodpovedajúcej príslušnému podielu. Vychádzajúc zo záverov citovaného uznesenia Krajského súdu Bratislava by sa mal súd zaoberať otázkou vypratania z bytu komplexne, pretože s vyprataním súvisí vyporiadania viaznucich majetkových práv, ktoré by inak zostali nedoriešené, teda aj otázkou zostatkovej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, ktorý náleží B. F., čo podľa nej mohol súd prvého stupňa učiniť na základe relevantného procesného postupu zo strany vedľajšej účastníčky, ktorým je vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 O.s.p., čím bude mať súd vytvorený požadovaný právny rámec na komplexné rozhodovanie vo veci. Poukázala na to, že prípadným právoplatným vyprataním by navrhovateľ nadobudol 100 % trhovej hodnoty bytu v rozpore s právoplatne dva krát súdne priznanými majetkovými právami vedľajšej účastníčky, ktoré jej náležia ex tunc od 17.07.2008. Nový právny stav by bol od začiatku bez ohľadu na to, kto ho zapríčiní v rozpore s § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Okrem toho by navrhovateľka utrpela i na právnej istote jej právoplatne osvedčeným právam. Uviedla, že reálne mohla po prvý krát pristúpiť k uplatneniu svojho majetkového práva na vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu až po dni 22.08.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve, ktorý bolo ukončené dedičské konanie vedené pod sp. zn. 1D 675/2008. Dňa 03.04.2012, teda viac ako 4 mesiace pred tým, ako mohla uplatňovať svoje majetkové práva, bola nájomcovi - jej otcovi E. F. doručená výpoveď nájmu družstevného bytu zo dňa 02.03.2012 z dôvodu nezaplatenia 3 mesačných úrad súvisiacich s plnením s užívaním bytu vo výške 735,04 eur. Vychádzajúc zo žalobného návrhu o vypratanie bytu sp. zn. 6C 122/2012 podanej dňa 24.08.2012 bytovým družstvom proti nájomcovi, v zákonom stanovenej lehote nepodal na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede, pričom 3 mesačná výpovedná lehota začala plynúť od 01.05.2012 do 31.07.2012. Ku dňu 01.08.2012 bol teda právny stav taký, že E. F. už nedisponoval členskými právami k predmetnému bytu - a teda ani majetkovými právami, dispozičnými právami a inými právami a možnosťami s tým súvisiacimi., nakoľko mu tieto zanikli v dôsledku vyššie opísaných skutočností. So zánikom členských práv nadobudlo výlučnú majetkovú a právnu dispozíciu s členskými právami výlučne bytové družstvo, ktorý je zároveň vlastníkom a správcom predmetného bytu. Stal sa tým výlučným a neobmedzeným nositeľom všetkých majetkových práv k predmetnému bytu v dôsledku splynutia práv vlastníckeho s členskými právami, čím nadobudol nikým neobmedzenú právnu dispozíciu a majetkové obohatenie s možnosťou napr. predaja bytu cez dobrovoľnú dražbu, čo je jeho obvyklý postup. Nadobudnutie prebehlo bez akéhokoľvek dodatočného vyporiadania majetkových práv B. F. zo strany bytového družstva.
Pasívnu legitimáciu Bytového družstva Petržalka (ďalej len bytového družstva) odvodzovala zo skutočnosti, že nakoľko jej otec v rozhodnom čase, teda v čase uplatnenia nároku na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu už právne ani majetkovo nedisponoval členskými právami, tieto v dôsledku právnej konzumpcie (splynutia práv) nadobudlo bytové družstvo, vrátane rozhodovania o predaji bytu a príjmu zo zisku z predaja. Na splynutie práv nie je potrebný žiadny dodatočný dvojstranný právny úkon (zmluva) alebo iný dodatočný jednostranný právny úkon (súhlas), nakoľko nastáva na základe kumulácie právnych skutočností, v danom prípade výpovede z nájmu a z toho plynúceho zániku členských práva (a tým zániku všetkých súvisiacich práv, napr. najvýznamnejšieho práva na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva lebo dispozičného práva previesť členské právo na inú osobu atď.) Za ďalší podporný argument k pasívnej legitimácii bytového družstva uviedla, že predmetné majetkové právo je právom smerujúcim proti dedičskej podstate a nie proti konkrétnej osobe, v súvislosti s čím poukázala na dikciu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 675/2008, ktorá je štandardná a dlhodobo zaužívaná i v súdnej praxi, nakoľko osoba dlžníka sa môže neobmedzene meniť s ohľadom na rôzne dispozičné právne úkony (prevody, záložné práva a pod.), prechody práv, prípadne v dôsledku rôznych právnych skutočností (napr. právna konzumpcia zlúčením, splynutím, rozdelením práv a povinností.) Mala za to, že v danom prípade ide jednoznačne o majetkové právo (pohľadávku), ktoré je právne možné a dovolené neobmedzene prevádzať napr. postúpením, a ktoré sa neviaže na osobu, ale vec. Dôsledkom opačného názoru by podľa nej totiž došlo k vzniku práva na 100 % podielu majetkových práv - napr. z predaja bytu (ako jedného z skupiny majetkových práv) na strane navrhovateľa, a teda by bolo nutné zaoberať sa bezdôvodným obohatením. Napokon argumentovala tým že nedošlo k právnemu ani faktickému zániku veci (bytu), na ktoré sa viaže predmetné majetkové právo, splatné ku dňu právoplatnosti osvedčenia o dedičstve a toto právo doposiaľ nebolo ani z časti uspokojené a nedošlo ani k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi. Vyčíslenie majetkového práva - ceny 1 - ice z hodnoty bytu navrhla určiť znaleckým posudkom po obhliadke súdom ustanoveným znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností.
Konanie v predmetnej veci napriek označeniu smerovania návrhu k začatému konaniu vedenému pod sp. zn. 6C 122/2012 bolo po posúdení obsahu návrhu podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zapísané pod vlastnou spisovou značkou ako samostatná sporová vec, nakoľko nemohla byť prejednávaná v konaní s odlišným okruhom účastníkov, kde nemožno ukladať povinnosť na plnenie v prospech vedľajšieho účastníka konania, v ktorom procesnom postavení v danom konaní vystupovala navrhovateľka, pričom do predmetného konania vstúpila z vlastnej vôle. Navyše v čase podania návrhu sa rozhodovalo o prípustnosti jej vedľajšieho účastníctva. Napokon právo podať vzájomný návrh v súdnom konaní v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. patrí iba účastníkovi konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že smrťou A.. H. F., zomr. XX.XX.XXXX sa v zmysle § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) stal výlučným členom a teda aj výlučnom nájomcom družstevného bytu č. XX na J. ul. č. X v L. E. F.. V dôsledku riadneho neplnenia si povinností nájomcu z jeho strany mu bola daná výpoveď nájmu z predmetného bytu, v dôsledku ktorej márnym uplynutím výpovednej doby zanikol jeho nájomný vzťah k bytu. V nadväznosti na uvedené bol v súlade s čl. 10 bod 5 písm. a) Stanov Bytového družstva Petržalka v spojení s § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka vylúčený z členstva v Bytovom družstve Petržalka. Tieto členské práva však v dôsledku tohto vylúčenia neprešli na bytové družstvo, ako ani na žiaden iný subjekt, keďže členom vo vzťahu k predmetnému bytu v súčasnosti nie je nikto. V zmysle platných stanov odporcu a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vznikol bývalému nájomcovi E. F. voči odporcovi výlučne nárok na tzv. vyrovnávací podiel. Mal teda za to, že označený odporca nie je subjektom, od ktorého si navrhovateľka môže nárokovať vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu v zmysle osvedčenia o dedičstve, a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zapožičaného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C 122/2012, predovšetkým osvedčením o dedičstve sp zn. 1D 675/2008, Dnot 87/2008, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C 135/2010 zo dňa 13.09.2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 215/2013, výpoveďou nájmu bytu z 02.03.2012, LV č. 2462 pre k. ú. Petržalka, Stanovami Bytového družstva Petržalka - úplným znením z r. 2007, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný navrhovateľom tvrdený skutkový stav, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný. Rozhodnutie v predmetnom spore spočívalo výlučne na právnom posúdení veci, keď medzi účastníkmi zostalo sporné, či je odporca povinný vyplatiť navrhovateľke zostatkovú hodnotu členského podielu viažuceho sa k bytu vo vlastníctve odporcu -bytového družstva.
Osvedčením o dedičstve č.k. 1D 675/2008-80, Dnot 87/2008 zo dňa 22.08.2013, právoplatného dňa 22.08.2013 (č.l. 64 spisu) bol navrhovateľke ako závetnej dedičke po poručiteľke A.. H. F., rod. J. potvrdený celý predmet dedičstva, ktorého aktíva okrem iných tvorila 1 - ica zostatkovej hodnoty 3 izbového družstevného bytu na J. ulici č. X v L. v stanovenej hodnote 49.790 eur, pri stanovení celkovej zostatkovej hodnoty predmetného 3-izbového družstevného bytu na sumu 99.580 eur. Poručiteľka zomrela so zanechaním holografického závetu, ktorým odkázala všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu smrti bude vlastniť dcére B. kapustovej. Po vyhlásení závetu pozostalý manžel poručiteľky E. F. podal dňa 23.06.2010 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o jeho neplatnosť, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C 135/2010-115 právoplatným dňa 21.02.13, ktorým návrh zamietol. V čase smrti poručiteľky zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve zaradená medzi aktíva dedičstva a hnuteľnosti bola v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľky s manželom E. F., keď právo na družstevný byt nadobudli za trvania manželstva.
Podľa § 707 ods. 2 OZ ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V prejednávanej veci s poukazom na uvedené neboli predmetom dedičského konania členské práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve a s užívaním družstevného bytu - jeho nájmom, t.z. na navrhovateľku tieto práva a povinnosti neprešli (a s poukazom na ust. § 707 ods. 2 OZ, ktorý výslovne upravuje prechod členských práv v prípade spoločného nájmu družstevného bytu manželmi po smrti jedného z nich ani prejsť nemohli), keďže v danom prípade za trvania manželstva nešlo o voľne prevoditeľné výlučné majetkové právo poručiteľky, s ktorým by mohla nakladať podľa vlastného uváženia aj pre prípad smrti. Predmetom dedičstva bola stanovená iba „zostatková“ hodnota členského podielu (vyjadriteľná v peniazoch v zmysle hodnoty, za ktorú by bolo v čase smrti poručiteľky možné nadobudnúť obdobný byt, resp. previesť majetkové práva k nemu), t.z. úplne odlišná právna kategória od členských práv a povinností v bytovom družstve. Hodnota vyporiadacieho podielu, ktorý notárka určila ako predmet dedičstva bola v dedičskom konaní zjavne ocenená tržne (per analogiam k vyporiadaniu hodnoty členského podielu po zániku BSM ), t.z. vytvorená na základe ponuky a dopytu, pričom vychádzala z hodnoty pri prevode členských práv a povinností - teda nie vo vzťahu člena k družstvu, ale vo vzťahu medzi prevodcom (ktorým mohol byť iba člen družstva, t.j. v danom prípade manžel poručiteľky) a potenciálnym nadobúdateľom členských práv a povinností v bytovom družstve.
Hoci je aj s poukazom na vyššie uvedené možné prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, že majetkové právo na vyplatenie 1 zo zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktoré bolo predmetom dedenia, a ktoré ako univerzálna dedička poručiteľky nadobudla navrhovateľka je majetkové právo viažuce sa k bytu č. 6X na J. ulici č. 3 v L., súd poznamenáva, že za možnosť plnenia zodpovedal ten, kto mal v čase smrti poručiteľky právo nakladať ako člen družstva s členskými právami a teda aj s touto majetkovou hodnotou. Uvedenú majetkovú hodnotu totiž predstavoval súhrn práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, pričom v danom prípade polovica hodnoty, avšak bez súvisiacich práva a povinností člena družstva, prináležala navrhovateľke titulom dedenia a druhá jej otcovi, ktorý bol súčasne členom družstva, a ktorý jediný mohol v danom čase s právami a povinnosťami spojenými s členstvom v družstve nakladať.
Pokiaľ do rozhodnutia súdneho komisára v dôsledku zavineného konania manžela poručiteľky/otca navrhovateľky E. F. ako výlučného člena družstva po smrti manželky (prípadne v dôsledku vlastného zavineného konania navrhovateľky, v prípade preukázania dohody medzi ňou a otcom o tom, kto z nich má uhrádzať mesačné platby, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, a teda sa ňou súd ani bližšie nezaoberal napriek jej prezentovaniu v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 122/2012) došlo následkom realizácie práva prenajímateľa (a súčasne vlastníka bytu) na vypovedanie nájmu a následné vylúčenie z členstva v bytovom družstve pri naplnení zákonných podmienok k zániku možnosti člena družstva previesť členské práva a povinností k predmetnému družstevnému bytu za finančnú protihodnotu uvedenú v osvedčení o dedičstve, nemôže si navrhovateľka uplatňovať náhradu takéhoto zmareného plnenia na základe žiadneho právneho titulu voči bytovému družstvu, ako vlastníkovi bytu, ktorý je/bol v zmysle príslušných právnych ustanovení tak Obchodného zákonníka ako aj Stanov družstva v právnom vzťahu výlučne s členom družstva, ergo nájomcom bytu, pričom zo strany odporcu nedošlo vo vzťahu k navrhovateľke ani k neplneniu žiadneho z pojmových znakov bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, keď voči členovi družstva má povinnosť postupovať taktiež výlučne v súlade s ustanoveniami relevantných právnych predpisov. V prípade zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen družstva zákonný nárok na vyporiadací podiel, ktorý však predstavuje taktiež odlišnú právnu kategóriu, pričom ide výlučne o nárok bývalého člena družstva, keď je opätovne potrebné zdôrazniť, že v dôsledku dedenia v danom prípade nevznikol žiaden právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom a nebolo preukázané, že by k založeniu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi uvedenými subjektmi došlo v dôsledku inej právnej skutočnosti.
R. pre úplnosť dodáva, že pojem „členský podiel“ v družstve je v Obchodnom zákonníku použitý výlučne v súvislosti s jeho vyporiadaním při zániku členstva (§ 226 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, ďalej
len ObZ). S prihliadnutím na § 260 ObZ sa ním však rozumie „podíel“ definovaný v § 61 odst. 1 ObZ.
- teda miera účasti člena na čistom obchodnom imaní družstva.
Podľa § 233 odst. 1 ObZ pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyporiadací podiel, ktorý predstavuje určenie majetkovej účasti člena družstva v tomto družstve (pre prípad zániku jeho členstva) a podľa § 233 odst. 2 ObZ se určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Táto zostatková hodnota predstavuje základný členský vklad a peňažné, prípadne iné, plnenia člena družstva pripadajúce na byt (alebo na míestnosť neslúžiacu k bývaniu), který bol členovi družstvom pridelený do užívání, znížené podľa doby užívánia stavby, v ktorej se nachádza byt (míestnosť neslúžiaca k bývaniu) s prihliadnutím k plánovanej dobe jej životnosti. Vzhľadom k tomu, že pre určenie výšky vyporiadacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodního ímania družstva podle účetovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo (§ 233 odst. 3 ObZ), je vyporiadací podiel odrazom hospodárskej bilancie družstva. Je teda zrejmé, že nejde o tzv. zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, z ktorej se vychádzalo v dedičskom konaní po poručiteľke.
V prípade zrušenia/zániku práva společného nájmu družstevného bytu, kedy jeden z manželov zostáva nájomcom a členom družstva, nenastávajú predpoklady pre výplatu vyporiadacieho podielu - dochádza len k redukcii členstva, jednak a predovšetkým preto, že nejde o vyporiadanie vzťahu medzi členom družstva a družstvom, ale o majetkový vztah medzi členom družstva a treťou osobou pri nakladaní s členskými právami a povinnosťami.
Podľa Obchodného zákonníka sú členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve prevoditeľné, bez toho, že by sa k ich prevodu vyžadoval súhlas družstva (viď§ 230 ObZ), a to aj za odplatu. Ak súhrn práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve mal majetkovú hodnotu a táto majetková hodnota prináležiaca pôvodne spoločným nájomcom bytu, tj. poručiteľke a jej manželovi E. F., a po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve navrhovateľke spoločne s jej otcom, avšak vzhľadom na obligatórny zákonný postup podľa § 707 ods. 2 OZ mohla fakticky pripadnúť v súvislosti s výlučným členstvom v družstve iba E. F., bolo možné túto majetkovú hodnotu vyporiadať výhradne medzi osobami, ktorým spoločne v podiele 1 - ica prináležala, t.z. medzi navrhovateľkou a jej otcom. V prospech uvedeného záveru svedčí analogicky bežný postup v prípade zániku spoločného členstva manželov v bytovom družstve po rozvode manželstva, kedy sa stáva výlučným členom družstva jeden z manželov, majetková hodnota súhrnu práv a povinností spojených s členstvom prináležíaca ku dňu zániku manželstva obom manželom sa po jej pripadnutí výlučne jednému z nich oceňuje a vyporadúva medzi bývalými manželmi v rámci konania o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastnícva.
Čo sa týka úvahy navrhovateľky o právnej konzumpcii, ktorým termínom označuje ňou tvrdené splynutie práv prenajímateľa a člena družstva súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci nedošlo k „pohlteniu“ práv vlastníka/prenajímateľa a člena družstva/nájomcu, čo je vylúčené samotnou podstatou odporcu, ktorý ako právnická osoba vo forme družstva nemôže byť súčasne vlastným členom, a teda ani nemohlo dôjsť k splynutiu práva vlastníckeho s členskými právami. Odporca bol a zostal vlastníkom bytu, pričom však jeho dispozičné práva s predmetom jeho vlastníctva boli zo zákona obmedzené v dôsledku existencie platného nájomného vzťahu pôvodne rodičov navrhovateľky ako manželov a po smrti poručiteľky E. F. ako výlučného nájomcu bytu. Po zániku nájmu zo zákonných dôvodov nadobudlo družstvo opäť plné dispozičné práva k bytu, avšak v danom prípade nemožno hovoriť o konzumpcii tak ako to popisuje navrhovateľka.
Súd teda s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odporca nie je v predmetnom konaní pasívne legitimovaný a návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na absenciu pasívnej legitimácie odporcu, ktorá bez ďalšieho odôvodňovala zamietnutie návrhu, súd ako neúčelný a nehospodárny nevykonal navrhovateľkou požadovaný dôkaz nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky hodnoty členského podielu v bytovom družstve.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého má právo na ich náhradu odporcovi vzhľadom na jeho plný úspech v konaní. Nakoľko však odporcovi v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.