Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-73-2021.pdf
PDF · 128.69 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, o zaplatenie 564,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 564,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 564,78 Eur od 29.01.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 16.07.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 564,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 564,78 Eur od 29.01.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 12.08.2020 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky D. T., EČV: ZA XXX IF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť VEREX ŽILINA, a.s. so sídlom M. Rázusa 13A, Žilina. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla W. W EČV: ZA 448IV, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodená spoločnosť nechala vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 62/2020 zo dňa 19.08.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo, a to zn. K. M. W., EČV: ZA XXXIV za nájomné vo výške 36,67 Eur bez DPH denne, Z. X., EČV: ZA XXXIG za nájomné vo výške 35,-Eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,-Eur bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 62/2020 bolo vozidlo K. M. W. dané poškodenej doužívania dňa 19.08.2020 do 8.09.2020 a od 09.09.2020 do 22.09.2020 poškodená užívala náhradné vozidlo Z. X.. Nájom náhradného vozidla trval po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom pre vznik škody nijakým spôsobom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 0912020 zo dňa 22.09.2020 splatnú dňa 28.09.2020 na sumu 1.285,01 Eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 19.08.2020 do 08.09.2020 , t. j. 21 dní a za dobu od 09.09.2020 do 22.09.2020 t. j. 14 dní, čo
predstavuje celkovo 35 dní. Vo fakturovanej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 25,-Eur bez DPH. Poškodená zároveň dňa 22.09.2020 postúpila odplatne svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom náhrady účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1.285,01 Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 22.09.2020. Dňa 13.01.2021 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 720,23 Eur. Dôvody krátenia poistného plnenia neboli žalovaným oznámené. K aktívnej vecnej legitimácii poukázal na ustálenú súdnu prax v obdobných súdnych sporoch, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Dňa 13.01.2021 poskytol žalovaný žalobcovi časť poistného plnenia. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 29.01.2021, nakoľko je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považoval postup žalovaného za nedôvodný nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 564,78 Eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.285,01 Eur uvedenej vo faktúre a poskytnutého plnenia vo výške 720,23 Eur.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 09.08.2021 vydaním platobného rozkazu č. k. 10Up/745/2021-16.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalobca neuvádza, o aké právne ustanovenia opiera svoj nárok. Mal za to, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z., a ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Zároveň mal za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na § 524 OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodená bola náhradné vozidlo nútená užívať. V čestnom prehlásení uvedený dôvod považoval za účelový, keďže autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené vozidlo poškodenej resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenej doručením krycieho listu poisťovne. Žalobca od uplatňovaného nároku neodrátal ani prevádzkové náklady, ktoré by poškodená inak vynaložila na prevádzku motorového vozidla, ak by poškodené nebolo (R 7/1992). Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Z tohto dôvodu považoval uplatnené nároky žalobcu za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Uviedol, že svoju vecnú legitimáciu odvodzuje od § 524 Občianskeho zákonníka, pričom odkázal na argumentáciu v žalobe. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods. 2 zákona o PZP. Svoj nárok právne odôvodnil aj § 427, § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Mal
za to, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Nie je tak možné od poškodenej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Uviedol, že žalovaný neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bola poškodená v dôsledku ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti. Až poskytnutím plnenia poisťovňou autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. V danom prípade však poškodená spoločnosť ukončila prenájom náhradného vozidla už dňa 22.09.2020 hoci v tom čase ešte nemala k dispozícii svoje opravené vozidlo, ale toto si vyzdvihla až po doručení krycieho listu, čo vyplýva z potvrdenia autoservisu Auto Becchi, s.r.o., Vo vzťahu k odpočtu tzv. prevádzkových nákladov poukázal, že uvedená položka má predstavovať náklady, ktorý by poškodenému vznikli prevádzkou jeho vlastného. K uvedenému žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenú skutočnosť preukázal. Žalobca má za to, že takýmito nákladmi by mohli byť len náklady na PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Uvedená položka predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.22013. Zotrval na nároku na úroky z omeškania.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.08.2022, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 18.08.2022 z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zmluvou o nájme č. 62/2020 zo dňa 19.08.2020 žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla K. M. W. EČV: ZA XXXIV od 19.08.2020 do 08.09.2020 so zmluvným denným nájomným 44,-Eur s DPH a vozidla Z. X., EČV: ZA XXX IG od 09.09.2020 do 22.09.2020 so zmluvným denným nájomným 42,-Eur s DPH. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-Eur s DPH (č. l. 8 spisu).
10. Žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca spísali Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 62/2020, a to K. M. W. prevzaté dňa 19.08.2020 a dňa 09.09.2020 vrátené a vozidla Z. X., ktoré bolo prevzaté dňa 08.09.2020 a dňa 22.09.2020 vrátené (č. l. 9 spisu).
11. Žalobca vystavil poškodenej dňa 22.09.2020 faktúru č. 0912020 splatnú dňa 28.09.2020 na sumu 1.285,01,-Eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 62/2020, za obdobie od 19.08.2020 do 22.09.2020. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 25,- Eur bez DPH (č. l. 10 rub spisu).
12. Poškodená ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.285,01 Eur bez DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 1.285,01 Eur bez DPH z titulu faktúry č. 0912020. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. Spoločnosť Náhradné vozidlo si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 11 spisu).
13. Poškodená čestným prehlásením zo dňa 22.09.2020 vyhlásila, že mala od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo K. M. W. EČV: ZA XXXIV od 19.08.2020 do 08.09.2020 a Z. X. od 09.09.2020 do 22.09.2020, z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 8014348178 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Zároveň prehlásila, že nemala po dobu prenájmu k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutý z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti (č. l. 9 rub spisu).
14. Poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.09.2020 (č. l. 12 spisu). Následne si žalobca si u žalovaného listom zo dňa 22.09.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 13 spisu).
15. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 13.01.2021 z titulu poistného plnenia sumu 720,23 Eur (č. l. 13 rub spisu).
16. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.01.2021 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal iba za 20 dní, t. j. počas doby nevyhnutnej opravy od 19.08.2020 do 07.09.2020 (so zohľadnením dňa na vykonanie doobhliadky). Neprimerané náklady na náhradné vozidlo posúdil za dobu 15 dní (1 deň K. M. a 14 dní Z. X.). Zároveň odpočítal prevádzkové náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Poistné plnenie tak priznal žalobcovi vo výške 720,23 Eur (č. l. 29 spisu).
17. Z vyhlásenia spoločnosti Auto Becchi, s.r.o., zo dňa 25.03.2021 vyplýva, že vozidlo D. T., EČV: ZA XXXIF, ktorého držiteľom je poškodená spoločnosť, bolo po poistnej udalosti č. 8014348178 zo dňa 12.08.2020 prevzaté za účelom opravy do autoservisu dňa 19.08.2020. Vozidlo sa ku dňu 22.09.2020 stále nachádzalo v autoservise, kde čakalo na doručenie krycieho listu zo strany Komunálnej poisťovne, bez ktorého nemohli opravované vozidlo vydať (č. l. 10 spisu).
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 12.08.2020 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle poškodenej a to prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. V dôsledku škody na vozidle si poškodená nechala vykonať opravu motorového vozidla v autoservise Auto Becchi, s.r.o.. Nesporné bolo aj to, že žalobca prenajal poškodenej vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 62/2020 zo dňa 19.8.2020 poškodená užívala vozidlo jednak K. v rozsahu 21 dní nájmu, a to na obdobie od 19.08.2020 do 08.09.2020, a následne Z. X. v rozsahu 14 dní nájmu od 09.09.2020 do 22.09.2020 pričom nájom skončil celkovo dňa 22.09.2020. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0912020 za prenájom vozidla v dĺžke 35 dní od 19.08.2020 do 22.09.2020 spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-Eur (25,-Eur bez DPH) spolu vo výške 1.285,01 Eur bez DPH (1.542,-Eur s DPH), na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa 12.01.2021 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 720,23 Eur s odôvodnením priznania poistného plnenia za 20 dní, pričom mu oznámil že mu nepriznal poistné plnenie vo výške 45,72 predstavujúce prevádzkové náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle.
20. Spornou v konaní bola otázka vecnej legitimácie strán sporu, doba trvania a účelnosť nájmu náhradného vozidla, ako aj otázka odpočítania prevádzkových nákladov žalovaným a nárok na úroky z omeškania.
21. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 1.285,01 Eur bez DPH. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 22.09.2020. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1.285,01 Eur bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.285,01 Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 0912020. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej ako nájomcovi) a pohľadávka poškodenej
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
22. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
23. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostala do situácie že bola nútená si prenajať náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté vozidlo od 19.08.2020 do 22.09.2020, počas jeho opravy v autoservise. Podľa čestného prehlásenia poškodenej po dobu opravy ich poškodeného vozidla nevyhnutne potrebovali na výkon podnikateľskej činnosti náhradné vozidlo, keďže nemali k dispozícii iné vhodné vozidlo, a momentálne je ich vozidlo stále v autoservise, kde čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého servis nevydá opravované vozidlo. Rovnako podľa vyhlásenia spoločnosti Auto Becchi, s.r.o. bolo poškodené vozidlo po poistnej udalosti zo dňa 12.08.2020 umiestnené za účelom opravy v ich servise od 19.08.2020 a k 22.09.2020 sa stále nachádzalo v servise s tým, že bude vydané až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania
vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo.
24. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Protokol o prenájme, Faktúra č. 0912020 či čestné prehlásenie poškodenej a vyhlásenie autoservisu vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 19.08.2020 až do 22.09.2020, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Poškodená má nárok na náhradu nájomného od nemožnosti používania svojho poškodeného vozidla, t. j. od odovzdania vozidla do opravy až do dňa, do ktorého bolo vozidlo v oprave v autoservise. Poškodená nevedela a ani nemohla ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodenou, keďže vozidlo mala poškodená nutne k dispozícii do 22.09.2020, čo vyplýva aj z jej čestného prehlásenia, pričom z vyhlásenia autoservisu vyplýva, že ani k uvedenému dňu nebolo opravované vozidlo vydané poškodenej, keďže sa čakalo na doručenie krycieho listu od poisťovne - žalovaného. Poškodená si tak uplatnila prenájom vozidla za uvedené obdobie dôvodne, preto súd tento nárok žalobcovi priznal. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný.
25. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
26. Pokiaľ ide zníženie poistného plnenia o vlastné prevádzkové náklady, súd konštatuje, že k uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu neuviedol ako dospel k sume - 45,72 Eur. Žalovaný vlastným určením stanovil denné prevádzkové náklady, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným znížená suma poistného plnenia - 45,72 Eur. Krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti takéhoto postupu. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný potom relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o znížení poistného plnenia z titulu vlastných prevádzkových nákladov - 45,72 Eur. Na základe uvedeného súd posúdil aj tento nárok žalobcu za opodstatnený predstavujúci nutne a účelne vynaložené náklady.
27. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 720,23 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 564,78 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.285,01 Eur - priznaná suma 720,23 Eur = žalovaná istina 564,78 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
28. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018, zo dňa 05.02.2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.
29. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 29.01.2021. Ukončenie poistného šetrenia bolo dňa 12.01.2021, od nasledujúceho dňa, t.j. od 13.01.2021, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 28.01.2021. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 29.01.2021, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.