Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-266-2021.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Subarea
17Ek/266/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G.. H. XXXX/XX, XXX XX H., zák. zást. J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G.. H. XXXX/XX, XXX XX H., zast. Šimon Pavlík, so sídlom: Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO:53286294 proti povinnému: H. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX G. X. F. XXX o vymoženie 500,00 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom: A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp. zn. 122EX 785/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 29,06 EUR voči povinnému, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.01.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy 500,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 14.08.2018, sp. zn. 7C/266/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2018 a vykonateľnosť dňa 18.09.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 20.09.2021 súdneho exekútora: JUDr. Peter Krištofík, so sídlom: A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO:35658851, ktorý ju vedie pod sp. zn. 122EX 785/21 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 27.09.2021 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.09.2021. Následne bol dňa 24.03.2022 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie po mojom osobnom bankrote, ktorý som vyhlásil dňa XX.XX.XXXX a dlh sa týka dňa 14.08.2018. Do osobného bankrotu som uviedol všetky svoje podlžnosti. Medzi veriteľov som uviedol aj U. X.. Nakoľko mi dlh voči menovanej vznikol pred osobným bankrotom dňa 14.08.2018, mám za to, že táto pohľadávka je voči mne nevymáhateľná a spadá do môjho osobného bankrotu a z tohto dôvodu žiadam o pozastavenie exekúcie na moju osobu.
4. Súdnemu exekútorovi bolo doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.04.2022, v ktorom oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní, je pohľadávkou, ktorá je v súlade s ust. § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“ resp. „ZKR“) nedotknutá oddlžením. Oprávnený si uplatňuje pohľadávku, ktorá bola priznaná rozhodnutím Okresného súdu Martin, ako náhrada ujmy za spôsobenie škody na zdraví - smrti matky oprávneného, pričom
pohľadávku oprávneného je vzhľadom aj na eurokonformný výklad ustanovení o zodpovednosti za škodu, potrebné považovať za pohľadávku zo zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú povinným matke oprávneného. Občiansky zákonník v § 442 pojem „škoda“ síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), pričom na § 422 nadväzujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady. Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu škoda nerobí žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (nemateriálnou) škodou. Keďže Občiansky zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov škoda a ujma, nemožno z tejto skutočnosti robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysle občianskoprávnej úpravy len hmotná (materiálna) ujma. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovej aj nemajetkovej povahy. Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 16/04: „Ústavní soud v této souvislosti cítí potřebu zdůraznit, že z legislativního hlediska by bylo správnější opustit stávající pojetí škody jako majetkové újmy a pokládat za škodu i újmu vzniklou působením na tělesnou a duchovní integritu poškozeného. K takovému pojetí se ostatně hlásí i principy evropského deliktního práva, které definují škodu jako majetkovou nebo nemajetkovou újmu zákonem chráněného zájmu.“ Napokon bez významu nemôže byť ani to, že k správnemu chápaniu pojmu škoda aj súvislostí zodpovednosti za ňu v komunitárnom práve nemožno dospieť izolovane od základov, na ktorých bolo komunitárne právo budované, teda na jednej strane od právnych poriadkov tých členských štátov Európskej únie, ktorých demokratické fungovanie nebolo (na rozdiel od situácie v dnešných tzv. postsocialistických štátoch) prerušené, na druhej strane potom aj od tých historických prameňov práva na území dnešnej Slovenskej republiky (niekdajšieho Československa), o ktorých demokratickom pôvode (charaktere) nevznikol dôvod pochybovať. Pri nazeraní na problém aj z tohto uhla pohľadu potom nemožno nevidieť to, že slovenský Občiansky zákonník (zákon prijatý ešte v prostredí unitárnej Československej socialistickej republiky v roku 1964) je napriek jeho početným novelizáciám (vrátane tých po roku 1989) stále predpisom majúcim pôvod v dobe neslobody (tu pre prípad záujmu por. zákon č. 480/1991 Zb.). Podstatnejšie tu však je, že základom úpravy občianskeho práva tzv. prvej republiky (Československej republiky v rokoch 1918 -1938) sa stal dodnes v Rakúsku platný Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (cisársky patent č. 946), medzi pojmami škoda a ujma nerozlišujúci (v tejto súv. por. najmä Komentář k Obecnému zákonníku občanskému, František Rouček -Jaromír Sedláček, CODEX Bohemia 1998, V. díl, § 1293, str. 672) a takýto nedostatok rozlišovania sa týkal i niekdajšieho uhorského práva, platného v rovnakom čase na Slovensku (tu por. najmä výklad o ujme utrpenej na osobnom záujme, resp. nemateriálnej škode v publikácii Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc. Dr. Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký, HEURÉKA 1998, str. 363). Príslušný exekučný súd - Okresný súd Banská Bystrica sa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zaoberal skutočnosťou, či predmetná pohľadávka je pohľadávkou oddlžením nedotknutou. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany príslušného súdu prišlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, jednoznačne zaujal názor, že pohľadávku uplatnenú oprávneným je možné v exekučnom konaní vymáhať. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby príslušný súd vydal nasledovné uznesenie: „Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 29,06 EUR“.
5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 20.04.2022 „Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku, v ktorom ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekučného konania + obálka, doručenka k Upovedomeniu o začatí exekúcie - povinný, Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na základe žiadosti súdu zo dňa 21.04.2022, doručenej súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2022, súdny exekútor dňa 29.04.2022 doručil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.09.2021.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 15. Podľa § 166 ods. 1 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
17. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom, za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva. b)príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c)pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d)zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e)peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f)trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaná o určení splátkového kalendára.
18. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a)pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b)pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c)zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e)pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f)pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g)peňažný trest podľa Trestného zákona, h)nepeňažná pohľadávka.
19. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o odlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovm kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
20. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
21. Podľa § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr, ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
22. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
23. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
24. Podľa § 167v ods. 1 ZoKR, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
25. Podľa § 167v ods. 4 ZoKR, zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2. A 3. A § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných podľa konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka. 26. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V takomto neskôr podanom návrhu môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Návrhy podané po lehote slúžia na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne.
27. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dlh voči oprávnenému mu vznikol pred osobným bankrotom, a teda má za to, že táto pohľadávka je voči nemu nevymáhateľná. Oprávnený vo svojom Vyjadrení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní je v súlade s ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR pohľadávka nedotknutá oddlžením. 28. Lustráciou v Obchodnom vestníku súd zistil, že N. S. R. Ž. B. G.C. XX.XX.XXXX, R.. B.. XOdK/ XXX/XXXX zverejnené v Obchodnom vestníku Č.. XXX/XXXX G. XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: H. Č., X.. XX.XX.XXXX, V. L.: E.P. XXXX/XX, XXX XX R., ktorému bol ustanovený správca podstaty: Mgr. Štefan Krnáč, so sídlom kancelárie: Osloboditeľov 28, 028 01 Brezovica. V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného a vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, tzn. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol v Obchodnom vestníku Č..XXX/XXXX v súlade s citovaným ustanovením § 167v ods. 1 ZoKR zverejnený Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z tohto dôvodu správca oznámil, že konkurz sa končí a týmto oznámením sa konkurz zrušuje. Napriek tomu, že konkurz, ako spôsob oddlženia, bol zrušený, oddlženie dlžníka nezaniklo, a teda účinky oddlženia sú naďalej zachované. V zmysle § 166f ZoKR sa oddlženie ako také stane neúčinné a neuspokojené pohľadávky sa obnovujú len v tom v prípade, že by oddlženie bolo zrušené pre nepoctivý zámer.
29. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré zaväzuje povinného k povinnosti platiť oprávnenému titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Oddlžením nedotknuté pohľadávky sú pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, tzn. zachováva sa ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky patria aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. 30. Súd sa zaoberal pohľadávkou vymáhanou v predmetnom exekučnom konaní, a preto poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. IV. ÚS 503/2020 z 13.10.2020: „Pohľadávka z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých podľa § 15 Občianskeho zákonníka priznaná oprávnenému exekučným titulom sa oddlžením povinného podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nestáva nevymáhateľnou, pretože ju možno subsumovať pod pojem „škoda na zdraví“ v zmysle § 166 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím sa stáva pohľadávkou nedotknutou oddlžením. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým nemôže byť totiž chránená menej efektívne ako samotná škoda na zdraví, keďže ide o najzávažnejší následok zásahu do práv pozostalých. Taký ústavne konformný záver sa týka oboch dotknutých aplikačných aspektov, teda nielen zahrnutia do výnimky z oddlženia (adekvátnym extenzívnym výkladom) ako náhrady škody, tak aj náhrady nemajetkovej ujmy, ale tiež zahrnutia (podľa výkladového argumentu „a minori ad maius“) pod pojem „škoda na zdraví“ aj následok usmrtenia osoby.“ 31. Súd má za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekučnej veci titulom náhrady nemajetkovej ujmy je oddlžením nedotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. 32. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia, príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 37. Oprávnený vo Vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 29,06 EUR (odmena 17,43 EUR + režijný paušál 11,63 EUR).
38. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,06 EUR (odmena 17,43 EUR + režijný paušál 11,63 EUR) voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.