Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/17/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. júna 2016, v trestnej veci ods. S. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b, c/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10. marca 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného S. K..

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10. marca 2016 bola podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 Tr. zákona a § 68 ods. 5 Tr. zákona zamietnutá žiadosť ods. S. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 30.07.2008, sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10.12.2013, sp. zn. v trvaní päť mesiacov a dvadsaťpäť dní, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. zo dňa 28.08.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10.12.2013, sp. zn. v trvaní deväť mesiacov, sp. zn. , trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.12.2011, sp. zn. v trvaní šesť mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Košice I., zo dňa 31.01.2013, sp. zn. v trvaní dva roky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď na verejnom zasadnutí podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tým, že sudca nemal dostatočne preštudovaný jeho spisový materiál. Mal mylné informácie a nepresne zmapované termíny podmienečného prepustenia z VTOS a preto nemal presnú vedomosť o jeho vykonanom treste. Podotýka, že podmienku si už odsedel vo výške 14 mesiacov a 25 dní plus polovicu trestu, t.j. 15 mesiacov, čo sudca nebral do úvahy a uviedol mu, že nemá nárok na PP. Požiadal krajský súd o preskúmanie spisového materiálu, pričom v Košiciach mu probačný a mediačný úradník uviedol, že po vykonaní PP podmienky a polovice trestu má nárok na PP, t.j. 24.1.2016. Na základe uvedeného si je istý, že krajský súd v celej veci rozhodne inak ako okresný súd.

Na základe tejto sťažnosti krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal opravný prostriedok a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil pritom, že sťažnosť odsúdeného nie je opodstatnená.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom v určenej skúšobnej dobe sa neosvedčil, svojím správaním nepreukázal, že by predchádzajúci výkon trestu mal na neho výchovný vplyv a že sa napravil, a teda sa v budúcnosti viac nedopustí trestnej činnosti. Zákon výslovne vylučuje, aby odsúdený mohol byť opätovne prepustený z výkonu toho istého trestu. Zároveň preukázanie polepšenia je tiež zákonným predpokladom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že v tomto

prípade nie sú splnené podmienky na prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a preto žiadosť odsúdeného zamietol.

Preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, ktoré tresty odsúdený vykonáva a to:

- výkon trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 31.1.2013 v trvaní 2 rokov nepodmienečne so zaradeným pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

- výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 01.12.2011 vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradeným pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a

- výkon trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 28.08.2008 a rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 30.07.2008, pričom z výkonov týchto dvoch trestov bol odsúdený podmienečne prepustený na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.04.2010 s určením skúšobnej doby na 3 roky. Z dôvodu opätovného spáchania ďalšej trestnej činnosti, bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 10.12.2013 rozhodnuté o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o vykonaní zvyšku trestu v trvaní 1 roka, 2 mesiacov a 25 dní.

Zo skráteného výpisu klienta z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov vyplýva, kedy odsúdený nastúpil do výkonu vyššie uvedených trestov, (30.07.2013), pričom do dnešného dňa má vykonaných celkovo viac ako 34 mesiacov trestu odňatia slobody z hora menových odsúdení.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 5 Tr. zákona, opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.

Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať, že u odsúdeného sú splnené formálne podmienky k podmienečnému prepusteniu ohľadne výkonu zákonom stanovenej doby trestu odňatia slobody, t.j. výkon celého zvyšku trestu, vo vzťahu ku ktorým bol odsúdený pôvodne podmienečne prepustený - trestný rozkaz Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 28.08.2008 a rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 30.07.2008, teda v celkovej výmere 1 roka, 2 mesiacov a 25 dní (v zmysle § 68 ods. 5 Tr. zákona) a výkonu polovice trestov uložených trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 31.1.2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 01.12.2011 (podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona) teda 15 mesiacov.

Ako vyplýva so spisového materiálu, odsúdený sa domáha podmienečného prepustenia z výkonu trestov odňatia slobody, nakoľko mu stanovená lehota na podmienečné prepustenie uplynula.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako prejav humanity nášho trestného práva má pôsobiť stimulujúco a výchovne na odsúdeného. Dáva mu nádej na faktické skrátenie uloženého trestu za predpokladu, že sa bude riadne správať a vykoná stanovenú časť uloženého trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, a preto by táto mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného a jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.

Z dodatku hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že dňa 20.1.2016 sa odsúdený dopustil disciplinárneho previnenia - požitie alkoholických nápojov, za čo bol riešený disciplinárnym trestom - celodenné umiestnenie do uzatvoreného oddielu v trvaní 14 dní. Vzhľadom na to, bol zmenený aj ich predchádzajúci záver a neodporúčajú odsúdeného podmienečne prepustiť.

Pri skúmaní materiálnych podmienok posudzovaných pri podmienečnom prepustení odsúdeného je potrebné tiež uviesť, že tento má podľa odpisu z registra trestov 8 záznamov a je po druhý krát vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa názoru sťažnostného súdu len samotné plnenie príkazov a nariadení vo výkone trestu odňatia slobody a dodržiavanie väzenského poriadku nie je samo o sebe, bez splnenia ďalších okolností, postačujúce na dosiahnutie materiálneho predpokladu uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Odsúdený sa takýmto správaním len adaptuje na podmienky výkonu trestu odňatia slobody a v prípade nedodržiavania stanoveného ústavného poriadku sa vystavuje hrozbe uloženia disciplinárneho potrestania, čo v tomto konkrétnom prípade aj nastalo, keďže odsúdený sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo bol aj potrestaný.

Na naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie sa a v budúcnosti očakávať, že si odsúdený z výkonu trestu vzal ponaučenie a bude dodržiavať zákonom stanovené normy správania sa a viesť riadny život.

Poukazujúc na skutočnosť, že odsúdený sa ďalšej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z čoho je možné dôvodne vyvodiť záver o tom, že ani predchádzajúci výkon uložených trestov ho neodradil od páchania iného protiprávneho konania, čiže odsúdený nevyužil šancu danú mu štátom, aby sa začlenil do spoločnosti a viedol riadny život, ako aj s ohľadom na negatívny záver hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov, aj krajský súd zastáva názor, že odsúdený po materiálnej stránke nespĺňa predpoklady na jeho podmienečné prepustenie. Zo správania sa odsúdeného ani vo výkone trestu odňatia slobody - nedodržiavanie ústavného poriadku, totiž nevyplýva, aby tento odsúdený v prípade prepustenia z výkonu trestu na slobodu viedol ďalej riadny život s poukazom aj na jeho predchádzajúcu opakovanú trestnú činnosť.

Na základe týchto skutočností sťažnostný súd riadny opravný prostriedok ods. S. K. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako nedôvodný. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.