Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-27-2021.pdf
PDF · 145.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, za účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 o zaplatenie sumy 3.698,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.698,24 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 580,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. P r i z n á v a žalobcovi a intervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prievidza, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 29.júna 2023 sp. zn. 11C 27/2021 tak, že I. výrokom žalobu žalobcu zamietol, II. výrokom žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a III. výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu v sume 580,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zo záznamu o dopravnej nehode spísanej dňa 20.4.2020 vyplynulo, že v čase o 18.00 hod. na mieste obce E., okres F. došlo k udalosti, pri ktorej A. B., bytom C. XXX/X, D. vozidlom Tatra, typ 815, EČV: D. ako poistiteľ zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla, ktorého vodič strhol kábel, ktorý bol ovisnutý, prevážal drevo, výška vozidla s nákladom bola do 3 m. Tieto skutočnosti uviedol vodič uvedeného vozidla. Dohodu o úhrade spôsobenej škody uzatvoril dňa 20.4.2020 škodca A. B. (žalovaný) a poškodená Stredoslovenská distribučná a.s. (žalobca). Z obsahu tejto dohody vyplýva, že svedkom udalosti bol D. G.. Z popisu vzniknutej škody zo dňa 20.4.2020 cca o 19.30 hod. vyplynulo, že miesto vzniku škoda bola obec E. - A., otoč autobusu. Z priebehu vzniknutej škody z popisu v tejto dohode je zrejmé, že boli zachytené káblové prípojky. Škodca svojím podpisom potvrdil pravdivosť poskytnutých osobných údajov a uzatvoril dohodu o náhrade spôsobenej škody tak, že vinník, ktorý spôsobil škodu na majetku Stredoslovenskej
distribučnej a.s. sa zaväzuje zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodenej elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia, prípadne iného majetku. Zo záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti zo dňa 20.4.2020 z ORPZ, Okresného dopravného inšpektorátu Martin vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa 20.4.2020 v čase o 20.50 hod. v obci Bystrička vozidlom zn. Tatra EVČ: D. vodičom A. B., bytom C. XXX/X, D. za účasti svedka F. H.. Z popisu škodovej udalosti vyplýva, že bol poškodený elektrický stĺp v obci E. XXX, vodič vozidla bol A. B. a svedok F. H.. Účastníkovi škodovej udalosti A. B. za priestupok podľa § 22 ods.1 písm. m/ z. č. 372/1990 Zb., spáchaný porušením § 4/1c z. č. 8/2009 Z. z. bolo uložené napomenutie. V spodnej časti tohto záznamu je uvedené, že A. B. si je vedomý zavinenia tejto udalosti. Záznam podpísal A. B., F. H. a zástupcovia ORPZ SR Martin. K tomuto záznamu je pripojený aj zápis o dychovej skúške zo dňa 20.4.2020, ktorá je negatívna. Dodávateľ MECHANIZMU ŠEVČÍK s.r.o. vystavil faktúru č. 200142 pre Stredoslovenskú distribučnú a.s., splatnú dňa 21.5.2020 na sumu 1.382 eur s DPH. Z tejto faktúry je zrejmé, že dodávateľ fakturoval pre odberateľa prepravu nadrozmerného PB a stroja, výkopové práce, úpravu terénu a výmenu poškodeného VN podporného bodu po škodovej udalosti na trase Žilina SKLAD I., skládka J. NTZ za deň 21.4.2020. K faktúre je pripojený kalkulačný list na sumu 3.698,24 eur, ktorý vystavil dodávateľ Stredoslovenská distribučná, a.s. pre A. B. z titulu škodovej udalosti dňa 20.4.2020. V kalkulačnom liste je zahrnutý materiál, zásobovacia prirážka, práce, doprava, dovoz betónu, sanácia a zneškodnenie odpadu. Faktúrou Stredoslovenská distribučná a.s. fakturovala pre žalovaného sumu 3.698,24 eur z titulu poškodenia elektrického zariadenia dňa 20.4.2020 a opravu poškodeného NN vedenia. Žalovaný požiadal Komunálnu poisťovňu, a.s. listom zo dňa 11.6.2020 o preplatenie faktúry č. 22012620 zo dňa 9.6.2020 vystavené Stredoslovenská distribučná, a.s. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 420 ods.1,3; § 427 ods.1,2; § 428 a § 441 z. č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákon v znení neskorších zmien a doplnkov a § 4 ods.1 písm. c/ z. č. 8/2009 Z. z. – o cestnej premávke, § 22 ods.1 písm. m/ z. č. 372/1990 Zb. – o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, lebo dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne, preto ju zamietol. Súd mal v konaní nesporne zistené, že žalovaný prechádzal dňa 20.4.2020 cez obec E. vozidlom zn. Tatra EVČ: D. so spolujazdcom D. G., ktorý naložil na uvedené vozidlo drevo. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že vozidlo bolo naložené drevom vo výške 6 m, nebolo naložené do vrchu, teda do vyššej výšky ako 3 m a túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok D. G., ktorý drevo naložil asi do výšky 1,5 m a bolo zabezpečené bočnicami. Žalovaný vo svojej výpovedi ako účastník konania opísal priebeh udalosti tak, že keď počul buchot, zastal, videl pretrhnuté elektrické káble, ktoré mu dopadli na vozidlo a videl na zemi spadnuté elektrické stĺpy. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že k pretrhnutiu elektrických káblov došlo preto, lebo káble boli osadené nižšie, čo tiež potvrdil svedok D. G.. Žalovaný nevedel uviesť, ktorou časťou vozidla zachytil elektrické káble, ale podľa svedka D. G. k pretrhnutiu káblov došlo hydraulickou lyžicou, ktorá elektrické káble zachytila. Po pretrhnutí elektrických káblov žalovaný privolal políciu a spolu so svedkom boli na mieste až do príchodu elektrikárov. Žalovaný privolal políciu, ktorá nevykonala na mieste samom fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti a ani nezisťovala príčinu pretrhnutia elektrických káblov. Polícia len spísala záznam zo škodovej udalosti, z ktorého záznamu vyplynulo, že bol poškodený elektrický stĺp, žalovaný potvrdil v zázname, že si je vedomý zavinenia tejto udalosti a záznam podpísal. Polícia kvalifikovala tento skutok ako priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorý porušil § 22 ods.1 písm. m/ z. č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 4 ods. 1 písm. c/ z. č. 8/2009 Z. z., lebo sa nevenoval vedeniu vozidla a mal sledovať situáciu v cestnej premávke. V zázname o škodovej udalosti sa neuvádza podrobnejšie popis škodovej udalosti, rozsah poškodenia elektrických káblov a ani príčina roztrhnutia. Žalovaný uviedol vo svojej výpovedi, že záznam podpísal preto, lebo on zachytil elektrické káble, ale nezavinil, že došlo k ich pretrhnutiu jeho vinou, lebo k pretrhnutiu došlo z dôvodu, že káble boli umiestnené nižšie, ako majú byť umiestnené. Nemohla byť vysunutá hydraulická lyžica, lebo za takejto situácie sa s vozidlom nedá ísť. V konaní nebolo sporné, že ani zamestnanec žalobcu, svedok F. H., ktorý mal službu, nevyhotovil fotodokumentáciu zo škodovej udalosti. Výpovede svedkov neboli zhodné, lebo spolujazdec žalovaného D. G. tvrdil, že s naloženým vozidlom boli so žalovaným na mieste škodovej udalosti, ale svedok F. H. tvrdil, že keď prišiel na miesto škodovej udalosti, nikto tam nebol a vozidlo bolo už prázdne. Na túto rozpornú skutočnosť žiadne dôkazy strany sporu nepredložili. Žalovaný podpísal dňa 20.4.2020 Dohodu o náhrade spôsobenej škody s tým, že sa zaviazal vzniknutú škodu zaplatiť po vyčíslení všetkých nákladov spojených s opravou poškodeného elektrického zariadenia. Z tejto dohody ale nevyplynulo, akú škodu žalovaný spôsobil a akú škodu by mal uhradiť. Túto listinu podpísal bez podstatnej skutočnosti, výšky spôsobenej škody, resp. rozsahu výšky škody, ktorú by mal uhradiť.
V konaní bolo sporné, či elektrické káble boli v čase škodovej udalosti dňa 20.4.2020 v predpísanej výške. Súd na túto skutočnosť nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke. Znalec okrem iného v znaleckom posudku č. 1/2023 uviedol, že elektrické vedenie bolo v obci E. vybudované v roku 1991 a platila v tom čase norma STN 33 3300 a za predpokladu, ak by bolo elektrické vedenie podľa normy STN 33 3300 umiestnené najmenej 5 m nad komunikáciou a vozidlo žalovaného by bolo naložené nákladom správne a hydraulická ruka by bola uložená v správnej polohe, teda v prepravnej polohe, nemohlo motorové vozidlo žalovaného spôsobiť poškodenie elektrického vedenia. Odpoveď znalca je len v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané, v akej výške boli umiestnené elektrické káble. V konaní dokazovaním nebolo preukázané, že elektrické káble boli skutočne nad zemou najmenej 5 m, pretože posledná kontrola elektrických káblov bola dňa 30.11.2016 a od tohto obdobia nie je možné až do škodovej udalosti s určitosťou povedať, či došlo k nejakej inej udalosti. Podľa znalca mohlo byť elektrické vedenie poškodené v prípade nesprávneho uloženia dreva na vozidle, alebo nesprávne uloženej hydraulickej ruky. Tento názor znalca bol vyslovený v teoretickej rovine, lebo v konaní nebolo preukázané nesprávne uloženie dreva na vozidle žalovaného, alebo nesprávne uloženie hydraulickej ruky. Hoci podľa odborného vyjadrenia znalca Ing. Daniela Hlubeňa, PhD. MSc., výška umiestnenia elektrického kábla mala byť najmenej 5 m a podľa zamestnanca žalobcu, svedka F. K. elektrické káble mali prevys, mali sa nachádzať minimálne 5,37 m nad zemou, ale túto skutočnosť nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Tiež nebolo možné technickými prostriedkami potvrdiť ani vyvrátiť, že od poslednej kontroly od 30.11.2016 bol stav na mieste škodovej udalosti v obci E. nezmenený. Tiež nie je možné vylúčiť, že mohlo dôjsť k inej udalosti pred škodovou udalosťou, o ktorej nie sú dostupné informácie. Znalec zdôraznil na pojednávaní, že ak by bola výška vozidla 4 m, prepravovaný náklad by bol v správnej výške a nepresahoval by túto výšku, nedošlo by k zachyteniu elektrických káblov a hydraulická ruka by bola správne umiestnená. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal náklad - drevo uložené v neprimeranej výške, resp. v nesprávnej výške. Tiež nebolo preukázané, že hydraulická lyžica bola umiestnená v nesprávnej polohe, že žalovaný porušil § 22 ods.1 písm. m/ z. č. 372/1990 Zb., hoci to v zázname o škodovej udalosti polícia uviedla. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neznamená, že keď OO PZ SR Martin označilo v zázname o škodovej udalosti žalovaného za vinníka škodovej udalosti, musí znášať žalovaný vzniknutú škodu. V zázname o škodovej udalosti z OO PZ SR Martin je veľmi stroho uvedené, že žalovaný zavinil škodovú udalosť, chýba podrobnejší popis tejto udalosti, tiež rozsah škody, pričom nebol za porušenie právnych predpisov žalovaný sankcionovaný. Podstatné bolo podľa súdu prvej inštancie posúdiť, či elektrické káble v danom mieste zodpovedajú predpísanej výške, teda norme, ktorá v tom čase platila, t. j. norma STN 33 3300. Táto skutočnosť nebola v konaní žalobcom preukázaná, ani znalec na túto otázku súdu jednoznačne nezodpovedal a všetky jeho odpovede boli v teoretickej rovine. Hoci tvrdil žalobca, že káble boli umiestnené v predpísanej výške, na túto skutočnosť žiadny dôkaz neprodukoval. Pre objektívne posúdenie celej škodovej udalosti znalcovi chýbala fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, ktorú bol povinný žalobca vyhotoviť, tiež fotodokumentácia OO PZ SR Martin, ktoré len spísalo škodovú udalosť do záznamu o škodovej udalosti, ale nezisťovalo ani príčiny pretrhnutia elektrických káblov. Podrobnejší popis celej škodovej udalosti absentoval v tomto zázname, fotodokumentácia, ktorú nevyhotovil žalobca a ani OO PZ SR Martin z miesta škodovej udalosti a podrobnejší popis celej škodovej udalosti dňa 20.4.2020 o 19.30 hod. boli podstatné pre posúdenie celej škodovej udalosti a na to, aby znalec mohol jednoznačne odpovedať na otázky súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že elektrické vedenie bolo v predpísanej výške, že žalovaný mal hydraulickú lyžicu v nesprávnej polohe a drevo nebolo uložené správne, súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá žalobca. Tiež pre posúdenie tretieho dôvodu liberácie bolo podstatné, že nie je možné vylúčiť, že od poslednej kontroly od 30.11.2016 mohlo dôjsť aj k inej udalosti na tomto mieste. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, žalovaný sa zbavil zodpovednosti nahradiť škodu žalobcovi podľa § 441 Občianskeho zákona. Súd prvej inštancie poukázal na § 427 a § 428 Občianskeho zákona a na záver uviedol, že žalobca by sám mal znášať škodu, ktorá mu vznikla.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že tvrdil, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žalobca v konaní predložil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú zavinenie žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva zo záznamu zo škodovej udalosti, v ktorom je uvedené, že dopravná nehoda bola zavinená žalovaným a to porušením § 4 ods. 1 písm. c/ z. č. 8/2009 Z. z. a škoda bola žalobcovi spôsobená pri prevádzke motorového vozidla a vzniknutú škodu je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 427 ods.1 Občianskeho zákona, z ktorého vyplýva, že ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Teda poškodený nemusí preukazovať, či bola škoda spôsobená zavinením škodcu. Aj keď zákon v tomto prípade uvádza liberačné dôvody, pre ktoré je možné zbaviť sa zodpovednosti za škodu, tieto liberačné dôvody je potrebné preukázať žalobcom (žalovaným), dôkazné bremeno je na žalovanom v tomto smere, ktorý v priebehu konania nepredložil dôkaz o tom, že by bola škoda spôsobená výlučne žalobcom. Uviedol, že v rámci uplatnenia liberačného dôvodu podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákona je podstatné to, že škoda musí byť spôsobená výlučne poškodeným, čo v konaní preukázané nebolo. Z priebehu škodovej udalosti a vzniku dopravnej nehody je zrejmé, že táto bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko bola spôsobená priamo pri jazde a nebolo ani žalovaným preukázané, že škoda bola spôsobená inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ďalej uviedol, že v konaní boli jednoznačné dôkazy preukazujúce, že v čase vzniku nehody bolo fyzicky nemožné, aby boli káble vo výške nižšej ako 5,37 m, pričom na danom mieste pred vznikom nehody nebola hlásená žiadna porucha, udalosť, ani prerušenie distribúcie elektrickej energie. Žalovaný nepreukázal žiadny iný liberačný dôvod, ktorý by ho mohol zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu. Nebolo preukázané, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, čo vyplýva z toho, že žalovaný porušil predpisy o cestnej premávke. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, môže sa jej zbaviť len v prípade, ak preukáže, že si poškodený spôsobil škodu sám, čo žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal. Namietal, že súd odmietol vykonať doplnenie znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná doprava.
3. Intervenient k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré žalobca v odvolaní označil, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny, spravodlivý a zákonný a stotožnil sa s jeho odôvodnením. Súd pri vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zároveň aj správne a presvedčivo odôvodnil. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, jedná sa o opakujúce tvrdenia, voči ktorým žalovaný aj intervenient zaujali stanovisko vo svojich písomných a ústnych podaniach. Súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, prečo žalobe nevyhovel, prečo ku svojím záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti v prejednávanej veci. Dostatočne a zákonným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaný mal na nákladom motorovom vozidle drevo uložené v neprimeranej výške, nebolo preukázané, že hydraulická lyžica bola umiestnená v nesprávnej polohe a tým by došlo k pretrhnutiu elektrického vedenia (elektrických káblov) vo vlastníctve žalobcu. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431 Občianskeho zákona) nie je založená na podmienke porušenia právnej povinnosti, ale, ak ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ide o zodpovednosť objektívnu, kedy za škodu zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorý sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jeho zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov v zmysle § 428 Občianskeho zákona. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej
zodpovednosti sa však nemôže zbaviť, ak bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, tzv. vnútorné okolnosti tej, ktorej prevádzky. Za takúto okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu, a to aj skryté, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, alebo iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, prevádzkovateľ motorového vozidla sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva (najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených (zásadu, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie). Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákona. Pre záver zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákona) a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi ním, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť za škodu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. Ďalej uviedol, že v posudzovanej veci, tak aj v sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. Splnením tejto povinnosti je zaviazaná každá sporová strana, žalobca je povinný preukázať, že stav zakladajúci právo nastal. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný vzťah aplikovaná. Dôkazná povinnosť žalovaného sa potom odvíja od dôkazov predložených žalobcom. Dôkazné bremeno neleží na žalovanom za situácie, ak iba popiera pravdivosť tvrdení žalobcu. Musí však uniesť dôkazné bremeno, ak toto dôkazné bremeno uniesol už žalobca, t. j., ak pre jeho úspech v konaní je potrebné uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, ktorý dôvodnosť žaloby napriek splneniu dôkaznej povinnosti žalobcom namieta. Takýmto tvrdením je tvrdenie žalovaného o dôvodoch liberácie prevádzateľa motorového vozidla, ktoré škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobilo. V tomto prípade splnenie iba povinnosti tvrdenia na strane žalovaného nie je postačujúce. Ďalej odvolací súd uviedol, že z uvedenej prejednávacej zásady bolo potrebné súdom prvej inštancie vyhodnotiť, či vykonaným dokazovaním (výpoveď strán sporu, výpoveď svedkov, listinné dôkazy, znalecké dokazovanie) žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že škoda na majetku vo vlastníctve žalobcu (pretrhnutie vzdušného elektrického vedenia v obci Bystrička) bola spôsobená prevádzkou nákladného motorového vozidla vedeného žalovaným a či žalovaný naopak uniesol dôkazné bremeno o svojom prípadnom tvrdení, že ku škode došlo iným spôsobom, resp., že za škodu zodpovedá výlučne žalobca. Uznesenie dôkazného bremena žalobcom síce žalovaný spochybnil, ale doposiaľ žiadnym procesne relevantným spôsobom nevyvrátil tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. V konaní bola preukázaná existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej prevádzke nákladného motorového vozidla žalovaného, v dôsledku ktorej došlo ku škode. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, čo bolo v danom prípade zo strany žalobcu preukázané. Súd prvej inštancie nesprávne zaťažil žalobcu dôkazným bremenom v súvislosti s preukázaním, či vzdušné elektrické vedenie bolo zákonom stanovenej a prípustnej výške, nakoľko pri náhrade škody podľa § 427 Občianskeho zákona je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody spôsobenej okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, čo v prejednávanej veci bolo splnené a preukázané. Aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, možno použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákona, ktoré upravuje zavinenie poškodeného. V prejednávanej veci nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu tým, že by vzdušné elektrické vedenie (elektrické káble) nebolo umiestnené zákonom predpísanej a prípustnej výške. Pokiaľ žalovaný tvrdí existenciu zákonných predpokladov liberácie tejto zodpovednosti za vzniknutú škodu, majú za to, že ako vodič nákladného motorového vozidla nemohol vzniknutej škode zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať, za škodu zodpovedá žalobca, keď elektrické vedenie bolo osadené nižšie, než zákon pripúšťa, bolo povinnosťou žalovaného preukázať tieto tvrdenia. V tomto smere žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno v zmysle § 441 v spojení s § 428 Občianskeho zákona, pričom žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o existencii dôvodov liberácie. Rovnako ani zo znaleckého posudku č. 1/2023 L. D. G. nevyplynuli skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadom zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu. Znalec konštatoval, že výška umiestneného poškodeného kábla mala byť v zmysle odborného vyjadrenia znalca Ing. Daniela Hlubeňa, PhD. MSc. najmenej 5 m. V spisovom materiáli sa nenachádza fotodokumentácia vozidla Tatra z času nehody, ani záznam o prípadnom meraní výšky vozidla. Presná výška tohto vozidla, vrátane nákladu nie je podľa podkladov známa. Spôsob uloženia hydraulickej ruky a nákladu nie je možné technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Nie je možné technickými prostriedkami potvrdiť a ani vyvrátiť to, že elektrické vedenie bolo v čase vzniku dopravnej nehody zákonom dovolenej výške. Odvolací súd má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, že v čase vzniku škodovej udalosti nebola zamestnancom žalobcu, ani políciou vyhotovená fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, v konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného o tom, že elektrické vedenie bolo osadené nižšie, resp., že v čase škodovej udalosti elektrické vedenie nedosahovalo zákonom prípustnú výšku. Žalovaný nepredložil žiadne iné dôkazy, pričom súd prvej inštancie opomenul, že v konaní zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody mohlo dôjsť iným spôsobom, ako tvrdil žalobca. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať a rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou nákladného motorového vozidla vedeného žalovaným.
5. Súd určil termín pojednávania na 18.júna 2024, na ktorý sa nedostavila KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, doručenie vykázané mala dňa 28.5.2024, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 14.6.2024 s tým, že súhlasí so závermi odvolacieho súdu a poukázala na všetky svoje písomné vyjadrenia počas súdneho konania a navrhla pojednávať bez jeho prítomnosti.
6. Súd pojednával po zistení prítomnosti predvolaných strán sporu podľa § 180 CSP bez prítomnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group.
7. Zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a trval na podanej žalobe s tým, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu a uplatnil aj trovy konania. Uviedol, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného, kde je potrebné aplikovať § 427 Občianskeho zákona a podľa neho i postupovať. Nie je povinnosťou žalobcu preukazovať zavinenie, nakoľko v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. Pokiaľ žalovaný tvrdil liberačné dôvody, poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu.
8. Právny zástupca žalovaného trval svojich doterajších prednesoch, ale opakovane zdôraznil, že polícia na mieste samom, resp. na mieste škodovej udalosti sa síce dostavila, spísala záznam, ale žalovaný nebol riešený ani v priestupkovom konaní, ani v trestnom konaní. Podľa jeho názoru, ak dôjde k roztrhnutiu, resp. k poškodeniu elektrického kábla, ide o trestný čin všeobecného ohrozenia a žalovanému nebola uložená políciou žiadna pokuta. K výške umiestnenia káblov uviedol, že predsa žalovaný nebude merať výšku káblov na mieste samom, či sú v predpísanej výške, aby mohol prejsť vozidlom. Poukázal tiež na oba znalecké posudky, z ktorých vyplýva a v ktorých znalci uviedli, že nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť, v akej výške sa presne nachádzali v danom čase elektrické káble. Žalovaný touto trasou prechádzal týmto vozidlom dlhodobo a nešiel so vztýčenou lyžicou, keď vidí pred sebou elektrické káble. Nesúhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu a navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil aj trovy konania.
9. Žalovaný uviedol, že je živnostník, jeho priemerný príjem mesačne je od 600 eur do 700 eur. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, úvery, pôžičky ani exekúcie.
10. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opakovane preskúmal vec a rozhodol o nároku žalobcu a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
11. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákona, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
12. Podľa § 427 ods. 2 cit. zákona, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
13. Podľa § 428 cit. zákona, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani po vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
14. Podľa § 429 cit. zákona, prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
15. Podľa § 441 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
16. Medzi osobitné prípady zodpovednosti patrí zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákona je založená na princípe objektívnej zodpovednosti – zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákona (ďalej len „OZ“) sa v prvom rade týka fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú dopravu (tzv. dopravcovia). Dopravcom je osoba, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je organizovanie a uskutočňovanie cestnej alebo inej dopravy. Pre vznik zodpovednosti týchto subjektov nie je rozhodujúce, či ku škodovej udalosti došlo pri poskytovaní prepravy pre iné osoby alebo, či išlo o dopravu v rámci iných úloh dopravnej organizácie. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ. Za prevádzateľa možno považovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, kto ho organizovane užíva. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom motorového vozidla sa stane osoba, ktorej prevádzateľ prenechal vozidlo za tým účelom, aby vozidlo používala, o neho sa starala a hradila všetky náklady súvisiace s jeho prevádzkou. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ sú: a/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.
Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 OZ je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákon nevymedzuje, ale pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou
dopravných prostriedkov a nie prípady, keď škoda síce bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale už nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla síce v súvislosti s jeho prevádzkou, ale nebola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sa vzťahuje na škodu v rozsahu uvedenom v § 429 OZ. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti podľa § 427 OZ je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu priamo spôsobil. Napriek tomu, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku vždy zodpovedá prevádzateľ, nemožno vylúčiť zodpovednosť vodiča motorového vozidla za spôsobenú škodu tou istou škodnou udalosťou. Vodič v takom prípade za škodu zodpovedá podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), pričom jedným z predpokladov tejto zodpovednosti je predpokladané zavinenie škodcu (vodiča). I v prípade zodpovednosti vodiča za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná zodpovednosť prevádzateľa za škodu podľa zásad uvedených v § 427 OZ. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené z. č. 381/2001 Z. z. Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedený v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedený v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví a poškodený musí znášať škodu zo svojho. V ustanovení § 428 OZ sú uvedené dva liberačné dôvody. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť z ustanovenia § 441 OZ. Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom z prvej vety § 428 OZ, podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Tretím liberačným dôvodom je podľa § 441 OZ zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola bezprostredne spôsobená okolnosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného. Prevádzateľ dopravného prostriedku sa zodpovednosti podľa § 427 OZ zbaví, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Naopak, prevádzateľ za škodu zodpovedá, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Z hľadiska výkladu prvej vety § 428 OZ je potrebné rozlišovať medzi :
a/ okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti), pri ktorých liberácia nie je vôbec možná, b/ ostatnými okolnosťami (vonkajšie okolnosti), pri ktorých by prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa.
Zavinenie poškodeného Občiansky zákon v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje vyslovene ako osobitný liberačný dôvod. Tu treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 441 OZ, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Už z toho vyplýva, že ho treba použiť iba v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založenú na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 OZ), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ).
Prevádzateľ by sa mohol tejto zodpovednosti zbaviť iba v prípade, kedy škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a keby sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak bolo teda zavinenie poškodeného výlučnou príčinou škody vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, prevádzateľ sa zbaví celkom zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu nesie sám poškodený.
17. Tak, ako súd uviedol vyššie, podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky). Pri vychádzaní pojmu osobitná povaha prevádzky treba vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzateľ dopravného prostriedku nepochybne vždy zodpovedná za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku. Svojej zodpovednosti sa prevádzateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke; inak sa zodpovednosti zbaví len, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Súd považuje za podstatné ešte uviesť, že ustanovenie § 427 OZ treba odlišovať od ustanovenia § 428 OZ, pretože v ustanovení § 427 ods.1 OZ sa hovorí o škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 OZ sa spomína škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke; tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Prevádzateľ však nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku.
18. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanému, zaplatiť sumu 3.698,24 eur, ktorá suma predstavovala poškodenie elektrického vedenia vo vlastníctve žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prechádzal motorovým vozidlom zn. Tatra EVČ: D. XXXXX so spolujazdcom D. G. dňa 20.4.2020 cez obec E., ktoré vozidlo naložil drevom, čo potvrdil aj spolujazdec D. G.. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že vozidlo bolo naložené drevom do výšky 6 m, teda do vyššej výšky ako 3 m, čo potvrdil aj svedok D. G., ktorý naložil drevo asi do výšky 1,5 m a bolo zabezpečené bočnicami. Pri prejazde cez túto obec žalovaný počul buchot a videl po zastavení pretrhnuté elektrické káble, ktoré mu dopadli na vozidlo. Po vystúpení z vozidla videl na zemi spadnuté elektrické stĺpy. Podľa žalovaného k pretrhnutiu elektrických káblov došlo z dôvodu, že tieto boli osadené nižšie, ako mali byť osadené, čo potvrdil aj svedok D. G.. Menovaný nevedel uviesť, akým spôsobom došlo k pretrhnutiu týchto káblov, ale svedok D. G. uviedol, že k ich pretrhnutiu došlo hydraulickou lyžicou, ktorá zachytila tieto elektrické káble. Polícia na mieste samom spísala záznam o škodovej udalosti, z ktorej vyplynulo, že bol poškodený elektrický stĺp, žalovaný túto skutočnosť potvrdil, potvrdil to aj vo svojej výpovedi, že si bol vedomý, že on poškodil, resp. pretrhol tieto elektrické káble. Záznam podpísal bez toho, aby bola v tomto zázname vyčíslená škoda. Polícia kvalifikovala tento skutok ako priestupok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorý porušil § 22 ods. 1 písm. m/ z. č. 372/1990 Zb. tiež spáchaný porušením § 4 ods.1 písm. c/ z. č. 8/2009 Z. z., lebo sa nevenoval vedeniu vozidla a mal sledovať situáciu v cestnej premávke. Polícia na mieste samom nevykonala fotodokumentáciu a podrobnejšie táto nehodová udalosť nebola popísaná v tomto zázname. K tejto škodovej udalosti bol privolaný aj svedok F. H., zamestnanec žalobcu, ktorý taktiež nevyhotovil fotodokumentáciu. Svedok tvrdil, že po jeho príchode na miesto škodovej udalosti sa nikto nenachádzal a vozidlo bolo prázdne. Ani jedna strana sporu žiadne dôkazy na túto skutočnosť neprodukovala. V konaní bolo sporné, či elektrické káble boli v čase škodovej udalosti, t. j. dňa 20.4.2020 v predpísanej výške a na túto okolnosť súd nariadil znalecké dokazovanie a znalec v znaleckom posudku č. 1/2023 okrem iného uviedol, že elektrické vedenie káblov bolo vybudované v roku 1991 a v tom čase platila norma STN 33 3300. Uviedol, že ak by bolo elektrické vedenie podľa normy STN 33 3300 umiestnené najmenej 5 m nad komunikáciou a vozidlo žalovaného by bolo naložené nákladom správne a hydraulická ruka by bola uložená v správnej polohe, teda v prepravnej polohe, nemohlo motorové vozidlo žalovaného spôsobiť poškodenie elektrického vedenia. Aj napriek znaleckému posudku v konaní nebolo preukázané, v akej výške boli umiestnené elektrické káble, či boli umiestnené vo výške, ktorú
stanovovala norma v danom období. Posledná kontrola týchto elektrických káblov bola dňa 30.11.2016 a od tohto obdobia nebola zaznamenaná žiadna škodová udalosť, resp. nikto nemal vedomosť, či došlo k nejakej inej udalosti. Aj konštatovanie znalca v znaleckom posudku, že elektrické vedenie mohlo byť poškodené v prípade nesprávneho uloženia dreva na vozidle, alebo nesprávne uloženej hydraulickej ruky, aj táto úvaha je len v teoretickej rovine. V konaní teda nebolo preukázané nesprávne uloženie dreva na vozidle žalovaného, nesprávne uloženie hydraulickej ruky a tiež nebolo zistené, v akej výške sa nachádzali elektrické káble, teda, či sa nachádzali v predpísanej výške. Ďalší svedok, zamestnanec žalobcu F. K. uviedol, že elektrické káble mali previs a mali sa nachádzať minimálne 5,37 m nad zemou, ale rovnako potvrdil, ako aj znalec v znaleckom posudku, že nie je možné túto skutočnosť technickými prostriedkami ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Súd nárok žalobcu posúdil podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákona, nakoľko v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Žalobca ako poškodený teda nemusí preukazovať, či bola škoda spôsobená zavinením škodcu. Z priebehu popísania škodovej udalosti a vzniku dopravnej nehody je zrejmé, že táto bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko bola spôsobená priamo pri jazde žalovaným a nebolo ani žalovaným preukázané, že by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla. V konaní nebolo preukázané tak, ako súd uviedol už vyššie, že elektrické káble boli v čase škodovej udalosti umiestnené zákonom stanovenej výške a nebolo ani preukázané, že v čase tejto škodovej udalosti neboli umiestnené v stanovenej výške. Nebolo preukázané, že od roku 2016 na tomto mieste došlo k škodovej udalosti, toto miesto nebolo označené, resp. nebolo upozornenie na nižšiu výšku káblového vedenia a ani zákaz vjazdu motorovými vozidlami a ani žiadne obmedzenia. Na káblovom vedení bola síce vykonaná kontrola v roku 2016, ale od tohto obdobia nie sú žiadne informácie evidované žalobcom, že na tomto mieste by došlo k škodovej udalosti. Pri vyhodnotení uvedených dôkazov, s prihliadnutím i na skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, že v čase vzniku nehody bolo fyzicky nemožné, aby boli káble vo výške nižšej ako 5,37 m, pričom na mieste samom pred vznikom tejto nehody nebola hlásená žiadna porucha, ani prerušenie distribúcie elektrickej energie a ani žiadna iná udalosť. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že káble boli umiestnené v dostatočnej výške, teda umiestnené vo výške spĺňajúcej STN 33 3300 v tom čase. Hoci žalovaný tvrdil, že záznam o škodovej udalosti, aj dohoda o úhrade spôsobenej škody sú listiny, ktoré nepreukazujú, že žalovaný spôsobil túto škodovú udalosť, nakoľko chýba okrem iného aj fotodokumentácia z miesta škodovej udalosti, iné dôkazy na svoje tvrdenia, že žalovaný nezavinil škodovú udalosť súdu neprodukoval, nepredložil, jeho tvrdenie zostalo len v teoretickej rovine. Hoci žalovaný tvrdenia, že škodu nespôsobil, žiadnym spôsobom nepreukázal, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu, mohol by sa zbaviť len vtedy, ak by preukázal, že poškodený, t. j. žalobca spôsobil škodu sám alebo sa na nej podieľal. Nie je vôbec podstatné, či žalovaný ako prevádzateľ porušil pravidlá cestnej premávky, podstatné je, či škoda žalobcovi bola spôsobená, resp. vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Z vykonaného dokazovania, z predložených listinných dôkazov, z výpovedí strán sporu súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o zodpovednosť objektívnu podľa § 427 Občianskeho zákona, za ktorú zodpovedá prevádzateľ, žalovaný, ktorý sa nezbavil zodpovednosti za spôsobenú škodu pretrhnutím elektrických káblov, lebo žalovaný v konaní nepreukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať z dôvodu, lebo žalovaný v konaní nepreukázal, či hydraulická lyžica bola umiestnená v správnej výške, nepreukázal, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, nepreukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, zásah z vonku a rovnako nepreukázal zavinenie poškodeného, žalobcu. Žalovaný sa nezbavil liberácie, ani jedným z dôvodov uvedených v § 428 a v § 441 Občianskeho zákona, že by vozidlo malo typické vlastnosti, ktorého súčasťou je určitá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu a podobne, resp. na ovládanie vozidla, alebo súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Žalovaný ako prevádzateľ zodpovedá za škodu vždy, ak bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke. Rovnako zodpovedá aj za škodu, ktorá má svoj pôvod v technickom stave použitého dopravného prostriedku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, preto sa nezbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi, teda súd nemohol použiť ani jeden z liberačných dôvodov upravených v § 428 a § 441 Občianskeho zákona. Liberácia je možná aj v danom prípade podľa § 428 a § 441 Občianskeho zákona, ale nebolo možné aplikovať liberáciu, pretože žalovaný na svoje tvrdenia žiadne dôkazy neprodukoval.
Na základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na dôkazy, ktoré súd individuálne posúdil, ale aj vo vzájomných súvislostiach a tiež prihliadol na všetky skutočnosti v priebehu konania, ktoré vyšli najavo, aj s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu, súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.698,24 eur, čo predstavuje suma vyfakturovaná faktúrou č. 22012620, splatná dňa 23.6.2020, vystavená dňa 9.6.2020.
19. S nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy, ktoré súd hradil zo zálohy zloženej žalobcom vo výške 300 eur a vyplatené znalečné znalcovi bolo vo výške 779,03 eur, pričom zvyšok 479,03 eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov štátu. Ďalšie trovy vznikli účasťou znalca na pojednávaní dňa 8.6.2023, ktorý si vyúčtoval sumu 101,81 eur, ktorá tiež bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu znalcovi L. D. G.. Súd priznal uznesením zo dňa 27.2.2023 znalcovi L. D. G. odmenu za znalecký posudok č. 1/2023 v sume 779,03 eur a z rozpočtových prostriedkov štátu súd uhradil sumu 479,03 eur. Ďalším uznesením zo dňa 13.6.2023 súd priznal znalcovi L. D. G. odmenu za účasť na pojednávaní v sume 101,81 eur, ktorú tiež vyplatil z rozpočtových prostriedkov štátu. Z dôvodu, že žalovaný bol v konaní neúspešný, súd rozhodol vo výrokovej časti rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť štátu jeho trovy vo výške 580,84 eur (479,03 eur + 101,81 eur).
20. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal trovy konania voči žalovanému vo výške 100 % podľa § 262 ods.1,2 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.